Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/1/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej, v právnej veci navrhovateľky: C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom: V. K. XXXX/XX, XXX XX J., štátny občan SR, zastúpená: DV Legal, s. r. o., so sídlom Vysoká 14, 811 06 Bratislava, IČO: 54 670 926, proti odporcovi: K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom: V. K. XXXX/XX, XXX XX J., adresa na doručovanie: R. XX, H. pri L., štátny občan SR, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č. k. -11, zo dňa 02. októbra 2023, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. -11 zo dňa 02. októbra 2023, vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu so súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2, vedeného Okresným úradom Pezinok - katastrálny odbor v kat. ú. Pezinok na LV XXXX, na pozemok parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2 vedený Okresným úradom Pezinok - katastrálny odbor v kat. ú. Pezinok na LV XXXX na pozemok parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 436 m2, a to až do právoplatného skončenia konania o rozvodu manželstva uzavretého medzi navrhovateľkou a odporcom a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Krajský súd v Bratislave vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie z r u š u j e.

Navrhovateľke p r i z n á v a proti odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Pezinok uznesením č. k. -11 zo dňa 02. októbra 2023 nariadil na návrh navrhovateľky neodkladné opatrenie, ktorým, s poukazom na ust. , , a , , odporcovi uložil povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu so súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2, vedeného Okresným úradom Pezinok - katastrálny odbor v kat. ú. Pezinok na LV XXXX, na pozemok parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2 vedený Okresným úradom Pezinok - katastrálny odbor v kat. ú. Pezinok na LV XXXX na pozemok parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 436 m2, a to až do právoplatného skončenia konania o rozvodu manželstva uzavretého medzi navrhovateľkou a odporcom. Navrhovateľke uložil povinnosť podať proti odporcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia návrh o rozvod manželstva uzavretého medzi navrhovateľkou a odporcom. Navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorili manželstvo pred Matričným úradom Pezinok. Strany konania majú dve spoločné deti H. R., nar. XX.XX.XXXX, a R. R., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté deti“). Strany sporu spoločne bývajú v nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Pezinok - katastrálny odbor v kat. ú. Pezinok na LV XXXX ako: stavba - rodinný dom, so súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2, pozemok - parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2, pozemok - parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 436 m2. Navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k predmetnému domu pred uzatvorením manželstva z vlastných prostriedkov, a preto je v jej výlučnom vo vlastníctve (podiel 1/1); odporca má v dome prihlásený trvalý pobyt. Strany sporu žijú v spoločnej domácnosti približne 10 rokov, pričom v dome žijú spoločne približne 8 rokov. Vzťah medzi nimi bol v začiatku štandardný, avšak už po pár rokoch vzťahu sa odporca začal voči navrhovateľke správať násilne. Zo začiatku to boli len hádky, slovné vyhrážky, nadávky a ponižujúce správanie, ktoré však v roku 2017 prvýkrát vyústili aj do fyzického napadnutia na hotelovej izbe v čase ich svadby, a to tak, že rukami sotil do navrhovateľky. Dôvodom napadnutia bola jej údajná nevera s bratom odporcu. Násilné správanie odporcu pokračovalo aj v priebehu ďalších rokov.

3. Dňa 06.07.2021 odporca fyzicky napadol aj jedno z maloletých detí, a to R. R.. Ten mal v čase napadnutia 3 roky a nepočúval ho tak, ako si predstavoval, čo odporcu rozčúlilo, a preto ho udrel fackou do tváre, v dôsledku čoho mal na oku modriny. V januári roku 2022 odporca fyzicky napadol navrhovateľku tak, že ju opätovne rukami sotil a tá spadla do kresla. Napadnutiu predchádzali slovné útoky, ponižovanie a agresívne správanie spočívajúce najmä v určovaní správania, vyhrážania sa fyzickým napadnutím a podobne. Z dôvodu obavy o vlastný život a zdravie navrhovateľka odišla spolu s maloletými deťmi k rodičom, s ktorými sa vrátila do domu. Odporca pred rodičmi navrhovateľky sľúbil, že prestane piť alkohol, nájde si prácu a bude sa chovať ako zodpovedný otec. Namiesto dodržania sľubu však začal voči navrhovateľke stupňovať násilné správanie, zakazoval jej styk s jej rodičmi, ale aj s niektorými kamarátkami, pričom sa vyhrážal ich fyzickým napadnutím. V noci zo dňa 22.09.2023 na deň 23.09.2023 došlo zo strany odporcu k ďalšiemu fyzickému napadnutiu navrhovateľky v dome, kedy trval na tom, aby sa hneď po uložení detí do postele s ním porozprávala, pričom jej vyčítal jej správanie, najmä dovolenku v Chorvátsku s maloletými deťmi bez jeho účasti, ponižoval ju a vyhrážal sa fyzickým napadnutím nielen jej ale aj kamarátov a rodičov. V rámci toho sa priznal, že pred uzavretím manželstva užíval antidepresíva, o čom navrhovateľka nemala vedomosť a reagovala prekvapene, čo odporcu rozzúrilo do takej miery, že ju rukami sotil, a ona sa po spadnutí do kresla spolu s týmto kreslom prevrátila. K ďalšiemu incidentu došlo dňa 29.09.2023, konflikt začal podvečer, kedy odporca navrhovateľke prikázal uložiť deti a o 22:00 prísť na prízemie domu (deti spia na poschodí), inak ju za vlasy vytiahne. V ten deň od 22:00 došlo k viacerým slovným vyhrážkam vzbudzujúcim obavu navrhovateľky o jej život a zdravie, pričom následne došlo k fyzickému útoku. Uvedené skončilo dňa 30.09.2023 o 01:00 hod ráno, kedy odporca zaspal na gauči na prízemí domu, pričom navrhovateľka sa zamkla aj s deťmi v izbe na poschodí. Nasledujúci deň 30.09.2023 ráno bol odporca veľmi milý a snažil sa byť k navrhovateľke úctivý. Okolo 12:30 odišiel voliť, následne opätovne požadoval sexuálny styk, avšak z dôvodu toho, že boli deti doma, sa sexuálny styk neuskutočnil. Žalovaný následne odišiel z domu ku svojmu otcovi do L. nad L., pretože do domu prišla matka navrhovateľky, keďže odporca nemá rád jej rodinu, vyhýba sa ich stretnutiu. Po príchode matky navrhovateľka okolo 15:00 hod. odišla za kamarátkami G. F. a L. J. kvôli predošlému večeru a fyzickému a psychickému útoku, následne navrhovateľka okolo 17:00 hod zavolala na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie, na tel. č.: 0800 212 212, kde jej poradili. Z toho dôvodu bola dňa 30.09.2023 podať trestné oznámenie.

4. Medzi navrhovateľkou a odporcom existuje právny vzťah (pomer), založený manželstvom a žitím v spoločnej domácnosti spolu s maloletými deťmi. Okrem uvedeného je odporca držiteľom nelegálnej zbrane (krátka guľová zbraň), ktorú sa navrhovateľka pokúsila v dome nájsť avšak neúspešne. Odporca si ju zaobstaral za účelom údajnej ochrany rodiny, pričom nie je držiteľom zbrojného preukazu.

5. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, nakoľko zo strany navrhovateľky boli skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené. Bolo osvedčené, že spory medzi manželmi trvajú už

dlhšiu dobu a namiesto prisľúbenej stabilizácie stavu sa postupom času stupňujú, pričom agresia odporcu smeruje tak voči navrhovateľke ako aj voči maloletým deťom. Zároveň bolo preukázané, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je výlučne navrhovateľka. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podozrenie z násilia, a to tak fyzického ako aj psychického, bolo v konaní dostatočne osvedčené, nevyhnutnosť a bezodkladnosť úpravy pomerov medzi stranami sporu spočívala najmä v tom, že odporca je vzhľadom na uvedené skutočnosti a predložené dôkazy dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke. Nebezpečenstvo ohrozenia duševnej a telesnej integrity navrhovateľky bolo za daných okolností dostatočne osvedčené. Skutočnosť, že odporca navrhovateľku opakovane fyzicky napáda, osvedčuje aj priložený zvukový záznam, ktorý osvedčuje skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a aj priložené oznámenie o podozrení, že bol spáchaný trestný čin, v ktorom navrhovateľka tvrdí skutočnosti uvedené v návrhu pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Z uvedených dôvodov preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a zároveň uložil navrhovateľke v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať návrh o rozvod manželstva, s tým, že v prípade, ak navrhovateľka v súdom stanovenej lehote návrh na rozvod manželstva nepodá, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením , nakoľko navrhovateľka mala vo veci plný úspech, preto jej priznal plnú náhradu trov konania.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zrušenia. Uviedol, že sa nemôže stotožniť' s napadnutým uznesením, nakoľko toto vychádza z nepravdivých a účelových tvrdení navrhovateľky, ktoré nemajú žiadnu oporu v skutkovom stave, pritom zastáva názor, že neboli naplnené podmienky predpokladané , a to potreba neodkladnosti úpravy pomerov. Na vydanie neodkladného opatrenia nebol žiadny relevantný dôvod. Je pravdou, že v spolužití manželov a v poslednom čase vyskytli nezhody, avšak má za to, že vyššie uvedené neodkladné opatrenie je neprimerané a nedôvodné. Nezhody v manželstve nepokladá za neprekonateľné a natoľko vyhrotené, aby bolo potrebné vydávať akékoľvek neodkladné opatrenie, nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a uvádza, že svojej manželke fyzickým spôsobom neublížil, nikdy jej ublížiť nechcel a ani ju nenapadol. Pripúšťa, že počas hádky s manželkou použil voči jej osobe vulgarizmy, čo ho momentálne mrzí a ľutuje toho, avšak uvádza, že nemá žiadny dôvod, aby sa ho bála, nemal reálny úmysel jej ublížiť. Na nezhodách v spolužití majú podiel obaja, avšak tieto problémy sú riešiteľné a nepovažuje ich za tak intenzívne, aby si vyžadovali intervenciu zo strany súdu v podobe vydania neodkladného opatrenia. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že navrhovateľka je držiteľkou zbrojného preukazu a vlastníčkou strelnej zbrane, pričom on žiadnu strelnú zbraň nevlastní, o zbrane sa nezaujíma nemá k nim žiadny vzťah. Navrhovateľka má svoju strelnú zbraň vo svojej výlučnej držbe a iba ona s ňou výlučne nakladá, pričom on k nej nemá ani prístup. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, kedy sa ani nepokúsil ho vypočuť v predmetnej veci a nemal žiadnu možnosť sa k návrhu vyjadriť. Z tohto dôvodu sa domnieva, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a nedisponoval všetkými potrebnými informáciami na rozhodnutie o návrhu. Čo sa týka rozhodnutia súdu o trovách konania, toto taktiež pokladá na nesprávne, nakoľko je potrebné vychádzať z ustanovenia , ktorý uvádza, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V samotnom neodkladnom opatrení bolo žalobkyni uložená povinnosť podať návrh na rozvod manželstva, pričom konanie o rozvode manželstva je potrebné vyhodnotiť ako hlavné konania a na ktoré sa vzťahuje prioritne , a preto aj na úpravu trov konania treba prednostne aplikovať ustanovenia . Ak súd prvej inštancie aj pristúpil k vydaniu neodkladného opatrenia, o trovách mal v intenciách vyššie uvedeného rozhodnúť tak, že žiadnemu z účastníkov sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

7. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 29.11.2023. Vychádzajúc z obsahu Odvolania je zrejmé, že odporca sa snaží zľahčovať okolnosti a skutočnosti, ktoré ju viedli k podaniu návrhu, a to vrátane jej obavy o život a zdravie. Je zarážajúce, že odporca, ktorého usvedčujú zvukové nahrávky z fyzického napadnutia navrhovateľky, tvrdí, že jej fyzickým spôsobom neublížil, nikdy jej ublížiť nechcel a ani ju nenapadol. Ak toto napadnutie zaznamenané na nahrávkach nepovažuje za fyzický útok, tak sa nemožno ani čudovať, že vníma vzťah strán sporu za niečo čo sa dá prekonať a čo si nevyžaduje zásah súdu. Práve naopak jeho správanie uvedené v návrhu dokazuje, že zásah súdu bol nevyhnutný a žiaduci. Niekoľkoročné psychické násilie, ktoré z jeho strany v odvolaní ani nebolo popreté, zavŕšené niekoľkými fyzickými napadnutiami doviedlo navrhovateľku k dôvodnej

obave o svoj život a zdravie. Je prirodzené a normálne, že sa v partnerskom vzťahu vyskytnú nezhody a rozpory vedúce k hádkam, avšak každá reakcia a správanie partnera voči tomu druhému má isté hranice tolerované právnym poriadkom a integritou človeka. Ak sa odporca domnieva, že pre legálnu držbu zbrane nie je možné mať obavu o život a zdravie, tak je to absurdné, o to viac pri partnerskom vzťahu. V zmysle príslušných právnych predpisov musí byť zbraň uložená v trezore, a teda ak by ju navrhovateľka aj chcela použiť na svoju ochranu pred odporcom, tak je to pre časovú tieseň takmer nemožné. Kým by sa dostala s kľúčom k trezoru so zbraňou a následne so strelivom, dávno by došlo k dokonaniu útoku na jej osobu. Do úvahy prichádza len nepretržité nosenie zbrane, t. j. počas celého dňa, pred deťmi, na záhrade, počas spánku a pod. To považuje za rovnako absurdné a v rozpore s hodnotami a účelom manželstva založenom okrem iného aj na dôvere medzi manželmi. Tvrdenie odporcu, že nevlastní zbraň je preukázateľne nepravdivé. Bol to práve odporca, ktorý si zaobstaral nelegálne zbraň a ktorý poskytol orgánom činným v trestnom konaní informáciu kde ju schováva. Uvedené vyplýva z trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Pezinku, odbor kriminálnej polície, vedeného pod. ČVS: ORP-273/1-VYS-PK-2023. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, navrhovateľka poukazuje na to, že osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd prvej inštancie spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce určitým spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásadu audiatur et altera pars (nech je vypočutá aj druhá strana), avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu ide o zásah legitímny a zákonný. Obligatórne vyjadrenie alebo výsluch protistrany pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení by vo väčšine prípadov znemožnilo poskytnutie rýchlej a účinnej procesnej ochrany, a to najmä z časového hľadiska. Ďalším zásadným argumentom je prevencia zmarenia účelu neodkladného opatrenia osobou, proti ktorej návrh smeruje. Najmä v prípadoch, ak má neodkladné opatrenie zabrániť určitému správaniu sa, ktoré by mohlo zásadným spôsobom poškodiť práva alebo oprávnené záujmy navrhovateľa, by už samotný priestor vytvorený oboznámením sa protistrany s návrhom umožňoval tejto osobe ešte pred vydaním súdneho rozhodnutia zmariť účel, ktorý bol návrhom pôvodne sledovaný. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo a ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vychádzal len z návrhu navrhovateľky a zároveň o konanie, v ktorom sa rozhoduje o neodkladnom opatrení, tak z jeho strany nemohlo nastať nedostatočné zistenie skutkového stavu. Vo vzťahu k námietke odporcu, týkajúcej sa trov konania, navrhovateľka uvádza, že základom delenia civilného súdneho konania na sporové a mimosporové je zodpovedanie otázky, či sa predpokladá spor o hmotné právo alebo nie. Ak sa predpokladá spor o hmotné právo na súdne konanie sa vzťahujú ustanovenia . v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “) naopak kladie dôraz na ochranu verejného záujmu, pričom taxatívne vymedzuje výpočet konaní, na ktoré sa vzťahuje. Nakoľko v konaní o neodkladnom opatrení podľa sa nerozhoduje o verejnom záujme, ale subjektívnom práve Žalobcu, nie je zrejmé ako Žalovaný dospel k záveru, že výrok súdu prvej inštancie o povinnosti podať návrh na rozvod, zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodovať o trovách konania podľa .

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a podľa v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

9. Z podania navrhovateľky, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 16.10.2023 vyplýva, že navrhovateľka podala dňa 11.10.2023 prostredníctvom právneho zástupcu, návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Konanie je vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn.: .

10. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

12. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Neodkladné opatrenie v zmysle je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia, ktorým sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život alebo zdravie. V tomto smere je potrebné vychádzať i z účelu a cieľov Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia.

13. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej dočasnej ochrany navrhovateľky, ako možnej obete potenciálneho agresívneho (násilného) správania odporcu, je potrebné jej návrhu vyhovieť. Listinami, ktoré sú obsahom spisu, najmä obsahom trestného oznámenia vo veci, fotografiami maloletého dieťaťa bola totiž dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi sporovými stranami, keď z nich vyplýva dôvodné podozrenie odporcu z násilného správania voči navrhovateľke, ako to má na mysli ust. .

14. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa ods1 písm. g/ (teraz ) sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle ods1 písm. g/ (teraz ) je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škoda, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie

označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. októbra 2012, sp. zn. ).

15. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z hľadiska existencie potreby dočasnej úpravy pomerov treba v predmetnej veci považovať za dostatočne osvedčenú hrozbu zásahov do práv navrhovateľky, keď za daného stavu možno na základe skutočností vyplývajúcich z listín predložených navrhovateľkou dôvodne očakávať agresívne (násilné) správanie odporcu voči navrhovateľke, preto treba považovať i predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré plní výlučne preventívnu funkciu, za naplnené.

16. Pokiaľ odporca v podanom odvolaní namieta, že nepravdivé a účelové tvrdenia navrhovateľky nemajú žiadnu oporu v skutkovom stave a súd nemal hodnoverne osvedčenú dôvodnosť neodkladným opatrením uloženej povinnosti, odvolací súd poukazuje na to, že pravdivosť tvrdení navrhovateľky a splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia treba považovať za osvedčené predloženými listinami.

17. Odvolací súd považuje za neopodstatnené a účelové námietky odporcu v odvolaní, podľa ktorých navrhovateľka v návrhu neuvádza pravdu o jeho správaní. Odvolací súd poukazuje na to, že trvanie fyzického či psychického násilia istú dobu, nie je podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákazu vstupu do bytu, keď rozhodujúci je aktuálny stav a situácia a bezprostredná hrozba takéhoto správania, ktorá v tomto prípade vyplýva z listín, ktoré sú obsahom spisu, ktorú skutočnosť napokon ani odporca v podanom dovolaní ani riadne nepoprel. Najmä však odporca nepredložil v tomto smere žiadne dôkazy, ktoré by mohli spochybniť pravdivosť tvrdení navrhovateľky, prípadne preukázať iné skutočnosti, ktoré by mohli mať význam pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci boli splnené všetky zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa , a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa vo výroku o nariadenie neodkladného opatrenia ako vecne správne potvrdil.

19. Pokiaľ však ide o druhý výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie uložil navrhovateľke povinnosť podať proti odporcovi návrh na rozvod manželstva, odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti je nevyhnutné uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť podľa . Navrhovateľka súdu prvej inštancie písomným podaním oznámila a preukázala, že dňa 11.10.2023 prostredníctvom právneho zástupcu, podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn.: , a preto, keď v tejto časti nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody na uloženie takejto povinnosti navrhovateľke podaním návrhu na rozvod zanikli, došlo k naplneniu dikcie ustanovenia a boli splnené všetky predpoklady na zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie v tejto časti.

20. Odvolaciu námietku odporcu týkajúcu sa rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania, odvolací súd považuje za nedôvodnú. Konanie o nariadení neodkladného opatrenia a konanie vo veci samej sú dvoma samostatnými konaniami. Neodkladné opatrenie je samostatným právnym prostriedkom ochrany ohrozených, či porušených práv strán sporu, ktorý má dočasný charakter a je možné ho nariadiť tak pre dobu pred začatím konania vo veci samej, ako i pre dobu od podania žaloby vo veci samej až do právoplatného skončenia veci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. novembra 2005, sp. zn. ). Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je samostatným konaním, ktoré je upravené v ( a nasl. ), a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď na rozhodovanie o trovách tohto konania aplikoval ustanovenie a podľa pomeru úspechu priznal navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a v spojení s a tak, že úspešnej navrhovateľke priznal nárok na ich náhradu voči odporcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( , ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( , ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).