Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-989-2012.pdf
PDF · 85.38 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16Er/989/2012
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: DAWE, s. r. o., so sídlom Olešná 263, 023 52 Olešná, IČO: 36 372 676, vymazanému z Obchodného registra Okresného súdu Žilina dňa 09.04.2013, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 483,40 € s príslušenstvom a trovy exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 20.07.2012 bola Okresnému súdu Čadca doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom pôvodného oprávneného.
2. Dňa 24.07.2012 Okresný súd Čadca vydal poverenie, ktorým poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.
5. Dané exekučné konanie začalo dňa 10.07.2012 spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Súd pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 s poukazom na ustanovenie § 36 ods. 2 Exekučného poriadku.
6. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „Exekučný poriadok), účinného ku dňu začatia exekučného konania, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov
a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
9. Z úradnej činnosti súd zistil, že povinný bol z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, vložka číslo: 10430/L, vymazaný ex offo dňa 09.04.2013, a to na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 26CbR/20/2012-71 zo dňa 18.01.2013 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka. Samotný zánik povinného bez ďalšieho nie je v každom prípade dôvodom pre zastavenie exekúcie. Právne významný je dôvod, resp. i spôsob zániku povinného. Po výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra exekúcia bude zastavená iba vtedy, ak povinný zanikol výmazom z obchodného registra a jeho majetok a majetkové práva neprešli na žiadny nástupnícky subjekt. Pokiaľ došlo k výmazu subjektu povinného z obchodného registra a jeho majetok, práva a povinnosti prešli na iný subjekt, ide o právne nástupníctvo po povinnom ( univerzálnu sukcesiu). Výmaz obchodnej spoločnosti sám o sebe teda nie je dôvodom zastavenia exekúcie, ale iba v spojení so skutočnosťou, že majetok tejto spoločnosti, práva a záväzky povinného neprešli na žiaden nástupnícky subjekt, s ktorým by bolo možné v exekúcii pokračovať.
10. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.1.2012, sp. zn. 5M Cdo 15/2011, ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Vzhľadom na tento dôvod zrušenia povinného a jeho vymazanie z obchodného registra má sa pri zastavení exekúcie postupovať podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a následne pri stanovení náhrady trov exekúcie aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku a priznať súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie od oprávneného.
11. Súd skúmal z akého dôvodu bol povinný vymazaný ex offo z Obchodného registra a z výpisu z Obchodného registra mal preukázané, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra po tom, ako bol zrušený bez likvidácie. Súd v danom prípade poukazuje na aktuálnu judikatúru napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.novembra 2011. V danej veci sa súd zaoberal dôvodom výmazu povinného z Obchodného registra, pretože táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z Obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z Obchodného registra bolo zistené, že v danom prípade bol povinný vymazaný z Obchodného registra v zmysle ustanovenia § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, teda z dôvodu, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorá by postačoval na náhradu primeraných výdavkov. Povinný bol zrušený bez likvidácie, teda povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd postupoval tak, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
16. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
17. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
18. Podľa ustanovenia § 243j Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistení dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebo zánik účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných registrov a databáz, ku ktorým ma exekútor prístup. Ďalším príkladom je zánik priznaného práva v prípade preklúzie, ku ktorej dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov.
19. Súd zistil, že povinný zanikol výmazom z Obchodného registra dňa 09.04.2013. Uvedenú skutočnosť súd zistil dňa 21.08.2018. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor doručil súdu dňa 27.03.2017 návrh na zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného. V uvedenom návrhu označoval povinného ako existujúci subjekt. Žiadnym spôsobom nepoukázal na to, že povinný je vymazaný z Obchodného registra a je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Uvedenú skutočnosť súdny exekútor mohol objektívne zistiť ( takmer 5 rokov od výmazu povinného žiadnym spôsobom súdu uvedenú skutočnosť neoznámil a pohľadávku aj naďalej od povinného vymáhal). Súd preto konštatuje, že súdny exekútor nepostupoval v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a neoznámil uvedené skutočnosti súdu bezodkladne potom ako mohol zistiť, že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty exekúcii a vyťaženosť exekútorských úradov má súd za to, že táto lehote nemôže presahovať viac ako 5 rokov, počas ktorých súdny exekútor nezistil, že vymáha pohľadávku voči povinnému, ktorý zanikol výmazom z Obchodného registra Okresného súdu Žilina dňa 09.04.2013.
20. Súd preto o náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal podľa § 243j Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal zo skutočnosti, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi, a to konkrétne, že súdny exekútor vykonával exekúciu 5 rokov voči neexistujúcemu subjektu ( výmaz povinného z obchodného registra dňa 09.04.2013), pričom si nesplnil svoju povinnosť uloženú mu v ustanovení § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a nepredložil vec na zastavenie exekúcie exekučnému súdu.
21. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách exekúcie súdneho exekútora súd na záver uvádza, že je toho názoru, že nie je možné vzhľadom na opravný prostriedok proti trovám exekúcie uplatňovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov civilného sporového konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta EP), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200ods. 6 EP ) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa o náhrade trov, ani sa nerozhoduje osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí
- napr. § 200 ods. 5 EP). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie nemožno interpretovať inak než v súlade s § 355 ods. 2 CSP ako nepripustenie odvolania. Súd je toho názoru, že rozhodnutie o trovách exekúcie súdneho exekútora vo výroku II. tohto uznesenia nie je rozhodnutím o trovách konania, nie je ani rozhodnutím o ich náhrade a ani rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania, nemožno preto naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP o prípustnosti odvolania. V danom prípade ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 243b ods. 3 Exekučného poriadku.
22. Dňa 27.03.2017 doručil súdny exekútor súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane oprávneného z pôvodného oprávneného na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. Na výzvu súdu spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. súdu dňa 05.06.2019 oznámila, že na podanom návrhu na zmenu účastníka exekučného konania netrvá. Súd preto o podanom návrhu nerozhodoval.
Poučenie:
1. Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie ( § 9a ods.1 Exekučného poriadku a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie ).
2. Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie ( § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, § 355 ods. 2 CSP ). Odvolanie možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia Okresnému súdu Čadca ( v prípade listinnej podoby v dvoch písomných vyhotoveniach).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Žiline (§ 362 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( § 125 ods. 1 CSP).
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( § 125 ods. 2 CSP).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( § 125 ods. 3 CSP) v zmysle položky č. 21 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vo výške 0,50 € / 1 strana.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.