Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Pc-4-2018.pdf
PDF · 84.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-19P/26/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Máriou Benkovou v právnej veci navrhovateľa C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, Y. W. F., proti matke X. N., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, Y. W. F., za účasti maloletého dieťaťa T. N., nar. XX.X.XXXX, bytom u navrhovateľa, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, sídlo Staničné námestie 9, Košice, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému T. N., takto
rozhodol:
I. Určuje, že C. C., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého T. N., nar. XX.X.XXXX z matky X. N., nar. XX.X.XXXX.
II. Maloletý T. N., nar. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
III. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého T. N. mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, vždy do 20. dňa každého mesiaca vopred k rukám otca počnúc mesiacom júl 2019.
IV. Dlžné výživné na maloletého T. N. za obdobie od 22.1.2018 do 30.6.2019 v sume 482,67 € je matka povinná zaplatiť k rukám otca do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
V. Styk matky s maloletým sa neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
VII. Štát nemá nárok na náhradu trov konania titulom znalečného.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 22.1.2018 domáhal určenia otcovstva a úpravy práv a povinností k maloletému T. N., nar. XX.X.XXXX. uviedol, že Maloleté dieťa pochádza z náhodnej známosti k matkou X. N., ktorá sa o dieťa nestará, nezaujíma sa o neho, nenavštevuje ho a ničím neprispieva na jeho výživu. Maloletý T. je v jeho starostlivosti od narodenia, on býva v spoločnej domácnosti s rodičmi - V. C. E. C. C.. Maloletý ma zabezpečené všetky potreby pre vývoj, výdavky uhrádzajú jeho rodičia - plienky, mlieko, ošatenie dieťaťa. Navrhovateľ je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dávku v hmotnej núdzi nepoberá, nakoľko je riešený spolu s rodičmi. S dieťaťom pravidelne navštevuje pediatra. K určeniu otcovstva nedošlo, pretože matka odmietla ísť na matriku. Navrhovateľ sa cíti byť biologickým otcom, nakoľko v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa sa matka intímne stýkala len s ním. Má dieťa rád a chce mu poskytovať starostlivosť aj v budúcnosti.
2. Matka sa k návrhu nevyjadrila.
3. Kolízny opatrovník v správe uviedol, že z družobného pomeru matky a K. V., ktorý je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody, pochádza šesť maloletých detí. Maloletý T. N. pochádza zo vzťahu matky a C. C.. Šetrením v mieste bydliska navrhovateľa zistili, že býva v svojpomocne postavenom dome v rámci rómskej komunity, ktorý pozostáva z jednej izby, kde sa okrem iného nachádza veľká dvojlôžková posteľ, dva rozťahovacie gauče, obývacia stena a piecka. Majú zavedenú elektrinu a vodu si nosia. Hygiena v domácnosti je na dobrej úrovni. Maloletý T. sedel na gauči, bol hravý a usmieval sa, nejavil známky zanedbávaného dieťaťa. Navrhovateľ uviedol, že o dieťa sa stará od narodenia, pretože matka sa o neho nestarala, absolvoval s ním všetky povinné očkovania a preventívne prehliadky. Občas chodieva vypomáhať, aby zabezpečil potreby dieťaťa. Matka uviedla, že navrhovateľ nie je biologickým otcom dieťaťa, ale jej druh K. V..
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a znaleckým dokazovaním znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, oboznámením rodného listu a zistil nasledujúci skutočný stav.
5. Podľa rodného listu maloletý T. N., nar. XX.X.XXXX je dieťaťom matky X. N., nar. XX.X.XXXX, otec neuvedený.
6. Navrhovateľ vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že keď sa dieťa narodilo, tak mu povedala X. N., že dieťa je jeho, tiež povedala, že dieťa si môže zobrať na návštevu. Neskôr, keď malo 7 mesiacov, tak si ho vzal už natrvalo, pretože X. sa oňho nestarala, nechávala dieťa na zemi, aj keď plakalo, keď ochorelo, nešla s ním k lekárovi, doniesla mu ho, aby išiel on, lebo bolo treba platiť. S X. N. udržiaval intímny vzťah v roku 2014, avšak ona popri ňom mala pravdepodobne aj iné vzťahy. Tak je možné, že je otcom iba na 50%. K. V. bol vtedy vo výkone trestu a je tam až doteraz. Ohľadne styku maloletého s matkou navrhovateľ uviedol, že nemá problémy s tým dohodnúť sa s matkou, kedykoľvek ho bude môcť navštíviť. Teraz matka dieťa nenavštevuje, ani sa naňho neopýta, pritom nebývajú od seba ďaleko, sú skoro susedia, ale ona sa o chlapca vôbec nestará. Ohľadne výšky výživného navrhovateľ uviedol, že požaduje, aby bolo matke určené minimálne výživné.
7. Podľa výsledkov znaleckého posudku č. 9/2019 z 21.5.2019 znalkyne RNDr. E. U. z odboru, genetika, analýza, DNA je otcovstvo označeného muža C. C. voči maloletému dieťaťu T. N. prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva je 99,999 %.
8. Podľa ust. § 94 ods. 2 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o rodine “), za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
9. Podľa ust. § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
10. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona o rodine , rodičia, maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 , § 25 a § 26 sa použijú primerane.
11. V zmysle uvedeného s odkazom na ust. § 24 ods. 1 a 4 zákona o rodine , súd pri úprave rodičovských práv a povinností najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa ust. § 62 zákona o rodine , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona o rodine , ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
14. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa ust. § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 zákona o rodine , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu veci mal súd za preukázané, že návrh na určenie otcovstva bol podaný dôvodne. K tomuto záveru súd dospel z výpovede navrhovateľa, pričom jeho otcovstvo znaleckým posudkom č. 9/2019 z 21.5.2019 znalkyne RNDr. E. U. z odboru, genetika, analýza, DNA bolo prakticky dokázané s extrémne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.
17. Čo do úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, súd zveril maloletého T. do osobnej starostlivosti navrhovateľovi, pretože v jeho starostlivosti o dieťa neboli preukázané ani zistené žiadne nedostatky a matke bola uložená povinnosť platiť na syna výživné výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, keďže je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi. Zameškané výživné od 22.1.2018 do 30.6.2019 súd vyčíslil sumou 482,67 €, ktoré matke uložil zaplatiť do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Styk matky s maloletým neupravil, s poukazom na vyjadrenia navrhovateľa.
18. Podľa § 52 CMP , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 57 CMP , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
20. Podľa § 58 CMP , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O trovách konania účastníkov súd rozhodol v súlade s § 52 CMP a to podľa všeobecnej zásady o náhrade trov konania v mimosporových veciach, teda, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
22. Štátu vznikli trovy konania titulom vyplateného znalečného vo výške 313,12 €. S poukazom na nemajetnosť matky a otca maloletého dieťaťa súd rozhodol, že štát nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Košice - okolie (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku ).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku ).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 Civilného mimosporového poriadku ).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 Civilného mimosporového poriadku ).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.