Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5C-33-2019.pdf
PDF · 81.29 KB
Case nature
Subarea
5C/33/2019
Uznesenie
Okresný súd Martin v právnej veci žalobkyne: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š.. K. XXXX/X, XXX XX Q., proti žalovanej: Q.. J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. U. XXX/XX, XXX XX S., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalovanej voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.06.2019 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia - nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa stavebných prác na výstavbe rodinného domu, ktorý má byť postavený na pozemku KN C par. č. XXX/X, XXX/X a XXX/ X, kat. úz. S., obec Krpeľany, okres Martin, zapísaný Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a to až do rozhodnutia Krajského súdu v Žiline o správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Svoj návrh odôvodnila tým, že v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov je spolu s manželom, Ing. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š.. K. XXXX/X, XXX XX Q., spoluvlastníčkou nehnuteľností, a to pozemku KN C par. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 528 m2 a rodinného domu, postaveného na KN C par. č. XXX, so súp. č. 8, kat. úz. S., obec Krpeľany, okres Martin, ktoré sú vedené na Okresnom úrade, katastrálny odbor na LV č. XXXX. Dňa 19.09.2018 žalovaná podala na obec Krpeľany ako príslušný stavebný úrad (ďalej len ako „stavebný úrad“) žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu na pozemkoch KN C par. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X, kat. úz. S., obec Krpeľany, vedených Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom na LV č. XXXX. Nakoľko ide o susediaci pozemok žalobkyne, táto ako účastníčka stavebného konania, podala voči žiadosti žalovanej námietku, v ktorej namietala odstupovú vzdialenosť navrhovaného rodinného domu žalovanej od spoločných hraníc pozemkov strán sporu. Vzhľadom na podanú námietku, stavebný úrad v stavebnom konaní uložil žalovanej povinnosť zmeniť odstupovú vzdialenosť navrhovaného rodinného domu od spoločných hraníc so žalobkyňou z 2 m na 3 m, ktorú si však žalovaná nesplnila. Následne stavebný úrad v spojenom územnom a stavebnom konaní rozhodnutím č. 708/388/2018
- Ry zo dňa 21.12.2018 rozhodol o povolení stavby vyššie špecifikovaného rodinného domu a určil odstupovú vzdialenosť rodinného domu od spoločných hraníc so žalobkyňou na 2 m. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky ako odvolací orgán rozhodol tak, že rozhodnutím sp. zn. OU-ZA-OVBP2-2019/026160-002/PAV zo dňa 24.05.2019 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu č. 708/388/2018 - Ry zo dňa 21.12.2018. Dňa 27.06.2019 žalobkyňa podala na Krajskom súde v Žiline správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy a návrh na priznanie odkladného účinku rozhodnutia orgánu verejnej správy. Konanie je vedené pod sp. zn. 30S 77/2019. Žalobkyňa má za to, že stavebný úrad a Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky konali v rozpore so správnym poriadkom, nakoľko zmenou odstupovej vzdialenosti z 3 m na 2 m zvýhodnili žalovanú, a to bez akéhokoľvek právneho odôvodnenia. Žalobkyňa tak bude ukrátená na svojich majetkových právach, nakoľko v budúcnosti, v
prípade odstránenia pôvodnej stavby a výstavby novej, bude povinná v zmysle ust. § 6 ods. 3 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie postaviť stavbu v odstupovej vzdialenosti 5 m od spoločných hraníc strán sporu, pričom žalovanej bolo bez akéhokoľvek technického odôvodnenia či právneho základu umožnené postaviť navrhovaný rodinný dom vo vzdialenosti 2 m od spoločných hraníc strán sporu.
2. K návrhu žalobkyňa priložila žiadosť o stavebné povolenie zo dňa 19.09.2018, námietku v stavebnom konaní zo dňa 25.10.2018, záznam zo stavebného konania spísaný dňa 25.10.2018, rozhodnutie o stavebnom povolení č. 708/388/2018 - Ry zo dňa 21.12.2018, odvolanie zo dňa 23.12.2019 voči rozhodnutiu č. 708/388/2018 - Ry zo dňa 21.12.2018, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 25.02.2019, rozhodnutie č. OVBP2-2019/026160-002/PAV zo dňa 24.05.2019, záznam z monitorovacieho zariadenia o otvorení a zatvorení nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v spoluvlastníctve žalobkyne a správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy a návrh na priznanie odkladného účinku rozhodnutia orgánu verejnej správy zo dňa 27.06.2019.
3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
6. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenie súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 185 Správneho súdneho poriadku, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
11. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa Civilného sporového poriadku takýmito dôvodmi sú právny a faktický stav medzi stranami, ktorý vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V oboch prípadoch musí navrhovateľ neodkladného
opatrenia súdu preukázať, že absencia takejto dočasnej úpravy pomerov by mala za následok reálne a bezprostredné ohrozenie uplatňovaného nároku. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva aj osobitný postup súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu bezprostredne ohrozených práv a oprávnených záujmov strán, nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej. Avšak navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, a to jednako tie, ktoré osvedčujú uplatnený nárok, ako aj tie, ktoré osvedčujú existenciu reálnej a bezprostrednej ujmy na právnom alebo faktickom postavení strán. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať konečné rozhodnutie. Súd sa preto obmedzí len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu poprípade môže byť nárok, ktorého neodkladnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené a že k jeho ochrane je potrebné nariadiť práve navrhované neodkladné opatrenia.
12. Z citácie uvedených zákonných ustanovení je nepochybné, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to dôvodnosť nároku a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Pred nariadením neodkladného opatrenia alebo jeho zamietnutím súd nevykonáva dokazovanie, vychádza iba z obsahu návrhu a jeho príloh, na základe ktorých vyvodí opodstatnenosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.
13. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha nariadenia neodkladného opatrenia - zdržania sa stavebných prác v súvislosti s realizáciou stavby, ktorá bola povolená príslušným stavebným úradom, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S 77/19.
14. Súd má za preukázané, že dňa 27.06.2019 žalobkyňa podala na Krajskom súde v Žiline správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy a návrh na priznanie odkladného účinku rozhodnutia orgánu verejnej správy. Predmetným návrhom sa žalobkyňa domáha priznania odkladného účinku rozhodnutia sp. zn. OU-ZA-OVBP2-2019/026160-002/PAV zo dňa 24.05.2019. Preskúmaním predloženého návrhu na vykonanie neodkladného opatrenia a príslušných príloh súd dospel k záveru, že nie je splnený predpoklad naliehavosti potreby nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa neosvedčila nebezpečenstvo hroziacej ujmy, t.j. nevyhnutnosť potreby bezodkladne upraviť pomery strán sporu nariadením neodkladného opatrenia, čo je jednou z podmienok pre jeho nariadenie. K uvedenému záveru súd dospel práve z dôvodu, že žalobkyňa spolu so správnou žalobou podala na Krajskom súde v Žiline aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa ust. § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku. Pokiaľ by Krajský súd v Žiline tomuto návrhu vyhovel, priznaním odkladného účinku by sa pozastavili účinky napadnutého rozhodnutia sp. zn. OU-ZA- OVBP2-2019/026160-002/PAV zo dňa 24.05.2019, teda správny súd by rozhodol v intenciách podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nakoľko žalobkyňa využila tento zákonný prostriedok ochrany svojich práv v správnom konaní, súd má za to, že v súčasnej dobe neexistuje dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia v civilnom konaní.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, preto súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle citovaných ustanovení tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal (§ 357 písm. d) CSP)
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.