Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-2412-2008.pdf
PDF · 87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Er/2412/2008
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005 proti povinnému J. D., X.. X.X.XXXX, trvale bytom F. X. Y. XXX, o vymoženie sumy 66,38 €, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Holíkovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
III. Súd oprávnenému a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa na základe návrhu na vykonanie exekúcie z 22.7.2008 podaného ešte jeho právnym predchodcom a doručeného exekútorskému úradu 25.7.2008 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému za účelom vymoženia sumy 66,38 € na podklade exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný Obvodným oddelením PZ v Topoľčanoch, sp. zn. AA2497500, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol vykonateľnosť 11.10.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené 25.8.2008 súdnemu exekútorovi RNDr. Jozefovi Podmanickému. Exekútorský úrad povereného súdneho exekútora zanikol 24.11.2009. Za náhradníka povereného súdneho exekútora bol vymenovaný JUDr. Pavol Holík (ďalej len "súdny exekútor").
2. Oprávnený dňa 18.7.2018 súdu oznámil, že v predmetnej exekučnej veci existuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti, nakoľko počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie.
3. Dňa 10.9.2018 súdny exekútor doručil súdu vyjadrenie k podnetu oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP a vyúčtovanie trov exekúcie z 5.9.2018. Súdny exekútor v tomto podaní vyjadril názor, že k preklúzii vymáhaného nároku nedošlo. Trojročná prekluzívna lehota podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 na vymáhanie pohľadávky by uplynula po uplynutí troch rokov od 11.10.2007, t.j. 11.10.2010. V priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty však novelou zákona o priestupkoch vykonanou zákonom č. 298/2008 Z. z. účinným od 1.9.2008 došlo k vypusteniu ustanovenia o trojročnej prekluzívnej lehote na možnosť vymáhania uloženej pokuty za priestupok z ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. V novele zákona o priestupkoch neexistujú prechodné ustanovenia účinné pre prípady od 1.9.2008, ktoré by upravovali prípad, keď exekučný titul bol vydaný pred 1.9.2008 a trojročná prekluzívna lehota na vymáhanie by uplynula po 1.9.2008. Zákon č. 298/2008 Z. z. zrušil odsek 1 ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch, podľa ktorého bolo možné rozhodnutie vykonať do troch rokov, pričom neupravil, ako je potrebné rozhodovať pri výkone rozhodnutí, pri ktorých trojročná lehota začala plynúť a v čase účinnosti novely ešte neuplynula. V rozhodnom období, t.j. po 1.9.2008 nie je možné už aplikovať právnu úpravu (ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení do 31.8.2008), pretože ide o právnu normu, ktorá už v tomto rozhodnom
období nebola platná. Novela ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 1.9.2008 je príkladom nepriamej retroaktivity. Uvedená novela mení právnu pozíciu správneho orgánu pri výkone rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok tak, že upúšťa od vykonania rozhodnutia v lehote do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Novela nerieši stav stretu rozdielnych úprav, a preto právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 sa od 1.9.2008 vzťahujú aj na právne vzťahy založené v minulosti. Súdny exekútor zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/12/2012 z 26.6.2013: "Všeobecný právny predpis vo vzťahu k zákonu o priestupkoch upravuje teda pri výkone rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi lehotu, do ktorej je možné takéto rozhodnutie vymáhať. Keďže aj v prípade rozhodnutia o pokute za priestupok prichádza pri výkone (exekúcii) takéhoto rozhodnutia do úvahy aplikácia tohto vzťahu a zákon o priestupkoch nemá od 1. septembra 2008 takúto právnu úpravu, treba v konaní o výkon rozhodnutia (v exekučnom konaní) podporne použiť ustanovenie § 71 ods. 3 správneho poriadku. ..."
4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súdny exekútor za to, že podanie oprávneného by mal súd vyhodnotiť ako bezpredmetné alebo ho považovať za návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP. Podania oprávneného, v ktorých oprávnený upozorňuje na preklúziu exekučného titulu, sú v rozpore s jeho konaním v niektorých prebiehajúcich exekučných konaniach, v ktorých inkasuje vymožené a rozdelené plnenie na predmetné pohľadávky, hoci ich považuje za prekludované a predstavovalo by to bezdôvodné obohatenie na jeho strane. Konanie oprávneného súdny exekútor vníma ako účelové, ktorým sa oprávnený chce vyhnúť úhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi v prípade, ak by malo byť exekučné konanie zastavené z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V množstve predmetných konaní sa vykonávajú úkony na vymoženie pohľadávok oprávneného, po ktorých vymožení a rozdelení sa zasielajú oprávnenému finančné prostriedky.
5. Dňa 14.9.2018 súdny exekútor doručil súdu vyjadrenie k podnetu oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP, podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP a vyúčtovanie trov exekúcie z 12.9.2018. Súdny exekútor v podaní opakovane uvádza tie isté dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru nedošlo k preklúzii vymáhaného nároku. Súdny exekútor ďalej vyjadril názor, že podanie oprávneného by mal súd považovať za súhlas oprávneného so zastavením exekúcie. Súdny exekútor zároveň uviedol, že vykonal rozsiahle šetrenie majetkových pomerov povinného a zistil, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný majetok, dopravný inšpektorát neeviduje povinného ako vlastníka vozidiel, banky neevidujú účty povinnému s peňažnými prostriedkami, kataster nehnuteľností povinného neeviduje ako vlastníka žiadnych nehnuteľností, povinný sa na adrese trvalého pobytu nenachádza, a teda nebolo možné vykonať exekúciu žiadnym zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. Navrhol preto, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie, ktorú si uplatnil vo výške 39,82 €. Trovy exekúcie špecifikoval ako paušálnu odmenu vo výške 33,19 € a DPH vo výške 6,63 €. V prípade, ak by súd podanie oprávneného posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, navrhol, aby súd na zaplatenie trov exekúcie súd zaviazal oprávneného.
6. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP ") v znení neskorších predpisov exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
9. Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
10. Podľa § 88 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len "zákon o priestupkoch ") v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
14. Podľa § 203 ods. 1 , ods. 2 prvej vety EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
15. Súd po oboznámení sa s obsahom podnetu oprávneného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia súdneho exekútora k podnetu oprávneného, podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a obsahom exekučného spisu zistil, že existuje dôvod zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31.10.2013.
16. Zo spisu vyplýva, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť 11.10.2007. Exekučným titulom bola uložená pokuta podľa zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, t. j. za predchádzajúcej právnej úpravy, v zmysle ktorej bolo možné rozhodnutie o uložení pokuty vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Lehota na vykonanie exekúcie určená v citovanom ustanovení zákona je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Uplynutím prekluzívnej lehoty zaniká právo, ktoré sa s touto lehotou spája. V tomto prípade prekluzívna lehota do 31.8.2008 nestihla uplynúť. Zákonom č. 298/2008 Z. z. bolo s účinnosťou od 1.9.2008 zrušené ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. V novej právnej úprave pritom úplne absentuje úprava preklúzie pri výkone rozhodnutia o uložení pokuty.
17. V tejto právnej veci je potrebné postupovať v súlade so zásadou zákazu retroaktivity právnych noriem, z ktorej vyplýva, že vznik, zmena a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, treba posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, aj keď s určitými odchýlkami. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnych lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie (porov. Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 84/02).
18. Prekluzívna lehota začala teda v tomto prípade plynúť 11.10.2007 a do 31.8.2008 nestihla uplynúť. Keďže právna úprava zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 je pre povinného výhodnejšia oproti právnej úprave v znení účinnom po 31.8.2008, súd postupoval v tomto prípade podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008. Lehota na vykonanie exekúcie na podklade bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydaného Obvodným oddelením PZ v Topoľčanoch, sp. zn. AA2497500, ktorý bol predložený ako exekučný titul, tak márne uplynula 11.10.2010. Exekučný titul sa uplynutím tohto dňa stal neúčinným. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu zastavil.
19. Súd sa oboznámil s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/12/2012 z 26.6.2013, ale s týmto sa nestotožnil a rozhodol v súlade so stanoviskom správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Snj 84/02, ktoré považuje za ústavne konformné.
20. Súd nespochybňuje záver súdneho exekútora o nemajetnosti povinného. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012 , III. ÚS 185/2012 ) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd si preto nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Oznámenie súdneho exekútora o nemajetnosti povinného preto súd považuje sa dostatočný "dôkaz" o nemajetnosti povinného. Súdny exekútor nemajetnosť povinného, čo vo všeobecnosti tiež predstavuje iný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie (okrem už existujúceho dôvodu podľa písm. b), zistil v septembri roku
2018, po tom, čo ho súd vyzval, aby oznámil, či si uplatňuje náhradu trov exekúcie, pretože exekúcia bude podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP zastavená.
21. Súd má za to, že pri rozhodovaní o zastavení exekúcie je potrebné vychádzať z toho, ktorý dôvod na zastavenie exekúcie nastal skôr. Súd uprednostnil ako dôvod zastavenia exekúcie zistenú preklúziu práva, stratu spôsobilosti exekučného titulu (jeho neúčinnosť), pretože táto skutočnosť nastala omnoho skôr, ako došlo k nemajetnosti povinného (september 2018). Súd preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) , nie podľa písm. h) EP v znení účinnom do 31.10.2013.
22. V prípade, že súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31.10.2013, s poukazom na § 197 ods. 1 EP by mal k náhrade trov exekúcie súdneho exekútora zaviazať povinného. Avšak, zaviazať povinného k náhrade trov exekúcie súdneho exekútora za situácie, keď je nemajetný, by bolo zjavne nielen formálne, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti, nakoľko šanca, že by došlo k úhrade trov exekúcie povinným, je v podstate nulová. Súd pritom nemôže k náhrade trov exekúcie zaviazať ani oprávneného, keďže v danom prípade nejde ani o jednu zo situácií, s akými počíta § 203 EP v znení účinnom do 31.10.2013. Ide o špecifický prípad, kedy i keď možnosť uspokojenia pohľadávky oprávneného od povinného bola zmarená v dôsledku zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule po vydaní exekučného titulu (uplynutím času - preklúziou judikovaného práva), nezanikla v spojitosti s tým automaticky aj možnosť súdneho exekútora uspokojiť sa na povinnom čo do trov tejto exekúcie. Nemajetnosť povinného súdny exekútor totiž zistil až v septembri roku 2018, pričom zákonný dôvod na zastavenie exekúcie vznikol už dňa 11.10.2010. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd musel prihliadnuť na to, že skutočnosti odôvodňujúce nemajetnosť povinného (s vplyvom na prípadnú aplikáciu právnej úpravy pripúšťajúcej výnimočne aby trovy znášal oprávnený) nastali až následne po vzniku zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie, so značným časovým odstupom viac ako ôsmich rokov.
23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodol tak, že ju súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože niet subjektu, ktorému by mohol uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie.
24. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013 výslovne neobsahuje komplexnú úpravu náhrady trov exekúcie všetkých účastníkov konania. Aj keď je z § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 zrejmé, že zákonodarca v zásade predpokladal, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému a súdnemu exekútorovi, i rozhodnutie o trovách exekúcie musí zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej zo základných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Súd preto dospel k záveru, že aj povinný má nárok na náhradu trov exekúcie, ale výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený. Ak teda Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013 komplexne neupravuje náhradu trov exekúcie všetkých účastníkov konania, neupravuje možnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, avšak ani túto možnosť priamo nevylučuje. Je preto potrebné s poukazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 primerane postupovať podľa § 256 ods. 1 CSP a o náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného rozhodnúť podľa zásady procesného zavinenia zastavenia konania (exekúcie), resp. podľa § 257 CSP , podľa ktorého výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov exekúcie celkom alebo sčasti neprizná. O náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného preto súd rozhodol tak, že oprávnenému a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal s poukazom § 256 ods. 1 CSP a contrario, keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť vedenia exekúcie a následný dôvod jej zastavenia nie je možné v neprospech žiadneho z týchto účastníkov konania zohľadniť skutočnosť, že exekúcia bola zastavená.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 58 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.10.2013). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Proti výroku II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 v spojení s § 355 ods. 2 CSP ).