Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-805-2011.pdf
PDF · 66.72 KB
Case nature
Subarea
9Er/805/2011
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: P. W., B..: XX.XX.XXXX, X. T. XX, XXX XX C., o vymoženie 40,00 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 5, 949 01 Nitra z titulu odmeny a náhrady trov exekúcie 56,63 Eur.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, pripojeného exekučného titulu a návrhu súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor Mgr. Stanislav Polák, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 5, 949 01 Nitra (ďalej len exekútor).
2. Dňa 11.10.2018 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekútor žiadal vo svojom podaní, aby súd uložil oprávnenému zaplatiť trovy exekúcie, ktoré si aj vyčíslil.
3. Podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku (ďalej ExP) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 ExP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 200 ods. l ExP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
6. Podľa § 200 ods. 5 ExP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
7. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
8. Exekučný súd pristúpil k zhodnoteniu exekútorom tvrdenej nemajetnosť povinného. Exekútor uvádza, že upovedomenie o začatí exekúcie si povinná neprevzala z dôvodu, že adresát je v mieste bydliska neznámy. Dotazom na Register obyvateľov SR nebola zistená zmena adresy povinnej, ani žiadny
prechodný pobyt. Následne bolo vykonané šetrenie k majetkovým pomerom povinnej. Šetrením v katastri nehnuteľností bolo zistené, že povinná nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Šetrenie v evidencii vozidiel bolo rovnako neúspešné. Bolo zistené, že povinná nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. Bol vydaný exekučný príkaz do bánk, bez kladného výsledku. Boli preverené všetky bankové subjekty v SR, ale povinná nemá vedený žiadny bankový účet s kladným zostatkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku prikázať. Opakovaným dotazom na Sociálnu poisťovňu bolo zistené, že povinná nemá žiadny legálny príjem, z ktorého by bolo možné vykonávať zrážky. Povinná nie je na Sociálnej poisťovni vedená ako zamestnanec, poberateľ niektorej z dávok. Povinnú vôbec neevidujú v registri Sociálnej poisťovne. Počas exekučného konania povinná nebola nikdy zamestnaná a nebolo možné vydať exekučný príkaz. V centrálnom registri exekúcií bolo zistené, že voči povinnej je vedených 7 ďalších exekučných konaní. Povinnej bola zaslaná výzva na úhradu a predvolanie, na ktoré povinná nereagovala. Vzhľadom k dlhom povinnej a tomu, že nebola viac rokov zaradený do pracovného procesu by v predmetnom exekučnom konaní nebolo efektívne vykonávať ďalšie šetrenia a zvyšovať tým výdavky. U povinnej podľa exekútora nie je predpoklad nadobudnutia majetku ani z dlhodobého hľadiska. Z uvedeného má súd za preukázané, že súdnym exekútorom tvrdená nemajetnosť povinného je opodstatnená a ďalšie vedenie konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Z toho dôvodu súd pristúpil k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
9. V súvislosti so zastavením exekúcie súd súčasne podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného v čase rozhodovania. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti (teoretická zmena pomerov je daná vždy, nie je však možné dlhodobo očakávať, že povinný možno v budúcnosti nadobudne majetok, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností). Podstatný je aktuálna nemajetnosť povinného. Zastavenie exekúcie pritom nie je podmienené súhlasom oprávneného.
10. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 ExP. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
11. Súd priznal exekútorovi trovy exekúcie v zmysle Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /ďalej len „Vyhlášky“/.
12. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd exekútorovi priznal trovy exekúcie a to:
- podľa § 14 ods.1, 2 a § 15 Vyhlášky, paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej však vo výške 33,19 Eur.
- podľa § 22 Vyhlášky, náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti (poštovné a telekomunikačné poplatky) v celkovej výške 14,00 Eur.
- podľa § 196 ExP daň z pridanej hodnoty 20% zo sumy 47,19 Eur vo výške 9,44 Eur.
13. Priznané trovy exekúcie predstavujú čiastku vo výške 56,63 Eur.
14. Súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku z toho dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti I. výroku uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Proti II. výroku uznesenia odvolanie nie je prípustné.