Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/56/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobkyne U.. R. L., O.. XX.XX.XXXX, V. X. B., H.. Z. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom so sídlom v Humennom, ul. Štefánikova 17, proti žalovanej Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, IČO: 00 610 577, so sídlom v Prešove, ul. Hollého 14, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., IČO: 36 863 947, so sídlom v Košiciach, ul. Žriedlová 3, za účasti vedľajšieho účastníka KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna insurance group, adresa na doručovanie Agentúra Košice, ul. Mäsiarska 11, Košice, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

I. žalobu z a m i e t a ,

II. náhradu trov konania stranám nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojim návrhom zo dňa 2.3.2009 domáhala náhrady škody v zmysle ust. a navrhovala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej 99.581,76 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Sumu odvádzala od žiadosti v rámci mimosúdneho návrhu na náhradu škody vo výške 3.000.000,-- Sk. Keďže žalovaná nereflektovala na túto mimosúdnu dohodu, podala takýto návrh.

2. Žalovaná s návrhom nesúhlasila.

3. Vedľajší účastník s návrhom nesúhlasil.

4. Súd svojim rozsudkom zo dňa 22.5.2013 žalobu žalobkyne zamietol poukazujúc pritom na to, že znalecké posudky, ktoré vo veci boli vykonané, ako aj ďalšie dôkazy uzavreli, že postup nemocnice bol lege artis.

5. Proti rozsudku sa odvolala žalobkyňa.

6. Krajský súd svojim uznesením zo dňa 13.11.2014 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Poukázal pritom na to, že súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a neposúdil ho v zmysle ustanovenia , . Odvolací súd doplnil dokazovanie súdu prvého stupňa a vyžiadal si od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnutie tohto úradu vydané 7.8.2008 vo veci uloženia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A.Reimana v Prešove, ktorý rozhodol tak, že uložil pokutu 300.000,-- Sk poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti R. L..

7. Po rozhodnutí Krajského súdu Prešov právny zástupca žalobkyne na pojednávaní potvrdil, že na návrhu trvajú v celom rozsahu. Poukázal na to, že od začiatku sa táto žaloba prezentovala v zmysle ustanovení , , ale len v súvislosti s pasívnou legitimáciou žalovanej. Podľa právneho zástupcu z obsahu podaného návrhu, ktorý bol nešťastne formulovaný vyplýva, že sa jedná o náhradu nemajetkovej ujmy. Uviedol, že to povedal na prvom pojednávaní vo veci, hoci to nebolo protokolované. Žiadali 3 mil. Sk preto, pretože každý má právo na život aj život dieťaťa, ktoré zomrelo a na materstvo, ktoré bolo odobraté žalobkyni a nedá sa ničím nahradiť. Celé dokazovanie, ktoré bolo vedené sa viedlo, či je žalovaná zodpovedná alebo nie a nie k výške náhrady. Nemajetková ujma, aby sa upresnil, opierajú sa o nemajetkovú ujmu podľa až 15 na ochranu osobnosti. Podľa právneho zástupcu po uznesení Krajského súdu je jasná zodpovednosť žalovanej, ide len o výšku satisfakcie. Tá nemajetková ujma, ktorú žiadajú je polovica za život dieťaťa a polovica za ujmu, ktorá bola spôsobená žalobkyni tým, že nemôže byť matkou a žiť normálny rodinný život.

8. Žalovaná uviedla, že trvá na svojich písomných vyjadreniach, že síce Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyjadril vo svojom uznesení protiprávnosť konania odporcu, ale nie sú tam ďalšie predpoklady a to zavinenie a preukázanie príčinnej súvislosti, ani predpoklady na nemajetkovú ujmu v peniazoch zo strany žalobkyne. Navrhovali žalobu zamietnuť.

9. Súd svojim rozsudkom zo dňa 19.10.2015 rozhodol, že žalovaná je povinní zaplatiť žalobkyni z titulu nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu 30.000 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

10. Proti tomuto rozsudku sa odvolali obe strany.

11. Krajský súd svojim uznesením zo dňa 3.10.2017 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí uviedol: „Z dokazovania na súde prvej inštancie vyplýva, že na pojednávaní 29.4.2015 upresnila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že nárok, ktorý uplatňuje v tomto konaní opiera o ustanovenia § až 15 na ochranu osobnosti a požaduje náhradu nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti treba konštatovať, že ani takéto upresnenie právnej kvalifikácie uplatňovaného nároku v roku 2015 nezakladá konštatovanie, že nároky, ktoré si žalobkyňa v tomto konaní uplatnila pôvodnou žalobou, podanou na súd prvej inštancie 2.3.2009, sú premlčané. Žalobkyňa totiž riadne opísala všetky skutkové okolnosti, ktoré v jej prípade nastali a od ktorých vyvodzuje zodpovednosť žalovaného, pričom uviedla sumu 3.000.000,- Sk, ktorých sa vo vzťahu k žalovanému domáha. Za týchto okolností je upresnenie právnej kvalifikácie na pojednávaní 29.4.2015 v súlade so základnými okolnosťami, ktoré boli v žalobe od počiatku prezentované a ktoré boli jasne formulované, pričom právnou kvalifikáciou uplatňovaných nárokov nie je súd viazaný a je možné ich upresniť aj v priebehu konania. Rozhodujúce je to, aby bolo zrejmé, čoho konkrétne (v danom prípade finančnej čiastky) sa žalobkyňa domáha, čo splnené bolo (pozri v tejto súvislosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 30.11.2016 a iné). Preto námietka premlčania žalovaného v prejednávanej veci nie je dôvodná. V zmysle vyššie uvedeného však naďalej zostáva otvorená otázka náležitého preukázania (aspoň s určitou pravdepodobnosťou) príčinnej súvislosti medzi úmrtím dieťaťa žalobkyne a nevykonaním cisárskeho rezu pri predmetnom pôrode. Správne v tejto súvislosti súd prvej inštancie vychádzal z rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sp.zn. ZS703/00005/2008 zo 7.8.2008, z ktorého jednoznačne vyplýva (vo vzťahu k cisárskemu rezu), že zo strany účastníka konania (žalovaného) došlo k pochybeniu v tom, že nebolo tehotenstvo žalobkyne ukončené včas práve vzhľadom na pokročilý vaginálny nález, čo úrad aj náležite odôvodnil aj konkrétnymi dôvodmi a popisom medicínskej stránky zistenej u žalobkyne, ktorá jednoznačne indikovala použitie tohto zákroku v podobe cisárskeho rezu. Treba však dať za pravdu žalovanému v tom, že samotné toto rozhodnutie a ani ďalšie dôkazy v spise nedefinujú jednoznačným spôsobom (alebo aspoň s istou mierou rozumnej pravdepodobnosti), že medzi týmto pochybením zdravotníckeho zariadenia (žalovaného) a smrťou dieťaťa žalobkyne existuje príčinná súvislosť. V tejto súvislosti nemožno konštatovať, že by žalobkyňa na preukázanie týchto okolností nenavrhla dôkazy, pretože znalecké dokazovanie vo veci bolo vykonané aj na jej podnet a zo znaleckého posudku znalca U.. P. B. vyplýva, že existuje pravdepodobnosť, že vykonaním cisárskeho rezu by možno nedošlo k úmrtiu plodu (č.l. 140 spisu).

Naviac treba konštatovať, že súd prvej inštancie nebol v čase svojho rozhodovania viazaný (zvlášť v tak závažnej veci akou je prejednávaná vec) len návrhmi strán - účastníkov konania na vykonanie dokazovania, pretože nepochybne mohol postupovať aj podľa účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ktorého umožňovalo súdu, aby tento vykonal aj iné dôkazy než tie, ktoré navrhli účastníci konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Úlohou súdu prvej inštancie bolo teda len doplniť znalecké dokazovanie o zistenie právne významných okolností, ktoré by preukázali, či skutočne existuje príčinná súvislosť medzi nevykonaním cisárskeho rezu a úmrtím dieťaťa. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie sa týmito okolnosťami zaoberať v následnom konaní a dokazovanie na objasnenie tejto právne významnej okolnosti doplniť, pričom je možné tento účel dosiahnuť jednak doplnením znaleckého posudku, ktorý vo veci podala znalecká organizácia forensic.sk, ktorej závery sú v istej korelácii so závermi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pretože táto znalecká organizácia na č.l. 263 poukazuje na to, že pri náhlom odtoku plodovej vody a patologickej polohe plodu s rozbehnutou pôrodnou činnosťou je lepšie viesť pôrod cisárskym rezom. Javí sa však nevyhnutné zistiť príčinu smrti novonarodeného dieťaťa žalobkyne, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou len po zistení tejto príčiny bude možné uzavrieť otázku existencie príčinnej súvislosti medzi smrťou dieťaťa a nevykonaním cisárskeho rezu. V tejto súvislosti sa nemožno uspokojiť so závermi znaleckej organizácie forensic.sk v tom smere, že príčinu smrti dieťaťa nie je možné jednoznačne určiť aj so zreteľom na nedostatok podkladov, ktoré mala táto organizácia k dispozícii, a to vzhľadom na to, že žalovaný jej všetky podklady nepredložil. Zo znaleckého posudku tejto znaleckej organizácie nevyplýva, z akého dôvodu tieto podklady neboli predložené a či je možné tieto podklady zabezpečiť v súčasnosti. V každom prípade je však žiaduce, aby sa znalecká organizácia jednoznačnejšie vyjadrila k týmto dvom kľúčovým otázkam, teda k príčine úmrtia dieťaťa a k otázke príčinnej súvislosti medzi nevykonaním cisárskeho rezu a smrťou dieťaťa. V tejto súvislosti treba tiež poukázať na to, že dostupná zdravotná dokumentácia, ktorú v každom prípade táto znalecká organizácia mala k dispozícii, a to najmä pitevný nález vypracovaný v súvislosti s pitvou novonarodeného dieťaťa žalobkyne, obsahuje celý rad informácií, ktoré vedú odvolací súd k záveru, že znalecké posudky oboch znalcov (teda aj znaleckej organizácie forensic.sk) sa dôsledne nevyporiadali s otázkou príčiny smrti novonarodeného dieťaťa. Žiada sa preto, aby znalecká organizácia tento pitevný nález (inak špecifikovaný aj na č.l. 251 v už podanom znaleckom posudku) táto znaleckého organizácia vo forme doplnku k znaleckému posudku vyhodnotila a vyporiadala sa náležite s otázkou príčiny smrti novonarodeného dieťaťa a následne (a to predovšetkým) s otázkou spomínanej príčinnej súvislosti medzi nevykonaním cisárskeho rezu a úmrtím dieťaťa. So zreteľom na to, že kontrolné znalecké dokazovanie bolo vykonané aj na návrh žalobkyne, možno aj v súčasnosti vykonať tento doplnok k znaleckému posudku, pretože základný procesný návrh zo strany žalobkyne už v skorších štádiách konania v tomto smere urobený bol. Ak znalecká organizácia forensic.sk nebude vedieť zodpovedať na otázky, ktoré je potrebné v tejto veci jednoznačne vyriešiť a zodpovedať, nie je vylúčený postup súdu prvej inštancie spočívajúci v ďalšom znaleckom dokazovaní na objasnenie týchto závažných otázok.“

12. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov, znaleckými posudkami, listinnými dôkazmi, spisom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. K., dovypočutím strán a po zrušujúcom uznesení Krajského súdu Prešov zo dňa 3.10.2017 doplnkom č. 1 k znaleckému posudku č. 56/2013, ako aj ostatnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

13. Žalobkyňa uviedla, že v roku 2007 otehotnela, bola už dlhšie vydatá. S manželom chceli mať dlhodobo deti, avšak nedarilo sa im. Keď napokon otehotnela, boli šťastní. V 16. týždni tehotenstva im gynekológ oznámil, že dieťa má vrodenú chybu. Myslí si, že to bol Downov syndróm. Rozhodla sa však, že dieťa donosí. Po vyšetrení v septembri jej lekár oznámil, že jej hrozí predčasný pôrod a poslali ju do nemocnice v B., kde primár odporučil hospitalizáciu v krajskej nemocnici. V P. bola hospitalizovaná 17.9.2007. Postupne vybrala dve antibiotiká. Najprv na zápal pľúc, jej stav sa zhoršil. Dieťa tlačilo na obličky. Brala následne druhé antibiotiká, ďalšie lieky, infúzie. Pred pôrodom sa jej stav zhoršil kvôli hnačkám. Hnačkovala aj 12-krát do dňa, bola veľmi vysilená. 18.10.2007 sa jej stav zhoršil. Mala ísť na sono, ale lekár, ktorý robil, povedal, že robí len svoje pacientky a jej sono nebolo urobené. Keď to oznámila sestričke, uviedla, že to bude urgovať, ale nestalo sa tak. Večer sa jej zdravotný stav zhoršil natoľko, že došlo k pôrodu. Ešte pred pôrodom jej pichli dve injekcie proti bolesti. Po 5 minútach jej odtiekla plodová voda. Spolubývajúca zavolala sestričku, tá doktorku s tým, že odvedie pôrod. Bolo to asi v 32. týždni tehotenstva. Doktorku prosila, pretože bola vysilená a oslabená, aby zvolila cisársky rez. Nemala vtedy ani 50 kg, ale lekárka napriek tomu tak neurobila. Dieťa nemohla porodiť, dieťa z nej ťahali.

Veľa si z pôrodu nepamätá, rodila asi 2 hodiny. Keď sa dieťa narodilo, sestričky ho zobrali do vedľajšej miestnosti, bol ruch v sále. Pamätá si, ako doktorka volala anesteziológa a potom si už na nič nepamätá. Následne bola dlhodobo hospitalizovaná, po pôrode sa cítila veľmi zle. 20.10.2007 dieťa zomrelo. Ešte predtým jej lekárka povedala, že dieťa zrejme neprežije. Myslí si, že príčinou bolo, že dieťa sa udusilo, malo veľa modrín po tele. Vie, že ju po pôrode hneď operovali. Pri prvej operácii bola odstránená maternica, druhou operáciou jej odstraňovali hematóm. Po pôrode nevedela, akú operáciu podstúpila. Nevedela, že nebude môcť mať deti, až následne jej oznámili, že jej museli vyoperovať maternicu. Odvtedy trpí zlou zrážanlivosťou krvi, ktorú predtým nemala. Užíva na to lieky. Trpí stratou rovnováhy, najmä v tme - večer. Veľmi utrpela jej psychika a aj manželský vzťah. S manželom sa doposiaľ nevedia s touto traumou vyrovnať. Nevie sa vyrovnať s tým, že stratila možnosť mať deti. Žalobkyňa uviedla, že presnou príčinou smrti dieťaťa bolo udusenie počas pôrodu. Poukazovala na traumu, ktorú zažila na sále, tá bola hrozná. Pamätá si, že prosila MUDr. V., aby viedla pôrod cisárskym rezom, to však ona odmietla. Trvala na tom, že pôrod nebol vedený tak, ako mal byť, a že je tu daná objektívna zodpovednosť zo strany odporcu. Poukazovali na vyjadrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

14. Vo veci bola vypočutá svedkyňa MUDr. W. V.. Uviedla, že bola zhodou okolností pri prijatí pacientky do nemocničného zariadenia. Bola prijatá z dôvodu hroziaceho predčasného pôrodu a vývojovej poruchy plodu. Poukázala na to, že pacientka prekonala počas tehotenstva toxoplazmózu. Na základe vyšetrení bolo rozhodnuté, že nie je potrebné ukončiť hneď graviditu. Každý deň pre dieťa v maternici je lepší. Bola jej ordinovaná liečba. Hospitalizovaná bola v čase od 17.9. do 19.10., čo ukazuje podľa svedkyne na to, že terapia bola úspešná. V čase rozbehu pôrodu mala službu, bola mladšou lekárkou, starším lekárom bol MUDr. M.. O jednej hodine v noci na základe oznámenia zo strany sestry, že pacientke odtiekla plodová voda, bola pacientka prevezená na pôrodný sál. O 11.10 hod. ju vyšetrovala, bránka bola na 7 cm. Privolala MUDr. M., ktorý ju vyšetroval o 1.20 hod., kde už v tom čase bola bránka 10 cm, čo je finálne štádium, kedy ide pacientka rodiť. Bol to veľmi rýchly priebeh pôrodu. V tom čase sa teda lekári mali rozhodnúť, či pôrod bude vedený riadne, alebo cisárskym rezom. Starší službukonajúci lekár MUDr. M. rozhodol, že pôrod bude vedený riadne. Dôvodom bol pokročilý priebeh pôrodu a to, že dieťa malo nožičky v pošvovom východe. Aj podľa jej názoru, ak by bola vykonaná sekcia, došlo by k výraznejšiemu poškodeniu plodu. V tomto prípade by bolo aj vyššie riziko pôrodného traumatizmu. Celý pôrod trval dlho, pacientka odmietala spoluprácu. Už na začiatku sa odmietla oholiť. Pri pôrode je dôležité, ako pacientka spolupracuje. Úspešnosť je z 95 % jej spolupráca. Treba veľkú fyzickú silu na to, aby vytlačila dieťa. Tá druhá doba pôrodná trvala 60 minút, čo je veľa. Svedkyňa dôvod videla práve v tom, že pacientka nespolupracovala. Hovorila, že nevie tlačiť, odmietala tlačiť, že jej majú pomôcť a podobne. Podľa svedkyne oni urobili všetko, čo ako lekári urobiť mohli. To, že mala pacientka pred pôrodom hnačky, vedela. Všetky výtery, ktoré boli robené, boli negatívne, teda nebol dôvod obávať sa infekcie. Pôrod bol odvedený tak, že inštrumentálny výkon nebol robený, to znamená, že napokon pacientka dieťa vytlačila. Čo sa týka stavu dieťaťa, to nevedela svedkyňa posúdiť. Pri takomto pôrode bol volaný neonatológ, ktorý dieťa zobral. Po pôrode dieťaťa nastáva tretia doba pôrodná, kedy pacientka musí odrodiť placentu. Keďže to nešlo spontánne, bolo jej nasadené medikamentózne vyvolanie pôrodu placenty. Bola robená manuálna lýza placenty. Robila to ona. Zistila, že placenta je prirastená k maternici. MUDr. M. sa ju pokúsil vybrať a aj ju vybral. Následne bola robená digitálna revízia. Rukou bol prekontrolovaný obsah maternice a svedkyňa robila ultrazvuk. Ten potvrdil, že v dutine maternice nie sú zvyšky placenty. Dve hodiny po pôrode je pacientka sledovaná na pôrodnej sále. V tom čase nastala ďalšia komplikácia a to krvácanie z maternice. V tretej fáze pôrodnej boli pacientke robené krvné odbery, kde sa sledoval krvný obraz a zrážacie faktory. Bola jej naordinovaná transfúzia. Takéto krvácanie pokračovalo, preto jej bola stanovená pracovná diagnóza „šok hemoragikum“. Na základe tejto diagnózy bolo pristúpené k vybratiu maternice. Pacientka bola presunutá na operačný sál, bolo to okolo piatej hodiny ráno. V rámci operácie, ktorú viedol MUDr. M. , jej bola urobená hysteroktómia s vybratím vaječníka a vajíčkovodu vpravo. Počas operácie jej boli podané 4 transfúzie a dve plazmy. Podľa svedkyne bola samotná operácia nutná, čo potvrdil aj hystológ, kde bolo preukázané, že placenta bola placenta increta. Ak by sa to neuskutočnilo, bol by ohrozený život pacientky. Zrastenie placenty so stenou maternice sa odohráva na začiatku tehotenstva. Svedkyňa uviedla, že pacientka bola sledovaná, nasledoval menší operačný výkon, pretože pri spontánnom pôrode vznikol hematóm, ktorý bol odstránený. Pri tejto operácii už svedkyňa nebola. Svedkyňa ďalej uviedla, že aj keby pôrod bol vedený cisárskym rezom, maternica by musela byť odstránená pri tejto diagnóze zrastenej placenty, pretože pacientka by mohla vykrvácať.

15. Vo veci bol ešte vypočutý svedok MUDr. L. R., PhD., ktorý bol v tom čase prednosta gynekologicko- pôrodníckeho oddelenia v P.. Žalobkyňu poznal, pretože jej robil každé ráno vizitu, avšak nebol ani pri

jednom zákroku. Uviedol, že pacientka bola prijatá s tým, že bola otvorená na 3 cm, hrozil predčasný pôrod. Môže nastať situácia, že k pôrodu dôjde v pomerne krátkej dobe, alebo sa stav zastabilizuje a pôrod sa oddialil. V podstate k tomu druhému prípadu došlo aj u nich. Bolo ich snahou udržať dieťa čo najdlhšie v maternici. Podľa jeho názoru ani nemala byť vykonaná inštrumentálna revízia maternice, pretože sa to v takých prípadoch neindikuje s tým, že pacientka silne krvácala a v takomto prípade inštrumentálna revízia maternice pacientka nijako nepomohla, skôr jej mohla ublížiť a spôsobiť komplikácie. Iná liečba v súvislosti s placentou increta nie je možná, je len možné odstránenie maternice, inak by pacientka zomrela. Podľa jeho názoru, ak boli už nožičky spadnuté v pošvovom kanály, nie je možný cisársky rez. Čo sa týka toxoplazmózy, svedok uviedol, že ak ho matka prekonala, môže spôsobovať vývojové vady u dieťaťa.

16. Žalobkyňa v súvislosti s toxoplazmózou uviedla, že vedela o tejto chorobe, bola na infekčnom oddelení, jej hodnoty neboli vysoké, preto sa rozhodla s manželom, že si to dieťa nechá.

17. Vo veci sa písomne vyjadril ako svedok MUDr. P. M., ktorý vo svojej písomnej výpovedi uviedol:

18. „Žalobkyňu - pacientku R. L. som videl prvý krát dňa 19.10.2007 o 1.20 hod., kedy som bol MUDr. V. privolaný na pôrodnú sálu. Zo zdravotnej dokumentácie som zistil, že žalobkyňa bola preložená na Gynekologicko-pôrodnícku kliniku FNsP z Gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia NsP B. pre hroziaci predčasný pôrod s poškodením plodu mozgu. Pri vaginálnom vyšetrení som zistil otvorené pôrodné cesty a nožičky plodu prepadnuté v pošve, teda išlo o pôrod plodu nožičkami. V dôsledku týchto skutočnosti pominuli indikácie na operačné ukončenie pôrodu (cisársky rez) a bolo preto rozhodnuté pre spontánne vedenie pôrodu. Pacientka bola riadne poučená o závažnosti jej zdravotného stavu, pokročilosti nálezu, poučeniu porozumela. O 2.20 hod. žalobkyňa za medikamentóznej podpory porodila ťažko nezrelý plod.

19. Napriek aktívne vedenej III. doby pôrodnej nedochádzalo k spontánnemu odlúčeniu postieľky. O 3.05 hod. bolo vykonané manuálne vybavenie postieľky s následnou digitálnou revíziou maternice. Žalobkyni boli podané krv, náhradné roztoky a antibiotiká. Asi po hodine maternica ochabuje, dochádza k masívnemu krvácaniu z maternice, napriek podávaniu ďalších štyroch transfúzií krvi a náhradných roztokov sa vyvíja hemoragický šok (Krvný tlak 75/40 torr, pulz: 120/min). Spolu s prítomným anesteziológom MUDr. M. sme vyhodnotili z hemokoagulačných testov tento stav ako DIC (diseminovaná intravaskulárna koagulopatia), ktorá bezprostredne ohrozovala život navrhovateľky a z vitálnej indikácie sme jej navrhli laparotómiu s následným odstránením maternice. S týmto operačným výkonom navrhovateľka súhlasila.

20. Pri operácii došlo v dôsledku vrastenej postieľky do materničnej steny k oslabeniu maternice a tým k trhline maternice na pravej hrane s masívnym krvácaním do primaterničných väzov až k cysticky degenerovanému vaječníku. Po jeho odstránení spolu s maternicou krvácanie prestalo, žalobkyňa bola postupne stabilizovaná a následne bola v celkovom dobrom stave po operácii prevezená na pooperačnú izbu šestonedelia.

21. Ráno bola žalobkyňa dokonale stabilizovaná a o závažnosti jej stavu som informoval prítomných príbuzných (otca, svokra a manžela), ktorí mi za záchranu života svojej dcéry poďakovali.

22. O správnosti diagnózy a operačného postupu svedčí aj výsledok histomorfologického vyšetrenia maternice, ktorého nález je konzistentný s klinickou diagnózou placenta increta (vrastená postieľka do steny maternice).“

23. Vo veci boli podané dva znalecké posudky.

24. Prvý znalecký posudok bol posudok MUDr. P. B. zo dňa 20.5.2011. Keďže žalobkyňa žiadala dopracovanie znaleckého posudku, znalec 1.11.2011 podal doplnok k svojmu znaleckému posudku.

25. Znalec na otázky žalobkyne uviedol, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti bolo štandardné. Keďže išlo o predčasný pôrod pri rýchlo sa meniacom náleze na pôrodných cestách a zachovanou plodovou vodou, jednoznačné ukončenie od začiatku sekciou nebolo. Znalec na výhradu ohľadne záverov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uviedol, že tieto závery nebude posudzovať, pretože je to samostatný subjekt, ktorý sám zhodnocuje a vyhodnocuje závery. Znalec poukázal na

to, že domáhanie sa cisárskeho rezu zo strany pacientky nie je indikácia na cisársky rez. Za indikáciu zodpovedá primár oddelenia, alebo službukonajúci lekár. Na otázku, či by došlo pri vopred plánovanom a realizovanom pôrode cisárskym rezom k úmrtiu plodu, znalec uviedol, že je možné, že by k tomu neprišlo, avšak poukázal na predčasne narodený plod a diagnózu hydrocephallus internus, ale sú to len teoretické úvahy. Išlo o pôrod v 35.týždni tehotenstva, ako predčasný pôrod s panvovými nožičkami, nezrelý plod. Znalec uviedol, že celková slabosť, hnačka nie je indikáciou cisárskeho rezu a podľa neho je vaginálny pôrod pre rodičku najfyziologickejší na ukončenie tehotenstva. V dokumentácii nie je uvedený žiaden dôvod na ukončenie gravidity cisárskym rezom.

26. Žalobkyňa v novembri 2011 trvala na kontrolnom znaleckom dokazovaní, pretože podľa nej znalecký posudok MUDr. B. neodpovedal na otázky, ktoré mu súd kládol. Navrhli preto znalecké dokazovanie organizáciou.

27. Znalecký posudok v marci 2013 podal Inštitút forenzných medicínskych expertíz forensic.sk. 28. „Nález na pôrodných cestách pri prijatí bol pokročilý, ale taký, že ešte umožňoval pokračovať v tehotnosti v snahe o dosiahnutie väčšej zrelosti plodu. Hrdlo bolo spotrebované, bránka bola otvorená na 3 cm. Pri takomto náleze, pokiaľ sa kontrakcie maternice podarí utlmiť a pôrodné cesty sa ďalej neotvárajú, nie je nutné tehotnosť okamžite ukončiť, ale možno ju ďalej udržiavať. Pokiaľ rodička neudáva pociťovanie bolestivých kontrakcií, tak je pravdepodobné, že nález zostáva nezmenený a tehotnosť je možné predĺžiť. Pokiaľ nedôjde k predčasnému odtoku plodovej vody, je možné tehotnosť predĺžiť až do úplnej zrelosti plodu. Podľa publikovaných prác, aj pri veľmi pokročilých nálezoch na pôrodných cestách, predčasne porodí iba menej ako polovica žien.

29. Problémom u Mgr. L. bolo uloženie plodu v maternici, ktorý bol v polohe neúplným koncom panvovým

- nožičkami. Pri takejto polohe u nezrelého plodu hrozí po odtečení plodovej vody prepadnutie nožičiek do pošvy, čo značne skomplikuje situáciu. Hospitalizácia bola preto plne indikovaná, aby v prípade náhleho predčasného pôrodu bolo možné včas zasiahnuť.

30. Znalecká organizácia považuje za nutné uviesť skutočnosť, že predčasný pôrod má svoje špecifiká. Často prichádza veľmi rýchlo a nález na pôrodných cestách sa mení i v priebehu niekoľkých minút. Na rozdiel od termínového pôrodu kontrakcie prichádzajú rýchle a nečakane a bránka sa kompletne otvorí veľmi rýchlo.

31. U takto pokročilého nálezu hrozí predčasný odtok plodovej vody, toto riziko sa každým gynekologickým vaginálnym vyšetrením zvyšuje. Okrem toho každé vaginálne vyšetrenie zvyšuje i riziko zavlečenia infekcie a manipulácia s čípkom môže spôsobiť vylučovanie látok, ktoré predčasný pôrod urýchlia. Z uvedeného dôvodu sa odporúča maximálny kľudový režim a vaginálne vyšetrenie sa obmedzuje na minimum, samozrejme pokiaľ rodička neudáva kontrakcie.

32. V období od 9.10.2007 o 16.10 hod. do 19.10.2007 o 01.10 hod. došlo k posunu vaginálneho nálezu na 7 cm, gravidita sa už nedala udržať, došlo k nástupu pôrodnej činnosti a k spontánnemu odtoku plodovej vody. U termínového pôrodu sa považuje otvorená bránka vtedy, ak je otvorená na 10 cm, respektíve, ak už nie sú hmatné jej okraje. Pri predčasnom pôrode však sú rozmery naliehajúcich čiastok plodu menšie a už pri náleze 7 cm hrozí aktuálne vstupovanie plodu do pôrodných ciest, kedy je pôrod cisárskym rezom veľmi rizikový až nemožný.

33. Podľa posledných publikovaných odborných prác, je cisársky rez u naliehania koncom panvovým indikovaný pri odhadovanej váhe plodu pod 2000 g. U naliehaní nôžkami je cisársky rez indikovaný relatívne - u zrelého plodu prepadnú nožičky do pošvy a potom vstupuje čisto zadoček plodu, ktorý nedostatočne roztiahne pôrodné cesty a hlavička plocu môže v nich uviaznuť, pretože je väčšia. Pôrod však je možné viesť i prirodzenou cestou, nožičky sa pridržia rukou v pošve (nedovolí sa ich pôrod a plod ich stiahne smerom k zadočku), preto naliehanie nožičkami nie je absolútnou kontraindikáciou prirodzeného pôrodu.

34. Možnosť cisárskeho rezu ex ante samozrejme pripadala do úvahy, no uvedené skutočnosti - výrazne pokročilý nález, hmotnosť plodu nad 2000 g, rýchlosť predčasného pôrodu a vstupovanie plodu do pôrodných ciest boli určite na zváženie a prirodzené vedenie pôrodu bolo možné a nebolo kontraindikované, t.j. nešlo ani o odbornú chybu pri vedení pôrodu. Okrem iného zaručovalo aj zrejme

rýchlejší pôrod plodu než organizovanie operácie. Realizácie cisárskeho rezu u vstúpených častiach plodu v pôrodných cestách je vysoko riziková - nožičky sú už pod reznou líniou na maternici a hrozí ich závažné poranenie (zlomeniny kosti plodu) a hrozí i závažné poranenie maternice - prasknutie svaloviny a závažné krvácanie, prípadne hrozí aj poranenie okolitých orgánov (močový mechúr). Znalecká organizácia ešte uvádza, že ani pôrod cisárskym rezom v tejto situácii negarantuje bezpečný pôrod plodu. Pri manipulácii môže dôjsť k poraneniam končatín, ale i dutiny brušnej, pretože je potrebné plod vysúvať vyššie, aby sa dostal celý do operačného poľa, prípadne sa vykonáva jeho otočenie v maternici.

35. Následná situácia s placentou nesúvisí so spôsobom vedenia pôrodu, vrastená placenta je veľmi zriedkavá a smrteľná komplikácia, ktorá vzniká počas vývoja placenty v tehotnosti - bez súvislosti s vedením pôrodu.

36. Zdravotná starostlivosť po pôrode plodu bola poskytovaná správne. Zdravotnícky personál správne pristúpil k manuálnej lýze placenty (k vybratiu placenty rukou), správne diagnostikoval placentu vrastenú do svaloviny maternice a správne pristúpil k vyoperovaniu maternice.

37. Vrastená placenta je závažný stav, kedy prerastú časti placenty do svaloviny maternice, ktorú rozkladajú a vrastajú aj do ciev. Pri pokuse o odlúčenie dochádza k poškodeniu ciev a k masívnemu krvácaniu, ktoré sa nedá zastaviť, hrozí akútne vykrvácanie pacientky. Táto situácia je potenciálne život ohrozujúca a je jednou z častých príčin materskej úmrtnosti vo svete. Nie je možné ju diagnostikovať pred pôrodom. Jedinou správnou liečbou je okamžité chirurgické odstránenie maternice, ešte predtým, než dôjde k rozvoju šoku a k poruche zrážania krvi.

38. Takýmto postupom hysterectomie zachránili Mgr. R. L. život. Zdravotná starostlivosť po pôrode bola poskytnutá lege artis.

39. V pooperačnom období bola zdravotná starostlivosť poskytovaná tak isto správne, bola diagnostikovaná komplikácia (zhnisaná krvná zrazenina), v oblasti epiziotómie a glutei, ktorá bola správne ošetrená. Popôrodná zdravotná starostlivosť vrátane operačných zákrokov bola Mgr. R. L. poskytovaná lege artis.

40. Zdravotná starostlivosť zo strany zdravotníckeho personálu bola poskytovaná lege artis.

41. Čo sa týka druhej časti otázky, či musela byť žalobkyni operačne odstránená maternica, je odpoveď jednoznačná: išlo o nevyhnutný život zachraňujúci zákrok.

42. V prípade diagnózy placenta increta, ktorá bola u Mgr. R. L., dôjde po pôrode k nezastaviteľnému krvácaniu z maternice, ktoré spôsobí šok z vykrvácania, poruchu zrážania krvi a smrť rodičky. Zabrániť vykrvácaniu a tým úmrtiu matky po pôrode je v takomto prípade možné jedine odstránením maternice.

43. Odstránenie maternice bolo preto postupom lege artis, bola to život zachraňujúca operácia.

44. V prípade stavu placenta acreta (taká bola klinická diagnóza pôrodníkov u Mgr. R. L.), je placenta pevne prirastená k svalovine maternice a nedá sa odlúčiť ani pomocou ruky ani žiadneho nástroja, pretože je so svalovinou zrastená. Hrozí nezastaviteľné krvácanie, ktoré spôsobí úmrtie matky po pôrode, a preto je potrebné maternicu operačne odstrániť.

45. V prípade stavu placenta increta (to je histologická diagnóza u Mgr. R. L.), preniká placenta rôzne hlboko dovnútra svaloviny maternice a tiež sa preto nedá žiadnym spôsobom z maternice odstrániť. Hrozí vykrvácanie a smrť matky po pôrode, preto je nutné maternicu operačne odstrániť.

46. Z uvedeného vyplýva, že pri diagnózach placenta acreta a placenta increta je jediným správnym medicínskym postupom, teda postupom lege artis, odstránenie maternice.“

47. Z priložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobkyňa podala 20.12.2007 podnet vo veci prešetrenia postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti z dôvodu, že došlo vo FNsP P. k úmrtiu jej dieťaťa a to následkom nesprávne vedeného pôrodu a po druhé, že bola následkom nesprávne

vedeného pôrodu poškodená tým, že po pôrode došlo k životu ohrozujúcej situácii, veľké krvácanie a operácia. Z oznámenia o výsledku šetrenia zo dňa 11.3.2008 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva záver úradu, že zdravotná starostlivosť pacientky nebola poskytnutá správne: 1/ tehotenstvo nebolo včas ukončené cisárskym rezom, 2/ nebola vykonaná inštrumentálna revízia maternice, 3/ bol operačne odstránený pravý vaječník bez zdravotnej indikácie.

48. Z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 9.2.2010 vyplýva, že následne bola poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uložená v právnom konaní pokuta vo výške 300.000,-- Sk.

49. Po prvom zrušujúcom uznesení krajského súdu sa vyjadril vedľajší účastník vo veci, ktorý uviedol, že nie vždy je prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a to za predpokladov, že sa zmení skutkový základ natoľko, že je vylúčená aplikácia právneho názoru odvolacieho súdu. Považovali by za spravodlivé, ak by Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou opätovne prešetril postup odporcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

50. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 13.4.2015 poukázala na to, že krajský súd sa odvoláva na rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ak má byť pre súd toto rozhodnutie záväzné v zmysle ustanovenia , je nutné sa zaoberať rozsahom tohto záväzku. Súd pri rozhodovaní napríklad o škode má definitívne vyriešenú otázku protiprávnosti. Ostatné predpoklady zodpovednosti za škodu na zdraví a to škodový následok, príčinná súvislosť, zavinenie, ostávajú predmetom súdneho konania. Ako protiprávne konania boli v predmetnom rozhodnutí úradu uvedené nasledovné tri konania: 1/ u navrhovateľky išlo o nesprávne načasovanie a spôsob ukončenia tehotenstva z dôvodu, že tehotenstvo nebolo zo strany odporkyne včas ukončené cisárskym rezom, 2/ nebola vykonaná inštrumentálna revízia maternice po manuálnej lýze placenty, 3/ nebola indikácia na operačné odstránenie pravého vaječníka.

51. Žalovaná sa vyjadrila aj k výške škody. Poukázala na to, že nie je zrejmé z návrhu ani z vykonaného dokazovania, na základe akých skutočností došla žalobkyňa k takémuto vyčísleniu škody (99.581,76 Eur), keďže v rámci celého konania to neodôvodnila. Navyše poukazovala na to, že žalobkyňa zmenila právnu argumentáciu, keď uviedla, že predmetnú sumu si neuplatňuje ako nárok na náhradu škody, ale ako nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch. Žalovaná poukazovala na to, že škode vzniknutej porušením právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho bolo možné - objektívne posudzované - za daných okolností konkrétneho prípadu požadovať. Poukazovala na to, že v konaní existujú evidentné dôkazy o tom, že protiprávne konanie nezavinila. Poukázala pritom na vykonané znalecké dokazovanie. Na základe znaleckých posudkov je zrejmé, že to čo vytýka Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a to včasné neukončenie tehotenstva žalobkyne cisárskym rezom, zo znaleckého posudku vyplýva, že žalovaná nemohla zanedbať včasnosť pôrodu žalobkyne naplánovaním cisárskeho rezu, ak práve naopak snahou odporcu bolo tehotenstvo u žalobkyne predĺžiť a zvýšiť tým šance žalobkyne na donosenie zrelého dieťaťa, pričom náhly odtok plodovej vody, rozbehnutie pôrodnej činnosti nebolo možné predvídať. Z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je vytýkané aj nevykonanie inštrumentálnej revízie maternice po manuálnej lýze placenty. Zo znaleckého posudku vyplýva, že v prípade stavu placenta increta je placenta pevne prirastená k svalovine maternice a nedá sa odlúčiť ani pomocou ruky, ani žiadneho nástroja, pretože je so svalovinou zrastená. Ani v danom prípade tak žalovaná nevidí dôvod, na základe ktorého je možné usúdiť, že žalovaná niečo v danom prípade zanedbala, alebo zavinila. Uvedenými znaleckými posudkami predložila žalovaná dôkaz o neexistencii zavinenia v tomto konaní.

52. Po zrušujúcom uznesení krajského súdu bola dovypočutá žalobkyňa, ktorá opätovne uviedla to, ako sa dlhodobo snažili o dieťa. Následne sa stala takáto trauma, prišla o všetko, bol narušený jej rodinný život. Pre ženu je najdôležitejšie materstvo a to jej bolo zobraté aj so smrťou dieťaťa, teda to, že sa už nikdy nemôže stať matkou. Mala zdravotné problémy, stratu zrážanlivosti krvi, chodila na neurológiu, ale na psychiatrické a psychologické vyšetrenia nechodila. Trauma sa jej ale stále vracia. S manželom jeden čas uvažovali aj o osvojení, avšak manžel pracoval v zahraničí, ona je dlhodobo bez práce, takže zatiaľ k tomu nepristúpili.

53. Následne sa žalobkyňa vo veci písomne vyjadrila v tom zmysle, že základom manželského zväzku je dieťa a plnohodnotný rodinný život. Jej otehotnenie a očakávané dieťa boli zázrakom aj pre gynekológa, preto v 6. mesiaci sa zverila do starostlivosti špecializovaného zariadenia v P., ale dopadlo to tak, ako to dopadlo. Okolnosti, za ktorých rodila dieťa, ktoré zomrelo, mali dopad na jej psychické i fyzické zdravie bezprostredne po pôrode, ale aj v súčasnosti. Tragédia a šok, ktorý utrpela pri pôrode a bezprostredne po ňom sú vnemy, ktoré sa jej vracajú. Pri pôrode skoro zomrela, určitý moment upadla do kómy, došlo k zrážanlivosti krvi, musela navštevovať hematologickú ambulanciu. Trpela a trpí poruchami spánku, bola narušená jej psychika. Psychiatra však nenavštívila z dôvodu obáv reakcie jej okolia, tak preto túto pomoc nevyhľadala.

54. Vo veci bol vypočutý ako svedok manžel žalobkyne, ktorý potvrdil výpoveď svojej manželky s tým, že sa im dlho nepodarilo otehotnieť. V tehotenstve boli komplikácie, takže manželka šla do P.. Všetko skončilo ale tragédiou, dieťa prišlo domov v rakve a manželka takmer prišla o život. Zároveň sa dozvedel, že už nemôže mať deti. Prvý rok ich vzťahu bol ťažký, obviňovali sa, čia je to vina. Potom prišlo rozhodnutie úradu, že to bola vina nemocnice, ale z nemocnice neprišlo žiadne ospravedlnenie. To, že nemôžu mať deti, im zmenilo život. Rozmýšľali o adopcii dieťaťa, avšak kvôli zdravotnému stavu manželky to zatiaľ nie je možné. Mala závraty, nestabilnú chôdzu, ale najmä psychické problémy. On to znášal trochu lepšie, ale aj tak to bolo zložité obdobie. Bolo aj obdobie, kedy rozmýšľal, že sa s manželkou rozvedú, pretože on ešte môže mať deti, ale potom si povedal, že ona za to nemôže a tak sa nejako zase dali dokopy. Voľný čas trávia tak, že idú do lesa alebo k rodičom. Keď pracoval v Č. E., tak voľný čas trávili tak, že chodili k rodičom, na nákupy, televízor, alebo na prechádzky. Po tejto udalosti sa ale vytratila radosť zo života. Najprv si hľadali odpoveď na otázku, prečo sa to stalo im, bolo to sebaobviňovanie. Či vyhľadala manželka lekársku pomoc, tak to nevie, pretože v tom čase pracoval v Č..

55. Po druhom zrušujúcom rozsudku krajského súdu zo dňa 3.10.2017 súd podľa pokynov nariadil doplnok k znaleckému posudku. Inštitút forezných medicínskych expertíz s.r.o. forensic.sk doplnil znalecký posudok č. 56/2013 dňa 29.3.2019 tak, že zodpovedal na položené otázky súdu o príčinách smrti novonarodeného dieťaťa žalobkyne tak, že novorodenec R. L. žila po pôrode 45 hodín a 20 minút. Podľa klinických údajov išlo o nezrelého novorodenca narodeného v 35. gestačnom týždni s popôrodnou poruchou adaptácie v popredí s poruchou činnosti vylučovania (obličiek), s poruchou koordinácie svalstva (hypotonus) a s poruchou dýchania. Reflexy neboli výbavné, bola prítomná porucha termoregulácie a krvnej zrážanlivosti s tvorbou krvných výronov a taktiež opuchov na celom tele. Dieťa bolo opakovane odsávané z dýchacích ciest. Schopnosť vylučovania moča nebola obnovená ani po diuretickej a katecholaminovej podpore. Postupne bola klinicky zaznamenaná kombinovaná acidóza, hyperkaliémia nereagujúca na liečbu; dňa 20.10.2007 v čase o 23.40 hod. bola konštatovaná smrť. Počas celej hospitalizácie bolo v ťažkom chorobnom zdravotnom stave. Pitevný nález poukazuje na multiorgánové zlyhávanie v popredí s adnátnou pneumóniou a bronchiolitídiou (zápal pľúc a priedušničiek po aspirácii plodovej vody) a s krvácaním do komorového systému mozgu, krvácaním do pľúc a obličiek, so známkami zväčšenia pečene a s krvácaním pod kožou v rámci poruchy krvnej zrážanlivosti. Bezprostrednou príčinou smrti bolo podľa pitevného protokolu krvácanie do mozgu - centrálna smrť. Znalecká organizácia však uvádza, že alternatívne je možné uvažovať aj o tom, že samotné krvácanie do mozgu a mozgových komôr bolo len sprievodným príznakom komplexnej poruchy oxygenácie pri adnátnej pneumónii a bronchiolitíde v rámci nezrelosti novorodenca. V rámci sekčného nálezu sa u nezrelých novorodencov vyskytuje totiž práve krvácanie do mozgu vyjadrený v rôznom stupni a intenzite. V každom prípade na základe pitevného nálezu nedošlo pri pôrode k žiadnemu poraneniu hlavy, tváre, lebečného či tvárového skeletu. Smrti mal. R. L. nebolo možné zabrániť a aj napriek adekvátnej komplexnej liečbe došlo k smrti novorodenca. Smrť novorodenca nastala v dôsledku nezrelosti - pri komplexnej poruche popôrodnej adaptácie v popredí s poruchou dýchania pri adnátnom zápale pľúc (vrodenom).

56. Na otázku súdu, aby s poukazom na rozdielnosť záverov podaných znaleckých posudkov sa vyjadrili, či existuje príčinná súvislosť medzi neuskutočnením cisárskeho rezu a smrťou dieťaťa, znalecká organizácia konštatovala, že analýzou prípadu nezistila žiadnu takú medicínsku okolnosť, ktorá by podporovala príčinnú medicínsku súvislosť medzi spôsobom vedenia pôrodu u Mgr. L. a smrťou jej dieťaťa. Neuskutočnenie cisárskeho rezu teda nevykazuje žiadnu príčinnú súvislosť so smrťou novorodenca. K žiadnym iným hypotetickým otázkam sa nie je možné ďalej vyjadriť.

57. Po doplnení znaleckého posudku žalobkyňa namietala skutočnosť rozporu v zdravotnej dokumentácii a to, že pri pôrode malo dieťa Apgar skóre uvedené: 4, čo je súčet 8, kdežto v zdravotnej dokumentácii, ktorá sa objavila až po 10-tich rokoch po narodení, to Apgar skóre bolo 3 a potom 6, čo je spolu 9.

58. Žalovaná odmietla akúkoľvek dodatočnú manipuláciu so zdravotnou dokumentáciou mal. R. L.. Smerodajný údaj je údaj písaný rukou záznam o pôrode, ktorý sa vypisoval priamo pri narodení dieťaťa. Žalobkyňa nepreukázala žiadne tvrdenia o manipulácii so zdravotnou dokumentáciou. S poukazom na to, ako uviedla znalecká organizácia v doplnku znaleckého posudku, smrti mal. R. L. aj napriek poskytnutiu adekvátnej a komplexnej liečbe, nebolo možné zabrániť v dôsledku nezrelosti pri komplexnej poruche popôrodnej adaptácie v popredí s poruchou dýchania pri vrodenom zápale pľúc a neexistenciu príčinnej súvislosti medzi neuskutočnením cisárskeho rezu a smrťou mal. R. L. v kontexte uznesenia krajského súdu zo dňa 3.10.2017 žalovaná navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

59. Žalobkyňa poukazovala na to, že netvrdili nikdy, že došlo k manipulácii so záznamom. Poukazovali na rozpor v záznamoch v Apgar skóre, a že sa to objavilo až pri doplnku znaleckého posudku. Na záver navrhovali vypočuť lekára, ktorý robil CTG. Súd však s poukazom na to, že žalobkyňa mala dostatok času, aby navrhovala dôkazy s poukazom na zásadu koncentrácie, ako aj s poukazom na to, že v spise sa nachádzajú znalecké posudky, ako aj výsluchy lekárov a od predmetnej udalosti uplynula doba 12- tich rokov, návrh na doplnenie dokazovania zamietol.

60. Na záver žalobkyňa trvala na návrhu. Príčinná súvislosť podľa nej je daná napriek tomu, aké sú závery znaleckých posudkov. Poukazovali na to, že rodička mala rizikové tehotenstvo. Boli indície, že plod je čiastočne poškodený. Napriek tomu nebol vykonaný cisársky rez. Podľa názoru žalobkyne došlo k pochybeniu ošetrujúceho personálu, išlo o pôrod nožičkami dopredu, kde u rodičky takej fyzickej konštrukcie ako je žalobkyňa, ktorá bola v rizikovom tehotenstve, bolo rizikové, trebalo indikovať cisársky rez.

61. Žalovaná na záver navrhovala žalobu zamietnuť s poukazom na to, že po doplnení znaleckého posudku je jasné, že neexistuje príčinná súvislosť medzi smrťou novorodenca a nevykonaním cisárskeho rezu.

62. V prípade úspechu obe strany navrhovali priznať náhradu trov konania.

63. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

64. Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

65. Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

66. Podľa , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

67. Podľa , výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

68. Podľa , po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

69. Prvostupňový súd vo svojom ostatnom rozhodnutí zo dňa 11.10.2015 priznal žalobkyni náhradu z titulu nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 Eur z dôvodu viazanosti názoru krajského súdu s tým, že hoci žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s úmrtím dieťaťa, práve ku skutočnosti, či k úmrtiu došlo kvôli vedeniu pôrodu prirodzenou cestou a neindikovaním cisárskeho rezu. Súd však z dôvodu rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a názorom krajského súdu uzavrel, že zodpovednosť nemocnice za neprevedenie cisárskeho rezu a pre pôrod prirodzenou cestou existuje. S poukazom na tieto okolnosti priznal žalobkyni vyššie spomínanú nemajetkovú ujmu. Následne však krajský súd svojim rozhodnutím zo dňa 3.10.2017 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a uložil mu aktívne vstúpiť do dokazovania a to doplnením znaleckého posudku na objasnenie tejto skutočnosti - príčinnej súvislosti s nevykonaním cisárskeho rezu a smrťou dieťaťa.

70. Súd viazaný názorom krajského súdu v ostatnom rozhodnutí doplnil toto znalecké dokazovanie, kedy znalecká organizácia jasným spôsobom uviedla, že smrť novorodenca nastala v dôsledku nezrelosti pri komplexnej poruche popôrodnej adaptácie v popredí s poruchou dýchania pri adnátnom zápale pľúc a smrti maloletej nebolo možné zabrániť aj napriek adekvátnej komplexnej liečbe. Znalecká organizácia konštatovala, že analýzou prípadu nezistila žiadnu takúto medicínsku okolnosť, ktorá by podporovala príčinnú súvislosť medzi spôsobom vedenia pôrodu a smrťou dieťaťa. Neuskutočnenie cisárskeho rezu teda nevykazuje žiadnu príčinnú súvislosť so smrťou novorodenca. Tento záver znaleckého posudku je teda pre rozhodnutie súdu kľúčový. Súd viazaný názorom krajského súdu v ostatnom rozhodnutí po doplnenom dokazovaní zistil, že takáto príčinná súvislosť neexistuje a teda nie je možné žalobe v nijakom prípade vyhovieť. Keďže táto skutočnosť ostala jediná sporná počas celého konania, súd v ostatnom poukazuje na svoje predchádzajúce zdôvodnenie a to nasledovne.

71. Okolnosti odstránenia maternice žalobkyne ani Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neuvádzal ako konanie, ktoré bolo protiprávne. Teda táto časť žaloby žalobkyne o náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že jej bola odstránená maternica a teda nemôže mať v budúcnosti dieťa, nie je relevantné. Súd poukazuje aj na predchádzajúce znalecké posudky a na skutočnosť, že k odstráneniu maternice v prípade placenta increta muselo dôjsť, pretože inak je to medicínsky nemožné. Nárok žalobkyne, že nemôže mať v budúcnosti deti, súd nepovažoval za dôvod na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože znalecké dokazovania a vykonané dokazovanie vo veci, ani iný dôkaz nenasvedčujú tomu, že zodpovednosť nemocnice za tento stav je daná a preukázaná. Ako už bolo skôr uvedené v predchádzajúcich rozhodnutiach, bolo naopak preukázané, že stav placenta increta vzniká pri vývoji placenty a nemá súvislosť s postupom nemocnice a jeho personálu a teda zodpovednosť nemocnice nie je daná a preukázaná. Preto súd v tejto časti nemajetkovej ujmy za hysterektómiu a stratu možnosti mať v budúcnosti dieťa, zamietol. 72. O trovách konania súd rozhodol podľa . Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

73. Tento spor trvá 10 rokov. Súd vyniesol už v poradí tretí rozsudok vo veci. Napriek tomu, že žalobu v celom rozsahu zamietol, v prípade trov konania súd uplatnil možnosť postupovať podľa . V tejto súvislosti súd poukazuje na výnimočnosť tohto prípadu, na psychické rozpoloženie, v ktorom sa nachádzala žalobkyňa, keď podávala takýto návrh, na stratu dieťaťa a závažnosť jej zdravotného stavu. A hoci sa aj nepreukázala zodpovednosť nemocnice za stratu dieťaťa žalobkyne, ako aj za jej zdravotný stav, podľa názoru súdu je dôvodné postupovať podľa citovaného ustanovenia a ušetriť žalobkyňu k plateniu trov zo strany žalovaného. Žalobkyňa mala pred podaním žaloby v rukách rozhodnutie úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čo tiež treba vysvetliť v prospech žalobkyne. Tak ako uvádza , treba zobrať pri rozhodovaní nielen pomery toho, kto by mal trovy zaplatiť, ale aj zohľadniť dopad takého rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. V tomto prípade sú tieto zákonné predpoklady splnené. Výnimočnosť tohto prípadu súd nemusí zdôrazňovať stranám, má za to, že s poukazom na citlivú problematiku je aj táto podmienka naplnená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, v troch vyhotovenia.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).