Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/36/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľky: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., N. XXXX/XX. P., zastúpená JUDr. Vlastou Suchanovou, advokátkou, so sídlom v Nových Zámkoch, Podzámska 32, IČO 31 825 362, proti manželovi: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., N. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., L.L.M. - advokátska kancelária, s. r. o., skrátene IKAK, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, G. Czuczora 4, IČO: 51 816 865, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode: Šarlota E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., N. XXXX/XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo P. E., rod. T., nar. XX.XX.XXXX a E. E., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v C., zapísané v knihe manželstiev Z. úradu C., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.

II. Súd maloleté dieťa: N. E., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, počnúc právoplatnosťou rozsudku a otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia.

IV. Rodičia uzavreli dohodu, v zmysle ktorej otec má právo sa s maloletým dieťaťom: Šarlota E., nar. XX.XX.XXXX stýkať každý párny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a počas letných prázdnin 30-ty týždeň v roku od pondelka od 9.00 hod. do 31-ho týždňa v roku do nedele do 18.00 hod. tak, že si otec dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku dieťa matke odovzdá v mieste bydliska matky.

Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 06.03.2019 domáhala rozvodu manželstva s manželom, pretože ich manželstvo je len formálne a neplní svoj účel, z dôvodu úplného citového odcudzenia zo strany navrhovateľky pre správanie manžela. Ohľadne práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode navrhla rozhodnúť tak, že mal. dieťa bude zverené do jej osobnej starostlivosti a otec je povinný prispievať na jeho výživu sumou 250 eur mesačne. Zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otec je oprávnený sa s mal. dieťaťom stýkať neobmedzene.

2. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, ako aj so zverením maloletého dieťaťa na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke. Namietal žiadanú výšku výživného a uviedol, že je ochotný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150 eur mesačne. Ohľadne úpravy styku na čas po rozvode sa po vykonanom dokazovaní rodičia dohodli.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením predložených listinných dôkazov, a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Účastníci uzavreli manželstvo 24.09.2011 v C.. U navrhovateľky sa jedná o manželstvo druhé, u manžela o manželstvo prvé. Navrhovateľka má ďalšie maloleté dieťa A. L., nar. XX.XX.XXXX. Manželia mali posledné spoločné bydlisko na adrese: C., N. XX. Z manželstva pochádza jedno mal. dieťa: Šarlota E., nar. XX.XX.XXXX.

5. Navrhovateľka vo svojej výpovedi upresnila, že ich manželstvo je len formálne, neplní svoj účel už dlhodobo z dôvodu úplného citového odcudzenia vzhľadom na rozdielne povahové vlastnosti. Situáciu sa snažila riešiť, avšak bezvýsledne. Spolužitie sa zhoršilo, keď malo mal. dieťa 2 roky. Snažili sa to riešiť viackrát, ale vždy sa to vrátilo do pôvodného stavu. Medzi nimi dochádzalo k hádkam, nedorozumeniam, čo sa stupňovalo a malo to negatívny vplyv na mal. deti. Intímne sa nestýkajú od roku 2018. Návrh sa rozhodla podať sama, pretože v takomto vzťahu, napriek tomu, že je to jej druhé manželstvo, zotrvať nechce. Žiadnu známosť nemám. Počas manželstva spoločne hospodárili do decembra 2018. Z účtu manžela bola splácaná hypotéka, ktorú si zobral on, pretože v tom čase si ona hypotéku zobrať nemohla. Zo spoločných peňazí uhrádzali ostatné výdavky. Od decembra 2018 manžel spláca hypotéku 170 eur a internet 15 eur. Od tohto obdobia, t. j. od decembra do apríla náklady spojené s bývaním a mesačné zálohové platby uhrádzala ona. Elektrina 50 eur, plyn 100 eur, TV 5 eur, zálohové platby na starý dom, elektrina 3 eur, plyn 3 eur. Okrem toho uhrádzala jednorazové výdavky, poistka na dom 40 eur, poistka na auto 80 eur. Vlastní motorové vozidlo Toyota Yaris, zakúpené v roku 2017 za kúpnu cenu 1 900 eur. Ďalšími jednorazovými výdavkami sú: životné poistenie pre ňu 30 eur, životné poistenie pre druhú dcéru 22,90 eur, telefón 25 eur pre ňu, dobíjanie telefónu pre staršiu dcéru 10 eur. Náklady na hygienické potreby v domácnosti 70 eur, výdavky v súvislosti so zvieratkami, dva psy, papagáj, zajac 80 eur, strava a pohonné hmoty 200 eur. Mal. dieťa navštevuje predškolské zariadenie, mesačné výdavky: anglický jazyk 7,20 eur, logopédia 10 eur, jednorazové výdavky ZRPŠ 20 eur. Dieťaťu platí životné poistenie 22,50 eur. Dieťa nie je evidované v žiadnej odbornej ambulancii. Od septembra dieťa nastúpi do ZŠ a predpokladané výdavky sú: školská družina 7 eur, obedy 20 eur, jednorazové výdavky ZRPŠ 20 eur, kultúrne podujatia 20 eur, nákup školskej tašky 50 eur, školských pomôcok 50 eur a úbor 30 eur. Výdavky v súvislosti so začiatkom školského roka boli vyčíslené na sumu 260 eur.

Po podaní návrhu sa otec o mal. dieťa viac zaujíma a od mája 2019 uhrádza i výdavky na bývanie. Zatiaľ bývajú v spoločnej domácnosti. Nevyhnutné mesačné výdavky na dieťa sú 200 eur.

5. 1. Právna zástupkyňa navrhovateľky po vykonanom dokazovaní uviedla, že manželstvo účastníkov neplní funkciu stanovenú zákonom. Rozvrat manželstva existuje tak, ako to potvrdili účastníci vo svojich výpovediach. Z týchto dôvodov žiadala návrhu na rozvod manželstva vyhovieť. Ohľadne práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode navrhla mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazať na platenie výživného vo výške 200 eur. Rodičia ohľadne úpravy styku uzavreli dohodu a na základe toho navrhla, aby bola súčasťou rozsudku.

6. Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že s rozvodom súhlasí, ich manželstvo je len formálne, neplní svoj účel. Doma nestravuje 4 mesiace, stravuje sa u svojej matky, avšak chodí domov prespávať. Nespal doma asi 2 týždne, keď mal zdravotné problémy, kvôli deťom. Naposledy sa intímne stýkali na Silvestra v roku 2018. Podľa jeho názoru mali krásne manželstvo, výraznú zmenu si všimol po tom, ako bol na troch cvičeniach, v lete 2018. Manželka sa viacej venovala dcére a uviedla mu, že je s tým uzrozumená a takto si to želá. Je pravdou, že od decembra 2018 výdavky uhrádzala manželka. Z príjmu, ktorý má, od mája 2019 uhrádza výdavky: hypotéka 176 eur, plyn 103 eur, elektrina 60 eur, životné poistenie 22 eur, internet 16,56 eur, cestovné do zamestnania 80 eur, skladá sa s kolegom alebo vlakom, hygienické potreby 20 eur, strava 180 eur, ošatenie 50 eur, rybolov 20 eur, TV 4,64 eur. Náklady v súvislosti so zdravím 10 eur, mobil 20 eur. Okrem týchto výdavkov sú to náklady na cestovné do Nového Mesta nad Váhom, kde má pochovaného otca a výdavky s rodinou, kde je ako birmovný otec. Jeho pracovná

doba je od 7.00 do 15.45 hod. pondelok, streda, utorok, štvrtok od 7.00 do 16.00 hod. a v piatok od 7.00 do 14.00 hod., cvičenia absolvuje približne dvakrát do roka, z týchto dôvodov by mal záujem o konkrétnu úpravu styku s dieťaťom, a to: každý párny víkend od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každé druhé jarné prázdniny od soboty od 10.00 hod. do piatku do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov dňa 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 10.00 hod. , v letných mesiacoch posledný júlový týždeň a prvý augustový týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Podľa neho nevyhnutné výdavky na mal. dieťa sú okolo 200 eur. Je ochotný prispievať sumou 150 eur a samozrejme podieľať sa na jednorazových výdavkoch.

6. 1. Právny zástupca manžela po vykonanom dokazovaní navrhol manželstvo účastníkov rozviesť. Žiadal schváliť dohodu rodičov ohľadne úpravy styku. Výživné určiť vo výške 150 eur, pretože výdavky na mal. dieťa sú okolo 200 eur. Suma 150 eur predstavuje 3/4 z týchto výdavkov a vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia. Uvedené výživné je primerané veku mal. dieťaťa a zohľadňuje príjem otca.

7. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa po vykonanom dokazovaní pre prípad rozvodu navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 200 eur mesačne. Uvedená suma odzrkadľuje potreby maloletého dieťa a vychádza z finančných možností otca. Navrhol, aby dohoda rodičov ohľadne úpravy styku bola súčasťou rozsudku.

8. Navrhovateľka je zamestnaná v obci C. v zmysle Pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2017 od 01.02.2017. Čistý mesačný príjem navrhovateľky za rok 2018 bol 566 eur.

8. 1. Manžel je zamestnaný na Ministerstve obrany SR 13. Mechanizovaný prápor a zo mzdového listu od zamestnávateľa mal súd preukázané, že jeho čistý mesačný príjem za rok 2018 bol 13.671,58 eur, čo mesačne predstavuje sumu 1.139 eur. Príjem za rok 2018 za obdobie od januára do apríla bol vo výške 4.714,53 eur, čo mesačne predstavuje sumu 1.178 eur.

8. 2. Maloleté dieťa bolo v školskom roku 2019/2020 prijaté do 1. ročníka Základnej školy v C.. V zmysle potvrdenie Základnej školy v Bánove zo dňa 20.05.2019 predpokladané finančné náklady na žiaka 1. Ročníka predstavujú sumu 260 eur, ktorá pozostáva z poplatku za školský klub 7 eur, obedy 20 eur, aktovka 50 eur, pomôcky 50 eur, telocvičný úbor, prezuvky 30 eur, príspevok ZRPŠ 20 eur, kultúrne podujatia, exkurzia 20 eur.

8. 3. Zo správy RPPS Nové Zámky zo dňa 20.06.2019 mal súd preukázané, že matka nechce brániť styku otca s maloletým dieťaťom a súhlasí s návrhom otca, aby sa stretával s dieťaťom každý druhý víkend od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. Dôveruje rodičovským kompetenciám otca, avšak absentuje u nej potrebná skúsenosť nepretržitej niekoľkodňovej starostlivosti otca o dcéru. Otec žiadal upraviť styk s maloletým dieťaťom každý druhý víkend a verbalizoval svoju predstavu týkajúcu sa Vianoc a letných prázdnin. Maloleté dieťa má pozitívne väzby k obom rodičom, spontánne verbalizovalo pozitívne zážitky s otcom, ale aj početné hádky rodičov, pri ktorých „veľmi kričia“. Pri dlhších výletoch s otcom by mu chýbala maminka. Skutočnosť, že dieťa nemá skúsenosť s dlhodobejším odlúčením od matky si vyžaduje citlivý a akceptujúci prístup z otcovej strany a podporu a motiváciu dieťaťa z matkinej strany. Vzhľadom na pozitívne citové väzby dieťaťa k obidvom rodičom, ale aj jeho prežívanie ich vzájomného konfliktného vzťahu, ktorý vo výraznej miere môže ovplyvňovať atmosféru v domácom prostredí, je v záujme maloletého dieťaťa, dohoda rodičov. Rodičia dospeli k vzájomnej dohode.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

13. V § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, respektíve rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t. j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný.

14. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko, vážne a trvale narušené, nie je tu predpoklad obnovenia manželského spolužitia z dôvodu rozdielnych povahových vlastností manželov na manželské spolužitie a úplné citové odcudzenie navrhovateľky. Manželstvo účastníkov neplní funkcie stanovené v Zákone o rodine, manželia sa intímne nestýkajú od Silvestra 2018, spoločne nehospodária. Nevytvárajú si navzájom zdravé rodinné prostredie pre nich a maloleté dieťa, pretože negatívnu situáciu v manželstve vníma i maloleté dieťa tak, ako to vyplýva z vyššie uvedenej správy. Súd mal za to, že nie je možné zistené príčiny rozvratu manželstva a to rozdielne povahové vlastnosti účastníkov ako aj vzájomné citové odcudzenie odstrániť a nie je tu žiadny predpoklad obnovenia manželského spolužitia, vzhľadom na jednoznačné vyjadrenia účastníkov týkajúce sa rozvodu manželstva. Obaja účastníci uznali príčiny rozvratu manželstva a nepopierali ich. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia a po zistení objektívnych príčin rozvratu manželstva, ktoré nie sú len prechodného charakteru súd návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva v celom rozsahu vyhovel.

15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť sa na o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

17. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

20. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

21. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

23. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

24. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

29. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

30. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie

pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

31. S rozvodom je spojené konanie i ohľadne úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode. Súd mal. dieťa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá mu od narodenia zabezpečuje každodennú starostlivosť a opateru a zo strany otca nebola vytknutá starostlivosť o mal. dieťa. Otec mal. dieťaťa súhlasil s tým, aby bolo dieťa na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke. S poukazom na ustanovenie § 28 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 Zákona o rodine, súd rozhodol tak, že zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Rodičia po vykonanom dokazovaní ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom na čas po rozvode uzavreli dohodu, ktorá je súčasťou rozsudku. Medzi rodičmi bola sporná otázka výživného. Matka v návrhu žiadala určiť výživné na mal. dieťa vo výške 250,- eur a po vykonanom dokazovaní uviedla, že žiada určiť výživné vo výške 200,- eur. Poukazovala na príjem otca, ako aj zvýšené potreby maloletého dieťaťa v súvislosti s nástupom do základnej školy. Otec maloletého dieťaťa navrhol určiť výživné vo výške 150 eur vzhľadom na to, že potreby maloletého dieťaťa mesačne predstavujú sumu 200 eur a on by z uvedenej sumy zaplatil 3 s tým, že na výživnom sa má podieľať i matka. Z potvrdenia o čistom mesačnom príjme od zamestnávateľa mal súd preukázané, že jeho čistý mesačný príjem za rok 2018 bol 1.139 eur a čistý mesačný príjem za rok 2019 od januára do apríla bol 1.178 eur, z čoho vyplýva, že jeho príjem má vzrastajúcu tendenciu. Z uvedeného príjmu má otec výdavky spolu vo výške 660 eur, ktoré súd uznal i napriek tomu, že výživné má prednosť pred inými výdavkami. Výdavky otca pozostávajú z uvedených mesačných platieb: hypotéka 176 eur, elektrina 60 eur, životné poistenie 22 eur, internet 17 eur, cestovné do zamestnania 80 eur, hygienické potreby 20 eur, strava 180 eur, ošatenie 50 eur, záujmové činnosti 20 eur, televízia 4,64 eur, mobil 20 eur, lieky 10 eur. Po zaplatení uvedených výdavkov otcovi zostane suma 518 eur, z ktorej bude schopný bez akejkoľvek ujmy platiť výživné vo výške 200 eur. Určené výživné predstavuje len 17% z príjmu otca. Súd sa nestotožnil s tvrdením otca, že ak sú potreby dieťaťa vo výške 200 eur, z týchto by mal otec zaplatiť 3 a zvyšok matka. Súd má za to, že výživné má odzrkadľovať i životnú úroveň rodiča, ktorý má platiť výživné a v danej veci mal súd jednoznačne preukázané, že určené výživné odzrkadľuje i životnú úroveň otca. Súd poznamenáva, že príjem matky v zmysle potvrdenia zamestnávateľa je 566 eur mesačne, čo je v podstate o 50% menej ako príjem otca. Z uvedeného príjmu matka uhrádza náklady spojené s bývaním vo výške 156 eur, ktoré pozostávajú zo zálohových platieb na elektrinu 50 eur, plyn 100 eur, nový dom, elektrina 3 eur, plyn 3 eur, starý dom. Ďalšie výdavky poistky 53 eur, telefón 35 eur, hygienické potreby 70 eur, zvieratká 80 eur a strava 200 eur. Celkové výdavky sú vyššie ako príjem matky, ktoré čiastočne uhrádza i z výživného na ďalšie dieťa vo výške 200 eur. Maloleté dieťa od septembra nastúpi do základnej školy s čím sú spojené zvýšené výdavky týkajúce sa nákupu školských pomôcok a potrieb v súvislosti so začiatkom školského roka. Nevyhnutné mesačné výdavky školský klub 7 eur, obedy 20 eur, logopédia 10 eur, anglický jazyk 8 eur. Jednorazové výdavky, ktoré súd rozpočítal mesačne predstavujú sumu 17 eur. Okrem týchto výdavkov sú to ďalšie výdavky na stravu 50 eur, oblečenie 50 eur, hygienické potreby 20 eur a 1/3 z nákladov na bývanie vo výške 52 eur. Celkové mesačné výdavky na maloleté dieťa predstavujú sumu 234 eur. Z určeného výživného bude matka schopná pokryť nevyhnutné mesačné výdavky na maloleté dieťa s tým, že určitou sumou je povinná prispievať i matka

po zohľadnení každodennej starostlivosti, čo v danej veci predstavuje sumu minimálne 34 eur. Určené výživné odzrkadľuje životnú úroveň otca tak, aby boli zachované potreby maloletého dieťaťa.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože uvedený zákon na konanie o rozvod manželstva neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté deti alebo iná peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).