Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/146/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. júla 2019 takto

rozhodol:

Obžalovaný:

K. M., nar. XX.XX.XXXX v E., okres E., trvale bytom O. č. XXX, okres A., Y. republika,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa XX. júla 2017 v čase okolo 14:22 hod. po ceste III/3250 v smere jazdy od mesta Spišská Nová Ves do obce Smižany, okres Spišská Nová Ves, viedol osobné motorové vozidlo značky Y. Y. českého evidenčného čísla X..XXXXX, kde za koncom mesta Spišská Nová Ves, začal úkon odbočovania doľava na poľnú cestu v čase, keď bol predchádzaný osobným motorovým vozidlom značky Y. O. evidenčného čísla A ktoré viedla poškodená Q. I., ktorá s prednou časťou vozidla narazila do prednej ľavej časti vozidla Y. Y. a následne zišla s vozidlom vľavo pod úroveň cesty do kukuričného poľa, pričom v dôsledku zrážky podľa znaleckého posudku utrpela ťažké zranenie a to zlomeninu chrbtice - zlomeninu tela 12. hrudného stavca a kompresívnu zlomeninu tela 1. driekového stavca s dobou práceneschopnosti v trvaní minimálne štyroch mesiacov, čím takto konal v rozpore s ust. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á ch a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona a § 38 ods. 3 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 500 € (päťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.

Podľa odkazuje poškodených Q. I., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I., ul. L. č. XXX/XXX a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., so sídlom Panónska cesta č. 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Dňa 6.12.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves na tunajší súd obžalobu na obvineného K. M. pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s použitím § 138 písm. h) Tr. zákona.

Obžalovaný K. M. na hlavnom pojednávaní v zmysle vyhlásil, že je nevinný. K skutku tak ako aj v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 31.7.2017 bol s manželkou v M. a následne sa v Spišskej Novej Vsi zastavili na návšteve. Okolo 14.00 hod. odchádzali zo Spišskej Novej Vsi na aute Y. Y. tak, ako to vyplýva zo spisu a do navigácie nastavil Trenčín. Bol tu asi pred tromi rokmi a tak vedel, že zo Spišskej Novej Vsi má ísť cez nejakú obec. Navigácia ho ale navigovala odbočiť doľava, čo aj urobil a zistil, že bol mimo tú obec. Minuli ceduľu koniec Spišskej Novej Vsi a rozhodol sa, že odbočí, lebo sa chcel vrátiť do Sp. Novej Vsi, aby mohol ísť cez tú dedinu. Po jeho ľavej strane videl jeden zjazd dosť rozbitý, akoby do kukuričného poľa. Potom videl ďalej aj druhý zjazd do toho poľa a keď sa minul s protiidúcim autom, dal smerovku doľava, išiel pri stredovej čiare, začal spomaľovať, aby mohol odbočiť na poľnú cestu. Keď išiel, pozrel do spätného zrkadla a videl za sebou červené auto možno 80 - 100 metrov. Podľa neho bolo dosť ďaleko, nenapadlo ho žeby ho mohla poškodená dobehnúť a tiež, že ho bude obehovať na plnej čiare. Do spätného zrkadla pozrel, keď sa míňal s oprotiidúcim autom, ďalej už kontroloval situáciu pred sebou. K zrážke došlo podľa neho vtedy, keď mal prednú časť auta v ľavom jazdnom pruhu. Asi 10 metrov posunulo jeho auto v ľavom jazdnom pruhu. Pani zišla autom dole z cesty a skončila v poli. Asi za dve, tri sekundy zastavilo auto, vystúpili traja páni, on nemohol otvoriť dvere, s čím mu pomohol jeden z nich. Auto ostalo stáť na ceste, malo odtrhnuté predné koleso, on s manželkou neboli zranení. Ďalší dvaja páni išli k pani v druhom aute, ona vystúpila z auta, následne si sadla do trávy. Nenapadlo ich vtedy, žeby jej niečo bolo, pretože z auta vystúpila. Až na polícii sa dozvedeli, že bola zranená. Jeden z tých pánov zavolal políciu, záchranku. Policajti vykonali dychovú skúšku, ktorá bola negatívna a následne prišli dopravní policajti, ktorí sa pýtali, ako sa to stalo. Povedal im, že išiel k stredovej čiare a chcel odbočiť doľava. Oni mu tvrdili, že to nie je pravda, že stál na krajnici, čím vytvoril prekážku pre pani a tak ho mohla obísť. Od zranenej pani prišiel jeden pán a povedal im, že sa ospravedlňuje, že prehliadla smerovku. Po auto prišla odťahovka, pričom si policajt všimol, že má kameru a požiadal ho, aby mu ju poskytol, čo urobil s tým, aby z nej stiahol záznam. Tiež im povedal, aby prišli na políciu, kde pri prezeraní kamerového záznamu pri poslednej sekvencii bolo policajtmi povedané, že sa ničoho nedopustil, že keby nebolo zranenie, uzavreli by to, že pani sa nevenovala riadeniu, čo by mala priestupok, ale keďže je tam zranenie, bude potrebné ísť na kriminálku. S poškodenou sa na mieste nehody nerozprával. Čo sa týka rýchlosti, odhadom zo Spišskej Novej Vsi išiel rýchlosťou možno 50 km/h, začal spomaľovať asi na 30 km/h, keďže zistil, že zle odbočili, aby mohol odbočiť a otočiť sa a keď minul auto, dal smerovku, ktorá mohla blikať 5 - 6 sekúnd, spomaľoval, dal sa ku stredovej čiare a chcel odbočiť. Červené auto videl v späťákoch za ním, mohlo vychádzať zo Spišskej Novej Vsi. Vozovka bola suchá, bol pekný, slnečný deň.

Poškodená Q. I. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedla, že dňa 31.7.2017, niečo pred 14.00 hod., išla z mesta Spišská Nová Ves na vozidle Y. O. na Čingov, bola pripútaná bezpečnostným pásom. Za Spišskou Novou Vsou si všimla auto tmavej farby, nepamätá značku, ktoré spomaľovalo asi na 30 km/h. Povedala si, že sa auto asi pokazilo, vodič dal smerovku doprava a vtedy sa rozhodla obísť ho ako prekážku. Nepamätá si, či menil smer jazdy, pretože to boli zlomky sekundy, určite sa hýbalo. Ona išla za ním s odstupom nevie koľko metrov, mohla ísť rýchlosťou 30 km/h, odkontrolovala si, že nikto oproti nejde, dala smerovku doľava, začala zrýchľovať a obiehať. Na pred ňou idúcom aute bola daná smerovka doprava, nevie, či auto už bolo na krajnici, lebo to bola úplne krátka doba, nezaregistrovala, že auto išlo doľava a ďalej si nepamätá. Vedela, že tam bola plná čiara, ale vyhodnotila to ako prekážku na ceste. Prebrala sa v aute v kukuričnom poli, kde bol dym, kričala o pomoc a prišli dvaja mladí Rómovia. Obžalovaný neprišiel ani na prvú pomoc. Prišli hasiči, sanitka, ktorá ju vzala na chirurgické oddelenie. Na druhý deň ju previezli do Košíc na traumatologické oddelenie, kde ju operovali a dňa 11.8. bola prevezená naspäť do Spišskej Novej Vsi na rehabilitačné oddelenie, kde bola tri týždne. Mala zlomeninu chrbtice TH 11, TH 12, R1 roztrieštené. Doteraz má s tým problémy, do konca života

bude chodiť na kontroly, nevie, či jej budú vyberať železo, ktoré tam má. Keď prišla domov, bola odkázaná na opatrovateľskú pomoc, čo jej zabezpečila rodina. Ešte pol roka v kuse nosila veľký korzet, ktorý teraz nosí, keď je to nutné, absolvuje aj teraz rehabilitácie a polročné kontroly. Okrem rehabilitácie absolvovala aj kúpeľnú liečbu po 11 mesiacoch rehabilitácie na odporučenie lekárov. Tiež je sociálne obmedzená, bola prekladateľka, tlmočníčka, teraz je doma, čo jej spôsobuje psychickú ujmu. Škodu si uplatňuje to, čo uviedol znalec. Nepamätá si, či vozidlo pred ňou menilo smer jazdy, pretože to boli zlomky sekundy. Nevie s akým odstupom išla za vozidlom, mohla ísť rýchlosťou asi 30 km/h, odkontrolovala si, že nikto oproti nejde a viac k tomu nedokáže povedať.

Svedkyňa J. M. - manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedla, že boli na dovolenke na Slovensku. Okolo 14.00 hod. išli zo Spišskej Novej Vsi do Trenčína. Prešli cez Spišskú Novú Ves a za tabuľou koniec mesta zle odbočili, preto manžel hľadal miesto, kde sa mohli otočiť. Nešli rýchlo, na tachometer nepozerala, mohli ísť okolo 20 km/h. Po ľavej strane bolo kukuričné pole, kde bolo vidieť poľnú cestu, išlo ale oproti auto. Hneď za tým bola ďalšia poľná cesta, kde chcel manžel odbočiť, keď zrazu došlo k zrážke. Manžela sa pýtala, či blikal, uviedol že áno. Aj z kamerového záznamu počuť cvakanie, keď je daná smerovka. Na palubnú dosku nepozerala, nevidela do akej strany blikalo. Keďže to cvakalo až do nárazu, tak predpokladá, že do správnej strany. Ako spolujazdec pozerala iba dopredu, videla protiidúce auto a dozadu nepozerala. K samotnému nárazu došlo vtedy, keď začal manžel odbočovať. Bola to rana, auto narazilo do ich ľavej strany vozidla, odtrhlo predné ľavé koleso a tiež lietali plasty, auto ostalo v protismere. Poškodená vyšla s autom do kukuričného poľa. Im sa nič nestalo, boli pripútaní, išli pomaly. Zastalo ďalšie auto, odkiaľ vybehli ľudia, jeden pán otváral manželovi dvere, ďalší utekali k poškodenej. Poškodená z auta vystúpila, tak si povedala, že je dobre, nikomu sa nič nestalo a začala riešiť odťah auta. Poškodená si sadla, keď zisťovala či treba volať sanitku, tí páni, ktorí zastali povedali, že už volali. Prišli hasiči, sanitka, naložili ju, stál tam nejaký pán, ktorého sa pýtala, čo poškodenej je, ktorý povedal, že to sa ešte len bude zisťovať. Akurát povedal, že sa ospravedlňuje, že prehliadla blinker. Oni riešili odťah auta a vrátili sa na políciu vypovedať.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne Mgr. Z. M. zo dňa 6.8.2018, kde uviedla, že je splnomocnená zastupovať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu v trestnom konaní. Čo sa týka poskytnutých nákladov ich poisťovňou v súvislosti s poškodením zdravia Q. I. a dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 31.7.2017, tak v dôsledku tohto poškodenia zdravia bola poškodenej ako poistencovi poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorú Všeobecná zdravotná poisťovňa uhradila. Náklady, ktoré doposiaľ uhradila sú vo výške 8857,08 eur. Ku dnešnému dňu je pravdepodobné, že vyčíslenie nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti u poistenej v príčinnej súvislosti s vyšetrovaným skutkom nie je úplné. Po úplnom ukončení poskytovania zdravotnej starostlivosti, úplnom vykázaní jej nákladov a ich úplnej úhrade zo strany poisťovne si poisťovňa uplatní ich náhradu podľa štádia trestného konania v trestnom konaní alebo v samostatnom civilnom sporovom konaní. Za poškodenú stranu sa zároveň pripojila k trestnému stíhaniu a uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 8857,08 eur.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok MUDr. V. O. č. 57/2017 zo dňa 10.10.2017, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, ktorý posudzoval zranenia u poškodenej Q. I.. Podľa záverov znaleckého posudku poškodená Q. I. utrpela pri dopravnej nehode dňa 31.7.2017 poranenie, a to zlomeninu chrbtice - zlomeninu tela 12. hrudného stavca a kompresívnu zlomeninu tela 1. driekového stavca. Z lekárskeho hľadiska ide o ťažké poranenie, priebeh liečby bol doposiaľ nekomplikovaný. Zistené poranenie mohlo vzniknúť tak, že v momente nárazu bola poškodená vymrštená smerom dopredu a prehnutá tiež smerom dopredu. Týmto mechanizmom mohla vzniknúť sila takej intenzity, že súčasne pôsobiaci mechanizmus kombinácie stlačenia a ohnutia smerom dopredu v mieste prechodu hrudnej chrbtice do driekovej spôsobil vznik zlomenín posledného stavca hrudnej chrbtice a 1. driekového stavca. Mechanizmus vzniku poranenia zodpovedá mechanizmu dopravnej nehody, ktorej bola poškodená účastníčkou a ako je zadokumentovaná vo vyšetrovacom spise. U poškodenej nedošlo k poškodeniu žiadneho životu dôležitého orgánu a priamo nedošlo k jeho ohrozeniu. V chrbtici je uložená miecha. Poškodená nemala známky poranenia miechy vyplývajúce z poranenia chrbtice, avšak poranenie miechy v tejto lokalizácií by mohlo spôsobiť poruchu ovládania a pohybu dolných končatín v zmysle ochrnutia rôzneho stupňa v závislosti od závažnosti poranenia. Poranenie u poškodenej si vyžaduje niekoľko mesačnú dobu liečenia a práceneschopnosti. V čase vypracovania znaleckého posudku prebiehala liečba posudzovaného

zranenia. Poškodená je dôchodkyňa práceneschopnosť vystavenú nemala. Poranenie by si vyžadovalo minimálne štvormesačnú práceneschopnosť, kde treba počítať s liečbou fixáciou v korzete po dobu 12 týždňov, v prípade priaznivého hojenia s ďalšou rehabilitáciou. Reálna práceneschopnosť by mohla byť aj dlhšia v závislosti od priebehu ďalšej liečby. Poškodená bola obmedzovaná v obvyklom spôsobe života tým, že bola od 31.7. do 21.8.2017 hospitalizovaná v nemocniciach, kedy bola úplne nesebestačná v základných životných potrebách, hygienických a stravovacích návykoch. Ani po prepustení z nemocnice nebola sebestačná, vyžadovala pomoc, ktorú jej zabezpečili rodinní príslušníci a známi. Poškodená nosila korzet fixujúci hrudník aj brucho, mohla ležať, chodiť, v obmedzenej miere aj sedieť. Nesmela sa zohýňať, predkláňať, nosiť bremená, dvíhať ťažšie predmety, mať väčšiu fyzickú záťaž. Z toho vyplýva, že nebola schopná si sama nakúpiť a robiť práce pre udržanie chodu domácnosti a domu. Po prepustení z nemocnice boli prvé tri týždne ťažšie, kde potrebovala pomôcť vo väčšej miere, neskôr v súvislosti so zlepšením stavu pomoc potrebovala menej. Perspektívne takýto stav bude trvať až do kontroly v novembri 2017. Tri týždne po prepustení z nemocnice bola obmedzovaná ešte bolesťami kvôli ktorým užívala lieky na tlmenie bolesti v pravidelnom režime. Po troch týždňoch sa stav upravil do takej miery, že lieky užívala nepravidelne podľa potreby. Prípadné trvalé následky bude možné zhodnotiť až s odstupom jedného roka od vzniku poranení. Finančné ohodnotenia poškodenej predstavuje sumu 7068,- eur.

Vo výpovedi dňa 23.8.2018 znalec MUDr. V. O. uviedol, že po preštudovaní celého vyšetrovacieho spisu na znaleckom posudku v plnom rozsahu trvá, nechce v ňom nič zmeniť ani doplniť.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec Ing. Peter Onderuš z odboru doprava cestná, ktorý uviedol, že na záveroch podaného znaleckého posudku č. 81/2017, jeho doplnku a jeho výpovede trvá. Podľa záverov znaleckého posudku vozidlo značky Y. Y., ev.č. X.X XXXX sa v čase zrážky nachádzalo natočené k ľavému okraju vozovky pri odbočovaní vľavo a ľavou prednou časťou vozidla zasahovalo približne 1 meter do ľavého (protismerového jazdného pruhu). Vozidlo značky Y. O. e.č. A v čase zrážky sa nachádzalo celou šírkou v ľavom (protismernom jazdnom pruhu) mierne natočené k ľavému okraju vozovky. Vozidlo značky Y. Y. sa v čase zrážky pohybovalo rýchlosťou približne XX km/h a vozidlo Y. O. rýchlosťou približne 47 km/h. Za začiatok nehodového deja považoval zapnutie ukazovateľa smeru jazdy vodičom vozidla Y., ktoré je možné identifikovať cca 5 sekúnd pred zrážkou podľa typického zvukového signálu zaznamenaného kamerovým systémom. Podľa simulácie nehodového deja s prihliadnutím na kamerový záznam vodič vozidla Y. cca 6 sekúnd pred zrážkou (s prihliadnutím na reakčnú dobu vodiča) sa rozhodol zapnúť ukazovateľ smeru, ktorý zapína cca 5 sekúnd pred zrážkou pri rýchlosti vozidla cca 43 km/h. V čase zapnutia smerového svetla na vozidle Y. sa vozidlo značky Y. nachádza cca 26 metrov za vozidlom Y., pohybuje sa rýchlosťou cca 40 km/h, nevybočuje z priameho smeru jazdy. Do času 2 sekundy pred zrážkou vozidlo Y. spomaľuje na rýchlosť cca 16,5 km/h, zachádza k pravému okraju vozovky a následne zrýchľuje a vybočuje vľavo - odbočuje na poľnú cestu, po prejdení stredovej čiary pri rýchlosti cca 19 km/h dochádza k zrážke s vozidlom Y.. Vodič vozidla Y. cca 2,2 sekundy pred zrážkou z rýchlosti cca 44 km/h začína vybočovať do ľavého jazdného pruhu, keď pred ním idúce vozidlo Y. zachádza k pravému okraju vozovky spomalilo na rýchlosť cca 21 km/h a po dobu cca 2,8 sekundy ukazuje smerovým svetlom zmenu smeru. Vodič vozidla Y. začína reagovať cca 1,1 sekundy pred zrážkou z rýchlosti 45 km/h, keď vozidlo Y. sa pred ním nachádza cca 6 metrov a vybočuje vľavo

- zrýchľuje. Do zrážky vozidlo Y. počas reakčnej doby vodiča zrýchľuje na rýchlosť cca 47 km/h. Vodič vozidla Y. pred zrážkou nereagoval, jeho konanie z technického hľadiska vyhodnotil ako nesprávne - odbočoval na poľnú cestu v čase, keď bol obchádzaný/predchádzaný iným vozidlom. Reakciu vodiča vozidla Y. a vozidlo Y. dávalo znamenie o zmenu smeru jazdy vpravo, vyhodnotil ako včasnú a správnu, skôr nemal možnosť reagovať. Ak vodič vozidla Y. dával znamenie o zmene smeru jazdy vľavo reakcia vodiča vozidla Y. bola z technického hľadiska nesprávna, predchádzal v čase dávania znamenia o zmene smeru jazdy vľavo pred ním idúceho vozidla, cez pozdĺžnú súvislú čiaru. V čase odbočovania vozidla Y. vľavo za ním idúce vozidlo Y. prechádzalo do ľavého jazdného pruhu a nachádzalo sa do 10 metrov za vozidlom Y.. Zabrániť zrážke mohol vodič vozidla Y. len ak by zastavil za pred ním spomaľujúcim a k pravému okraju vozovky idúcim vozidlom Y.. Rozpoznať odbočovanie vľavo pred ním idúceho vozidlo vodič vozidla Y. mal možnosť skôr ako reagoval, len ak by predmetné vozidlo ukazovalo zmenu smeru jazdy vľavo. Vodič vozidla Y. mal možnosť zabrániť zrážky, ak by neodbočoval vľavo na poľnú cestu v čase, keď sa za ním pohybovalo, resp. ho obchádzalo/predchádzalo iné vozidlo. Ak technickou príčinou vzniku dopravnej nehody sú tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a kolíznu situáciu by vyvolali alebo znemožnili zabrániť dopravnej nehode, potom technickou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody boli nasledujúce prvky nehodového deja, a to odbočovanie vozidla Y. vľavo na poľnú cestu v čase, keď bolo obchádzané/predchádzané za

ním idúcim vozidlom Y.. V prípade, že vodič vozidla Y. dával znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, potom by ešte nesprávnym prvkom tohto nehodového deja bolo predchádzanie vodičom vozidla Y. vozidlo dávajúce znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a to ešte v mieste, kde je vodorovným dopravným značením predchádzanie zakázané. Podľa zvukového záznamu kamery vodič vozidla Y. po komunikácií so spolujazdcom o zlom odbočení v dôsledku upozornenia navigácie cca 5 sekúnd pred zrážkou podľa zvuku typického pre signalizáciu smerového svetla zapína smerovku (nie je možné identifikovať, či vľavo alebo vpravo), cca 4 sekundy pred zrážkou vozidlo zachádza k pravému okraju vozovky, spomaľuje cca 2 sekundy pred zrážkou vozidlo vybočuje vľavo, zrýchľuje, odbočuje, cca 6 sekúnd pred zrážkou vozidlo míňa oproti idúce vozidlo. Rozpor vo výpovediach účastníkov nehody je v smere ukazovania smerového svetla na vozidle Y.. Technicky nie je možné z dokumentovaných údajov jednoznačne preukázať, ktorým smerom vodič vozidla Y. dával znamenie o zmene smeru jazdy. Avšak podľa kamerového záznamu vodič vozidla Y. pri zohľadnení reakčnej doby vodiča, pri rozhodovaní sa o zapnutí smerového svetla nemal už pred sebou oproti idúce vozidlo, nemusel čakať na možnosť odbočenia. Z polohy vozidla v čase zapnutia ukazovateľa smeru a teda o to viac v čase rozhodovania o zapnutí ukazovateľa smeru nemal možnosť rozpoznať, že naľavo sa nachádza poľná cesta (vodič znalý pomerov by to mohol vedieť). Po zapnutí ukazovateľa smeru vozidlo Y. smerovalo vpravo a spomaľovalo hoci už oproti nič nešlo a teda vodič mohol odbočovať vľavo. Natočenie vozidla Y. v čase zrážky je také, že vozidlo smeruje ku koncu odbočky (náhle odbočenie z pravého okraja cesty ako keby vodič skoro nestihol odbočiť - nepripravoval sa včas na odbočenie). V čase odbočovania vozidla Ford vľavo za ním idúce vozidlo Y. už prechádzalo do ľavého jazdného pruhu a nachádzalo sa do 10 metrov za vozidlom Y., čo vodič vozidla Y., ak by sledoval situáciu za vozidlom, by mal vyhodnotiť ako krátku vzdialenosť. Podľa doplnku č. 1 znaleckého posudku č. 81/2017 znalec vypracoval grafickú analýzu nehodového deja, ktorá bola v prílohe č1 až 4. Pohyb vozidla Y. analyzoval z kamerového záznamu so zvukom a údajom času z palubnej kamery umiestnenej v interiéry vozidla smerovanou cez čelné sklo vpred. Priečne smerovanie vozidla je možné vyhodnotiť z porovnávania vzhľadom ku záberu kamery nepohyblivých bodov (odraz palubnej dosky na skle) s priečne stabilnou líniou na vozovke (stredová čiara alebo pravý okraj cesty). Z porovnávania jednotlivých snímkou kamerového záznamu je možné odhadnúť smerovanie vozidla vzhľadom na čas. Záchytné body, z ktorých je možné identifikovať priečny sme pohybu vozidla Y. zároveň fotograficky znázornil a vyznačil v súvislosti s časom. Z porovnávania týchto snímok je možné konštatovať, že vozidlo Y. bezprostredne pred odbočením vľavo sa nezaradilo čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer, ale smerovalo k pravému okraju vozovky.

Na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že vodič vozidla Y. pred zrážkou nereagoval, z technického hľadiska jeho konanie vyhodnotil ako nesprávne, nakoľko odbočoval na poľnú cestu v čase, keď sa za ním nachádzalo vozidlo, v tom čase odbočovania bol už aj obchádzaný resp. predchádzaný týmto vozidlom. Nesprávna technika jazdy vozidla Y. bola aj v tom, že pred odbočením vľavo mierne vybočilo vpravo. Ak vozidlo Y. dávalo znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, nesprávnym prvkom nehodového deja by ešte bolo predchádzanie vodiča vozidla Y. vozidlo dávajúce znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a v mieste, kde je to dopravným značením zakázané. V čase začatia odbočovania vozidla Y. sa vozidlo Y. nachádzalo približne 13,5 metra za vozidlom Y.. Konkrétny odbočovací manéver začal až natočením vozidla Y., ak vozidlo Y. dávalo znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, čiže signalizovalo tento odbočovací manéver podľa analýzy pohybu vozidiel. Vodič začínal dávať znamenie o zmene smeru jazdy, vpravo alebo vľavo približne 5 sekúnd pred zrážku, 2 sek. začal pred zrážkou vybočovať, čiže začal dávať znamenia zmene smeru jazdy približne 3 sek. pred zmenou smeru jazdy vľavo. To považuje z technického hľadiska za krátku dobu polovica z toho je približne reakčná doba vodičov, ktorí musia na to reagovať. Ak prejavil úmysel odbočovať vľavo daním znamenia o zmene smere jazdy, je možne považovať, že už vtedy začal odbočovací manéver, ale nevie technický posúdiť, či to bolo dávanie znamenia o zmene smeru jazdy vpravo alebo vľavo. Ak sa považuje za odbočovací manéver vtedy keď to mohol vnímať vodič za nim idúceho vozidla, tak to bolo až vtedy, keď vozidlo rozpoznateľne vybočovalo vľavo, čiže pre vodiča vozidla Y. bolo začatie odbočovacieho manévru v čase približne 2 sek. pred zrážkou. Reagovať vodič vozidla Y. začal približne 1,1 sek. pred zrážkou, čiže je tam nejaký časový priestor 0,9 sek., všetko je v hodnotách približných, a do toho treba zarátať, že vodič vozidla Y. musí aj rozpoznať, že to vozidlo Y. skutočne vybočuje vtedy je pre neho zrejme, že vozidlo vykonáva odbočovací manéver. To znamená ak vozidlo Y. začalo 2 sek. pred zrážkou vybočovať neznamená to, že vtedy mal možnosť vodič vozidla Y. aj rozpoznať to mimo smerového svetla, že to vozidlo ide odbočovať vľavo. Teda ak reakčná doba vodiča vozidla Y. bola 1,1 sekundy pred zrážkou, nie je to možné vyhodnotiť, že je to neskorá reakcia na rozpoznanie vybočovania vozidla Y. vľavo. Je tam od začatia vybočovania, po reakciu vodiča Y. je 0,9 sek. približne. Aby vodič vozidla Y. mal

možnosť rozpoznať, že vozidlo vybočuje vľavo musí vozidlo Y. prejsť určitú dráhu v smere približne kolmo na smer pohybu, ktorým sa pohybovalo. Bežne sa táto schopnosť rozpoznať vybočovanie považuje, že musí prejsť dráhu v priečnom smere na smer pohybu približne 0,5 metra, to je len z hľadiska znaleckého na posudzovanie rozpoznania zmeny smeru pohybu vozidiel. V tomto prípade, keďže tie vozidla boli blízko seba, išli dá sa povedať súbežne, tak ta vzdialenosť tých 0,5 metra by sa mohla znížiť, ale nemá možnosť skôr rozpoznať ako kým vozidlo Y. prejde 0,2 metra vľavo. Na otázku, či vodič Y. mohol v spätnom zrkadle vidieť, keď začal odbočovací manéver, že je predbiehaný, znalec uviedol, že sa musí zobrať do úvahy, že kedy mal povinnosť sa presvedčiť. V čase keď dával znamenie o zmene smeru a to vľavo, v tom čase vozidlo Y. ešte bolo v pravom jazdnom pruhu, nevykonávalo predbiehací manéver. Ale aj tak mal možnosť vidieť za sebou idúce vozidlo a mal zvážiť, či môže vykonávať nejaký manéver, či už spomaľovanie alebo odbočovanie, nakoľko právne predpisy ukladajú povinnosť neohroziť vozidlo idúce za ním. V čase vybočovania, teda keď reálne fyzicky vykonával odbočovací manéver sa vozidlo Y. už nachádzalo vo vybočovaní vľavo a vzhľadom k tomu, že vozidlo Y. sa presúvalo k pravému okraju vozovky je toho názoru, že mal možnosť vidieť cez spätné zrkadlo najmä ľavé, že za nim sa pohybuje iné vozidlo a mal možnosť aj rozpoznať, že to vozidlo už smeruje k ľavému k ľavej polovici vozovky, teda začína predbiehací manéver. V tom čase vozidlo Y. nebolo v tzv. mŕtvom uhle spätných zrkadiel. Z. vozidla Y. mohol zabrániť zrážke, ak by nevykonal odbočovací manéver, to znamená, že mal možnosť vozidlo zastaviť pri pravom okraji vozovky, počkať kým sa uvoľní vozovka a zvýšenou opatrnosťou odbočiť na poľnú cestu. Podľa kamerového záznamu vozidlo Y. neodbočovalo štandardným spôsobom na poľnú cestu, nakoľko je vidieť, že vozilo Y. pri odbočovaní vľavo zachádza až za odbočku, čiže skôr by to hodnotil, že tam bola snaha nejak sa otočiť, nie odbočiť. K vozidlo Y. uviedol, že ak vodička vozidla Y. predchádzala, začala v časti, kde je to vodorovným dopravným značením zakázané. Obchádzať je povolené cez plnú čiaru, predchádzať nie je povolené cez plnú čiaru. Ak by nezačala predchádzať, ale zastavila by za vozidlom k zrážke by nedošlo, čiže to by bola možnosť zabránenia zrážke vodičom vozidla Y. Ďalšie možnosti zabránenia zrážke pre vodičku vozidla Y. neboli. Vozidlo Y. začalo vybočovať cca 2 sek. pred zrážkou. Vozidlo Y. začalo predchádzať cca 2,2 sek. pred zrážkou, čiže tesne predtým ako vodič vozidla Y. začal natáčať kolesá a pohyboval sa rýchlosťou cca 16,5 km/ h. Teda ak by sledoval situáciu za vozidlom, mal možnosť vidieť, že vozidlo Y. už smeruje do ľavého jazdného pruhu a prerušením odbočovacieho manévru mal možnosť buď prerušiť odbočovanie, teda pokračovať priamo alebo spomaliť, zastaviť. Jednalo sa o 2 sek. pred zrážkou, z toho keď je 0,7 až 1 sek. reakčná doba na konci tejto reakčnej doby mal možnosť stočiť späť riadenie a nepokračovať v odbočovacom manévri.

Na hlavnom pojednávaní boli podľa prečítané nasledovné listinné dôkazy:

Zo záznamu dopravnej nehody, zápisnice o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody s príslušnou fotodokumentáciou vyplynulo, že k dopravnej nehode došlo dňa 31.7.2017 v čase okolo 14.22 hod. v okrese Spišská Nová Ves, mimo obce, na ceste č. III/3250, ulica Mlynská tak, že vodič K. M. bol predchádzaný vozidlom Q. I. v mieste, kde je to dopravným značením zakázané a začal úkon odbočovania doľava na poľnú cestu, kde sa nepresvedčil, že tak môže urobiť bez ohrozenia vodiča jazdiaceho za ním, pričom poškodená utrpela zranenie ťažké. Zo zápisnice o ohliadke vyplynulo, že rozhľadové podmienky v uvedenom mieste boli dobré, neboli sťažené poveternostné podmienky, kvalita povrchu vozovky bola dobrá, suchá, neznečistená, komunikácia dvojpruhová, rýchlostný limit bol 90 km/h. Z miesta nehody bola zároveň vyhotovená fotodokumentácia (č.l. 8-15) z pohľadu v smere jazdy vodičov, pohľadu na základný bod merania, zaistené stopy, konečné polohy vozidiel vrátane ich poškodenia. K dopravnej nehode bol vypracovaný plánik a náčrt nehody.

Zápisy o dychových skúškach u obžalovaného K. M. a poškodenej Q. I. nezaznamenali alkohol v dychu v dobe bezprostredne po nehode.

Z evidenčnej karty vozidla Y. O., ev. č. A vyplynulo, že jeho vlastníkom bola poškodená Q. I..

Predbežné lekárske potvrdenie preukázalo, že poškodená Q. I. utrpela úraz ťažký.

Jednotlivé lekárske správy (č.l. 269-275) preukázali hospitalizáciu poškodenej Q. I., nasledovné liečebné procesy, ktoré absolvovala v súvislosti s zraneniami, ktoré utrpela pri dopravnej nehode dňa 31.7.2017.

Podľa prepúšťacej správy Kúpeľov Trenčianske Teplice, a.s. absolvovala poškodená kúpeľnú liečbu v období od 27.6.2018 do 25.7.2018, za ktorú doplácala sumu 591,08 eur.

Podľa vyčíslenia liečebných nákladov zo dňa 8.8.2018 Všeobecná zdravotná poisťovňa uhradila v súvislosti s poškodením zdravia Q. I. dňa 31.7.2017 náklady vo výške 8.857,08 eur s tým, že suma nie je konečná.

Z oznámenia spol. SUMMIT MOTORS SLOVAKIA, spol. s r.o. Bratislava vyplynulo, že ohľadne automatického vypínania smerového znamenia vo vozidlách Y. Y. rok výroby XXXX nedisponujú informáciou, ktorá by opisovala priebeh funkcie aktívneho ukazovateľa zmeny smeru jazdy. Na základe vykonania referenčného merania na vozidle rovnakého roku výroby i modelového radu skonštatovali, že ak je aktivovaný aktívny ukazovateľ zmeny smeru jazdy do jednej strany a dôjde k otočeniu volantu do strany opačnej o viac ako 1 otáčku (360 stupňov) je ukazovateľ zmeny smeru jazdy deaktivovaný automaticky. Nedisponujú ale informáciou, ktorá by definovala presný uhol natočenia kolies pri otočení volantom. Informácie o výrobkoch, ktoré poskytuje výrobca vozidiel, nepopisujú takú situáciu.

Zo správy Městského úřadu Polička vyplynulo, že voči obžalovanému K. M. nebolo doposiaľ vedené priestupkové konanie. Podľa opisu z evidencie priestupkov nemá obžalovaný žiaden záznam. Podľa opisu z registra trestov nebol obžalovaný doposiaľ súdne trestaný. Z výpisu z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný má jeden záznam o spáchaní priestupku dňa 26.6.2005, za ktorý mu bola uložená pokuta 2100,-Kč.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený záznam z videokamery vydanej obžalovaným K. M., ktorú mal umiestnenú v čase dopravnej nehody vo svojom motorovom vozidle na čelnom skle. V rámci záznamu je počuť navigáciu ako aj rozhovor dvoch osôb a nasnímaný je pohyb vozidla na ceste, kde po vyjdení za oznamovaciu tabuľu o konci obce vidieť po ľavej strane pole, vozidlo míňa oprotiidúce vozidlo a po ľavej sprane vidieť výjazd z poľa, kedy začína byť počuť zvuk ukazovateľa zmeny smeru jazdy a následné vozidlo vybáča doľava, keď dôjde k zrážke.

Súd na hlavnom pojednávaní odmietol návrh obhajoby na doplnenie dokazovania vykonaním vyšetrovacieho pokusu, nakoľko sa týka okolnosti, ktorú už reálne nie je možné preukázať.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa , pričom skutkový stav zistil a ustálil tak, ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku.

V konaní na základe vykonaných dôkazov, výpovede obžalovaného K. M., poškodenej Q. I., svedkyne J. M., záznamu z dopravnej nehody, zápisnice o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody s príslušnou fotodokumentáciou nebolo sporné, že obžalovaný K. M. a poškodená Q. I. boli dňa 31.7.2017 v čase okolo 14.22 hod. ako vodiči osobných motorových vozidiel účastníkmi dopravnej nehody na mieste popísanom vo výroku rozsudku. Taktiež neboli pochybnosti o zraneniach poškodenej v tom, že utrpela v súvislosti s dopravnou nehodou zranenia, ktoré v zmysle § 123 ods. 3 písm. e), ods. 4 Tr. zákona mali povahu ťažkých zranení tak, ako to vyplynulo zo znaleckého dokazovania a jej výpovede.

Obžalovaný K. M. na svoju obranu uviedol, že chcel odbočiť doľava na poľnú cestu a keď uvidel druhý zjazd do poľa a minul protiidúce auto, vtedy aj pozrel spätného zrkadla, dal smerovku doľava, išiel pri stredovej čiare, začal spomaľovať a následne vybočil, pričom došlo k zrážke. Keď pozrel do spätného zrkadla, videl za sebou červené auto, asi 80 - 100 metrov, ktoré podľa neho bolo dosť ďaleko, nenapadlo ho žeby ho mohlo dobehnúť a že ho bude obehovať na plnej čiare.

Taktiež poškodená Q. I. popísala skutkové okolnosti, ktoré predchádzali zrážke vozidiel tak, si všimla tmavé auto, ktoré spomaľovalo, vodič dal smerovku doprava. Povedala si, že sa asi auto pokazilo, tak sa ho rozhodla obísť ako prekážku. Dala smerovku doľava, začala zrýchľovať a obiehať. Nepamätá si, či menil smer jazdy, určite sa vozidlo hýbalo. Vedela, že tam bola plná čiara, ale vyhodnotila to ako prekážku na ceste.

Priebeh nehodového deja bol analyzovaný znalecky znalcom Ing. Petrom Onderušom, ktorý určil príčinu dopravnej nehody v tom, že obžalovaný odbočoval na poľnú cestu v čase, keď bol obchádzaný resp. predchádzaný iným vozidlom. Ak obžalovaný dával znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, reakcia

poškodenej bola z technického hľadiska nesprávna v tom, predchádzala v čase dávania znamenia o zmene smeru jazdy vľavo pred ním idúceho vozidla, cez pozdĺžnú súvislú čiaru. Obžalovaný mohol v spätnom zrkadle vidieť, že je predbiehaný. V čase keď dával znamenie o zmene smeru, poškodená bola v pravom jazdnom pruhu, ale mal možnosť vidieť za sebou idúce vozidlo a mal zvážiť, či môže vykonávať nejaký manéver, či už spomaľovanie alebo odbočovanie, nakoľko právne predpisy ukladajú povinnosť neohroziť vozidlo idúce za ním. V čase vybočovania, keď reálne fyzicky vykonával odbočovací manéver sa poškodenej vozidlo už nachádzalo vo vybočovaní vľavo a vzhľadom k tomu, že vozidlo Y. sa presúvalo k pravému okraju vozovky, obžalovaný mal možnosť vidieť cez spätné zrkadlo, ak by sledoval situáciu za vozidlom, že za nim sa pohybuje iné vozidlo a už smeruje k ľavému k ľavej polovici vozovky, teda začína predbiehací manéver a mal možnosť prerušiť odbočovanie. Jednalo sa o 2 sek. pred zrážkou, z toho keď je 0,7 až 1 sek. reakčná doba na konci tejto reakčnej doby mal možnosť stočiť späť riadenie a nepokračovať v odbočovacom manévri. Taktiež uviedol, že ak poškodená vykonávala predchádzanie vozidlom, začala v časti kde je to vodorovným dopravným značením zakázané. V prípade, že obžalovaný dával znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, nesprávnym prvkom tohto nehodového deja by bolo aj predchádzanie poškodenou vozidlo dávajúce znamenie o zmene smeru jazdy vľavo.

Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že v rámci odbočovacieho manévru, sa o situácii za ním presvedčil, keď oproti nešlo vozidlo a poškodená sa nachádzala ešte za ním a následne sa zameral na situáciu pred ním, lebo hľadal miesto na otočenie. Z uvedeného je zrejmé, že následne, keď obžalovaný uvidel poľnú cestu, začal odbáčať, ale už bez toho, aby sa presvedčil, že tak môže urobiť bez ohrozenia vozidla idúceho za ním. Nestačí obrana obžalovaného v tom, že ho nenapadlo, žeby ho vozidlo mohlo dobehnúť a že ho bude obehovať na plnej čiare, nakoľko boli na ceste mimo obce (povolená rýchlosť 90 km/ h), zároveň on s vozidlom spomaľoval na dokonca až cca 20 km/h, a to že je obiehaný mal možnosť ešte zistiť predtým ako začal odbočovací manéver vľavo, k čomu už nepristúpil, lebo sledoval situáciu pred ním, keďže hľadal miesto, kde by mohol čo najskôr odbočiť, aby sa mohol vrátiť na správnu cestu. Prvotná príčina dopravnej nehody tak spočívala v tom, že obžalovaný odbáčal, keď bol obiehaný. Aj keď dával znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, mal nesprávnu techniku jazdy v tom, že nenadišiel k stredovej čiare ako to ukladá zákon, a samotný odbočovací manéver vykonal za vyššie uvedených okolností, keď už bol obiehaný poškodenou. Aj v prípade dávania signalizácie o zmene smeru jazdy, je povinnosťou odbočujúceho vozidla, aby sa pred manévrom odbočenia presvedčil, či neohrozí alebo neobmedzí sa ním idúce vozidlo. Z technického hľadiska je za rozhodujúci moment nutné zohľadniť, či odbočujúce vozidlo bolo už v počiatku svojho odbočujúceho manévru predbiehané za ním idúcim vozidlom.

Zároveň ale nemožno nezohľadniť spôsob jazdy poškodenej Q. I., ktorá taktiež porušila pravidlá cestnej premávky. Aj keď by dával obžalovaný znamenie o zmene smeru jazdy vpravo, bolo nepochybné, že s vozidlom stále išiel, nezastal, čo potvrdila svojou výpoveďou aj samotná poškodená, a teda poškodená nevykonala obchádzací manéver nakoľko v zmysle o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, vodič obchádza vozidlo, ktoré zastavilo alebo stojí, ale teda predbiehala vozidlo, a to v mieste, kde je to vodorovným značením zakázané. Ak by v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného súd hodnotil, že dával znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, nesprávnym prvkom poškodenej jazdy by bolo predchádzanie vozidla dávajúceho znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, zároveň ale obžalovaný mal povinnosť presvedčiť sa, či nie je predbiehaný a bezpečne vykonať odbočovací manéver, k čomu mal zachovaný reakčný čas.

V nadväznosti na vyššie preukázané skutočnosti sa súd nestotožnil s obžalobou v tom, aby sa v danom prípade jednalo zo strany obžalovaného K. M. o naplnenie skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví aj podľa písm. a) ods. 2 § 157 Tr. zákona s použitím § 138 písm. h) Tr. zákona, spočívajúcom v spáchaní činu závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty podľa písm. a) ods. 2 Tr. zákona je potrebné, aby sa jednalo o konanie obžalovaného, ktoré možno kvalifikovať ako konanie porušením dôležitej povinnosti uloženej zákonom, v danom prípade jeho protiprávne konanie spočívalo v konaní v rozpore s , podľa ktorého vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním a je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Z hľadiska vykonaného dokazovania, nie je možné porušenie povinností zo strany obžalovaného vnímať ako porušenie dôležitej povinnosti práve v spojení s konaním a jazdou poškodenej, ktorej síce vošiel do predbiehacieho manévru, ktorá ale predbiehala cez

plnú čiaru a tiež mala povinnosť neohroziť vozidlo, ktoré odbočuje. Takto je nutné konštatovať vysokú mieru spoluzavinenia poškodenou na dopravnej nehode a jej následkoch. Pri hodnotení porušenia dôležitej povinnosti je potrebné zhodnotiť okolnosti, za ktorých došlo k takému porušeniu. Aj keď za porušenie dôležitej povinnosti možno považovať porušenie takej povinnosti, ktorá má za následok nebezpečenstvo pre ľudský život, je nutné uviesť, že pri takomto správaní sa obžalovaného ako vodiča dochádza k takýmto následkom skôr výnimočne, a to vzhľadom na spôsob jeho jazdy, keď išiel pomaly nie riskantne alebo akokoľvek nezodpovedne, pričom k samotnému následku nedošlo iba jeho pričinením, ale v dôsledku viacerých faktorov, najmä spoluzavinením poškodenej, ktorá taktiež po formálnej stránke porušovala dôležitú povinnosť.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených v ustanoveniach a , , , .

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona a prihliadol na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, čo je poľahčujúcou okolnosťou v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil žiadnu.

Súd mal za to, že u obžalovaného išlo o ojedinelé vybočenie z medzí riadneho života. Obžalovaný sa dopustil prečinu nedbanlivostným zavinením. Pre naplnenie účelu trestu preto u obžalovaného postačuje uloženie iného ako trestu ako trestu odňatia slobody, a za splnenia podmienok mu súd podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona uložil peňažný trest pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 500,- eur. Pri výmere trestu vychádzal okrem zhodnotenia osoby obžalovaného, ktorý je bezúhonnou osobou aj okolností spáchania skutku.

Pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona náhradný trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov, ktorý považoval súd za dostatočný.

Napriek tomu, že sa obžalovaný dopustil prečinu ako vodič motorového vozidla súd neuložil obžalovanému trest zákazu viesť všetky druhy motorových vozidiel. V súlade s individualizáciou trestu, nemôže prevyšovať záujem všeobecnej prevencie pri trestaní páchateľov nad záujmom individualizácie trestu a nevyhnutnými potrebami prevýchovy páchateľa. Súd prihliadol na skutkové okolnosti teda, že k dopravnej nehode došlo aj spoluzavinením poškodenej a opäť poukazuje na spôsob jazdy, kedy nedošlo k dopravnej nehody v dôsledku bezohľadnej, agresívnej alebo riskantnej jazdy, resp. pri porušení viacerých povinností vodiča. Obžalovaný doposiaľ nebol doposiaľ súdne trestný a výpisy potvrdzujú, že je nie je ani nedisciplinovaným vodičom, nakoľko bol iba jedenkrát postihnutý pre priestupok na úseku cestnej dopravy ( v roku 2005).

Súd má tak za to, že už uložením peňažného trestu dôjde k naplneniu účelu trestu tým, že bude zabezpečená prevýchova obžalovaného a zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, teda individuálna prevencia a súčasne naplní prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, a teda uložený trest je takto dostatočný a spravodlivý.

Poškodených Q. I. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorí sa riadne a včas pripojili s nárokom na náhradu škody v trestnom konaní súd podľa odkázal na civilný proces, keďže škoda by mala byť hradená zo zákonnej poistky motorového vozidla ohľadom všetkých uplatnených nárokov s prihliadnutím na mieru spoluzavinania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.