Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_35C-37-2022.pdf
PDF · 82.76 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/37/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, Bratislava, a žalovaného: B. Q., narodená XX.X.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX K., o zaplatenie istiny 78 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k. 35C/37/2022-9 zo 14.6.2022 sa v plnom rozsahu zrušuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 78 eur s 5% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 22.10.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Žalobcovi, ktorý má nárok na náhradu trov konania, sa trovy konania nepriznávajú.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na tunajšom súde dňa 22.4.2022 domáhal vydania rozhodnutia o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 78 eur a zákonné úroky z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 22.10.2020 do zaplatenia.
2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že dňa 21.9.2020 bola žalovanému vystavená faktúra č. 2060057455 vo výške 78 eur, splatná do 21.10.2020, za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení U. za obdobie od 27.4.2020 do 3.5.2020. Keďže žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil, bola mu zaslaná výzva na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 4.12.2020 na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od vystavenia výzvy. Následne žalobca zaslal žalovanému ďalšiu výzvu na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 1.2.2022, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedená doporučená listová zásielka sa žalobcovi vrátila s poznámkou: zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Žalovanému boli listové zásielky adresované na adresu jeho trvalého pobytu, ktorá bola overená prostredníctvom Registra obyvateľov Slovenskej republiky. Keďže žalovaný nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, čím mu zároveň vznikla povinnosť zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 78 eur od 22.10.2020 do zaplatenia.
3. Právne svoju žalobu žalobca odôvodnil poukazom na § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Predmetné ustanovenie umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany
verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať. Uloženie povinnosti podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021). Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Žalobca zastáva názor, že žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení, a preto žalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil.
4. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy, žalobca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu v súlade so zákonom č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. V tomto prípade nemožno podľa žalobcu opomenúť ani zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ukladá žalobcovi povinnosť využívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu.
5. K návrhu pripojil žalobca tieto listinné dôkazy: faktúru č. 2060057455 a výzvy na úhradu pohľadávky štátu datované 4.12.2020 a 1.2.2022 s doručenkou.
6. Okresný súd Trnava vydal platobný rozkaz č. k. 35C/37/2022-9 dňa 14.6.2022, ktorý sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto ho vo výroku I. podľa § 266 ods. 3 CSP zrušil v plnom rozsahu.
7. Žalovaný si žalobu s listinnými dôkazmi doručovanú mu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky neprevzal, ani ďalšie pokusy o doručenie zásielky žalovanému neboli úspešné, preto ju súd podľa § 116 ods. 2 CSP doručoval zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Takto sa žaloba aj s prílohami považovala po 15 dňoch od zverejnenia za doručenú dňom 4.8.2023. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
8. Súd tento spor rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, lebo išlo o jednoduché právne posúdenie veci s hodnotou bez príslušenstva do 2.000 eur, žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a teda skutkové tvrdenia žalobcu neboli sporné, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej úradnej tabuli a na webovej stránke v zákonnej lehote v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
9. Pri zisťovaní skutkového stavu preto súd vychádzal z podstatných a rozhodujúcich tvrdení a právnych argumentov žalobcu obsiahnutých v predložených listinách, ktoré boli doručené žalovanému bez spochybnenia ich obsahu a za preukázané považoval nižšie opísané skutočnosti.
10. Z faktúry č. 2060057455 splatnej 21.10.2020 vystavenej na sumu 78 eur vyplynulo, že žalovanému boli vyfakturované náklady za poskytnutú stravu počas nariadenej karantény v zariadení U. za obdobie od 27.4.2020 do 3.5.2020. Výzvami na úhradu pohľadávky štátu vo výške 78 eur datovanými 4.12.2020 a 1.2.2022 bolo preukázané, že žalobca opätovne vyzval žalovaného na zaplatenie tohto dlhu s upozornením na podanie žaloby v prípade jeho neuhradenia. Žalovaný si zásielku s druhou výzvou neprevzal v odbernej lehote.
11. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Predmetné ustanovenie umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať. Uloženie tejto povinnosti je tiež v súlade s ustanoveniami Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021). Faktúra predstavuje vyúčtovanie plnenia v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení, pričom žalovaný by si zabezpečoval stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení,
preto je postup žalobcu prípustný a týmto odôvodnený. Keďže žalovaný svoj dlh doposiaľ neuhradil, súd žalobe žalobcu vyhovel.
12. Žalovaný sa podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi tak podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo právo okrem dlžnej istiny aj na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti istiny až do zaplatenia vo výške 5 % ročne podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože v čase omeškania (nasledujúci deň po splatnosti faktúry - 22.10.2020) bola základná úroková sadzba ECB 0 % a veriteľovi patrí úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší.
13. Podľa § 232 ods. 3 CSP je lehota na plnenie tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa prvej vety tohto ustanovenia zaviazal súd žalovaného na splnenie povinnosti žalobcovi v lehote 3 dní počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, lebo žiadny dôvod na určenie dlhšej lehoty nezistil.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2).
15. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (1). Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (2). Podľa článku 17 základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
16. Týmto rozhodnutím sa končí konanie, preto sa podľa § 262 ods. 1 CSP rozhoduje tiež o nároku na náhradu trov konania. Keďže úspešnému žalobcovi v tomto konaní doposiaľ žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, rozhodol súd zároveň aj o ich nepriznaní, teda o výške trov podľa § 262 ods. 2 CSP s poukazom na princípy hospodárnosti a racionálneho zákonodarcu upravené vo vyššie citovaných článkoch ako princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.