Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Cob-24-2019.pdf
PDF · 80.31 KB
Case nature
Subarea
4Cob/24/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcov: 1. I., I. XXXX/XX, S., zastúpený: JUDr. Ján Vrba, advokát, Námestie Slobody 2, 066 01 Humenné, 2. Q.. X. J., nar. XX.X.XXXX, V. XXX/X, V., E. republika, proti žalovanej: S. B., nar. XX.X.XXXX, F. XXX/XXX, Q., zastúpená: JUDr. Richard Kovalčík, advokát, Rázusova 1, Košice, o zaplatenie 5.815,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 34Cb/949/2001-227 zo dňa 23.10.2018, takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie žalobcu v 1. rade.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I. Konanie o nároku žalobkyne v 2. rade zastavil. II. Žalobu žalobcu v 1. rade zamietol. III. Žalovanej vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. IV. Vyslovil, že žalobca v 1. rade je povinný nahradiť trovy konania žalovanej v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že právna predchodkyňa žalobcov Zdenka Kovačičová v tomto konaní sa domáhala zaplatenia 5.815,39 eur s príslušenstvom za neuhradenú kúpnu cenu za dodaný potravinársky tovar pre žalovanú. Žalobkyňa v priebehu konania zomrela dňa 9.4.2017 a žalobca v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú dedičmi žalobkyne.
3. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú z toho dôvodu, že dodaný tovar mal vady, ktoré jej následne spôsobili škodu a túto spôsobenú škodu si žalovaná uplatnila v tomto konaní ako kompenzačnú námietku, ako obranu v tomto konaní.
4. Žalobkyňa v 2. rade písomným podaním zo dňa 3.9.2018 zobrala žalobu späť z toho dôvodu, že o predmete sporu nemá vedomosť a o trovách navrhla rozhodnúť tak, že nebudú priznané žiadnej zo strán sporu. Žalovaná súhlasila so späťvzatím žaloby žalobkyňou v 2. rade a uviedla, že si voči žalobkyni v 2. rade neuplatňuje náhradu trov konania.
5. Žalobca v 1. rade sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavil na nariadené pojednávanie dňa 23.10.2018, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a bol poučený súdom prvej inštancie o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Žalovaná na pojednávaní dňa 23.10.2018 navrhla vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.
6. Súd prvej inštancie preto po späťvzatí žaloby žalobkyňou v 2. rade zastavil konanie o žalobe žalobkyne v 2. rade podľa § 144, § 145 ods. 1 C.s.p., pretože žalovaná s týmto späťvzatím žaloby súhlasila.
7. O náhrade trov konania medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovanou súd prvej inštancie rozhodol výrokom č. III. tak, že žalovanej vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože žalovaná si vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade nárok na náhradu trov konania neuplatnila.
8. O nároku žalovaného v 1. rade súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 279 C.s.p., ktorý bližšie v zmysle tohto zákonného ustanovenia neodôvodňoval.
9. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom v 1. rade a žalovanou rozhodol súd prvej inštancie IV. výrokom rozsudku tak, že žalobca v 1. rade je povinný nahradiť trovy konania žalovanej v plnom rozsahu podľa § 278, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v 1. rade a to proti všetkým jeho štyrom výrokom. Uviedol, že bývalá žalobkyňa G. S. zomrela X.X.XXXX a žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade ako jej deti sa stali jej dedičmi zo závetu.
11. Žalobca v 1. rade uviedol, že nikdy nemal vystupovať v tejto veci ako žalobca, pretože neexistuje žiaden zákonný a právny titul k tomu, aby sa stal účastníkom tohto konania. Uviedol, že v dedičskom rozhodnutí - uznesení Okresného súdu Košice II sp. zn. 24D/256/2017, Not106/2017 je jednoznačne určený majetok, ktorý bol predmetom dedičstva a je jednoznačne určené akým spôsobom bol tento majetok rozdelený a dedičsky vysporiadaný. Predmetná pohľadávka nebola predmetom dedičstva a preto žalobca v 1. rade nemal v tomto spore vystupovať ako žalobca v 1. rade. Súd prvej inštancie z toho istého dôvodu nemal ani žalobkyňu v 2. rade pribrať do tohto sporu. Žalobca v 1. rade preto navrhol, aby odvolací súd zrušil tento rozsudok a to aj z toho dôvodu, že ak žalobkyňa v 2. rade zobrala žalobu späť, zastavenie konania o nároku žalobkyne v 2. rade taktiež nemá oporu v zákone a súd mal mať vyriešené v akej časti zobrala žalobkyňa v 2. rade žalobu späť, či v celku, v časti a na základe čoho bola žalobkyňa v 2. rade oprávnená konať a disponovať predmetnou žalobou. Žalobca v 1. rade preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, pretože nemal byť účastníkom tohto sporu a z toho sporu by pre neho nemali byť žiadne následky, ani práva, ani povinnosti.
12. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v 1. rade uviedla, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a odvolanie za nedôvodné. Poukázala na to, že podľa § 356 písm. b) C.s.p. je proti vydanému rozsudku pre zmeškanie odvolanie neprípustné. Žalobca v 1. rade v odvolaní nenamieta, že v odvolaní neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a jeho odvolanie sa týka iných tvrdení, preto považuje žalovaná odvolanie žalobcu v 1. rade za neprípustné a preto odvolací súd by ho podľa § 386 písm. c) C.s.p. mal odmietnuť. Ďalej žalovaná uviedla, že strana sporu musí v odvolaní uviesť aj odvolacie dôvody, teda dôvody v čom považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Žalobca v 1. rade v odvolaní neuvádza žiadne zákonné odvolacie dôvody, pre ktoré považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny. Poukazuje výlučne na to, že žalobca v 1. rade nemal byť stranou sporu, pretože na to údajne neexistuje zákonný dôvod. Žalovaná však uviedla, že podľa § 64 ods. 1 C.s.p., ak strana sporu zanikne počas konania skôr ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Súd prvej inštancie preto postupoval podľa tohto zákonného ustanovenia a ak žalobkyňa G. S. v priebehu konania zomrela, súd prvej inštancie bol povinný v konaní pokračovať s jej právnymi nástupcami, dedičmi a to žalobcom v
1. rade a žalobkyňou v 2. rade, teda v súlade so zákonom. Z toho dôvodu súd prvej inštancie vydal uznesenie č.k. 34Cb/949/2001 zo dňa 28.3.2018, ktorým rozhodol, že v tomto konaní pokračuje s dedičmi po nebohej žalobkyni a so žalobcom v 1. rade a so žalobkyňou v 2. rade. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a preto sa žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade stali účastníkmi tohto konania na základe zákona a na základe rozhodnutia súdu.
13. Žalovaná ďalej v odvolaní uviedla, že žalobca v 1. rade podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, aj keď výrok I. a III. sa ho vôbec netýkajú, tieto sa týkajú iba žalobkyne v 2. rade. Preto žalobca v 1. rade nebol oprávnený podať odvolanie proti týmto výrokom, ktoré sa ho netýkajú a preto nemohol podľa § 359 C.s.p. podať proti týmto výrokom odvolanie. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanej priznal voči žalobcovi v 1. rade náhradu trov tohto odvolacieho konania.
14. Vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu v 1. rade bolo žalobcovi v 1. rade doručené 5.2.2019, repliku k nemu nepodal.
15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd skôr ako prejednal odvolanie žalobcu v 1. rade zisťoval, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a či bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.
16. Je nesporné to, že žalobca v 1. rade predmetným odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie pre zmeškanie žalobcu v 1. rade. Proti rozsudku pre zmeškanie nie je podľa § 356 písm. b) C.s.p. prípustné odvolanie. Odvolanie proti takémuto rozsudku je prípustné len vtedy, ak neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.
17. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie vyhlásil napadnutý rozsudok pre zmeškanie na nariadenom pojednávaní dňa 23.10.2018. Na tomto pojednávaní nebol prítomný žalobca v 1. rade ani žalobkyňa v 2. rade, ktorá už skôr zobrala svoju žalobu späť. Na tomto pojednávaní bol prítomný právny zástupca žalovanej, ktorý na tomto pojednávaní navrhol, by vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie a aby bola žaloba žalobcu v 1. rade voči žalovanej zamietnutá. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie konané dňa 23.10.2018 bolo žalobcovi v 1. rade doručené 1.10.2018, teda v zákonnej lehote na prípravu pojednávania podľa § 178 ods. 2 C.s.p. a to najmenej 5 dní pred konaním pojednávania. Žalobca v 1. rade sa na toto pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnil. V predvolaní na toto pojednávanie súd prvej inštancie poučil žalobcu v 1. rade, že ak sa na toto pojednávanie riadne a včas nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany sporu súd rozhodne o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 a § 278 C.s.p.
18. Odvolací súd preto dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre to, aby súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu v 1. rade a to na návrh žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa 23.10.2018, na ktoré sa žalobca v 1. rade bez ospravedlnenia nedostavil, aj keď bol riadne na toto pojednávanie predvolaný.
19. Preto, ak boli splnené zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, nie je podľa ustanovenia § 356 písm. b) C.s.p. odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie prípustné, tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie aj v poučení o odvolaní v napadnutom rozsudku.
20. Pretože žalobca v 1. rade podal odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie, pre vydanie ktorého boli splnené zákonné podmienky, teda odvolanie proti takémuto rozsudku nie je prípustné, preto odvolací súd podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol odvolanie žalobcu v 1. rade proti rozsudku pre zmeškanie a to
vo výroku č. II. o zamietnutí žaloby žalobcu v 1. rade a vo výroku č. IV. o nároku na náhradu trov konania žalovanej od žalobcu v 1. rade v plnom rozsahu, pretože žalobca v 1. rade nebol vo vzťahu k žalovanej v konaní na súde prvej inštancie úspešný, preto je povinný nahradiť žalovanej trovy konania.
21. Žalobca v 1. rade podal odvolanie proti všetkým štyrom výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, teda aj proti výroku č. I. a III., teda proti výrokom, ktoré sa netýkali žalobcu v 1. rade, ale žalobkyne v 2. rade, ktorá odvolanie nepodala. Tak ako to správne uviedla žalovaná v odvolaní, žalobca v 1. rade nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania proti týmto výrokom č. I. a III., pretože sa netýkali žalobcu v 1. rade a preto podľa § 359 C.s.p. žalobca v 1. rade nie je stranou sporu, ktorá je oprávnená podať odvolanie proti takýmto výrokom týkajúcim sa inej strany sporu. Odvolací súd preto podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietol odvolanie žalobcu v 1. rade podané aj proti výrokom č. I., III. napadnutého rozsudku, pretože bolo podané neoprávnenou osobou, teda žalobcom v 1. rade, ktorému týmito rozsudkami nebolo priznané žiadne právo ani nebola uložená žiadna povinnosť.
22. Odvolací súd ďalej poukazuje v tomto konaní na tvrdenia žalobcu v 1. rade uvedené v odvolaní, že súd prvej inštancie nemal zákonný dôvod konať so žalobcom v 1. rade a žalobkyňou v 2. rade. Ani toto tvrdenie žalobcu v 1. rade nepovažuje odvolací súd za dôvodné, pretože súd prvej inštancie potom ako právna predchodkyňa oboch žalobcov - ich matka G. S. zomrela v priebehu tohto konania dňa X.X.XXXX a súd prvej inštancie vydal dňa 28.3.2018 uznesenie č.k. 34Cb/949/2001-212, ktorým rozhodol, že pokračuje v konaní s dedičmi po nebohej žalobkyni G. a to so žalobcom v 1. rade a žalobkyňou v 2. rade, že nadobudnutím právoplatnosti tohto uznesenia dňa 27.4.2018 sa žalobca v 1. rade aj žalobkyňa v 2. rade stali účastníkmi tohto súdneho konania v zmysle ustanovenia § 64 C.s.p.
23. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej v tomto odvolacom konaní priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti žalobcovi v 1. rade, ktorý podal odvolanie nedôvodne a tým spôsobil účelné trovy tohto odvolacieho konania žalovanej. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).