Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoE/282/2017

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: GREEN ROSE spol. s r.o., Budatínska 16, 851 06 Bratislava, IČO: 36 735 728, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Vladimír Kotrla, Exekútorský úrad so sídlom Slovenská 2169/9, 901 01 Malacky, pod sp. zn. EX 364/2009, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 506,40 eur a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. -21 zo dňa 1.6.2017, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave, odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V pod č. k. -21 zo dňa 1.6.2017, v časti výroku o trovách exekúcie odmieta.

II. Súd oprávnenému a povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa ust. zákona č, osudných exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej len „“) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Prvoinštančný súd zároveň uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi s poukazom na ust. trovy exekúcie vo výške 43, eur, pozostávajúce z minimálnej odmeny vo výške 33,19 eur, hotových výdavkov za poštovné v sume 2,80 eur a 20% DPH. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2. Voči tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal odvolanie súdny exekútor, ktorým žiadal aby mu odvolací súd priznal trovy exekúcie v ním uplatnenej výške 206,05 eur. V danom prípade súd nesprávne právne posúdil skutkový stav veci v časti rozhodovania o náhrade trov exekučného konania, nakoľko súd rozhodol bez toho, aby mal k dispozícii exekučný spis EX 364/2009 a vychádzal len zo súdneho spisu, kde sa nachádzala len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora napriek doručenej výzve nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( - ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a 380 ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania sa oboznámil s procesným postupom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné odmietnuť.

5. V predmetnej veci ide o exekučné konanie začaté dňa 20.7.2009, doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie exekútorovi, v ktorom bolo odvolaním napadnuté uznesenie vydané dňa 1.6.2017, proti ktorému súdny exekútor podal odvolanie dňa 2.8.2017, teda po účinnosti zmeny procedurálneho prostredia, nastolenou prijatím . Zároveň treba konštatovať, že k vydaniu napadnutého rozhodnutia došlo po účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanou , účinnou dňom 1.11.2013, čo bolo dôvodom, ktorý odvolací súd vyhodnotil ako prekážku prejednania predmetu odvolania voči trovám exekúcie.

6. Podľa , , (v znení účinnom do ) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa (v znení účinnom do 31.3.2017) v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením. Podľa (v znení účinnom do 31.10.2013) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa je odvolanie prípustné. Podľa (v znení účinnom do 31.3.2017) ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa , (v znení účinnom do 31.3.2017) ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymôžeme pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Podľa , , text novely Exekučného poriadku vykonanej účinnej dňom 1.11.2013, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa , ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa veta prvá (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.apríla 2017) ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods.1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , o návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

7. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. V režime (ďalej len „“) nebol účastník exekučného konania vo všeobecnosti oprávnený na podanie odvolania, nakoľko toto obmedzenie priamo vyplývalo z ustanovenia . 9. V konkrétnom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania v súvislosti so zastavením exekúcie podľa (ide o tento prípad), Exekučný poriadok predpokladal pred jeho novelou vykonanou zákonom č v ustanovení , ale tiež pri subsidiárnom použití cez , prípustnosť odvolania. Tento právny stav sa ale spomínanou novelou Exekučného poriadku zmenil tak, že pre tento typ rozhodnutia platí všeobecná neprípustnosť odvolania v exekučnom konaní predpokladaná . Prechodné ustanovenie obsiahnuté v identifikovanej novely tento dopad na procesnú situáciu prípadného odvolateľa spresnilo tak, že prípustnosť odvolania bude zachovaná len za predpokladu, že takéto rozhodnutie bolo vydané sudcom pred 1.novembrom 2013 a odvolateľ odvolanie pred 1. novembrom 2013 podá. Inými slovami, ak sudca o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie podľa rozhodol po 1. novembri 2013, alebo ak aj rozhodol do 31. októbra 2013, ale odvolateľ odvolanie podal po 1. novembri 2013, odvolanie je neprípustné. 10. V súčasnosti () rovnako nedáva účastníkovi konania oprávnenie na podanie odvolania proti akémukoľvek rozhodnutiu súdu, na rozdiel od režimu , odvolanie voči uzneseniu vo všeobecnosti nepripúšťa. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu je daná len v obmedzenom, taxatívne vypočítanom rozsahu; zákon musí odvolanie proti konkrétnemu ustanoveniu výslovne pripúšťať (ide o uznesenia taxatívne vypočítané v všeobecne alebo konkrétne, prípustnosť odvolania sa predpokladá v konkrétnom zákonnom ustanovení, napr. v veta posledná, , , veta druhá , atď.).

11. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách exekúcie v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa. 12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a súčasne ide o exekučné konanie začaté po nadobudnutí účinnosti . 13. Odo dňa nadobudnutia účinnosti , t.j. od 1.7.2016 je potrebné v exekučných konaniach primerane použiť ustanovenia , ak to povaha veci nevylučuje. Uvedené znamená, že je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne. 14. Trovy exekúcie nie sú pojmovo stotožniteľné s trovami konania účastníkov exekučného konania, nakoľko ide o dva samostatné procesné nároky odlišných subjektov zúčastnených na tomto konaní. 15. Trovy exekúcie sú procesným nárokom povereného súdneho exekútora () a sú identifikované ako odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty (). Výšku trov exekúcie upravuje samostatná vyhláška MS SR Č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Exekučný poriadok tiež komplexne upravuje rozhodovanie o trovách exekúcie, ktorý postup fragmentuje na rozhodovanie súdnym exekútorom v priebehu exekučného konania (, ) a súdom pri zastavení exekúcie (). Rovnako určuje, ktorý z účastníkov exekučného konania trovy exekúcie v tom ktorom štádiu konania platí. Upravuje tiež schému výroku rozhodnutia o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie (). Z uvedeného plynie, že úprava trov exekúcie je komplexná a v tomto smere niet priestoru pre použitie . 16. Na rozdiel od trov exekúcie, trovy účastníkov exekučného konania sú upravené len fragmentárne. Ustanovenie predpokladá adresáta náhrady trov, kde oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku a povinnému nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (). Z uvedeného je zrejmé, že na identifikáciu toho, čo pod trovami konania treba rozumieť je potrebné použiť ustanovenie , ktorý identifikuje trovy konania ako všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Rovnako Exekučný poriadok žiadnym spôsobom neupravuje rozhodovanie o trovách konania medzi účastníkmi a

z toho dôvodu je nutné použiť pre rozhodovanie o trovách účastníkov exekučného konania ustanovenia . 17. Podľa názoru odvolacieho súdu, z vyššie uvedených dôvodov, nie je možné na rozhodnutie o trovách exekúcie aplikovať ustanovenie písm, m) a odvolanie proti týmto trovám je potrebné považovať za neprípustné (absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniu o trovách exekúcie nemožno interpretovať inak než v súlade s ods, 2 ). 18. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou (novelou vykonanou ), pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie, ktoré z procesnej úpravy účinnej do 30.06.2016 vylúčil, bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti o možnosti podania odvolania osobitne, ak v úprave Exekučného poriadku vykonanej novelou pod č. odvolanie proti trovám exekúcie rovnako nepripúšťa. 19. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie . Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné ( v spojení s ). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle odmietnuť. 20. Nad rámec odvolania je potrebné uviesť, že trovy exekúcie majú vlastnú definíciu obsiahnutú v Exekučnom poriadku, ako bolo uvedené vyššie a preto niet priestoru pre to, aby exekučný súd rozhodoval osobitne o nároku a osobitne o výške týchto trov, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora.

21. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky, odvolací súd v uvedených prípadoch rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a jemu predchádzajúce konanie. 22. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie , nakoľko v odvolacom konaní oprávnenému a povinnému, ako úspešným účastníkom konania, žiadne trovy nevznikli. 23. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania ( , ).