Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11Co-158-2019.pdf
PDF · 83.86 KB
Case nature
Subarea
11Co/158/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. XX. P. XXXX/XX, XXX XX H., zastúpený advokátskou kanceláriou Hulín s. r. o., IČO: 50 647 679, so sídlom Hurbanova 20, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 4.000 eur s príslušenstvom, vo veci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 13C/75/2018-54, zo dňa 10. decembra 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie na návrh žalobcu nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Trnava, obec C. P., katastrálne územie C. P., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedeným Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, a to pozemkom vedeným ako parcely registra „C“:
- s parc. č. 1744/39, o výmere 21m2, trvalý trávnatý porast,
- s parc. č. 2018/69, o výmere 341m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- s parc. č. 2018/72, o výmere 121m2, zastavaná plocha a nádvorie, v prospech žalobcu, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu titulom nároku zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vo výške 4.000 eur s príslušenstvom.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 343 ods. 1 až 3 a § 344 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte len „C. s. p.“).
3.Vecne svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou vo veci samej, doručenej súdu 13.11.2018 domáha zaplatenia sumy vo výške 4.000 eur spolu s príslušenstvom, ktorá pozostáva zo sumy 3.000 eur titulom vrátenia rezervačnej zálohy a zo sumy 1.000 eur titulom zaplatenia zmluvnej pokuty. Nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sa domáhal za účelom zabezpečenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, a to z dôvodu, že podľa dostupných informácií žalobcu o majetkových pomeroch žalovaného je predmetný majetok jediným majetkom, z ktorého by žalobca v budúcnosti zabezpečil uspokojenie žalobou uplatneného nároku spolu s príslušenstvom.
4. Z inzerátu na stránke J. súd zistil, že dňa 23.11.2018 bola aktualizovaná ponuka na predaj chalupy, rekreačného domčeka v C. P. spolu s pozemkom o výmere 669 m2. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že žalovaný je nezamestnaný, jeho posledný pracovný pomer bol od 01.02.2018 do 31.03.2018 a lustráciou v Katastri nehnuteľností súd zistil, že žalovaný iné nehnuteľnosti ako tie, na ktorých sa má zriadiť záložné právo nariadeným zabezpečovacím opatrením, nevlastní. Súd prvej inštancie tak mal
jednoznačne osvedčené, že nehnuteľnosti na ktorých má byť zriadené záložné právo zabezpečovacím opatrením je jediným nehnuteľným majetkom žalovaného, teda ich prevodom by bola ohrozená exekúcia nároku žalobcu na zaplatenie 4.000 eur titulom vrátenia rezervačnej zálohy a zmluvnej pokuty a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný je nezamestnaný, naposledy bol zamestnaný v období od 01.02.2018 do 31.03.2018. Takisto mal za osvedčené, že žalovaný vykonáva úkony smerujúce k scudzeniu svojho nehnuteľného majetku. Súd preto považoval návrh za dôvodný a vyhovel mu.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p.. V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že by bola ohrozená exekúcia, resp. vymožiteľnosť uplatňovanej pohľadávky. Nie je pravdou, že v rozhodnom čase bol nesolventný a jediným majetkom je predmetná nehnuteľnosť. Tiež nie je pravdou, že je toho času nezamestnaný a pracovný pomer mal uzavretý len v čase od 01.02.2018 do 31.03.2018. Predkladá dohodu o vykonaní práce platnú v čase podania návrhu a živnostenské oprávnenia, ktoré sú dôkazom jeho pracovnej aktivity, výpisy z účtu, ktoré dokazujú jeho solventnosť a žiadne znižovanie majetku. Žalobca nepreukázal opodstatnenosť odstúpenia od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a teda opodstatnenosť svojho nároku na vrátenie sumy 4.000 eur, keď mu bola od začiatku známa informácia o existencii pôžičky, ktorá mala byť uhradená práve z kúpnej ceny a následne malo dôjsť k výmazu záložného práva. S touto skutočnosťou žalobca súhlasil, keď následne uhradil zálohu vo výške 5.000 eur, a teda aj napriek tejto skutočnosti prejavil záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie tak nemal jednoznačne osvedčené, že by bola ohrozená exekúcia nároku žalobcu, pričom žalobca neosvedčil dôvodnosť peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca teda neosvedčil potrebu nevyhnutnej ochrany jeho práv, napriek tomu súd prvej inštancie nariadil zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti žalovaného v celkovej hodnote minimálne 85. 000 eur na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 4.000 eur, čím súd nezohľadnil primeranosť nároku uplatneného žalobcom voči hodnote nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Výška uplatňovaného nároku je v hrubom nepomere k majetku, ktorým bol tento nárok žalobcu zabezpečený. Rozhodnutím súdu prvej inštancie tak došlo k neprimeranému zásahu do majetkových práv žalovaného. Na základe uvedených skutočnosti dospel žalovaný k názoru, že neboli splnené základné hmotnoprávne podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a teda súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný. Uvedené rozhodnutie súdu môže negatívne ovplyvniť ďalšie podnikanie žalovaného, tieto nehnuteľnosti nadobudol od svojich rodičov práve za účelom ich predaja, aby tak mohol rozšíriť podnikanie v oblasti maloobchodu, veľkoobchodu aj o oblasť poskytovania služieb rýchleho občerstvenia a aj preto potreboval pôžičku na odkúpenie vybavenia a prenájom priestorov, z titulu ktorej bol zápis záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach. Žalovaný je pracovne aktívny, nie je insolventný, nezbavuje sa majetku, ani nie je vedené voči jeho osobe žiadne exekučné konanie, teda neexistuje žiadny dôvod, že by v prípade teoretickej úspešnosti uplatneného nároku mala byť ohrozená vymožiteľnosť uplatnenej pohľadávky. Záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach dokazuje prirodzený vývin podnikateľských aktivít žalovaného, súčasťou čoho mal byť aj predmetný predaj a kúpa a bol to práve žalobca, ktorý odstúpil od kúpy bezdôvodne, resp. pre žalovaného z nepochopiteľných dôvodov. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že skutočnosť, že žalovaný súdu predložil dôkazy o pracovných aktivitách a solventnosti (dohodu o vykonaní práce, živnostenské oprávnenie, výpis z účtu) ešte neznamená, že žalovaný disponuje pravidelným mesačným príjmom, z ktorého si je schopný vytvárať aj rezervu alebo dostatočnú finančnú rezervu v rozsahu žalovanej sumy s príslušenstvom. Nezakladá sa na pravde tvrdenie žalovaného, že žalobcovi bola od začiatku známa informácia o existencii pôžičky, ktorá mala byť uhradená práve z kúpnej ceny a následne malo dôjsť k výmazu záložného práva a s touto skutočnosťou žalobca súhlasil. Jedná sa o účelové tvrdenie žalovaného. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného o neprimeranosti zabezpečenia pohľadávky žalobcu. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zriadil záložné právo k pozemkom o výmere spolu 483 m2 a nie k stavbe drevenice. Upozornil aj na skutočnosť, že zabezpečené pozemky žalovaného v zmysle zverejnenej ponuky na ich predaj, nedisponujú kompletnými prípojkami inžinierskych sietí. Cena podobného pozemku umiestneného v extraviláne obce C. P. avšak s kompletnými platne povolenými prípojkami inžinierskych sietí je v ponuke realitnej kancelárie za 34,95 eura za 1 m2. Cena pozemkov porovnateľných s pozemkami žalovaného v extraviláne obce C. P. je v ponuke realitných kancelárií
v priemere za 16 eur za 1 m2. Pokiaľ by zabezpečenie žalobou uplatnenej pohľadávky žalobcu bolo zabezpečené napríklad iba pozemkami parc. číslo 1744/39 o výmere 21 m2 a parc. číslo 2018/72 o výmere 121 m2, jednalo by sa podľa názoru žalobcu o nedostatočné zabezpečenie, keď 142 m2 x 16 eur = 2.272 eur. V prípade ak by žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu bola zabezpečená napríklad iba pozemkom parcelné číslo 2018/69 o výmere 341 m2, matematicky by síce išlo o primerané zabezpečenie pri cene 16 eur za 1 m2 (341 x 16 = 5.456 eur), avšak na pozemku je stavba, a preto prípadná dispozícia s ním pri realizácii nariadeného záložného práva bude tým limitovaná, jeho cenu by to podľa názoru žalobcu znížilo. Zabezpečenie žalobou uplatnenej pohľadávky pozemkami uvedenými v napadnutom rozhodnutí, je preto úplne primeraná. Sám žalovaný uvádza, že naďalej ponúka na predaj svoje nehnuteľný majetok. Žalobca je tak naďalej presvedčený, že existuje dôvodná reálna obava, že exekúcia na základe právoplatného exekučného titulu, ktorý bude výsledkom konania vo veci samej, bude zmarená. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s .p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s .p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s .p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) C. s .p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s .p.) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s .p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s .p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s .p. á contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
8. Podľa § 343 ods. 1 až 3 C. s .p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
9. Podľa 344 C. s .p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 1 C. s .p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 326 ods. 1, 2 C. s .p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Žalobca v návrhu tvrdí, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku vo výške 4.000 eur, ktorá pozostáva zo sumy 3.000 eur titulom vrátenia rezervačnej zálohy a zo sumy 1.000 eur titulom zaplatenia zmluvnej pokuty zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 26.07.2018, ktorú zmluvu pripojil ako prílohu k návrhu. Podľa žalobcu je tu dôvodná obava, že žalovaný sa mieni svojho nehnuteľného majetku zbaviť, pričom nemá iný majetok, z ktorého by žalobca mohol svoju pohľadávku v prípade úspechu v spore uspokojiť, čím dôjde k ohrozeniu prípadnej exekúcie.
13. Odvolací súd konštatuje, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, predložených listinných dôkazov a napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Súd prvej inštancie síce skúmal podmienky predpokladané zákonodarcom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nezaoberal sa však tým, či rozsah nariadeného zabezpečovacieho opatrenia je primeraný zabezpečenej pohľadávke.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že zabezpečená pohľadávka je vo výške 4.000 eur. Podľa žalovaného je hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom zriadeného záložného práva, minimálne vo výške 85.000 eur. Podľa žalobcu je hodnota týchto nehnuteľností pri rozlohe 483 m2 a priemernej cene porovnateľných pozemkov, zistenej z internetových stránok realitných kancelárii vo výške 16 eur/m2, v sume 7.728 eura. Žalobca zároveň uviedol, že cena podobného pozemku s prípojkami inžinierskych sietí je v sume 34,95 eura/m2. V takomto prípade by cena predmetných nehnuteľností bola vo výške 16.880,85 eura (483 x 34,95). Je teda dôvodné predpokladať, že hodnota nehnuteľností sa pohybuje v rozmedzí 7.728 - 85.000 eur. Túto skutočnosť, však nie je možné považovať za osvedčenú, pretože žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom hodnotu nehnuteľností neosvedčil. Hodnota nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom zabezpečovacieho opatrenia je pritom významnou skutočnosťou, ktorú súd má povinnosť skúmať z dôvodu, aby neprišlo k porušeniu zásady proporcionality. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť zjavný nepomer medzi zabezpečenou pohľadávkou a zásahom do majetkových pomerov dlžníka. V preskúmavanej veci z obsahu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyplýva, že predmetom kúpy mal byť rozostavaný rekreačný dom s pozemkami vo výmere 530 m2 za cenu 85.000 eur. Nie je pritom zrejmé, aká je hodnota rozostavaného rekreačného domu a aká je hodnota pozemkov (časť z týchto pozemkov je predmetom zabezpečovacieho opatrenia). Odvolací súd dodáva, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd dokazovanie nevykonáva. Žalobca je preto spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinný predložiť také dôkazné prostriedky, ktoré osvedčia skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie súdu. V danej veci je takouto skutočnosťou aj osvedčenie primeranosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Odkaz na internetové stránky nie je v tomto prípade - v prípade zjavnej spornosti hodnoty predmetných nehnuteľností - postačujúci. Odvolací súd tak nemohol zaujať jednoznačné stanovisko k primeranosti nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, keď z obsahu spisu vyplývali skôr skutočnosti nasvedčujúce neprimeranosti rozsahu zriadeného záložného práva.
15. Odvolacie argumenty žalovaného vo vzťahu k neprimeranosti rozsahu nariadeného zabezpečovacieho opatrenia tak odvolací súd posúdil ako dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
16. Senát odvolacieho súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie (§ 421 ods. 2 C. s. p.).