Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-6Er/113/2010

Uznesenie

Okresný súd Svidník vo veci exekučného konania oprávneného A. Y. Z., s.r.o., so sídlom A. XX, XXX XX N. XX, L.: XX XXX XXX, proti povinnému v 1. rade O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Za dubami XXX/ X, XXX XX Z., v 2. rade F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Z. XXXX/XX, XXX XX Z., o vymoženie 4 546,07 eura istiny s príslušenstvom súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorsky úrad Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúciu z a s t a v u j e.

III. Povinným v 1. a 2. rade priznáva voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

IV. Súdnemu exekútorovi priznáva voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1) Na základe predloženého exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku vydaného Mgr. Erikom Končokom, rozhodcom, so sídlom Koceľova 9, Bratislava, sp. zn. RK - 198/07-EK zo dňa 30.04.2007, a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 09.02.2010 požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Svidník poverením č. 5712 034709 zo dňa 02.03.2010 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

2) Exekučné konanie bolo zahájené dňa 16.02.2010 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútororvi.

3) Podľa , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov - exekučné konania

- 2 -

začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

4) Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/

> sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5) Podľa § 46 ods.1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) - exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie.

6) Podaním zo dňa 19.06.2013, označenými ako „Podnet na preskúmanie exekučného titulu...“ súdny exekútor vyzval exekučný súd, aby tento preskúmal podmienky konania, a to najmä podmienku spôsobilosti a vykonateľnosti exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK - 198/07-EK zo dňa 30.04.2007, na základe ktorého sa vedie výkon predmetnej exekúcie (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

7) Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napríklad aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (uznesenie Ústavného súdu sp. zn. -16 zo dňa 30.09.2010, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -15 zo dňa z 9.12.2010).

8) Vzhľadom na oprávnenosť súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu tunajší súd opätovne preskúmal exekučný titul - rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK - 198/07-EK zo dňa 30.04.2007, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a predloženú zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000003914 zo dňa 05.05.2005, vrátane zmluvných dojednaní k zmluve o revolvingovom úvere (všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru) a vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v exekučných veciach, kde je povinným spotrebiteľ. Na základe výsledkov vykonaného šetrenia súd dospel k záveru, že výkon exekúcie je neprípustný a predmetnú exekúciu je potrebné zastaviť, a to v celom rozsahu.

9) Exekučným titulom (rozhodcovským rozsudkom) bola povinným v 1. a 2. rade uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému spoločne a nerozdielne sumu 4 546,07 eura (136 955,- Sk) spolu s 6 % ročným úrokom od 13.04.20017 až do dňa zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 15,17 eura (457,- Sk) a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 eura(1 500,- Sk), to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

10) Primárny právny vzťah (záväzkový vzťah) medzi oprávneným a povinnými v 1. a 2. rade vznikol na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000003914 uzatvorenej dňa 05.05.2005, ktorú povinný v 1. rade riadne a včas neplnil (ďalej len „zmluva o úvere“).

11) Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom

- 3 -

znení - právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak zákon v nasledujúcej vete neustanovuje inak.

12) Podľa o spotrebiteľných úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení - ustanovenia a , , , ods. 1 a a sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

13) Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 30. 11. 2009 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) - sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

14) Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch - na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

15) Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch - spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

16) Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) - spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20070501.html>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

17) Podľa - dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18) Podľa - spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19) Z predloženej zmluvy o úvere exekučný súd zistil, že sa v predmetnej veci jedná o úver spotrebiteľský. Obsah zmluvy spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, t. j. zákonné znaky spotrebiteľských úverov vyplývajúce z citovaného ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na podriadenie tohto právneho vzťahu právnemu režimu uvedeného zákona.

- 4 -

20) Z obsahu zmluvy o úvere ďalej vyplýva, že povinní v 1. a 2. rade v danej veci pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv preukázateľne nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti na rozdiel od oprávneného, ktorý má poskytovanie úverov ako predmet obchodnej činnosti riadne zapísaný v Obchodnom registri, čím sú naplnené zákonné kritériá spotrebiteľskej zmluvy podľa .

21) Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto zmluvy sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným titulom zmluvy o úvere túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli (bez akýchkoľvek pochybností) zmluvné dojednania, ktoré povinní v 1. a 2. rade ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Súd mal za dostatočne preukázanú skutočnosť, že oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a z ničoho jasne a jednoznačne nevyplýva, že by bol predmetný úver poskytnutý povinnému v 1. a 2. rade na výkon zamestnania, či akejkoľvek obchodnej či podnikateľskej činnosti. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy bolo zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti (oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne) a zmluvu uzatvoril s povinným v 1. rade ako fyzickou osobou - nepodnikateľom a povinným v 2. rade ako spoludlžníkom. Na základe uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení zmluvných dojednaní zmluvy o úvere, na ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán..

22) Podľa - spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23) Podľa (v znení účinnom od 01.01.2008) - za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

24) Podľa - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

25) Podľa - v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26) Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku - exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. januárom 2015, možno

- 5 -

začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

27) Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku - na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

28) Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2014) - podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

29) Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2014) - súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20140601.html>. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

30) Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) - ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

31) Podľa § 3 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014) - rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

32) Podľa § 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014) - rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

33) Podľa § 45 ods. 1, písm. a/, b/, c,/ Zákona o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014)

- súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

34) Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014) - súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon

- 6 -

rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

35) Jediným exekučným titulom, pri ktorom súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania, je len rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní predstavuje osobitný prieskumný inštitút, právomoc exekučného súdu, z titulu ktorého je exekučný súd povinný zastaviť vymáhanie nároku priznaného v rozhodcovskom konaní, ak tento vykazuje niektorú z vád vymedzených v príslušnom paragrafe, t. j. preskúmava exekučný titul tak, ako keby nenadobudol právoplatnosť. Zo znenia vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a primárneho zmluvného vzťahu. Exekučný súd zdôrazňuje, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje, ak to vyžaduje záujem ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku. Takýto postup uprednostňuje aj v prípadoch, kedy sám spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo editorial) a dáva tak priestor aj exekučnému súdu, ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní.

36) Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ustanovenia § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní, či je exekúcia navrhovaná v takom rozsahu, ktorý stačí na uspokojenie oprávneného a či právo nie je prekludované.

37) Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným (pri skúmaní materiálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu), má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky (Rozsudok Súdneho dvora Asturcom Telecomunicaciones SL).

38) Súd je v tomto rozsahu oprávnený a povinný skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t. j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť (). Tunajší súd v tejto súvislosti ďalej poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Najvyšší súd sa ďalej vyjadril, že ak bude exekúcia podľa exekučného titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

- 7 -

39) Neoddeliteľnou súčasťou posudzovanej zmluvy o úvere sú jej zmluvné dojednania k zmluve o úvere (všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru), v ktorých odsek č. 17, bod 17.2 obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej:

„Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov:

- JUDr. Gustáv Ret, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0978 so sídlom Tomášikova 30, , 830 00 Bratislava 3, č.ú. 0019235037/0900,

- JUDr. Ján Smetana, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0265 so sídlom Horná 51, 974 00Banská Bystrica, č. ú. 1214593002/5600,

- JUDr. Marianna Mochnáčová, advokátka, zapísaná v Slovenskej advokátskej komore pod č. 3328 so sídlom Tyršovo nábrežie 11, 040 01 Košice, pracovisko Čajkova 5, č.ú. 4350213506/3100, V prípade, že postupne alebo raz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ.“

40) Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere (všeobecných podmienkach poskytnutia úveru) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle extenzívneho a eurokonforného výkladu až ods. 4 . V ustanovení sú demonštratívnym výpočtom uvedené neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. S účinnosťou od 01.01.2008 boli medzi neprijateľné podmienky zavedené aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní ( v aktuálnom znení). Doplnenie výpočtu zákonodarcom je reakciou na nesprávnu aplikačnú prax s cieľom dosiahnuť jej súlad so smernicou č. 93/13/EHS, v zmysle eurokonformného výkladu teda de facto nejde o nové ustanovenie, ale o zákonný výklad už existujúceho všeobecného ustanovenia.

41) Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) - členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

42) Podľa čl. 2, písm. a) smernice - na účely tejto smernice, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

43) Podľa čl. 3 ods. 1 smernice - zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

44) Podľa čl. 3 ods. 3 smernice - príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

- 8 -

45) V zmysle prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q) podmienkou, ktorá sa môže považovať za nekalú, je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

46) Pri posudzovaní rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v zmluve o úvere vychádzal súd z teleologického výkladu, teda vychádzal z účelu právnej normy s prihliadaním na spoločenské podmienky jej aplikácie. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako členskom štáte Európskej únie, minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica Rady 93/13/EHS. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti

eurokonformného výkladu, kedy je vnútroštátny súd povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

47) V zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o úvere (všeobecných podmienok poskytnutia úveru) si však spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom presadiť príslušnosť inak príslušného súdu v zmysle platných a účinných občianskoprávnych predpisov, nakoľko v predtlačených podmienkach, t. j. v podmienkach individuálne nedojednaných, boli už dopredu určení rozhodcovia oprávnení rozhodnúť. Rozhodcovská doložka je jednou zo zmluvných podmienok zapracovaných do zmluvných dojednaní (všeobecných podmienok poskytnutia úveru) zmluvy bez toho, aby bola spotrebiteľom individuálne dojednaná a dopredu tak vylučuje voľbu súdu, ktorý by bol inak príslušný podľa platných a účinných občianskoprávnych predpisov. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde. Rozhodcovská doložka totiž dáva na výber tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr, pričom v praxi je reálny predpoklad, že je to takmer vždy veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorému bol poskytnutý úver. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, respektíve rozhodcovi, ktorého si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Tak dôležité ustanovenia, ktoré upravujú dojednanie príslušnej autority na rozhodovanie sporu, sú pritom skryté v množstve drobných klauzúl z dôvodu minimalizácie akýchkoľvek komplikácií pri založení sporového procesu vyhovujúcemu oprávnenému.

48) V stanovisku Súdneho dvora vo veci Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi, bod 40 sa konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice 93/13/EHS, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska citovanej smernice kvalifikovaná ako nekalá. Takúto kvalifikáciu by teda spĺňalo už len samotné dojednanie, že príslušným súdom na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo (nie

- 9 -

všeobecný zákonný súd spotrebiteľa), čo je omnoho menej závažné ohrozenie práv spotrebiteľa ako založenie príslušnosti arbitrážneho súdu.

49) Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka, ktorá je dohodnutá v rámci zmluvných dojednaní zmluvy o úvere, ako v štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluve, resp. v jej zmluvných dojednaniach tvoriacich jej súčasť, a ktorá je individuálne nedojednaná vylučujúc súd inak príslušný, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to v zmysle eurokonformného výkladu v znení účinnom do 31.12.2007, a preto je v zmysle v znení účinnom do 31.12.2007 neplatná. Povaha celej formulárovej a predtlačenej zmluvy je jednoznačne adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo ju úplne odmietnuť.

50) Možnosť voľby príslušného súdu zo strany povinných v 1. a 2. rade- spotrebiteľov je teda prakticky nemožná a vylúčená, nakoľko pri majetkových sporoch vyplývajúcich zo zmlúv ako je zmluva o úvere je žalobcom takmer vždy len dodávateľ a je teda pochopiteľné, že ako žalobca uprednostní ním zvolený rozhodcovský súd/rozhodcu, a to aj na úkor spotrebiteľa.

51) Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky je teda najmä skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Tunajší súd navyše zastáva názor, že už samotná forma zmluvných dojednaní, t.j. drobný, ťažko čitateľný, husto popísaný text už sama o sebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si bol spotrebiteľ vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesie „dohodnuté“ znenie rozhodcovskej doložky. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,

ktorú mu zaručujú kogentné ustanovenia vykladané v súlade so smernicou č. 93/13/EHS.

52) Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

53) Rozhodcovské konanie sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a takýto rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na výkon exekúcie. Neplatná rozhodcovská doložka totiž nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Exekučný titul - rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva/doložka.

- 10 -

54) Podľa § 57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12/2014) - exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

55) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2014) - exekúciu zastaví súd na návrh alebo bez návrhu.

56) Exekučný súd na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil vo výroku číslo I. tohto uznesenia exekúciu za neprípustnú a následne vo výroku číslo II. tohto uznesenia exekúciu zastavil. Iným dôvodom pre ktorý exekúciu nemožno vykonať v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku je nespôsobilosť a nepoužiteľnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v exekučnom konaní, nakoľko tento je nevykonateľný.

57) V prípade zastavenia exekúcie súd rozhodne o tom, kto a v akom rozsahu uhradí inému účastníkovi trovy, prípadne, kto a v akom rozsahu zaplatené trovy znáša bez ich náhrady. Pretože trovy exekúcie neboli účastníkmi konania vyčíslené súd rozhodol najprv o nároku na náhradu trov exekučného konania v zmysle Exekučného poriadku a v spojitosti s , (ďalej len „“).

58) Podľa Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

59) Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60) Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

61) Z procesného hľadiska v zmysle oprávnený zavinil zastavenie exekučného konania, nakoľko sa v predmetnom exekučnom konaní domáhal vymoženia peňažnej pohľadávky priznanej na základe nespôsobilého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku). Oprávnený preto nemá právo na náhradu trov exekúcie.

62) Nárok na náhradu trov exekúcie vznikol povinným v 1. a 2. rade ako protistrane a súdnemu exekútorovi voči oprávnenému, ktorý zastavenie exekúcie procesne zavinil. Povinní v 1. a 2. rade aj súdny exekútor majú voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania (exekúcie) v rozsahu 100 %.

63) Exekučný súd o nároku povinných v 1. a 2. rade na náhradu trov exekúcie rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku číslo III. tohto uznesenie a povinným v 1. a 2. rade priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %. O nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku číslo IV. tohto uznesenie a súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %.

- 11 -

64) Po právoplatnosti tohto uznesenie rozhodne súd o výške náhrady trov exekučného konania povinných v 1. a 2. rade a súdneho exekútora samostatným uznesením po vyčíslení trov exekúcie ( ). Trovami konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva ( ).

Poučenie:

Proti výroku číslo I. a II. tohto uznesenia, o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Prešov cestou tunajšieho súdu.

Proti výroku číslo III. a IV. tohto uznesenia, o nároku na náhradu trov exekúcie, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove ( ).

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti, teda musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

- 12 -

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).