Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/362/2016

Uznesenie

Okresný súd Komárno v spore žalobcu: N. T., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX, P., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., Šumavská 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, proti žalovanému: P.. N. N., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, právne zastúpený: JUDr. Albína Vágóová, advokátka, AK Dunajská Streda, Ružová 265, o zaplatenie 663,88 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na pripustenie vstupu spoločnosti VZ, s.r.o., IČO:31 442 994, IŽA 205 zamieta.

Súd konanie zastavuje.

Súd návrh na zmenu žaloby zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 663,88 € s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o nájme zo dňa 1.1.2001, na základe ktorej mal žalobca a žalovaný ako prenajímatelia prenajímať nebytové priestory spoločnosti VZ, s.r.o.

2. V odpore proti platobnému rozkazu, ktorý žalovaný doručil súdu 6.12.2016 uviedol, že nie je preukázané, že žalovaný obdržal peniaze od nájomcu a zároveň namietal i aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu.

3. Prípisom zo dňa 4.7.2019 žalobca navrhol pripustenie vstupu spoločnosti VZ, s.r.o., IČO:31 442 994 do konania. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný v odpore uvádza, že nikdy neobdržal nájomné titulom nájomnej zmluvy predloženej žalobcom, je pasívne vecne legitimovaná spoločnosť VZ, s.r.o., IČO:31 442 994.

Zároveň týmto prípisom žalobca navrhol zastaviť konanie proti žalovaému a navrhol zmenu žaloby tak, aby súd zaviazal žalovaného spoločnosť VZ, s.r.o., IČO:31 442 994 k zaplateniu sumy 994,62 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 994,62 € od 4.7.2019 do zaplatenia.

4. Podľa (ďalej i ) žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

Podľa zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

Podľa Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

5. Inštitút pristúpenia do konania je možný iba v sporovom konaní, a slúži na odstránenie nedostatku vecnej legitimácie. Pojmovo pôjde o počiatočný nedostatok vecnej legitimácie, pretože ak sa vyskytla právna či iná skutočnosť znamenajúca prevod alebo prechod predmetu konania na inú osobu až v priebehu konania, aplikuje sa postup podľa . Okruh sporových strán by sa v priebehu konania mal meniť iba minimálne a v nevyhnutnej miere, preto je vstup ďalšej sporovej strany do konania viazaný na schválenie súdom, ktorý pri svojom rozhodovaní bude vychádzať z hľadísk hospodárnosti konania. Ak súd dospeje k názoru, že je hospodárnejšie vstup ďalšej sporovej strany umožniť, uznesením pripustí tento vstup, v opačnom prípade rovnako uznesením tento návrh zamietne.

6. Súd rozhoduje len na návrh žalobcu. Touto legitimáciou disponuje výlučne žalobca, pretože z dispozičného princípu vyplýva, že zodpovednosť za stanovenie okruhu subjektov konania má práve žalobca. Na tomto princípe (procesnej legitimácie na podanie návrhu na vstup ďalšieho subjektu do konania len vo vzťahu k žalobcovi) je založená väčšina procesných úprav. Súhlas vstupujúceho subjektu do konania sa vyžaduje len v tom prípade, ak má vystupovať na strane žalobcu ako subjektu (spravidla) samostatného procesného spoločenstva. Žalobcu ako nositeľa dispozičnej legitimácie v konaní nemožno nútiť .. aby proti svojej vôli vystupoval v spore ako žalobca. Naopak, súhlas žalovaného sa logicky nevyžaduje. Vstupom do konania sa nemení doterajší okruh subjektov konania v tom zmysle, že by sa zmenšil či zúžil. Naopak, počet doterajších subjektov sa rozšíri, čím logicky vznikne na jednej či druhej procesnej strane procesné spoločenstvo, zásadne samostatné. Vstúpený subjekt prijíma stav konania k momentu právoplatnosti uznesenia o pripustení svojho vstupu, nie je viazaný doterajšími úkonmi žiadneho zo subjektov konania, a to ani v prípade, ak by vstupom do konania vzniklo nerozlučné spoločenstvo, a ani v prípade, ak by sa vstupom do konania sanoval nedostatok núteného spoločenstva.

7. Pojem „ procesné zavinenie“, použitý v ustanovení sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, alebo ). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, či už úplného, alebo čiastočného ( ), z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania ( ods.

1 ), z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť ( ). Platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď' žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa .

8. V danom prípade súd návrh žalobcu na pripustenie vstupu spoločnosti VZ, s.r.o., IČO:31 442 994 zamietol z dôvodu hospodárnosti konania. Súd poukazuje hlavne na skutočnosť, že žalobca sa o prípadnej pasívnej vecnej legitimácii spoločnosti VZ, s.r.o., dozvedel už v decembri roku 2016, pričom návrh na pristúpenie podal až v roku 2019 a to konkrétne prípisom zo dňa 4.7.2019, teda viac ako 2 a pol roka po tom čo sa o skutočnostiach dozvedel, a z dôvodu hospodárnosti konania, by bolo neefektívne a nehospodárne po takejto dobe robiť všetky úkony s novým subjektom, a dlhodobo predlžovať konanie a v podstate začať s konaním po 3 rokoch úplne od začiatku. Súd taktiež poukazuje i na skutočnosť, že žalobca uvedené žiadal 6 dní pred pojednávaním a žiadal z daného dôvodu odročiť pojednávanie, pričom predvolanie na pojednávanie mal doručené dňa 22.3.2019, a teda podstatne skorej mohol požadovať odročenie pojednávania a navrhnúť takúto zmenu.

Rovnako tak nebol dôvod rozhodovať o návrhu ani podľa , , pretože žalobca nepreukázal, že by po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Z uvedených dôvodov súd návrh na pristúpenie spoločnosti VZ, s.r.o., do konania zamietol.

9. V danom prípade súd rozhodol o zastavení konania podľa , pretože žalobca zobral žalobu späť proti žalovanému, teda zobral celkovo žalobu späť. Súhlas žalovaného nebol potrebný, keďže k späťvzatiu prišlo pred predbežným prejednaním sporu resp. pred pojednávaním.

10. Súd návrh na zmenu žaloby zamietol, a to z dôvodu, že zmena žaloby sa týkala spoločnosti VZ, s.r.o., keďže však táto spoločnosť do konania nevstúpila, nebol dôvod na zmenu žaloby tak, ako to požadoval žalobca.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa k . Strana sporu- žalobca- založili vzťah medzi ním a súdom, ako i medzi súdom a žalovaným a taktiež medzi stranami navzájom, čím je nutné uplatniť zásadu procesnej zodpovednosti strany na zastavení konania.

Súd je názoru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že zobral žalobu späť, čím vznikol nárok na náhradu trov konania protistrane. Súd je názoru, že sú splnené všetky predpoklady tak, ako sú opísané vyššie. Je teda daná príčina, ktorou je správanie sa strany sporu (späťvzatie žaloby žalobcom) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pretože žalobca nezobral žalobu späť pre správanie protistrany, t.j. pre správanie žalovaného napr. z dôvodu, že žalovaný zaplatil pohľadávku, súd je názoru, že zapríčinenie zastavenia konania je na strane žalobcu. Súd je názoru, že žalovaný nemôže zodpovedať za vznik trov konania, ktoré inicioval žalobca a ktoré žalobca zobral späť v domnení, že žaloba už nie je dôvodná z nejakej nešpecifikovanej príčiny, a to bez ohľadu na to, ako by bolo meritórne rozhodnuté. Žalovaný, ktorý sa iba v konaní bránil, nemôže niesť zodpovednosť za vznik trov, keď k zastaveniu príde bez uvedenia dôvodu a bez príčiny. Primárne sa musí brať do úvahy správanie žalobcu, ktorý svojim konaním vyvolal zastavenie konania, pričom zastavenie konania resp. podanie návrhu na zastavenie konania, nemalo príčinu v správaní sa žalovaného. Tu treba jednoznačne ako procesné zavinenie zastavenia vidieť späťvzatie žaloby žalobcom.

Poučenie:

Proti výrokom tohto uznesenia, ktorými súd rozhodol o zamietnutí návrhu na pripustenie vstupu a o zamietnutí zmeny žaloby, odvolanie nie je prípustné

Proti zostávajúcim výrokom uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.