Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-5S-274-2019.pdf
PDF · 120.41 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-5S/274/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M (spravodajca), členov senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a JUDr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: DUO CENTER Slovakia s.r.o., Pribinova 23, 810 11 Bratislava, IČO: 35 832 126, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, 83 106 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava — Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, IČO: 00 603 147, za účasti ďalšieho účastníka konania: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 6095/16024/2016/STA/Štu zo dňa 30.03.2016, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave opatrenie žalovaného č. 6095/16024/2016/STA/Štu zo dňa 30.03.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Mestská časť Bratislava - Staré Mesto ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) prijala dňa 24.03.2016 od Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava (ďalej len „ďalší účastník konania“) ohlásenie odstránenia reklamnej stavby neznámeho vlastníka podľa § 88 ods. 7 písm. a) stavebného zákona s odôvodnením, že ďalší účastník je vlastníkom p. č. XXXXX/X v k. ú. Staré Mesto na Košickej ulici, na ktorej sa nachádza billboard bez stavebného povolenia a jeho vlastník nie je známy. K ohláseniu bol pripojený výpis z LV, kópia katastrálnej mapy a fotodokumentácia v počte dvoch fotiek.
2. Mestská časť Bratislava - Staré Mesto ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 stavebného zákona rozhodnutím č. 6095/16024/2016/STA/Štu zo dňa 30.03.2016 vydal podľa § 88 ods. 7 písm. a) stavebného zákona súhlas Hlavnému mestu SR Bratislava ako vlastníkovi parc. č. XXXXX/X v k. ú. Staré Mesto na odstránenie „reklamnej stavby - billboardu, umiestnenej v trávnatej ploche priľahlej ku komunikácii Košická ulica po pravej strane v smere od centra na pozemku p. č. XXXXX/X v k.ú. Staré Mesto, ktorej vlastník nie je známy.“ Predmetné rozhodnutie bolo doručené ďalšiemu účastníkovi konania dňa 11.04.2016. Úradne overená kópia tohto rozhodnutia bola žalobcovi ako opomenutému účastníkovi doručená až dňa 14.11.2019 na základe súdom uloženej povinnosti Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto uznesením č. k. 1S/122/2018-74 zo dňa 03.07.2019 ( právoplatné dňa 12.07.2019). II.
Žaloba
3. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.12.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.12.2019, domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia opatrenia č. 6095/16024/2016/STA/Štu zo dňa 30.03.2016, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil nepreskúmateľnosťou pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( § 191 ods. 1 písm. d) SSP), žalovaným prevzatý skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi ( §191 ods. 1 písm. f) SSP), nesprávnym právnym posúdením veci ( §191 ods. 1 písm. c) SSP). Stavebný úrad vydal súhlas s odstránením reklamnej stavby ako individuálny správny akt, ktoré tiež musí spĺňať atribúty preskúmateľnosti, hlavne uvedenie skutkových okolností daného prípadu a právne posúdenie veci.
4. Žalobca vidí nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov opatrenia v tom, že reklamné zariadenie nie je v opatrení dostatočne konkretizované a individualizované, lebo nie je uvedený typ reklamnej stavby, jej rozmery, ďalší bližší popis, časové ohraničenie súhlasu, pritom podľa jeho tvrdenia v praxi dochádzalo k prípadom, že na základe toho istého súhlasu boli neoprávnene odstránené viaceré reklamné zariadenia. Žalovaný v opatrení citoval prechodné ustanovenie § 142b stavebného zákona (vlastník zariadenia postaveného bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním do 01.01.2015 bol povinný do 31.07.2015 požiadať o dodatočné povolenie stavby), preto sa podľa názoru žalobcu zrejme žalovaný domnieval, že reklamné zariadenie bolo postavené pred 01.01.2015, ale z obsahu rozhodnutia ani spisu správneho orgánu to nevyplýva.
5. Ďalšou žalobnou námietkou je podľa žalobcu to, že skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, lebo na základe obhliadky z verejne prístupného miesta malo byť zistené, že ide o zariadenie spĺňajúce podmienky reklamnej stavby v zmysle § 43 stavebného zákona a že nie je známy vlastník reklamnej stavby. Podľa žalobcu tieto tvrdenia nezodpovedajú skutočnosti, lebo jeho billboardy sú jasne označené na viacerých miestach s uvedením jeho obchodného mena aj telefonický kontakt, k čomu predložil aj fotografie. Skutočnosť o stavbe neznámeho vlastníka musí byt' v spise zadokumentovaná a overiteľná, ale zo spisu to nevyplýva. Zákon ustanovuje dva postupy pre odstránenie reklamnej stavby v závislosti od toho, či ide skutočne o reklamnú stavbu a či je známy vlastník stavby, pritom odkázal na vyjadrenie žalovaného doručené súdu dňa 24.01.2019 ( viď odsek 8 odôvodnenia tohto rozsudku).
6. Nesprávne právne posúdenie správneho orgánu spočíva podľa žalobcu v posúdení reklamného zariadenia žalobcu ako reklamnej stavby. Existuje viacero druhov reklamných zariadení, ktoré sa líšia konštrukciou, existenciou a povahou spojenia so zemou. Typ tzv. áčkového billboardu s nohami v tvare „A” ako reklamné zariadenie vlastní žalobca a toto nemožno subsumovať pod zákonnú definíciu reklamnej stavby. Na podporu svojho názoru predložil súdu stanovisko Slovenskej asociácie vonkajšej reklamy, záujmového združenia právnických osôb, IČO: 45747172, (ďalej len „SAVR”), v zmysle ktorého mobilné zariadenie s nohami v tvare „A” nemožno považovať za reklamnú stavbu v zmysle stavebného zákona, lebo má charakter stavebnej konštrukcie, nie je pevne spojené so zemou ani upevnené strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi, ani nevyžaduje úpravu podkladu. Obdobné posúdenie má od Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v odpovedi na jeho žiadosť o výklad § 71 ods. 1 písm. c) stavebného zákona z 20.02.2009, ktoré súdu rovnako predložil. Podporne odkázal i na rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 14S/157/2013-56 zo dňa 13.11.2014, v ktorom sa riešila obdobná vec („....pokiaľ reklamno-informačné zariadenie a propagačné zariadenie je spojené s pozemkom bez akejkoľvek úpravy, nejde o zariadenie pevne spojené so zemou a nie je potrebné na jeho osadenie povolenie príslušného stavebného úradu“). Žalobca predložil súdu znalecký posudok č. 2/2017 znalca Ing. Kazimíra Hanuseka , ktorý si dal vypracovať. Ako úlohu zadal znalcovi aj posúdiť reklamné zariadenie podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona a spojenie reklamného zariadenia so zemou a znalec uviedol, že posudzované reklamné zariadenie nie je reklamnou stavbou, ale hnuteľným hmotným majetkom a vecou, nie je postavené zo stavebných výrobkov, nie je pevne spojené so zemou a nevyžaduje si ani žiadne terénne úpravy.
7. Súd sa oboznámil z obsahom znaleckého posudku č. 2/2017 znalca Ing. Kazimíra Hanuseka, ktorý predložil žalobca k žalobe. Z jeho obsahu vyplýva, že žalobca mu zadal okrem iného úlohu posúdiť reklamné zariadenie podľa §43 ods. 2 stavebného zákona. Z obsahu zadania a záverov znaleckého posudku však nevyplýva, osadenie ktorého konkrétneho billboardu posudzoval, na ktorom parcelnom čísle a v ktorom katastrálnom území. III.
Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný vyjadrením doručeným súdu dňa 03.02.2020 odkázal na svoje skoršie vyjadrenie doručené súdu dňa 25.01.2019. Písomné vyjadrenie, na ktoré žalovaný odkazuje, sa nachádza v administratívnom spise, avšak bolo zasielané ešte k konaniu vedenom na KS v Bratislave pod sp. z. 1S/122/2018, v ktorom sa riešila otázka opomenutého účastníka v subjekte žalobcu. Z obsahu tohto vyjadrenia súd zistil, že žalovaný vydal opatrenie ( súhlas) č. 6095/16024/2016/STA/Štu zo dňa 30.03.2016 len na základe informácie žiadateľa, že nie je známy vlastník billboardu. Stavebný úrad na základe prezumpcie správnosti informáciu poskytnutú iným správnym orgánom už ďalej nepreveroval a vydal súhlas. Potvrdil, že na mieste samom vykonal obhliadku len z verejne prístupného miesta, čo podľa jeho názoru mohlo zapríčiniť, že „skutkový stav nebol zistený úplne“. Pripustil, že na základe toho mohlo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu.
IV.
Replika žalobcu
9. Žalobca poukázal na to, že žalovaný svojím konaním porušil stavebný zákon. Je presvedčený, že žalovaný vedel, komu patrí reklamné zariadenie, lebo v hornom ľavom rohu je uvedené priezvisko konateľky žalobcu a preto nemohol dospieť k záveru o neznámom vlastníkovi. Žalovaný pochybil tým, že s ním nekonal ako s vlastníkom billboardu a tým, že v jeho konaní absentovala obhliadka na mieste samom. Žalovaný tvrdil, že vykonal obhliadku miesta len z verejne dostupného miesta, ale žalobcovi ani táto skutočnosť nevplýva z administratívneho spisu dodajúc, že obhliadka len z verejne dostupného miesta by nebola dostatočnou pre zistenie skutočného stavu veci. V.
10. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Krajským súdom v Bratislave bola vec prejednávaná pod sp. zn. 5S/274/2019. Pred správnym súdom je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/274/2019. VI. Relevantné právne predpisy
11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté
14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 178 odsek 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
16. Podľa § 43 ods. 1 písm. c) stavebného zákona (účinný ku dňu vydania napadnutého opatrenia dňa 30.03.2016), stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie: a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou.
17. Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona (účinný ku dňu vydania napadnutého opatrenia dňa 30.03.2016), reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na: a) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.
18. Podľa § 88 ods. 6 stavebného zákona(účinný ku dňu vydania napadnutého opatrenia dňa 30.03.2016), na odstránenie reklamnej stavby sa povolenie stavebného úradu nevyžaduje.
19. Podľa § 88 ods. 7 písm. a), b) stavebného zákona (účinný ku dňu vydania napadnutého opatrenia dňa 30.03.2016), povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona. Stavebný úrad: a) ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia, b) ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby.
20. Podľa § 88 ods. 8 stavebného zákona(účinný ku dňu vydania napadnutého opatrenia dňa 30.03.2016), vlastník pozemku alebo stavby, záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], je oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby.
21. Podľa § 88b ods. 2 stavebného zákona(účinný ku dňu vydania napadnutého opatrenia dňa 30.03.2016), ustanovenia § 88a sa nevzťahujú na reklamné stavby.
22. Podľa § 140 stavebného zákona(účinný ku dňu vydania napadnutého opatrenia dňa 30.03.2016), ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
VII.
Verejné vyhlásenie rozsudku
23. Správny súd preskúmal v rozsahu žalobných dôvodov napadnuté opatrenie žalovaného, vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe dňa 11. januára 2024 bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP, pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu od 24.11.2023. Žalobca v žalobe nežiadal nariadenie pojednávania a žalovaný sa v prvom úkone urobenom voči správnemu súdu výslovne nevyjadril, že žiada na prejednanie veci nariadiť pojednávanie.
24. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok A. B. proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler - Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení Daňového poriadku a zákona č. 222/2004 Z. z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VIII. Právne posúdenie správnym súdom
25. Predmetom súdneho prieskumu je zákonnosť žalobou napadnutého opatrenia žalovaného č. 6095/16024/2016/STA/Štu zo dňa 30.03.2016, ktorým dal žalovaný súhlas vlastníkovi parc. č. XXXXX/ X v k. ú. Staré Mesto na odstránenie reklamnej stavby - billboardu v zmysle § 88 ods. 7 písm. písm. a) stavebného zákona.
26. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
27. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Zároveň, správny súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad stranami, nevyhľadáva za žalobcu dôvody nezákonnosti rozhodnutia, či postupu orgánu verejnej správy v konaní, nakoľko práve tieto skutočnosti (konkrétne tvrdenia žalobcu o nezákonnosti a v čom bol v jej dôsledku ukrátený na svojich právach) majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je súd viazaný. Správny súd bol viazaný žalobnými bodmi obsiahnutými v správnej žalobe.
28. Súhlas s odstránením reklamnej stavby je individuálny správny akt vydaný v administratívnom konaní a pri jeho posudzovaní je potrebné si uvedomiť, že ním môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej či právnickej osoby priamo dotknuté. Hoci opatrenia aj rozhodnutia sú vydávané orgánmi verejnej správy v administratívnom konaní, čo sa týka formy vydávania týchto aktov, tak opatreniami sú všetky individuálne správne akty vydané v administratívnom konaní, ktoré nie sú
pomenované ani považované za rozhodnutie. Formálna štruktúra opatrení je rôznorodá, ale všeobecne platí, že nemajú formálne náležitosti vyžadované pre rozhodnutia v zmysle § 46 Správneho poriadku a ktoré sú stanovené v § 47 Správneho poriadku.
29. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti opatrenia pre nezrozumiteľnosť z dôvodu nedostatočnej špecifikácie reklamnej stavby súd uvádza, že táto námietka môže byť za konkrétnych skutkových okolností daného prípadu opodstatnená. Súd vychádzal z myšlienkového pochodu, že ak sa na konkrétnej parcele nachádza len jedna reklamná stavba, potom nie je potrebné túto špecifikovať ešte ďalšími technickými parametrami. V tomto prípade je samotná reklamná stavba špecifikovaná jej umiestnením na konkrétnej parcele, ulici, katastrálnom území, trávnatou plochou aj bližšie polohou ( pravá strana v smere centra). Pokiaľ by však na konkrétnej parcele boli viaceré takéto stavby, táto požiadavka by už bola legitímna. V danom prípade nie je z napadnutého opatrenia (ani z administratívneho spisu) jasné, či sa na pozemku nachádzajú viaceré reklamné stavby alebo len predmetná reklamná stavba, preto je opatrenie aj z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.
30. Pokiaľ ide o súvisiacu námietku, že z opatrenia nie je možné vyvodiť časovú platnosť na odstránenie reklamnej stavby, správny súd odkazujúc na § 88 ods. 6 stavebného zákona uvádza, že na odstránenie reklamnej stavby sa nevyžaduje povolenie stavebného úradu a preto stavebný úrad zmysle § 88 ods. 7 stavebného zákona vydal správne len súhlas. V súhlase nie je potrebné špecifikovať podmienky odstránenia reklamnej stavby spôsobom, ktorý sa aplikuje pri rozhodnutiach o odstránení stavby podľa § 90 stavebného zákona. Treba mať na pamäti, že celé konanie o odstránenie reklamnej stavby je skráteným konaním, čomu zodpovedá aj 30-dňová lehota na vydanie súhlasu s odstránením reklamnej stavby. Vychádza sa pritom z predpokladu, že reklamná stavba nie je takého rozsahu ako štandardná stavba, ktorej odstránenie sa nariadilo alebo povolilo. Je nutné prihliadnuť na typ konkrétnej reklamnej stavby, avšak v prípade potreby (najmä, ak ide o reklamnú stavbu väčších rozmerov, technicky náročnej konštrukcie atď.) určiť aj pri vydávaní súhlasu podmienky odstránenia reklamnej stavby, ako napr. vstup na pozemok, nakladanie s odpadom - podľa okolností daného prípadu. Pokiaľ žalobca nekonkretizoval, ktoré jeho konkrétne práva ako vlastníka reklamnej stavby (nie pozemku, na ktorom je postavená) boli týmto súhlasom poškodené, táto námietka je len v hypotetickej rovine, a preto nemôže byť dôvodná.
31. Súd uznal za dôvodnú žalobnú námietku žalobcu, že prevzatý skutkový stav v opatrení je v rozpore s administratívnym spisom. Súd vychádzal z toho, že z obsahu celého administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť, že nie je známy vlastník billboardu (špecifikovaného vyššie v odseku 2 odôvodnenia tohto rozsudku). V administratívnom spise sa nenachádza žiadna fotodokumentácia billboardu, ktorá by svedčila, že na predmetnom zariadení sa ani na jednej strane nenachádza označenie majiteľa alebo aspoň jeho telef. kontakt. Táto skutočnosť by sa dala zistiť, ak by bol billboard vyfotografovaný z blízka z oboch strán. Žalovaný však takéto fotografie v rámci obhliadky na mieste samom nevyhotovil, čo vyplýva sekundárne aj z vyjadrenia žalovaného, že vykonal obhliadku na mieste samom len z verejne prístupného miesta. Z fotografie billboardu nachádzajúceho sa v administratívnom spise vyplýva, že je robený len z diaľky a nie je z nej možné identifikovať ani len spôsob uchopenia koncových častí zariadenia k zemi. Žalovaný v odôvodnení opatrenia na podporu záveru o reklamnej stavbe neuviedol, či je reklamné zariadenie spojené skrutkami smerom k pozemku, či bol pod zariadením vytvorený pevný základ, alebo iný spôsob upevnenia resp. voľného položenia na pozemku. Ani z priloženej fotodokumentácie nebolo možné zistiť, či bol pozemok pod reklamným zariadením upravovaný tak, aby bolo možné jednoznačne potvrdiť, že ide o pevné spojenie so zemou alebo o aký druh spojenia ide. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že žalovaný iné skutočnosti tvrdil v opatrení ( t.j. že ide o reklamnú stavbu a vlastník nie je známy) a iné skutočnosti vyplývali, resp. skôr nevyplývali z administratívneho spisu. Toto zároveň súvisí s treťou žalobnou námietkou ohľadom nesprávneho právneho posúdenia.
32. Ďalšou námietkou žalobcu bolo nesprávne právne posúdenie, že billboard s nohami v tvare „A” je reklamnou stavbou, lebo podľa neho má charakter stavebnej konštrukcie, keďže nie je pevne spojené so zemou ani upevnené strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi. Reklamná stavba bola zadefinovaná v § 43 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom ku dňu vydania opatrenia dňa 30.03.2016 tak ako je to uvedené vyššie v odseku 17 odôvodnenia tohto rozsudku. Súd je toho názoru, že pre posúdenie veci je kľúčovým vyhodnotiť spojenie „pevne spojená so zemou podľa §43 ods. 1 písm. a) až d) stavebného zákona“. Z fotodokumentácie ( len jednej fotografie billboardu ) v administratívnom
spise je možné síce zistiť, že stojí na pilótoch, ale už sa nedá identifikovať, akým spôsobom sú pilóty pripevnené k zemskému povrchu ( pr. kovové šróbu, kovové tyče) na zamedzenie pohyblivosti. Vzhľadom na absenciu dôkazov v podobe fotografií s riadnym odfotením upevnenia pilótov billboardu k zemi nie je možné sa s otázkou charakteru reklamného zariadenia ani zaoberať a tým pádom ani pristúpiť k prehodnoteniu právneho posúdenia. O nedostatočnom zistení skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie súd presvedčil samotný žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení sám pripustil neúplné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci. Nedostatočným zistením skutkového stavu sa stalo opatrenie nepreskúmateľným, nezrozumiteľným s absenciou dostatočného odôvodnenia.
33. Súd tu poukazuje na to, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (Baricová.J., Fečík,M., Števček,M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2018, s. 944).
34. Žalobca v konaní síce predložil znalecký posudok znalca z odboru stavebníctvo a odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, stavebný materiál, Ing. Kazimíra Hanuseka č. 2/2017, z ktorého má podľa jeho názoru vyplývať, že posudzované reklamné zariadenie nie je reklamnou stavbou. Z obsahu zadania a záverov znaleckého posudku však nevyplýva, ktoré konkrétne osadenie billboardu posudzoval, na ktorom parcelnom čísle a v ktorom katastrálnom území. Síce sú v znaleckom posudku aj dve fotografie, ale z nich súdu nevyplýva, že by malo ísť práve o billboard umiestnený v „trávnatej ploche priľahlej ku komunikácii Košická ulica po pravej strane v smere od centra na pozemku p. č. 21789/1 v k. ú. Staré Mesto – Bratislava“, ktorý je takto zadefinovaný v napadnutom opatrení žalovaného č. 6095/16024/2016/STA/Štu zo dňa 30.03.2016. Z tohto dôvodu nemožno tento znalecký posudok v tomto konaní ani jemu predchádzajúcom administratívnom konaní použiť. Preto ani súd nemohol z neho vychádzať. Navyše, nemožno opomenúť, že znalec v znaleckom posudku odpovedá mimo svojho oprávnenia znaleckej činnosti aj na právnu otázku, či ide o reklamnú stavbu Posúdenie uvedenej skutočnosti patrí do kompetencie orgánu verejnej správy a následne správneho súdu, ktoré až po vyhodnotení technických/ odborných otázok ku konštrukcii stavby a jej reálnemu premiestneniu v teréne môžu dospieť k právnemu záveru, či ide alebo nejde o reklamnú stavbu podľa stavebného zákona. Rovnako žalobcom doložený výklad § 71 ods. 1 písm. c) stavebného zákona od Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR súd vyhodnotil pre účely tohto konania za nepoužiteľné, lebo výklad je robený dňa 20.02.2009, pritom § 71 ods. 1 písm. c) stavebného zákona bol zrušený od 2.1.2015 (novelou z.č. 293/2014 Z.z.) a žalobcom napadnuté opatrenie bolo vydané až dňa 30.03.2016.
35. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil napadnuté opatrenie žalovaného pre nepreskúmateľnosť spočívajúcu v nezrozumiteľnosti a aj nedostatku dôvodov ( § 191 ods. 1 písm. d) SSP), pre rozpor skutkového stavu v opatrení s administratívnym spisom ( § 191 ods. 1 písm. f) SSP) a to bol aj dôvod, pre ktorý správny súd nemohol posudzovať tretiu žalobnú námietku o nesprávnom právnom posúdení veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP; či je billboard reklamnou stavbou). Súd dospel k záveru, že žalovaný nedostatočne odôvodnil svoje opatrenie, lebo záver opatrenia nekorešponduje s zisteniami obsiahnutými v administratívnom spise, tiež nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci a jeho opatrenie je z tohto dôvodu predčasné, trpí vadou nezákonnosti, čo vedie k ich zrušeniu podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a k vráteniu veci orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
36. Podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému,
prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. V danom prípade súd vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný týmto rozsudkom vytknuté vady nezákonnosti odstráni a opätovne sa vyporiada s ohlásením odstránenia reklamnej stavby neznámeho vlastníka v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona s riadnym odôvodnením tohto rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný po vykonanom dokazovaní zistí, že vlastník billboardu známy je, zvolí procesný postup spadajúci pod režim odstraňovanie billboardu známeho vlastníka. Okrem toho vykoná riadnu fotodokumentáciu tohto reklamného zariadenia vrátane spôsobu ukotvenia k zemi za účelom posúdenia či ide alebo nejde o reklamnú stavbu v zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy. Správny súd obligatórne vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§119 prvá veta SSP).
37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
38. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.