Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/24/2018

Potvrdené rozhodnutím 8To/49/2019
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Mariána Mačuru a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.04.2020, v trestnej veci obžalovaného M. T. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/24/2018 zo dňa 10.07.2019, takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného M. T. a okresného prokurátora z a mi e t a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné, samosudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou, v trestnej veci obžalovaného M. T., pre prečin ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. júla 2019, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

M. T., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom K. A. č. XX, okr. V., t. č. M. Ú. N. M. M. M. K.,

uznáva sa za vinného, že

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v rodinnom dome č. XX v obci K. A., okr. V. sotil oboma rukami do svojej manželky F. T., následkom čoho spadla na schody a následne potom ako sa postavila zo schodov, tak túto udrel dlaňou svojej ruky do oblasti tváre, čím takto poškodenej F. T. spôsobil pohmoždenie hrudníka vľavo ľahkého stupňa, pohmoždenie ľavého ramena ľahkého stupňa a pohmoždenie ľavého stehna ľahkého stupňa s dobou liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 10 dní,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal čin na chránenej osobe, blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženie na zdraví podľa , s poukazom na .

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa , , , , , na peňažný trest v sume 400,- (štyristo) eur.

Podľa pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa poškodenú V.. F. T., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX S., M. D. W., P..B.., so sídlom W. E. X, XXX XX A. - V. Č. W., J.: XX XXX XXX a B. W., so sídlom L.. XX. P. X, XXX XX A., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry S. podal na tunajší súd XX. H. XXXX obžalobu sp. zn. X W. XXX/ XX/XXXX na M. T. (ďalej len ,,obžalovaný“) pre skutok opísaný vo výroku o vine rozsudku právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na . Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej V.. F. T. (ďalej len ,,poškodená“), svedkov M. T. a Q. P., znalca V.. F. B., prečítaním znaleckého posudku a ostatných listinných dôkazov. K dokazovaniu Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Ku skutku uviedol, že kritického dňa poškodená spadla sama na schodoch, keď sa pošmykla na železných lištách a z tých nervov ho začala biť. Kričala na syna, aby jej prišiel pomôcť a začala vystrájať. Preto povedal synovi, aby zavolal políciu. On bol vonku na vchodových dverách, kde si otrepal topánky. Poškodená ho chcela vytlačiť vonku a dvere rýchlo zavrieť. Keď sa otočil mysliac si, že spadli topánky, ona už bola pri ňom, zviezla sa rýchlo po schodoch, postavila sa a začala ho biť. Spýtal sa jej, či jej preskakuje. Ona začala kričať na syna, aby jej išiel pomôcť, zavádzala ho. Potom vstala, odišla od neho asi tri metre a tam začala kričať. Synovi povedal, že už jej preskakuje, aby zavolal políciu. Keď poškodená spadla, bola od neho vo vzdialenosti meter a pol, dva metre. V rodinnom dome sa zdržiaval každý deň, pretože okolo domu sa treba starať a staral sa aj o svokru. Poslednú dobu býval v parku, pretože keď videl, ako sa poškodená správa, radšej odišiel. Pád poškodenej syn nevidel. Svedkyňa poškodená V.. F. T. na hlavnom pojednávaní dňa 20. februára 2019 vypovedala, že asi týždeň predtým už videla, že obžalovaný je nervózny, bála sa ho, bol ako neriadená strela, pred synom povedal, že už ste dávno z okna neskákali. V ten deň bola na okne v kuchyni, keď ho videla ako ide do dvoru, rýchlo utekala k vchodovým dverám a chcela ich zamknúť, lebo sa ho bála, no nestihla, v tej rýchlosti nevedela, ktorý kľúč, on rukou vytlačil dvere, chcela utiecť ako otváral, lebo vedela, že ju bude biť, videla, že je nervózny, agresívny, ale nedovolil jej to. Zatvoril dvere, začal ju biť, dal jej facku, skočil na ňu, spadla na schody, začal ju dusiť, biť zozadu. Kričala na syna, aby volal rýchlo policajtov. Syn prišiel, odtiahol ho od nej a utiekla do kúpeľne, kde bol kľúčik a zamkla sa. Syn jej prišiel do kúpeľne oznámiť, že môže otvoriť, že prišli policajti. K zraneniam poškodená uviedla, že bolela ju hlava, hanbila sa a nešla ani do práce, lebo mala modrinu, hanbila sa ísť aj medzi ľudí. Modrinu mala na tvári, na ramene, aj na stehne. Mala bolesti hlavy, krku, hrudníka. Celá chrbtica ju bolela. Svedkyňa ďalej uviedla, že bola v šoku, myslí si, že ju obžalovaný buchol dlaňou. Oboma rukami ju chytil za krk a nadával jej. Hneď na druhý deň bola u svojej obvodnej lekárky V.. W., ktorá ju poslala za chirurgom. Z obžalovaného má strach, bojí sa, že dokončí to, čo začal. Svedkyňa poškodená na hlavnom pojednávaní dňa 10. júla 2019 po výzve na odstránenie rozporov v jej doterajších výpovediach uviedla, že je stále v šoku. Obžalovaný ju dusil, búchal a ťahal za vlasy. Buchol ju, stál za dverami, chcela utiecť, ale už videla, že je zúrivý a že dostane. Dal jej facku, chytil ju, začal dusiť, spadla na schody. Bola vtedy v šoku. Udieral ju viackrát, nielen jednu facku jej dal. Bála sa. Svedok M. T., syn obžalovaného a poškodenej, vo výpovedi uviedol, že v uvedený deň bol doma, pripravoval sa do školy, mama bola v kuchyni ako on, videla príchod otca domov. Otec prišiel v nedobrej nálade. Oni ho už poznali, mama sa ho bála a išla zamknúť dvere, otec prichádzal rýchlo, mama nestihla. Počul krik otca, potom mama skričala na neho, on hneď utekal, vedel, že bude zle. Keď prichádzal do vchodovej miestnosti domu, otec mamu držal v oblasti krku, a ani na jeho opakovanú výzvu pustiť mamu nereagoval. Musel prísť k nemu a odtiahnuť ho od mamy, aby jej neurobil nejakú ujmu. Keď ho odtiahol, mama odišla preč, zavolali obaja v rovnakom čase policajtov. Polícia prišla do piatich alebo desiatich minút. Mama bola na schodoch v miernom podrepe, nie je si istý, či ležala alebo bola na jednej nohe, otec ju držal za krk a nadával jej. Všimol si na tele matky poranenia, na tvári - líci, ramene, aj na stehne, kde boli viditeľné modriny. Otca pozná od detstva, vie usúdiť, či ich ide napadnúť, podľa rýchlosti jeho chôdze aj podľa slovného napádania. Otec do domu prichádzal, keď sa potreboval osprchovať alebo oprať si veci, keď mama bola v práci, lebo dom bol otvorený. Podobný incident sa udial už veľakrát, chodila k nim policajná hliadka z V., ale neurobili nič a nenapísali ani žiaden záznam, aj keď zavolali na tiesňovú linku. Svedok Q. P. pri výsluchu uviedol, že bol u obžalovaného v parku oproti jeho domu a robil tam nejaké veci s kameňom, pre ktorý si chodil k nemu na dvor cez cestu. Obžalovaný sa chcel dostať domov, no nevedel sa tam z nejakého dôvodu dostať. Bol na boku od dverí, nevidel veľmi dobre, veľmi tomu nevenoval pozornosť. Pamätá si jeho manželku, ktorá ho nechcela pustiť dnu, prišiel tam aj jeho syn,

ktorého ona volala, potom išli všetci dnu do domu, on išiel do parku a pokračoval vo svojej práci. S obžalovaným je v kamarátskom vzťahu, pozná aj poškodenú a ich synov. Zo znaleckého posudku číslo XX/XXXX vypracovaného V.. F. B., znalcom z odboru zdravotníctvo, na ktorý posudok sa znalec na hlavnom pojednávaní odvolal, vyplynulo, že poškodená utrpela dňa XX.XX.XXXX poranenia: pohmoždenie hrudníka vľavo ľahkého stupňa - jedná sa o pohmoždenie hrudníka vľavo na prednej stene v dolnej tretine ľahkého stupňa s palpačnou bolestivosťou, bez opuchu a hematómu a povrchových odrenín v mieste pohmoždenia, pohmoždenie ľavého ramena ľahkého stupňa - jedná sa o pohmoždenie ľavého ramena ľahkého stupňa s plošným hematómom na ľavom ramene veľkosti 10 x 5 cm, pohmoždenie ľavého stehna ľahkého stupňa - jedná sa o pohmoždenie ľavého stehna ľahkého stupňa s plošnými hematómami v mieste pohmoždenia veľkosti 5 x 5 a 3 x 2 cm. Ostatné poranenia poškodenej, ktoré jej boli priznané počas jej vyšetrenia na chirurgickej ambulancii N. B. B..T..Y.. dňa XX.XX.XXXX, t.j.: pohmoždenie hlavy vo vlasatej časti ľahkého stupňa, pohmoždenie driekovej oblasti ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice, nemajú odborné opodstatnenie, nakoľko tieto poranenia s prihliadnutím na výpoveď samotnej poškodenej nemajú oporu v tom, ako incident prebehol. S prihliadnutím na škálu "ľahké - stredne ťažké - ťažké" utrpela poškodená poranenie ľahkého stupňa. Poranenia poškodenej vznikli na základe nasledovného mechanizmu: počas incidentu poškodená spadla na ľavú stranu tela, pričom dopadla schody, kde nárazom rôznych častí tela o schody došlo k vzniku poranení v zmysle: pohmoždenie hrudníka vľavo ľahkého stupňa, pohmoždenie ľavého ramena ľahkého stupňa, pohmoždenie ľavého stehna ľahkého stupňa. Poranenia poškodenej nasvedčujú tomu, že poškodená spadla, pričom narazila ľavou stranou tela o schody. Zo súdnoznaleckého hľadiska neexistuje dôkaz o tom, aby poškodená bola udretá do oblasti tváre a to či už päsťou, alebo otvorenou rukou, poranenia poškodenej v zmysle pohmoždenia vlasatej časti hlavy, podvrtnutia krčnej chrbtice a pohmoždenia driekovej časti tela nemajú odbornú opodstatnenosť. Na tele poškodenej, t.j. v oblasti jej tváre, sa nenašli stopy, ktoré by zodpovedali úderu päsťou, prípadne otvorenou rukou do oblasti tváre poškodenej, teda tak ako to tvrdila poškodená vo svojich výpovediach. Zo súdnoznaleckého hľadiska sa dá konštatovať, že na ľavú stranu tela poškodenej pôsobila tupá sila, ktorou mohol byť náraz počas pádu na schody. Čo spôsobilo pád poškodenej sa z odborného hradiska určiť nedá. Poškodená mala podľa uvedenia obvodnej lekárky V.. W. vypísanú PN

- ku od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. na dobu XX dni. Doba liečenia a PN v trvaní XX dní bola neprimerane dlhá. Za adekvátnu dobu liečenia spojenú s prípadnou dobou PN možno pokladať čas cca 10 dní. Počas nutnej doby liečenia mohla byť poškodená obmedzená v obvyklom spôsobe života. Z hľadiska posúdenia jednotlivých obmedzení, poškodená mohla mať bolesti v miestach poranenia, ktorých intenzita s prihliadnutím na škálu "slabá - mierna - stredne silná - silná - krutá" mohla byť: slabá počas doby cca 2 - 3 dni v oblasti ľavého stehna, slabá počas doby cca 4 - 5 dni v oblasti ľavého ramena, mierna v oblasti ľavej strany hrudníka počas nutnej doby liečenia s pomaly postupne odznievajúcou intenzitou. Poškodená počas nutnej doby liečenia mohla byť obmedzená vo fyzickej aktivite, ako sú ťažšie práce doma a v okolí, ako aj vo fyzickej aktivite ako je dlhšia, alebo rýchlejšia chôdza. Počas nutnej doby liečenia nebola poškodená obmedzená v bežných denných činnostiach, ako je toaleta, hygiena, obliekanie, jedenie a podobne. Počas nutnej doby liečenia nebola poškodená v žiadnych činnostiach odkázaná na pomoc inej osoby. Poranenia poškodenej nevytvorili predpoklady pre vznik trvalých následkov. poranenia poškodenej neodškodňuje, a to z dôvodu malej závažnosti uvedených poranení. Údaje o priebehu incidentu vo výpovediach samotnej poškodenej sa rozchádzajú, nie všetky poranenia, ktoré boli poškodenej priznané počas jej odborného chirurgického vyšetrenia majú súdnoznaleckú opodstatnenosť. Poranenia, ktoré boli poškodenej priznané v znaleckom posudku nie sú tak závažné, aby mohli dať podklad pre dlhodobé liečenie a PN. Poranenia poškodenej boli zo súdnoznaleckého hľadiska zhodnotené ako poranenia ľahkého stupňa, avšak pre odznenie bolesti týchto poranení a týka sa to hlavne poranenia hrudníka a s tým spojených obmedzení v obvyklom spôsobe života, je potrebná priznaná doba ako je uvedená v znaleckom posudku. Na hlavnom pojednávaní znalec V.. F. B. pri výsluchu uviedol, že všetky priznané poranenia sa nachádzajú na jednej strane tela, jedná sa o rameno, prednú časť hrudníka vľavo a stehno. Na základe štruktúry schodov, súčasne pri jednom páde mohlo dôjsť k poraneniu troch častí tela. Priznané poranenia mohli vzniknúť pri jednom páde na nerovnou teréne, teda na schodoch. Z odborného hľadiska sa nedá určiť, či bol fyzický útok na osobu poškodenej, z toho dôvodu, že sa nenašli stopy, ktoré by nasvedčovali, že bola udretá do oblasti tváre. Úder päsťou by zanechal v mieste úderu stopy podľa osoby obžalovaného. Diagnózy, ktoré mali objektívny podklad, boli priznané - hematómy a objektívna bolesť. Je pravdepodobné, že tie diagnózy vznikli pri jednom páde. Z odborného hľadiska sa nedá vylúčiť, že mohli vzniknúť aj pri inom deji. Pád na schody veľmi napovedá poraneniu v oblasti ramena, kde lekár popísal pruhovitý hematóm o veľkosti 15 cm, teda je možné si predstaviť, že došlo k nárazu ramena o

schody. Ale či tieto poranenia nevznikli pri inej činnosti, sa vylúčiť nedá. Je veľká pravdepodobnosť, až istota, že tieto poranenia vznikli nie šmyknutím sa zhora dole, ale pádom na schody z postoja. Pokiaľ by poškodená bola udretá päsťou, je takmer isté pri habite obžalovaného, že by v mieste úderu vznikli typické znaky pohmoždenia, s prihliadnutím na to, že poškodená musela spadnúť na zem. Úder dlaňou zanecháva v oblasti tváre zvýšené prekrvenie, poprípade aj hematóm. Zvýšené prekrvenie za niekoľko hodín odzneje. Ak pacient nepríde na vyšetrenie včas, napr. s odstupom pol dňa, už nemusia byť stopy. Úder päsťou poškodeného, ktorý by spôsobil pád na zem, by s určitosťou zanechal viditeľné stopy v mieste úderu. Úder dlaňou, pri škále sily: malá - stredne veľká - veľká, malá sila úderu plochou dlane, tak takáto sila úderu môže spôsobiť pád poškodenej osoby, lebo sa zapotáca, je jemne otrasená, avšak na jej tele, po niekoľkých hodinách už nemusí byť vidieť žiadnu stopu. Ľahké údery otvorenou dlaňou nemusia zanechať na tvári poškodenej viditeľné stopy. Pri údere otvorenou dlaňou už po 2-3 hodinách nevidieť stopy v mieste úderu, t. j. prekrvenie v mieste dopadu. Stredne ťažký úder môže spôsobiť vznik hematómu. Pri ľahkom údere nemusí byť žiadna stopa. Pri fackách sa prekrvenie objaví hneď. Po niekoľkých hodinách sa vykryštalizujú hematómy. Nemusí byť viditeľný pri prvotnom vyšetrení. Môže sa prejaviť až po 2-3 dňoch po údere. Závisí to aj od sily a od miesta úderu. Keďže v oblasti tváre neboli popísané žiadne známky poranenia, tak v znaleckom posudku nemohol priznať, že mohlo dôjsť k úderu fackou. Nebolo miesto kontaktu, miesto úderu do oblasti tváre poškodenej, pritom poškodená bola na vyšetreniach u V.. B. niekoľko dní za sebou a to miesto nebolo popísané a nedošlo ani k vyfarbeniu hematómu. Neexistuje miesto kontaktu, teda dôkazu, že došlo k úderu do oblasti tváre. Sociálna poisťovňa sa podaním z XX.XX.XXXX pripojila k trestnému konaniu a uplatnila si náhradu škody v sume 434,90 eur, ktorá vznikla vyplatením nemocenských dávok poistencovi poškodenej za obdobie jej práceneschopnosti od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (dávka vyplatená od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX). Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si uplatnila nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podaním z XX.XX.XXXX v sume 33,57 eur v dôsledku poškodenia zdravia poistenca poškodenej. Rozsudkom Okresného súdu S. sp. zn. XT/XX/XXXX z XX.XX.XXXX bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa , . Za tento prečin a za prečin neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa , , z ktorého bol uznaný za vinného rozsudok Okresného súdu S. č.k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v W. sp. zn. XXTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, bol odsúdený podľa prihliadajúc podľa na , na , podľa na úhrnný trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok. Podľa mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Taktiež súd rozhodol o povinnosti obžalovaného nahradiť spôsobenú škodu. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť XX. Q. XXXX, kedy Krajský súd v W. ako súd odvolací uznesením sp. zn. XXTo/XX/XXXX z XX.XX.XXXX odvolanie obžalovaného podané oneskorene zamietol postupom podľa . Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ osemkrát súdne trestaný, pričom v siedmich prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Posledný záznam v registri trestov sa týka odsúdenia vo veci Okresného súdu S. sp. zn. XT/XX/XXXX z XX.XX.XXXX. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že obžalovaný bol jedenkrát postihnutý za priestupok na úseku cestnej premávky, za ktorý mu bola v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 20 eur. Obec K. A. v správe o povesti uviedla, že obžalovaný je ženatý, má dvoch synov, je invalidný dôchodca, žije vo vlastnom rodinnom dome a v mieste bydliska má dobrú povesť. Z hodnotenia Ú. N. M. M. P. Ú. N. M. C. Y. B. K. zo dňa 10.07.2019 vyplynulo, že obžalovaný sa počas výkonu väzby správa slušne a disciplinovane, úlohy a nariadenie vyplývajúce z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava, jeho formácia v podmienkach štandardného režimu výkonu väzby prebieha v žiaducom sociálnom smere, doposiaľ mu nebola uložená žiadna disciplinárna odmena ani disciplinárny trest. Pracovne zaradený počas výkonu väzby nie je. Kontakt s primárnou rodinou udržiava prostredníctvom návštev v ústave, korešpondenčne a telefonicky, pričom sa dodržiavajú obmedzenia v zmysle až 21 o výkone väzby v znení neskorších predpisov. Darovacou zmluvou uzavretou dňa XX.XX.XXXX obžalovaný ako výlučný vlastník daroval poškodenej do jej výlučného vlastníctva nehnuteľnosť rodinný dom č. XX postavený na parcele č. XXX/X v k.ú. K. A..

Súd odmietol návrh obžalovaného vykonať dokazovanie výsluchom príslušníkov Policajného zboru vykonávajúcich zásah dňa XX.XX.XXXX, p. F. a p. K.. P. F. a p. K., kritického dňa zásah nevykonávali, k objasneniu súdeného skutku by ich výpoveď neprispela a okolnosti iných incidentov medzi obžalovaným a poškodenou sú nepodstatné pre rozhodnutie v predmetnej trestnej veci. Obžalovaný výsluch príslušníkov Policajného zboru vykonávajúcich zásah dňa XX.XX.XXXX odôvodňoval tým, aby sa vyjadrili k zraneniam poškodenej. K zraneniam poškodenej bol vypracovaný znalecký posudok a vypočutý znalec, s príslušnými odbornými znalosťami. Odmietol aj návrh poškodenej na výsluch V.. W., ošetrujúcej lekárky poškodenej, pretože podľa výpovede znalca, miesto úderu na tvári poškodenej v prípade úderu malou silou nemuselo byť pri vyšetrení viditeľné a súd uveril tvrdeniam poškodenej v spojení s inými vykonanými dôkazmi. K hodnoteniu dôkazov Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok opísaný v skutkovej vete výroku o vine rozsudku sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje svojou výpoveďou primárne svedkyňa poškodená F. T., ktorá popísala priebeh skutku. V konaní pred súdom na hlavných pojednávaniach poškodená vypovedala tak, že obžalovaný jej dal facku, udrel ju dlaňou ruky. Rozpor s výpoveďou v prípravnom konaní vysvetlila tým, že vyšetrovateľ sa jej nepýtal takto detailne na priebeh skutku ako jej boli kladené otázky na súde a bola a je v šoku, z obžalovaného má strach. Jej výpoveď aj v kontexte s inými vykonaným dôkazmi súd vyhodnotil ako pravdivú a vierohodnú. Hodnoteniu tejto usvedčujúcej výpovede pritom súd venoval náležitú pozornosť práve s poukazom na to, že v konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi poškodenou a obžalovaným boli poznačené vzájomnými konfliktami. Osobitne sa preto venovala pozornosť otázke, či si poškodená zranenia neprivodila sama ako to tvrdila obhajoba. Obžalovaný spáchanie skutku poprel, priznal ale incident s poškodenou, dôvodom ktorého bolo konanie poškodenej snažiacej sa nevpustiť obžalovaného do rodinného domu. K tomu treba uviesť, že sám obžalovaný nespochybňoval, že v kritickom mieste a čase mal konflikt s poškodenou a nerozporoval ani to, že poškodená ho chcela vytlačiť z dverí a tieto uzamknúť. Aj svedok M. T. potvrdil, že obžalovaný držal poškodenú v oblasti krku, na jeho výzvu nereagoval a preto obžalovaného musel od poškodenej odtiahnuť. Tiež uviedol, že na líci, ramene aj stehne mala poškodená viditeľné modriny. Počul, že poškodená počas útoku kričala o pomoc. Tu treba zdôrazniť, že poškodená mala na svojom tele po incidente s obžalovaným zranenia, čo je premisa, z ktorej treba vychádzať. Obžalovaný tvrdil, že poškodená si zranenia spôsobila pádom zo schodov smerom dole, ktorý si sama zavinila. Tomuto tvrdeniu obžalovaného súd neuveril. V prvom rade treba uviesť, že samotná poškodená celý čas tvrdila, že spadla na schody po tom ako ju obžalovaný udrel. Tomuto tvrdeniu poškodenej súd uveril, lebo o tom, že spadla na schody z postoja a nie šmyknutím sa, svedčí aj pruhovitý hematóm v oblasti ramena, ktorý dokazuje, že došlo k nárazu ramena o schody. Že pri tomto útoku poškodená utrpela zranenia opísané v skutkovej vete výroku o vine, o tom svedčia závery znaleckého posudku znalca V.. F. B., ktoré si súd v celom rozsahu osvojil. V závere znaleckého posudku znalec síce uviedol, že zo súdnoznaleckého hľadiska neexistuje dôkaz o tom, aby poškodená bola udretá do oblasti tváre, a to či už päsťou alebo otvorenou rukou, pretože na tele poškodenej v oblasti tváre sa nenašli stopy, ktoré by zodpovedali úderu päsťou, prípadne otvorenou rukou do oblasti tváre poškodenej, tak ako to tvrdila poškodená vo svojich výpovediach, je treba uviesť, že jednak podľa znalca ľahké údery otvorenou dlaňou nemusia zanechať na tvári poškodenej viditeľné stopy. Ak zanechajú stopy - zvýšené prekrvenie v mieste dopadu, za niekoľko hodín (2-3) odzneje. Stredne silný úder môže spôsobiť vznik hematómu, ktorý sa môže prejaviť až po 2-3 dňoch po údere. Miesto úderu na tvári poškodenej nemuselo byť v čase vyšetrenia viditeľné, preto nie je popísané v lekárskych správach z ktorých znalec vychádzal. Rovnako treba uviesť, že ambulantný nález V.. V. B., chirurga, je z XX.XX.XXXX XX:XX hod., teda ani nie z dňa, kedy došlo k útoku, ale ani nasledujúceho dňa. Tvrdeniam poškodenej nebol dôvod neveriť vzhľadom na existenciu dôkazov, ktoré tieto tvrdenia poškodenej podporujú. Charakter zranení, ktoré poškodená utrpela vyplývajú jednak zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, z obsahu ktorého je zrejmé, že poškodená utrpela poranenia: pohmoždenie hrudníka vľavo ľahkého stupňa, pohmoždenie ľavého ramena ľahkého stupňa, pohmoždenie ľavého stehna ľahkého stupňa a vzhľadom na charakter uvedeného zranenia sa tak mohlo

stať najväčšou pravdepodobnosťou pri páde na schody z postoja, teda zranenia poškodenej mohli vzniknúť tak ako to uvádza. Výpoveď obžalovaného súd hodnotí ako tendenčnú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za žalovaný skutok, a to vo vzťahu k výpovedi poškodenej v spojení so závermi znaleckého dokazovania. Čo sa týka výpovede svedka Q. P., tento vypovedal všeobecne, a to tak že obžalovaný sa chcel dostať domov, no nevedel sa tam z nejakého dôvodu dostať. Bol na boku od dverí, nevidel veľmi dobre, veľmi tomu nevenoval pozornosť. Potom si pamätá jeho manželku, ktorá ho nechcela pustiť dnu, prišiel tam aj jeho syn, ktorého ona volala, potom išli všetci dnu do domu, on išiel do parku a pokračoval vo svojej práci. Jeho verziu súd považoval za tendenčnú s cieľom neškodiť obžalovanému s ktorým je v kamarátskom vzťahu, a preto jej súd neuveril aj s poukazom na výpovede poškodenej a svedka M. T., ktorí zhodne tvrdili, že tento svedok sa v mieste a čase skutku nenachádzal a zároveň aj s poukazom na závery znaleckého dokazovania ohľadom zranení poškodenej. K právnej kvalifikácii skutku Podľa kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Podľa písmeno a) odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe. Podľa písmeno c) chránenou osobou sa rozumie blízka osoba. Podľa blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Podľa ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného. Podľa ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pri trestnom čine ublíženia na zdraví je objektom ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Ublížením na zdraví je porucha zdravia poškodeného, ktorá si objektívne vyžiadala lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pod pojmom nie na krátky čas sa rozumie doba okolo sedem dní. Ide o úmyselný trestný čin, pri ktorom sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Subjektom prečinu ublíženia na zdraví môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt). Skutok uvedený v skutkovej vete výroku o vine rozsudku napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa , lebo obžalovaný poškodenej úmyselne ublížil na zdraví. Bolo preukázané, že obžalovaný spôsobil poškodenej pohmoždenie hrudníka vľavo ľahkého stupňa, pohmoždenie ľavého ramena ľahkého stupňa a pohmoždenie ľavého stehna ľahkého stupňa, pričom toto zranenie si vyžiadalo liečenie 10 dní. Toto zranenie bolo poškodenej spôsobené práve pádom poškodenej na schody. Zranenie poškodenej si objektívne vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečenie, ktoré presahuje dobu 7 dní, pričom táto skutočnosť vyplýva zo znaleckého posudku. Súd mal zároveň za preukázané, že počas doby liečenia bola poškodená obmedzená v obvyklom spôsobe života. Čo sa týka ujmy na zdraví u poškodenej, neboli pochybnosti v tom smere, že rozsah jej zranení podľa záverov znaleckého posudku právne zodpovedá ublíženiu na zdraví, keďže v danom prípade adekvátna doba liečenia bola cca 10 dní a počas nutnej doby liečenia bola poškodená obmedzená v obvyklom spôsobe života. Právna kvalifikácia konania obžalovaného aj podľa odseku 2 písmena a) ust. s poukazom na písmeno c) a je daná tým, že obžalovaný trestný čin spáchal proti chránenej osobe, keďže poškodená bola vtom čase jeho manželkou. Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa písmeno a) , lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Tento záver vyplýva aj zo spôsobu akým obžalovaný konal, keďže bol nahnevaný na poškodenú, ktorá ho nechcela vpustiť do rodinného domu. K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , , podľa ktorých trest má zabezpečiť

ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu obžalovanému taktiež súd obligatórne prihliadol podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného nezistil poľahčujúce okolnosti. Obžalovanému priťažuje, že už bol v minulosti odsúdený ( písmeno m) ). Takto súd ukladal trest pri prevahe priťažujúcich okolností podľa a zvyšoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, čo pri trestnej sadzbe prečinu, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, jeden rok až tri roky a postupom podľa jedna tretina predstavuje 8 mesiacov, takto súd ukladal trest v rámci trestnej sadzby 20 až 36 mesiacov. V ďalšom bral súd do úvahy, že za trestný čin, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, v zmysle nebol súd povinný ukladať trest odňatia slobody a na strane druhej sa jedná o trestný čin, za ktorý je možné uložiť peňažný trest, keďže sa jedná o prečin, a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá. v ust. neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov. Súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio (subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie). Princíp ultima ratio, teda subsidiarity trestnoprávnej represie, odmieta aj predstavu o všemocnosti trestnej represie, o tom, že všetky neduhy spoločnosti sa vyriešia ich zaradením do trestného práva a že najlepšia prevencia je represia prostredníctvom trestného práva. Tvrdosť trestu, sama o sebe, nezníži kriminalitu, tzv. preceňovanie trestnej represie. Pri určovaní druhu trestu dospel súd k záveru, že u obžalovanému pre alternatívne spôsoby trestania (peňažný trest), vzhľadom aj na princíp ultima ratio, boli splnené zákonné podmienky. Vzhľadom na to, že aj v trestnom rozkaze bol uložený peňažný trest, súd zotrval na tomto názore, a síce, že peňažný trest je v danom prípade vhodným druhom trestu vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy obžalovaného. Obžalovaný je starobný dôchodca s pravidelným mesačným invalidným dôchodkom podľa výpisu zo Sociálnej poisťovne vo výške 306,80 eur mesačne. Na prevýchovu a nápravu obžalovaného nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný a účel splní aj peňažný trest, aj napriek tomu že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný síce bol viackrát, pričom predchádzajúce odsúdenia obžalovaného sú už zahladené, iba posledný záznam v registri trestov sa týka prečinu podvodu, teda nie násilnej trestnej činnosti, priestupkové konanie obžalovaného sa týkalo porušovania pravidiel cestnej premávky a obžalovaný sa v dôsledku rok trvajúcej väzby v inej veci jednoznačne poučil. Z konania obžalovaného nezostali poškodenej žiadne vážne trvalé následky. A tak mal súd za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, ako aj na okolností prípadu, dôvod, pre ktorý došlo k spáchaniu skutku, teda že napadnutiu predchádzalo správanie poškodenej snažiacej sa nevpustiť obžalovaného do rodinného domu, v ktorom má evidovaný trvalý pobyt, súd považoval za dostatočný a v súlade so zásadami pre ukladanie trestu, peňažný trest. Ako náhradný trest pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, nakoľko takto uložený náhradný trest zodpovedá podľa názoru súdu požiadavkám pre uloženie náhradného trestu za peňažný trest. Vedený vyššie rozpísanými úvahami považoval súd takto uložený trest za dostatočný tak na nápravu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli . K výroku o náhrade škody S týmto trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie (konanie o náhrade škody), keďže si poškodená, zdravotná poisťovňa ako aj sociálna poisťovňa uplatnili nárok na náhradu škody.

Poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázal súd na civilný proces, keďže si nárok neuplatnila včas, ani nevyčíslila výšku škody. Vzhľadom k tomu, že nemožno pričítať obžalovanému celú dobu liečenia poškodenej s poukazom na závery znaleckého dokazovania, bolo by potrebné vykonať k rozsahu škody ďalšie dokazovanie, súd poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. a Sociálnu poisťovňu odkázal na civilný proces, nakoľko dokazovanie v tomto smere by presahovalo potreby trestného konania a predlžilo by ho.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.