Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60Cpr-5-2018.pdf
PDF · 132.11 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cpr/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd D. X. v D. v konaní pred sudkyňou K.. R. A., v spore žalobcu: N., spol. s r.o., so sídlom H. 4, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, zast.: S.. X. H., advokát so sídlom I. 1, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, proti žalovanému: X.. S. J., narodený XX.XX.M., trvale bytom P. XX, M. XX D., zast.: S.. K. K., advokát, so sídlom J. XC, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. U. má n á r o k na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
X. Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX eur titulom náhrady škody s úrokom z omeškania vo výške X,X % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania.
X. Žalobu žalobca odôvodnil tým, žalovaný je u žalobcu v pracovnom pomere (zároveň je jedným zo štyroch spoločníkov a konateľov žalobcu) na základe N. zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v znení dodatkov a zmien (ďalej len ako „N. zmluva“), u žalobcu vykonáva funkciu V.-ekonomického riaditeľa (ďalej len ako „V.“) a v zmysle pracovnej náplne vyplývajúcej z A. č. X zo dňa XX.XX.XXXX k N. zmluve zodpovedá, okrem iného, za mzdovú a personálnu agendu. S odkazom na § 9 U. práce uviedol, že žalobca ako zamestnávateľ uzatvoril dňa XX.XX.XXXX N. zmluvu so zamestnancom X.. I. U., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len ako „X.. U.“) s dohodnutým nástupom do práce dňa Xl.XX.XXXX, s pracovným zaradením: C. predaja. N. zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a podľa pracovnej zmluvy X.. U., v znení dodatkov a zmien, bolo dohodnuté podľa § 121 ods. X U. práce, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v súhrne XXX hodín ročne, medzi stranami bol dohodnutý pružný pracovný čas a bol dohodnutý spôsob evidencie pracovného času na e-formulári na mesačnej báze. V zmysle evidencie pracovného času zamestnanca X.. U. u žalobcu vykázal prácu nadčas v nasledovnom rozsahu:
- za mesiac XX/XXXX v rozsahu XX hodín a XX minút,
- za mesiac XX/XXXX v rozsahu XX hodín a XX minút,
- za mesiac XX/XXXX v rozsahu XX hodín a XX minút,
- za mesiac XX/XXXX v rozsahu XX hodín a XX minút,
- za mesiac XX/XXXX v rozsahu XX hodín a XX minút,
- za mesiac XX/XXXX v rozsahu XX hodín a XX minút,
- za mesiac XX/XXXX v rozsahu XX hodín a XX minút,
- za mesiac XX/XXXX v rozsahu X hodiny a XX minút,
- za mesiac XX/XXXX v rozsahu XX hodín a XX minút,
- za mesiac XX/XXXX v rozsahu XX hodín a XX minút,
- za mesiac XX/XXXX v rozsahu XX hodín a XX minút,
- za mesiac XX/XXXX v rozsahu XX hodín a XX minút, práca nadčas celkom za rok XXXX v počte XXX hodín a XX minút, po odpočítaní XXX hodín, ktoré má zamestnanec X.. U. zohľadnených v mzde a po odsúhlasení žalovaným mu preplatená mzda za prácu nadčas a príplatok za prácu nadčas celkom vo výške XXX,XX eur:
- za XX/XXXX mzda vo výške XX,XX eur, príplatok vo výške X,XX eur, spolu XX,XX eur
- za XX/XXXX mzda vo výške XX,XX eur, príplatok vo výške XX,XX eur, spolu XXX,XX eur
- za XX/XXXX mzda vo výške XX,XX eur, príplatok vo výške XX,XX eur, spolu XX,XX eur. S poukazom na ust. § 97 ods. 1, 3, X a X U. práce je podľa žalobcu zrejmé, že u žalobcu je evidencia pracovného času a práce nadčas vedená v rozpore s ust. § 99 U. práce, ktorý povinnosť viesť evidenciu pracovného času ukladá zamestnávateľovi, ktorý je povinný riadne a preukázateľne evidovať aj prácu nadčas a túto povinnosť nie je možné previesť na zamestnanca.
U. emailom zo dňa XX.XX.XXXX požiadal šiestich zamestnancov na pracovisku na H. C. D., o. i. X.. U., ktorí si viedli evidenciu dochádzky spôsobom podľa ich dodatku k pracovnej zmluve, o oznámenie, kedy, v ktorom dni a odkedy dokedy vykonávali prácu nadčas, čo bolo dôvodom na čerpanie nadčasov, aké práce počas práce nadčas vykonávali, kto im prácu nadčas nariadil, kedy a akým spôsobom. Z priložených odpovedí zamestnancov, vrátane X.. U. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že „práce nadčas vykonávali v súlade s pracovnou zmluvou a pracovnou náplňou, so súhlasom zamestnávateľa /so súhlasom V. (čiže žalovaného)/, ako nadriadeného a so súhlasom dvoch konateľov X.. S. a X.. J., a ako pracovník obchodno-ekonomického úseku s pružným pracovným časom si X.. U. výkon svojej práce riadne evidoval, prácu nadčas mu eviduje zamestnávateľ. V neskoršej odpovedi zamestnanci uviedli, že práce nadčas v mesiaci XX/XXXX vykonávali na základe ústneho súhlasu V. - teda žalovaného. U. ďalej uviedol, že medzi konateľmi žalobcu - X.. I. a X.. H. a ďalšími dvoma konateľmi žalobcu je vážny rozpor ohľadne vedenia evidencie pracovného času a správnosť postupu žalobcu bola predmetnom opakovaných správnych konaní vedených X. práce. Vzhľadom na pretrvávajúci protichodný názor žalobcu a žalovaného týkajúceho evidencie pracovného času a práce nadčas u žalobcu, žalovaný odsúhlasil preplatenie práce nadčas X.. U.Á. celkom vo výške XXX,XX eur, čím s poukazom na ustanovenia § 97 ods. 1, 3, X a X a § 99 U. práce žalovaný spôsobil spoločnosti žalobcu škodu v rovnakej výške. V danom prípade sú podľa žalobcu splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu žalovaným, od existencie pracovnoprávneho vzťahu a vyššie opísaného protiprávneho konania, existencia škody vo výške XXX,XX eur a aj zavinenie žalovaného, je splnená existencia kauzálneho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Z listín predložených žalobcom jednoznačne vyplýva, že evidenciu práce a práce nadčas zamestnancovi X.. U. výlučne schvaľoval žalovaný.
X. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. XXCpr/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor dňa XX.XX.XXXX. V nadväznosti na podaný odpor uznesením č.k. XXCpr/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zrušil platobný rozkaz v súlade s ust. § 267 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. P. sporový poriadok (ďalej len ako „P.“).
X. V odpore žalovaný namietal, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že evidencia času je vedená v rozpore s ust. § 99 U. práce, keď naopak X. práce D. uviedol v rozhodnutí týkajúcom sa kontroly vykonanej v roku XXXX, kedy bol kontrolovaným zamestnancom aj X.. U., že evidencia pracovného času obsahovala všetky požadované údaje a že nie je porušením § 99 U. práce, ak zamestnávateľ prenesie povinnosť evidovať pracovný čas na zamestnancov. U. ďalej uviedol, že takmer všetka emailová komunikácia, ktorá sa uvádza v žalobe, bola písaná X.. H.Á. a žalobcom ako spoločnosťou, X.. H. je technickým riaditeľom a konateľom žalobcu, avšak nepredstavuje žalobcu, keď v mene žalobcu môžu konať iba dvaja konatelia spoločne alebo vo vzťahu k zamestnancom spoločnosťou určení vedúci zamestnanci. X.. H.Ň. nie je ani priamym nadriadeným zamestnancovi X.. U., a preto nie je a nebol v zmysle U. práce oprávnený mu zadávať pracovné úlohy a už vôbec nie zadávať mu úlohy v rozpore s úlohami a pokynmi jeho nadriadeného zamestnanca - žalovaného. M. mailov X.. H. bolo šikanovať zamestnancov obchodno-ekonomického úseku, túto komunikáciu použil ako zámienku na pracovno-právny postih (aj) X.. U. doručením upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, podpísaného dvomi konateľmi žalobcu (X.. H. a X.. I.), ktoré upozornenie bolo zrušené dvomi inými konateľmi (X.. J. a X.. S.). E. X.. H. sa týkajú evidencie pracovného času a nadčasov zamestnancov žalobcu (aj X.. U.) za obdobie január XXXX, pričom predmetom žaloby sú zaplatené nadčasy X.. U. za obdobie XX-XX/XXXX. W. vykonanie nadčasov odsúhlasil svojim podpisom na evidencii dochádzky a evidencii pracovného času jeho priamy nadriadený vedúci oddelenia predaja p. I. K., čo bolo v súlade s pracovnou zmluvou X..
U., počet hodín vykonanej práce a práce nadčas vyčíslila p. O. J. - personálna manažérka a mzdová účtovníčka spoločnosti v súlade so svojou pracovnou náplňou. U. tak ako V. postupoval v súlade so zákonom, prácu nadčas vykonanú X.. U. za obdobie XX-XX/XXXX nikdy u žalobcu nespochybnil, ide o účelovú šikanóznu žalobu na žalovaného. B., že zamestnancom nikdy nebola nariaďovaná práca nadčas, títo vykonávali prácu nadčas na základe zvýšenej a naliehavej potreby práce, ktorá vyplýva z ich pracovného postavenia, keď je potrebné a nevyhnutné dokončiť rozpracované objednávky, výkazy, poslať obchodným partnerom ponuky, maily či vysvetlenia, zamestnanci realizujú časté (aj zahraničné) pracovné cesty na obchodné rokovania za zákazníkmi, túto prácu vždy vykonávali so súhlasom svojho nadriadeného a teda oprávnene. N. by aj šlo o nesprávne evidovanú prácu nadčas, tak zamestnancovi i tak prináleží mzda za vykonanú prácu nadčas, pokiaľ takúto prácu vykonal, pretože viesť takúto evidenciu práce a práce nadčas je povinnosťou zamestnávateľa. I., že túto prácu vykonal zamestnanec so súhlasom svojho nadriadeného tak preukazuje, že bola vykonaná oprávnene a že zamestnancovi v zmysle U. práce prináleží mzda za vykonanú prácu nadčas. U. bol povinný zamestnancovi za riadne vykonanú prácu nadčas vyplatiť mzdu a teda žalobcovi nevznikla a nemohla v tejto súvislosti vzniknúť vôbec žiadna škoda, čo potvrdzuje aj rozhodnutie NS ČR XXCdoXXXX/XXXX. K samotnej evidencii pracovného času žalovaný uviedol, že zodpovednosť za takúto správnu evidenciu má personálny riaditeľ, ktorý riadi personálny úsek. R., že žalobca si nesplnil ani svoju povinnosť podľa § 191 ods. X U. práce prerokovať požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámiť mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
X. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý doplnil, že aj keď sa žalovaný snaží obhájiť tvrdenie, že o vykonávaní práce nadčas vedel, resp. dal k výkonu takejto práce súhlas (mlčky, resp. konkludentne), uvedené tvrdenie neobstojí v kontexte s požiadavkou uvedenou v ust. § 97 ods. X U. práce, keď z priložených dôkazov nevyplýva, že prácu nadčas vykonával zamestnanec X.. U. iba v prípadoch prechodnej a naliehavej potreby práce, naopak z evidencie pracovného času zamestnanca X.. U.J. v spoločnosti žalobcu za obdobie XX-XX/XXXX vyplýva, že tento zamestnanec si vykazoval prácu nadčas pravidelne na dennej báze, a nie prechodne a v prípade naliehavej potreby práce, táto naliehavosť nie je u tohto zamestnanca v sledovanom období nijako zdokladovaná. U. nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalobca v žalobe účelovo a nepravdivo píše o evidencii pracovného času a práce nadčas v spoločnosti žalobcu, keď nedostatky v evidencii práce a práce nadčas vyplývajú aj z W. X. práce D. z XX.XX.XXXX. K žiadosti X.. H. prostredníctvom emailovej komunikácie adresovanej o.i. X.. U.Á. aké práce vykonával ako prácu nadčas, kto a kedy mu výkon práce nariadil uviedol žalobca, že položením otázok nezadával zamestnancovi X.. U. žiadne úlohy v rozpore s pokynmi jeho nadriadeného zamestnanca - žalovaného a ako zamestnávateľ je oprávnený zisťovať, čomu sa zamestnanci počas práce nadčas venujú. T. oprávnenia žalobcovi vyplývajú z pracovnej zmluvy, resp. z pracovnej náplne, keď X.. H. vykonáva funkciu technického riaditeľa a v zmysle pracovnej náplne je tento oprávnený o.i. ukladať úlohy a vydávať príkazy. U. poukázal na závery N. zo dňa XX.XX.XXXX X. D., kde sa uvádza, že zamestnávateľ nevedie evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca, tak aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec, vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť, čím došlo k porušeniu ust. § 99 zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov. J. sa síce netýkala evidencie pracovného času X.. U. a ani obdobia XX-XX/XXXX, ktoré je predmetom žaloby, ale evidencia pracovného času u žalobcu bola/je vedená identicky u všetkých zamestnancov. Z predložených dôkazov je zrejmé, že X.. H. a X.. I.Á. postupovali správne, a nie účelovo a šikanózne, keď sa domáhali prostredníctvom mailovej korešpondencie odpovede od zamestnancov týkajúcej sa práce „nadčas".
X. Podľa ust. § X50 ods. 1 P. zákona č. XXX/XXXX Z. z. P. sporový poriadok (ďalej len „P.“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
X. Podľa ust. § X51 ods. 1 P., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
X. Podľa ust. § X86 ods. 1 P., súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
X. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktorom za účasti strán a právnych zástupcov strán vykonal vo veci dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi a ostatným obsahom spisu a vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
XX. Medzi stranami neboli sporné skutkové tvrdenia ohľadne vzniku a trvania pracovného pomeru žalovaného u žalobcu od XX.XX.XXXX na základe N. zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, v znení dodatkov a zmien, podľa ktorej vykonáva funkciu obchodno-ekonomického riaditeľa, v rámci ktorej v oblasti ekonomiky spoločnosti zodpovedá o.i. za mzdovú a personálnu agendu.
XX. Medzi stranami neboli sporné ani skutkové tvrdenia ohľadne vzniku a trvania pracovného pomeru X.. U. od XX.XX.XXXX, založeného N. zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, pracovné zaradenie X.. U.: špecialista predaja. Podľa A. č. X k pracovnej zmluvy bol v rámci náplne práce zodpovedný za o.i. za plnenie plánu predaja, za plánovanie, realizáciu, kontrolu a vyhodnocovanie marketingovej činnosti, za plánovanie, realizáciu, kontrolu a vyhodnocovanie predaja, vrátane úhrad, za starostlivosť o zákazníkov, za plánovanie, realizáciu, kontrolu a vyhodnocovanie servisu zákazníkom ako aj za všeobecnú starostlivosť o zákazníkov, neskôr aj za dodržiavanie systému kvality a požiadaviek súvisiacich s environmentom. N. zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a bolo dohodnuté, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v súhrne XXX hodín ročne K. stranami bol dohodnutý pružný pracovný čas, s pružným pracovným obdobím pracovný týždeň, základný pracovný čas od X-XX hod., voliteľný pracovný čas od X-X hod. a XX-XX hod. So zamestnancom bol ďalej dohodnutý spôsob evidencie pracovného času na e-forme v počítači (v reálnom čase - priebežne), v ktorej musí byť uvedený začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, zamestnanec sa takto zapisuje do evidencie v mieste výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, výkaz po skončení mesiaca zamestnanec vytlačí, podpíše ho, dá ho podpísať svojmu nadriadenému a odovzdá na personálnom oddelení ako podklad pre evidenciu pracovného času vedenú zamestnávateľom a výpočet mzdy.
XX. Medzi stranami nebol sporný spôsob evidencie pracovného času za obdobie XX-XX/XXXX, v rámci ktorých X.. U. vykázal prácu nadčas v r. XXXX v počte XXX hod. a XX min., v dôsledku čoho mu po zohľadnení XXX hod. zahrnutých v mzde bola vyplatená suma XXX,XX eur ako mzda za prácu nadčas, vrátane príplatku. K. evidencia pracovného času zamestnanca X.. U.Á. je podpísaná ním a p. K., podľa organigramu vedúcim oddelenia predaja, ktorý je nadriadeným X.. U. v pozícii špecialistu predaja.
XX. Z pracovnej náplne (dodatku č. X k pracovnej zmluve) O. J. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že táto bola zaradená vo funkcii „personálny manažér“ a do popisu jej pracovnej činnosti patria o.i. zodpovednosť za vedenie mzdovej, sociálnej a personálnej agendy
XX. Z komunikácie X.. H. a X.. U. zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX súd zistil, že X.. U. odpovedal na otázky týkajúce sa nadčasov, čo bolo ich dôvodom, aké práce počas nich vykonával, kto ich nariadil a kedy tak, že práce nadčas vykonával v súlade s pracovnou zmluvou a pracovnými náplňami so súhlasom zamestnávateľa (so súhlasom V., ako jeho nadriadeného a so súhlasom ďalších dvoch konateľov, žalovaného a X.. S.), že má pružný pracovný čas a určený týždenný pracovný čas XX hod., výkon svojej práce si riadne evidoval a prácu nadčas mu eviduje zamestnávateľ, potreba realizácie činnosti v prechodnej a naliehavej zvýšenej potrebe práce je definovaná pracovnou náplňou špecialistu predaja. R. na opakovanú žiadosť zamestnanec X.. U.J. doplnil, že X.. U. uviedol ďalej, že ústny súhlas na práce nadčas v januári dostal od V. (žalovaného), v priebehu januára, presný termín si ani on ani žalovaný nepamätajú.
XX. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako zamestnávateľ neprerokoval požadovanú náhradu škody vo výške XXX,XX eur so žalovaným ako zamestnancom a neoznámil mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
XX. V rámci prednesu právny zástupca žalobcu zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe a neskorších vyjadreniach a doplnil, že právnou podstatou veci je, že žalovaný je u žalobcu vo funkcii V. na základe uzavretej N. zmluvy. U. v tejto pozícii má v portfóliu povinností o.i. zodpovednosť za mzdovú a personálnu agendu, čo znamená, že ako V. podpisuje vyše XX zamestnancom mzdové listy a výstupy z učtárne ako podklad pre výplatu mzdy. T. sa udialo aj pri zamestnancovi X.. U., ktorý si uplatnil mzdu za prácu nadčas v žalovanej výške, žalovaný mzdu schválil, čím konal v rozpore s ust. § 97 ods. 1, X a X U. práce. V pracovnej zmluve X.. U., v znení dodatkov, bol dohodnutý pružný pracovný čas a z výstupu za rok XXXX je zrejmé , že tento si uplatňoval prácu nadčas rádovo v minútach za obdobie XX-XX/XXXX, čo je
v rozpore s ust. § 97 ods. X U. práce, keď nejde o prípad zvýšenej prechodnej a naliehavej potreby. Ak žalovaný schválil takúto prácu nadčas, konal v rozpore s týmto ustanovením, XX - XX min. nemôže byť „naliehavá a prechodná potreba“. I. nadčasov XXX,XX eur bola X.. U. zaplatená a podpisom výkazov, ktoré boli podkladom pre ich výplatu, v rozpore s ust. § 97 ods. X U. práce, bola žalobcovi spôsobená škoda, ktorú si v tomto konaní uplatňuje od žalovaného. N. na to, že na úseku, ktorý riadi žalovaný, sa neviedla v rozpore s ust. XX U. práce žiadna evidencia pracovného času, preto boli u žalobcu vykonané kontroly, ktoré porušenie tohto ustanovenia potvrdili, spätne sa nedá skontrolovať, aká práca a v akom časovom rozsahu bola jednotlivými zamestnancami vykonaná.
XX. V rámci prednesu právny zástupca žalovaného zotrval na argumentácii uvedenej vo vyjadreniach a doplnil, že žalobca nepreukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, nepreukázal existenciu protiprávneho úkonu žalovaného, keď evidenciu času zamestnancov, t.j. aj X.. U. schválil jeho priamy nadriadený p. K. ako vedúci oddelenia predaja. K. podklady nevychádzali z učtárne, ale pripravovala ich personálna manažérka, ktorá je zamestnancom, ktorá má túto činnosť podľa pracovnej zmluvy v náplni práce a je zodpovedná za vedenie mzdovej, sociálnej a personálnej agendy, spracovanie miezd, mzdových listov a podobne. N. nadčas bola chválená, vypočítaná personálnym manažérom a predložená žalovanému na schválenie. U. nepreukázal ani vznik škody, táto dokonca neprichádza do úvahy, keď zamestnancovi X.. U. bola vyplatená mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas. Vzhľadom na charakter práce X.. U. „špecialista predaja“ tento pracuje samostatne v pridelenom regióne a tento charakter práce „predpokladá“, že svoje povinnosti vykonáva nad rámec stanoveného pracovného času v súlade s ust. § 97 ods. X U. práce. Zo strany žalobcu ide o nepochopenie aplikácie tohto ustanovenia, že práca nadčas musela byť nariadená, toto ustanovenie predpokladá, že práca nadčas bola vykonávaná na základe príkazu alebo so súhlasom zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ tieto práce prevzal, je zrejmé, že takáto práca nadčas bola vykonaná, bol daný súhlas a akákoľvek škoda na strane žalobcu nevznikla. R. sú splnené tým pádom ani ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to príčinná súvislosť a zavinenie žalovaného. R. žalovaný poukázal na to, že žalobca v rozpore s ust. § 191 ods. X U. práce neprerokoval požadovanú náhradu škody so žalovaným ako zamestnancom, neoznámil ani jej výšku, výšku škody sa žalovaný dozvedel až z jemu doručeného platobného rozkazu.
XX. Vyplatenú výšku mzdy za prácu nadčas za mesiace XX-XX/XXXX, vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas celkom vo výške XXX,XX eur v zmysle ust. § X51 ods. 1 P. a ust. § 186 ods. X P. považoval súd za nespornú, preukázanú a správnu.
XX. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
XX. Podľa ust. § 88 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. U. práce (ďalej len „U. práce“), pružný pracovný čas je spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov.
XX. Podľa ust. § 88 ods. X U. práce, základný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku.
XX. Podľa ust. § 88 ods. X U. práce, voliteľný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas.
XX. Podľa ust. § 88 ods. X U. práce, prevádzkový čas je celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom.
XX. Podľa ust. § 88 ods. X U. práce, pružné pracovné obdobie sa uplatní ako pracovný deň, pracovný týždeň, štvortýždňové pracovné obdobie alebo iné pracovné obdobie.
XX. Podľa ust. § 88 ods. X U. práce, dĺžka pracovnej zmeny pri uplatnení pružného pracovného času môže byť najviac XX hodín.
XX. Podľa ust. § 97 ods. X U. práce, práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
XX. Podľa ust. § 97 ods. X U. práce, práca nadčas pri pružnom pracovnom čase je práca vykonávaná zamestnancom na základe príkazu zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.
XX. Podľa ust. § 97 ods. X U. práce, prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 9X ods. X až 4 aj na dni pracovného pokoja. R. odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.
XX. Podľa ust. § X79 ods. 1 U. práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. U. je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 18X a XXX.
XX. Podľa ust. § X79 ods. 2 U. práce, zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
XX. Podľa ust. § 191 ods. 1 U. práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. N. náhradu škody určí zamestnávateľ.
XX. Podľa ust. § 191 ods. X U. práce, zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
XX. Predmetom konania bol žalobcom (ako zamestnávateľom) uplatnený nárok voči žalovanému (ako zamestnancovi žalobcu) na náhradu škody vo výške rovnajúcej sa vyplatenej sume mzdy za prácu nadčas za mesiace XX-XX/XXXX, vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas, celkom vo výške XXX,XX eur X.. U., v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného tým, že túto mzdu schválil, čím podľa žalobcu konal v rozpore s ust. § 97 ods. 1, X a X U. práce pri plnení jeho pracovných úloh podľa N. zmluvy.
XX. Zákonník práce ustanovuje rámcové pravidlá pre všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu, ktoré sa aplikujú na zodpovednosť zamestnanca za škodu, ktorá vznikla zavineným porušením povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, a nie sú upravené iným osobitným ustanovením. V. druhy zodpovednosti zamestnanca za škodu sú špeciálnou právnou úpravou vo vzťahu k úprave všeobecnej zodpovednosti a majú vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti prednosť. X. v prípade, ak nie je naplnený osobitný druh zodpovednosti, treba vychádzať z ustanovení o všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu. U. zaťažuje dôkazné bremeno preukázať všetky predpoklady na vznik nároku zo zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to: a) existencia pracovnoprávneho vzťahu b) protiprávne konanie zamestnanca spočívajúce v porušení povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, c) vznik škody, d) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, e) zavinenie zamestnanca. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá.
XX. V rámci preukazovania konania zamestnanca, ktorým boli porušené právne povinnosti vzťahujúce sa na zamestnanca pri plnení pracovných úloh, resp. v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, je zamestnávateľ povinný preukázať existenciu pracovnoprávneho vzťahu (pracovného pomeru alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru). Za protiprávne konanie sa vo všeobecnosti pokladá konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, porušenie povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením môže spočívať v porušení ustanovení U. práce, ustanovení kolektívnej zmluvy, pracovného poriadku, určených pracovných postupov, ale aj ustanovení pracovnej zmluvy alebo iných právnych predpisov, ktoré majú pracovnoprávny charakter. Vo vzťahu k zodpovednosti zamestnanca za škodu, za protiprávne konanie zamestnanca možno označiť zavinené konanie zamestnanca, dôsledkom ktorého je ujma zamestnávateľa vo forme škody.
J. zamestnanca, ktoré bude mať relevantné právne dôsledky, pritom môže spočívať v konaní alebo opomenutí konať, a to v prípade, ak zamestnanec mal povinnosť konať určitým spôsobom.
XX. Zákonník práce za plnenie pracovných úloh vo všeobecnosti považuje výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, inú činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. U. práce ďalej pozitívne aj negatívne vymenúva, ktoré činnosti sa považujú a nepovažujú za úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh
XX. Vo vzťahu ku škode, aj U. práce rozlišuje "skutočnú škodu" a "inú škodu" (najmä ušlý zisk). N. škoda je definovaný ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi (pozri napr. R XX/XXXX, R XX/XXXX, R X/XXXX), prejavuje sa v majetkovej sfére poškodeného a jej existenciu preukazuje poškodený, v tomto prípade zamestnávateľ. N. skutočnou škodou treba rozumieť sumu, o ktorú sa majetok poškodeného zmenšil, pričom táto suma zodpovedá hodnote, ktorú treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. B. zisk predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá zodpovedá tomu, o čo by sa majetok poškodeného zväčšil, ak by nedošlo k škodnej udalosti. U. v zásade zamestnávateľovi zodpovedá iba za skutočnú škodu, len výnimočne (napr. pri úmyselne spôsobenej škode) zodpovedá aj za ušlý zisk.
XX. Ďalším predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi zavineným konaním zamestnanca a vznikom škody, ktorú príčinnú súvislosť preukazuje zamestnávateľ ako poškodený. A. príčinnej súvislosti právny poriadok výslovne neupravuje, táto sa v právnej teórii aj v súdnej praxi chápe ako súvislosť medzi dvoma javmi, ktorá spočíva v tom, že jeden jav (protiprávny úkon) je takej povahy, že by bez neho druhý jav (škoda) nebol vznikol, resp. nastal. V kauzálnom priebehu predstavuje prvý jav príčinu, druhý následok.
XX. Zavinenie zamestnanca ako škodcu je ďalším predpokladom pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca, ide o vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania, ktoré je protiprávne. U. môže spočívať v dvoch formách, a to vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. V prípade úmyslu zahŕňa vždy zložku vôľovú aj rozumovú, kým v prípade nedbanlivostného zavinenia je rozumová zložka odlišná. N. úmyselnom zavinení zamestnanec vedel, že svojím konaním spôsobí škodu a tento výsledok chcel dosiahnuť, alebo vedel, že ju môže spôsobiť, a pre prípad, že vznikne, bol s týmto výsledkom uzrozumený. O nedbanlivostné zavinenie ide vtedy, ak konajúci zamestnanec vedel, že škodu môže spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí, alebo síce nevedel, že škodu môže spôsobiť, ale vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery o tom vedieť mal a mohol. U. ako predpoklad zodpovednosti zamestnanca za spôsobenú škodu musí zamestnávateľ preukazovať iba v prípade aplikácie všeobecnej zodpovednosti, ktorá nastupuje, ak neboli splnené okolnosti pre založenie osobitnej zodpovednosti podľa ust. § X82 až § 185 U. práce. N. zamestnávateľa preukázať zavinenie zamestnanca je dôkazom o aplikácii prezumpcie neviny v U. práce.
XX. Ust. § 191 ods. 1 U. práce zveruje zamestnávateľovi ako poškodenému právo ustáliť výšku škody, ktorú bude od zamestnanca žiadať nahradiť, pričom v ust. § 191 ods. X U. práce pre zamestnávateľa zakotvuje dve povinnosti vo vzťahu k požadovanej náhrade škody, a to povinnosť a) oznámiť ju zamestnancovi, b) prerokovať ju so zamestnancom. U. je povinný tieto dve povinnosti splniť najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zodpovedá konkrétny zamestnanec. R. týchto povinností alebo omeškanie s ich splnením zamestnávateľom U. práce nespája so žiadnou sankciou, preto nedodržanie jednomesačnej poriadkovej lehoty nebráni zamestnávateľovi náhradu škody uplatniť na súde.
XX. Podľa definície práce nadčas podľa ust. U. práce sa prácou nadčas rozumie práca vykonávaná zamestnancom nad rámec zamestnávateľom určeného týždenného pracovného času, na príkaz alebo so súhlasom zamestnávateľa, pričom obe kritériá musia byť splnené súčasne. N. nadčas v pozitívnom zmysle na základe prvého z uvedených kritérií je pri uplatnení pružného pracovného času práca presahujúca rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období, za predpokladu, že sa vykonáva mimo základného pracovného času. N. nadčas môže byť zamestnancovi s pružným pracovným časom nariadená alebo s ním dohodnutá. N. časom sa rozumie celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom, a to v zmysle ust. § 88 ods. X U. práce. V ust. § 97 ods. X U. práce sú definované zákonné predpoklady,
ktoré musia byť splnené na to, aby zamestnávateľ mohol zamestnancovi nariadiť prácu nadčas alebo aby mohol so zamestnancom prácu nadčas dohodnúť. N. nadčas je teda možné nariadiť alebo so zamestnancom dohodnúť len a) v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, b) v prípadoch, ak ide o verejný záujem.
XX. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že žalovaný bol u žalobcu v pracovnom pomere na základe N. zmluvy na pozícii V.. U. so žalovaným má však súd za to, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých predpokladov na vznik nároku zo zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § X79 ods. 1 U. práce, upravujúceho všeobecnú zodpovednosť zamestnanca, keď absentuje už prvý predpoklad - a to protiprávny úkon žalovaného ako zamestnanca pri plnení jeho pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi v súvislosti so žalovanou náhradou škody. U. ako V. bola síce v rámci jeho zodpovednosti zverená mzdová a personálna agenda, ale z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že evidenciu dochádzky (evidenčné listy za jednotlivé mesiace r. XXXX) X.. U. a tým aj vykonanie práce nadčas schválil jeho priamy nadriadený, p. I. K., ako vedúci oddelenia predaja a z podpisu evidencie dochádzky p. X.. U., je možné dovodiť, že výsledky práce X.. U. prevzal a schválil. X.. U. tak postupoval podľa svojej pracovnej zmluvy, podľa ktorej bol povinný výkaz po skončení mesiaca vytlačiť, podpísať, dať ho podpísať svojmu nadriadenému a odovzdať na personálnom oddelení ako podklad pre evidenciu pracovného času vedenú zamestnávateľom a výpočet mzdy. T. úkonom vznikla povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa, uhradiť zamestnancovi X.. U. mzdu a mzdové zvýhodnenia za prácu nadčas. R. zamestnanca na zaplatenie mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas by vznikol aj v prípade, ak by na strane žalobcu ako zamestnávateľa došlo k nesplneniu povinnosti viesť evidenciu pracovného času v súlade s ust. U. práce. Z pracovnej zmluvy O. J., z jej pracovnej náplne a zaradenie v organizačnej štruktúre žalobcu vyplýva, že táto vo funkcii personálneho manažéra bola zodpovedná za vedenie mzdovej, sociálnej a personálnej agendy, táto pripravovala mzdové podklady a vyčísľovala odpracovanú prácu nadčas u zamestnancov žalobcu, vrátane X.. U.. U. ako V., ktorému je zverená mzdová a personálna agenda na najvyššej riadiacej úrovni, odsúhlasoval mzdy ako celok pre všetkých zamestnancov žalobcu, vrátane X.. U., a to z podkladov pripravených a predložených personálnou manažérkou p. J., pričom k vyčísleniu mzdy boli predložené p. K. ako priamym nadriadeným schválené mesačné evidencie dochádzky X.. U. a následne zabezpečil ich vyplatenie. U. tak postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a žalobca nepreukázal existenciu protiprávneho úkonu žalovaného.
XX. Súd sa naviac nestotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadne porušenia ust. § 97 ods. 1, X a X U. práce žalovaným a tým spôsobením škody žalobcovi ako zamestnávateľovi. V danom prípade došlo k výplate mzdy za prácu nadčas vrátane mzdového zvýhodnenia X.. U., ktorú podľa pripojenej emailovej komunikácie a aj písomného odsúhlasenia evidencie dochádzky pracovného času v r. XXXX vykonával so súhlasom zamestnávateľa nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období, o čom svedčí preukázané ústne schválenie nadčasovej práce žalobcom a predložená evidencia dochádzky X.. U. za mesiace XX/XXXX-XX/XXXX. Súd má za to, že s ohľadom na charakter práce, pracovného postavenia, zaradenia a pracovnej náplni X.. U. ako špecialistu predaja (zodpovedného mimo iné za plnenie plánu predaja, za plánovanie, realizáciu, kontrolu a vyhodnocovanie marketingovej činnosti, za plánovanie, realizáciu, kontrolu a vyhodnocovanie predaja, vrátane úhrad, za plánovanie, realizáciu, kontrolu a vyhodnocovanie servisu zákazníkom ako aj za všeobecnú starostlivosť o zákazníkov), X.. U. vykonával prácu nadčas podľa evidencie dochádzky (i keď rádovo niekedy v desiatkach minút) so súhlasom svojho nadriadeného a na základe zvýšenej a naliehavej potreby práce, ktorá vyplýva práve z jeho pracovného postavenia, keď pre potreby plnenia plánu predaja žalobcu, za ktoré je mimo iné zodpovedný, je potrebné a nevyhnutné vykonať a dokončiť rozpracované činnosti vo vzťahu k zákazníkom alebo spoločnosti promptne, bezodkladne a včas (napr. žalovaným uvádzané objednávky, výkazy, ponuky, odpovede či vysvetlenia emailom alebo osobne, časté pracovné cesty na obchodné rokovania za zákazníkmi a pod.). Súd má teda za to, že žalobcovi tak žiadna škoda nemohla výplatou mzdy za prácu nadčas X.. U. vzniknúť, keď táto bola naviac vykonávaná v súlade s ust. § 97 U. práce.
XX. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že k oznámeniu a prerokovaniu požadovanej náhrady škody v súlade s ust. § X91 ods. 1 U. práce nedošlo, avšak ako súd uviedol vyššie, nesplnenie týchto povinností žalobcom ako zamestnávateľom U. práce nijak nesankcionuje a nevylučuje, aby zamestnávateľ nárok na náhradu škody uplatnil priamo na súde bez ich splnenia.
XX. Z dôvodu absencie splnenia predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti žalovaného za škodu tak, ako predpokladá ust. § X79 ods. 1 U., súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (výroku č. I).
XX. Z úradnej činnosti súdu je súdu známe, že medzi stranami sporu, príp. ich jednotlivými konateľmi/ spoločníkmi, v rôznom procesnom postavení, je vedených viacero súdnych konaní vo vzťahu k riadeniu a činnosti žalobcu, naviac konanie strán sporu je predmetom viacerých vyšetrovaní orgánmi činnými v trestnom konaní a šetrení správnych orgánov. Súd tak nemôže nechať bez povšimnutia, že v kontexte uvedeného ide o šikanóznu žalobu, ktorej účelom, viac ako uplatňovanie a bránenie práva žalobcu ako spoločnosti prípustnými zákonnými prostriedkami ochrany jeho oprávnených záujmov, je presadzovanie vlastných záujmov zneužívaním zákonných procesných inštitútov bránenia ohrozenia alebo porušenia práv žalobcu.
XX. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia R. súdu SR sp. zn. X P. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX). Súd v tomto konaní vykonal dôkazy potrebné pre zistenie skutkového stavu a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
XX. Podľa ust. § 25X P., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
XX. Podľa ust. § X62 ods. X P., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. Podľa ust. § 255 ods. 1 P., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. Podľa ust. § 262 ods. 2 P., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § X55 ods. X P., keď v dôsledku úspechu žalovaného, keďže súd žalobu žalobcu zamietol, patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu úspešnému žalovanému. V súlade s ust. § 262 ods. 2 P. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výroku č. II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava III, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.