Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/27/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: K.M.O. Slovakia s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Robotnícka 4347, IČO: 45 427 976, právne zastúpeného: JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, so sídlom Považská Bystrica, Tatranská 300/8 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrice, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100304410/2019 zo dňa 25. januára 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.01.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín za číslo: 101989944/2018 zo dňa 08.10.2018. Prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu bol žalobcovi v zmysle ust. v znení neskorších predpisov určený rozdiel v sume 13 075,34 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012. Správca dane znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zdaňovacie obdobie január 2012 zo sumy 26 436,16 eur na sumu 13 360,82 eur.

2. Správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) od dodávateľa Dow Slovak Group, s.r.o., so sídlom Bratislava, Klincová 37/B z dodávateľskej faktúry č. 12001, predmetom ktorej bol prenájom (zapožičanie) zamestnancov v mesiaci január 2012. Správne orgány pritom o veci rozhodovali po tom, ako bolo ich predchádzajúce rozhodnutie tunajším krajským súdom zrušené. Na základe odvolania žalovaného o veci rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.11.2017 odvolanie žalovaného zamietol.

3. Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Mal za to, že je nesporné, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH z vyššie uvedenej spornej faktúry, avšak na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žalobca neodstránil pochybnosti o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu spoločnosťou Dow Slovak Group s.r.o.. Žalovaný mal za to, že správca dane dospel k správnemu záveru že „zapožičaniu zamestnancov“ tak, ako je uvedené na spornej faktúre reálne nedošlo, a preto v súlade so zákonom neuznal žalobcovi v zdaňovacom období január 2012 odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods.1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods.1 zákona o DPH.

4. Uvedené rozhodnutie napadol žalobca včas podanou žalobou. Uviedol, že sa nejednalo o žiadnu fiktívnu faktúru. Pracovníci v rámci vykonaného dokazovania doniesli pracovné zmluvy, výplatné pásky.

Všetky skutočnosti, ktoré správca dane požadoval riadne preukázali. Mal za to, že správca dane opieral svoje rozhodnutie o subjektívne dojmy a predpoklady, a doslova tvrdohlavo zotrvával na svojom pôvodnom stanovisku, ktorým nadmerný odpočet nepriznal.

5. Poukázal na to, že bola uzavretá Dohoda o dočasnom pridelení zamestnancov na výkon práce u iného zamestnávateľa v súlade so . Súčasťou dohody bol menný zoznam ľudí. Išlo konkrétne o 52 zamestnancov, ktorí pre neho fyzicky pracovali, pričom náhodne vybratí svedkovia uvedené správcovi dane aj potvrdili. Napriek uvedenému však správca dane dospel k záveru, že k poskytnutiu plnenia reálne nedošlo.

6. Žalobca zdôraznil, že konaním správcu dane a žalovaného je trestaný za to, že spoločnosť Dow Slovak Group s.r.o. sa zlúčila so spoločnosťou Fuksia, s.r.o. a tieto spoločnosti sú nekontaktné. Trval na tom, že bolo nesporne potvrdené, že pracovníci boli zamestnancami spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o.. Uvedené vyplynulo tak z výpovede Ing. H. a Ing. O.. Poukázal taktiež na to, že dohodnutú cenu zaplatil. Skutočnosť, že nešlo o fiktívny obchod vyplynula aj z výpovedí p. J., Ing. W., p. J., p. K., p. A.. Dochádzka zamestnancov bola riadne vedená, dochádzalo k riadnemu vyplácaniu miezd. Taktiež bolo výpoveďami potvrdené miesto výkonu prác. To, či sa svedkovia stretli alebo nestretli so zástupcami spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o. nepovažoval pre posúdenie veci za relevantné.

7. Rozhodovanie správnych orgánov označil ako tvrdohlavý postoj, keď správca dane nechce zmeniť napádané rozhodnutie. Mal za to, že správne orgány síce vykonali dôkazy tak, ako vyplynulo z rozhodnutia krajského súdu ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, avšak ich nesprávne právne posúdili. Dal správnemu súdu na zváženie udelenie pokuty podľa . S poukazom na vyššie uvedené žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa neho, bolo v rámci daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania vykonané dostatočné dokazovanie, a to aj v zmysle záverov krajského súdu. Na základe takto vykonaného dokazovania pritom správca dane dospel k záveru, že k dodaniu služby nedošlo tak, ako je deklarované na spornej faktúre. Poukázal pritom na konkrétne závery, ktoré vyplynuli z takto vykonaného dokazovania. Zdôraznili, že mzdy zamestnancom boli vyplácané aj z účtov zamestnankýň žalobcu, pričom uvedenému predchádzal výber hotovosti z účtu žalobcu. Daň a odvody za zamestnancov nikto neplatil.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Vec prejednal bez pojednávania a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel jednohlasne k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.

10. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného, tak ako je uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto rozhodnutia.

11. Z administratívneho spisu bolo zistené, že u žalobcu bola vykonaná kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012, ktorá bola ukončená protokolom č. 9312401/5/1138193/2013. Správca dane vydal dňa 29.04.2013 rozhodnutie č. 9312401/5/1640591/2013/Mly, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume 13 075,34 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012. Daňový úrad konštatoval, že opodstatnenosť nároku na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 12001 zo dňa 14.02.2012 od dodávateľa Dow Slovak Group, s.r.o. so sídlom Klincová 37/B, Bratislava preveroval prostredníctvom dožiadania. Z uvedeného dožiadania bolo zistené, že dodávateľská spoločnosť zanikla dňa 30.03.2012 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou FUKSIA s.r.o., Bratislava, Jozefa Hagaru 9. Táto nástupnícka spoločnosť sa stala platcom dane z pridanej hodnoty od 08.02.2010 s mesačným zdaňovacím obdobím. Posledné daňové priznanie z dane z pridanej hodnoty tento subjekt podal za mesiac september 2010. Daňovému subjektu FUKSIA s.r.o. bolo rozhodnutím správcu dane podľa určené posledné zdaňovacie obdobie október 2011 a zároveň bol vyzvaný na podanie daňového priznania za toto posledné zdaňovacie obdobie. Takéto daňové priznanie nebolo podané a zásielky sa správcovi dane vracali s poznámkou adresát neznámy. Pri preverovaní sídla tejto spoločnosti bolo zistené, že v minulosti na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri sídlila, avšak nájom zanikol po zmene v osobe konateľa, teda od novembra 2010. Poštu nikto nepreberá. Z vlastného

podnetu sa dostavil k správcovi dane Ing. H., ktorý predložil generálnu plnú moc na zastupovanie spoločnosti FUKSIA s.r.o.. Taktiež bolo zistené, že posledný konateľ spoločnosti Dow Slovak Group, s.r.o. Mgr. A. J. je nekontaktný, bezdomovec.

12. Správca dane uzavrel, že dodávateľská spoločnosť Dow Slovak Group s.r.o. sa zlúčila so spoločnosťou FUKSIA, s.r.o, ktorá už v čase zlúčenia nebola platiteľom DPH a ktorá sa nestala platiteľom podľa v znení neskorších predpisov, nakoľko túto skutočnosť neoznámila správcovi dane do 10 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Na základe uvedeného dospel k záveru, že daňový subjekt (žalobca) neoprávneným uplatnením dane z pridanej hodnoty porušil ustanovenie , nakoľko platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, čo v tomto prípade podľa správcu dane nebolo splnené, keď právny nástupca spoločnosti Dow Slovakia Group s.r.o. nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

13. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal správnosť záverov správcu dane, keď sporná faktúra bola vystavená dňa 14.02.2012 a v tomto období bola dodávateľská spoločnosť Dow Slovak Group s.r.o. platcom DPH, a teda nárok na odpočítanie dane bol oprávnený. Tejto dodávateľskej spoločnosti bola registrácia platiteľa DPH ukončená dňa 30.03.2012. 14. Žalovaný na základe odvolania napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania, keď dospel k záveru, že správca dane rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a po nedostatočnom vyhodnotení dôkazov prijal nesprávny právny záver. V ďalšom konaní bolo úlohou správcu dane vypočuť svedka A. J. ohľadom uskutočnenia sporného zdaniteľného plnenia a okolností zlúčenia spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o. so spoločnosťou FUKSIA, s.r.o, preveriť na obchodnom registri zmluvu o zlúčení, resp. ďalšie písomnosti týkajúce sa tohto zlúčenia. Ďalej mal vypočuť Ing. H. splnomocneného zástupcu spoločnosti FUKSIA, s.r.o. a zvážiť vypočutie niektorého z prenajímaných zamestnancov.

15. Na základe uvedeného správca dane doplnil dokazovanie podkladmi pre zápis zlúčenia spoločností do obchodného registra, a to návrhom na zápis zmien do obchodného registra, rozhodnutím jediného spoločníka o zrušení spoločnosti bez likvidácie, zmluvou o zlúčení vo forme notárskej zápisnice, ktoré doklady obsahujú len základné zákonom predpísané náležitosti. Ďalej vypočul svedka Ing. H., ktorý sa nevedel vyjadriť k dôvodom a okolnostiam zlúčenia, ani k okolnostiam sporného obchodu a vystaveniu spornej faktúry. Uviedol, že udelené plnú moc vypovedal, pričom na základe nej vykonal len jeden úkon, a to doručenie dokladov na daňový úrad. Taktiež svedok Ing. O. vo svojej výpovedi zopakoval, že podpísal spornú faktúru, pričom tak učinil na základe plnej moci, ktorú mu udelil konateľ Mgr. A. J.. Uviedol, že nemal vedomosť o zlúčení spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o.. Nevedel sa vyjadriť k jej okolnostiam. Pokiaľ ide o zamestnancov spoločnosti uviedol, že sa im po zlúčení len zmenili pracovné zmluvy.

16. Následne správca dane rozhodnutím zo dňa 21.04.2014 č. 9312401/5/1567998/2014/ Mly určil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012. Daňový úrad znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 26 436,16 eur na sumu 13360,82 eur. V zhrnutí záverov správca dane uviedol, že žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane o vierohodnosti a pravdivosti deklarovaných služieb - zapožičanie zamestnancov v zmysle prijatej faktúry. Mal za to, že si žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, čím neuniesol dôkazné bremeno.

17. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Tunajší súd rozsudkom č. k. -40 zo dňa 20.01.2016 rozhodnutie žalovaného zrušil. V odôvodnení uviedol, že žalobca predložil v administratívnom konaní dohodu o dočasnom pridelení zamestnancov na výkon práce k inému zamestnávateľovi podľa a nasl. . zo dňa 15.11.2011. K spornej faktúre predložil aj zoznam prenajatých zamestnancov, a ich dochádzku. Žiaden z týchto zamestnancov nebol správcom dane k veci vypočutý, hoci podľa žalovaného mal takýto postup zvážiť. Nie je pritom zrejmé, či mal správca dane a žalovaný z vykonaného dokazovania zistené, že by v januári 2012 dodávateľská spoločnosť nevykonávala ekonomickú činnosť, že nemala s prenajatými zamestnancami uzavreté pracovné zmluvy alebo tu boli iné skutočnosti, ktoré by vyvracali skutočnosti deklarované predloženou dohodou a zoznamami pracovníkov ako aj prehľadom dochádzky. Správca dane a žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s predloženou dohodou o dočasnom pridelení zamestnancov žiadnym spôsobom nevysporiadali.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, ktorým odvolanie žalovaného voči rozsudku krajského súdu zamietol uviedol, že ak organ správy dane akceptuje, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil tak, ako bol deklarovaný, potom je možné nepriznať právo na odpočítanie dane z tohto obchodu (pri splnení ostatných zákonných podmienok) prakticky len pre zneužitie práva alebo pre účasť na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku).

19. Následne žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane, ktorý vykonal dokazovanie, a to výsluchom niektorých zo zamestnancov uvedených v mennom zozname žalobcu, dopytom na Sociálnu poisťovňu, výsluchom svedkov - prenajímaných zamestnancov.

20. Konkrétne vypočul svedka N. K., ktorý so sebou nepriniesol žiadne pracovné zmluvy. Sám však uviedol, že mal uzavretú zmluvu so žalobcom, celý čas nezmenil miesto výkonu práce, ale jeho zamestnávatelia sa menili takmer každého polroka. Na pracovnej porade mal riaditeľ žalobcu uviesť, že podpis zmluvy s iným zamestnávateľom nebude nič meniť. Kto chcel podpísal a kto nie mohol odísť. Zástupca inej firmy na poradách nebol prítomný. Nevedel sa vyjadriť k tomu, kto mu posielal mzdu na účet. Pohovor pri vstupe do zamestnania absolvoval s p. H., s inými firmami nikdy nejednal. Nové zmluvy mu odovzdal vedúci prevádzky alebo boli na vrátnici žalobcu.

21. Svedkyňa W. J., Ing. W. a K. J. správcovi dane predložili pracovné zmluvy uzavreté so spoločnosťou Dow Slovak Group s.r.o. spolu s dodatkom uzavretým so spoločnosťou FUKSIA s.r.o.. Svedkyňa Kalmová pracuje pre žalobcu nepretržite od roku 2002 na tom istom pracovnom mieste, avšak od roku 2012 ako zapožičaný zamestnanec. Prácu jej zadával a kontroloval ju p. H.. Bez ohľadu či bola (predtým) riadny zamestnanec žalobcu alebo zapožičaný zamestnanec, vždy robila pre žalobcu účtovníctvo. Nestretla sa pritom s nikým od nového zamestnávateľa.´

22. Správca dane na základe pohybov na účte tejto svedkyne v roku 2012 zistil, že na jej účet boli dňa 24.01.2012 vložené finančné prostriedky v sume 27 000 eur, pričom z pohybov na účte je zrejmé, že následne W. H. poukazovala mzdy 31 zamestnancom zo zoznamu. Vloženiu prostriedkov na účet p. H. predchádzal výber v hotovosti v sume 45 000 eur z účtu žalobcu. Z uvedeného správca dane a žalovaný dovodili, že mzdy zapožičaným zamestnancom v skutočnosti vyplácal žalobca.

23. Taktiež svedkyňa Ing. W. vo svojej výpovedi uviedla, že nevie prečo bola zapožičaným zamestnancom. Na výberové konanie prišla na základe inzerátu, kde s ňou spravil p. H. pohovor. Od prvého dňa pracovala u žalobcu. Dodatok k pracovnej zmluve bol prichystaný v zasadačke žalobcu, s nikým so spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o. a ani FUKSIA s.r.o. nikdy nejednala a s nikým sa nestretla. Ako obchodný referent žalobcu pracovala od roku 2011, teda aj predtým ako mala byť k žalobcovi dočasne pridelená.

24. Svedkyňa K. J. uviedla, že jej nadriadeným bol p. H., s ním robila aj pohovor do zamestnania. On jej dal na podpis aj zmluvu so spoločnosťou Dow Slovak Group s.r.o. a povedal jej o zlúčení tejto spoločnosti so spoločnosťou FUKSIA s.r.o.. Súhlasila s tým, aby bola zapožičaným zamestnancom, žiadne zmeny pred takýmto pridelením a potom nepocítila, stále bola na tom istom mieste.

25. Svedok Q. A. vo svojej výpovedi uviedol, že nevie prečo mal uzavretú pracovnú zmluvu so spoločnosťou Dow Slovak Group s.r.o.. Inzerát, na ktorý reagoval bol pod hlavičkou žalobcu a pohovor robil s p. H.. Predložil správcovi dane dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 16.02.2012 a jej skončenie zo dňa 29.02.2012, pracovnú zmluvu zo dňa 01.03.2012 s Dow Slovak Group s.r.o. a skončenie pracovného pomeru zo dňa 09.03.2012, výplatnú pásku od spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o., dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca a pracovnú zmluvu uzavretú s agentúrou dočasného zamestnávania Lugera Maklér Temps s.r.o. zo dňa 01.10.2012. Poukázal na to, že keď chcel skončiť pracovný pomer, tak to oznámil najbližšiemu nadriadenému u žalobcu. S nikým zo spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o. sa nestretol. Uvedenú výpoveď svedka považoval správca dane za podstatnú aj z toho hľadiska, že svedok spolupracoval aj s „inou pracovnou agentúrou“ a sám poukázal na to, že v tomto prípade bol od začiatku v kontakte s danou agentúrou, a tá mu oznámila čo, kedy, u koho a za akú mzdu by mal vykonávať.

26. Správca dane ďalej zistil, že personalistka žalobcu vystavovala potvrdenie o príjmoch FO zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované deti za rok 2011 za žalobcu, za

mesiace január až marec 2012 za Dow Slovak Group s.r.o. a mesiace apríl až december 2012 za FUKSIA s.r.o.. Na všetkých potvrdeniach od zamestnávateľov Dow Slovak Group s.r.o. a FUKSIA s.r.o. je uvedené, že ich vystavila „N.“, teda personalistka žalobcu. K. N. aj vkladala v hotovosti na účet v banke výplatu napríklad K. J. v dňoch 24.01.2012, 23.02.2012, 23.03.2012, 26.04.2012 24.05.2012 za všetkých troch zamestnávateľov, a to žalobcu, Dow Slovak Group s.r.o. a FUKSIA s.r.o..

27. Z pohybov na účte žalobcu bolo zistené, že v období od 01.01.2012 do 24.05.2012 boli realizované výbery v hotovosti, a to dňa 24.01.2012 vo výške 45 000 eur, 23.02.2012 vo výške 34 000 eur, 23.03.2012 vo výške 35 000 eur, 25.04.2012 vo výške 35 000 eur a 24.05.2012 vo výške 35 000 eur. Podľa výpisov z účtov vybraných zamestnancov boli výplaty za mesiace január, február a marec 2012 vkladané v hotovosti na účet zamestnancov pod názvom Dow Slovak Group s.r.o. na základe výberu v hotovosti z účtu žalobcu. Následne boli z účtov niektorých zamestnancov vyplácané mzdy zamestnancom, vrátane niektorých zo zoznamu zapožičaných zamestnancov. Z uvedeného správca dane dovodil, že žalobca zabezpečoval vo svojom sídle prostredníctvom svojich zamestnancov pre zapožičaných zamestnancov personalistiku a mzdovú agendu a to vrátane výplaty.

28. Okrem toho správca dane vykonal dopyt na Sociálnu poisťovňu, ktorá mu oznámila, že žalobca bol v pobočke Považská Bystrica registrovaný od 01.01.2001 do 29.02.2012. Do 31.12.2011 bolo do Sociálnej poisťovne týmto zamestnávateľom prihlásených 49 z 52 tých zamestnancov, ktorí sú uvedení v zozname zapožičaných zamestnancov. Na dlžnom poistnom a povinných príspevkoch na starobnom dôchodkovom sporení eviduje poisťovňa pri žalobcovi nezaplatený nedoplatok na odvodoch a penále vo výške 501 461,74 eur, a to za obdobie od 01.01.2009 do 29.02.2012. Spoločnosť FUKSIA s.r.o. taktiež nemá splnené svoje odvodové povinnosti, nakoľko od marca 2012 do decembra 2012 nebolo vôbec zaplatené poistné na sociálne poistenie. Suma nedoplatku predstavuje v jej prípade sumu 145 600,32 eur. Táto spoločnosť pritom prihlásila do registra poisťovne 51 zamestnancov.

29. Konateľ žalobcu uviedol, že si robil nábor pracovníkov sám, následne so spoločnosťou Dow Slovak Group s.r.o. pripravili všetky dokumenty a spoločnosť Dow Slovak Group s.r.o. nachystala zmluvy, ktorých podpísanie zabezpečil žalobca.

30. Podľa , o DPH v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

31. Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 222/04 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

32. Správny súd tak, ako vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí konštatuje, že samotná faktúra so všetkými zákonnými náležitosťami a doklady o jej úhrade, vrátane zhodných tvrdení účastníkov zmluvného vzťahu, sú formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie sú však postačujúce pre priznanie práva na odpočet DPH, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté.

33. Platca dane má nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty za predpokladu, že splní zákonné podmienky pre úspešné uplatnenie tohto nároku, medzi ktoré patrí práve preukázanie jeho oprávnenosti. Ak správca dane určeným spôsobom vyjadrí pochybnosť o tvrdení daňového subjektu, je tento povinný tvrdené skutočnosti preukázať a pokiaľ tak neučiní a nevyvráti pochybnosti správcu dane, neunesie dôkazné bremeno a správca dane je oprávnený daň stanoviť alebo uplatnený daňový odpočet neuznať. Daňový subjekt pritom preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení alebo

vyúčtovaní. Dôkazné bremeno unesenie daňový subjekt iba vtedy, ak ním predložené dôkazy zapadajú do rámca objektívne zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ však voči takto zistenému skutkovému stavu takéto dôkazy neobstoja, je na daňovom subjekte, aby predložil iné dôkazy. Pokiaľ tak neučiní, znamená to neunesenie dôkazného bremena so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi.

34. V danom prípade žalovaný ako aj správca dane (po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného) vykonali rozsiahle dokazovanie, ktorým preverovali reálnosť zdaniteľného plnenia, konkrétne či bolo realizované tak, ako je deklarované na spornej faktúre vystavenej spoločnosťou Dow Slovak Group s.r.o.. Na základe výsledkov pôvodne vykonaného dokazovania ako aj doplneného dokazovania potom jasne a zrozumiteľne formulovali svoje skutkové závery, z ktorých uzavreli, že sporné plnenie takto poskytnuté nebolo. Správne orgány pritom nespochybňovali, že zamestnanci, ktorí mali byť zapožičaný, reálne vykonávali prácu pre žalobcu, v jeho priestoroch. Poukázali však na všetky okolnosti obchodu, z ktorých je zrejmé, že tak ako je uvedené na spornej faktúre obchod prebehol len formálne (podľa formálne vypracovaných dokladov). V skutočnosti, časť týchto zamestnancov už pred zapožičaním pracovala pre žalobcu, pričom v roku 2012 došlo hromadne k zmene ich zamestnávateľa, a to bez toho, aby sa pre tieto osoby zmenilo ich pracovné zaradenie. Iná časť zamestnancov reagovala na inzerát žalobcu, u žalobcu robili pohovor, ale po prijímacej procedúre u žalobcu, došlo následne k uzavretiu pracovnej zmluvy s iným subjektom, a to Dow Slovak Group, s.r.o., ktorá bola v minulosti so žalobcom personálne prepojená. Pre všetky tieto osoby je spoločné, že nikdy neprišli do styku s nikým so spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o., resp. neskôr FUKSIA s.r.o.. Zmluvy, resp. ich zmeny a dodatky im boli predkladané priamo žalobcom. Vždy boli v kontakte len so žalobcom, resp. jeho pracovníkmi. Bolo pritom zistené, že personálnu agendu takto zapožičaných zamestnancov taktiež vybavovala personalistka žalobcu, keď im vystavovala potvrdenia a podobne. Rovnako ich mzdy boli vyplácané neštandardným spôsobom, a to zo súkromných účtov niektorých zamestnancov, pričom platby boli označené ako „Dow Slovak Group“. Realizácii týchto platieb pritom prechádzali výbery hotovosti z účtu žalobcu. Zo Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica bolo zistené, žalobca má dlh na poistnom a povinných príspevkov a rovnako aj právny nástupca spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o. je dlžníkom sociálnej poisťovne. Samotná spoločnosť Dow Slovak Group bola rizikovým subjektom, ktorého konateľ bol cudzinec, bezdomovec a spoločnosť nepodávala daňové priznania. Nebolo zistené, že by táto spoločnosť vykonávala nejakú ekonomickú činnosť. Okrem toho bolo zistené, že sporná faktúra mala byť zaplatená v hotovosti, čo je samé o sebe v obchodnom styku a pri výške fakturovanej sumy neštandardné a samotnej úhrade nezodpovedajú ani žiadne výbery z účtu žalobcu. V tejto súvislosti správne orgány poukázali aj na to, že k takejto úhrade v hotovosti mali dôjsť v sídle spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o., ktorá však v tom čase žiadne reálne sídlo nemala. Na základe uvedeného bola spochybnená aj samotná skutočnosť, že sporná faktúra bola uhradená.

35. Správne orgány považovali za podstatné, že spoločnosť Dow Slovak Group s.r.o. neuhradila do štátneho rozpočtu svoju daňovú povinnosť. Za tejto situácie by platiteľovi (žalobcovi), ktorý si nárokuje odpočítanie dane v zmysle spornej faktúry vznikol neoprávnený prospech (ak by mu bol nadmerný odpočet vyplatený.)

36. Za vyššie opísanej situácie správca dane ako aj žalovaný opätovne vyslovili kvalifikované pochybnosti o tom, že zdaniteľné plnenie - prenájom zamestnancov v mesiaci január 2012, poskytol žalobcovi v spornej faktúre deklarovaný dodávateľ- spoločnosť Dow Slovak Group s.r.o. tak, ako je uvedené na spornej faktúre. Žalobca sa v podanej správnej žalobe predovšetkým odvolával na predloženie formálnych dokladov ako sú pracovné zmluvy a dohoda uzavretá medzi ním a spoločnosťou Dow Slovak Group s.r.o.. Za okolností ako sú v prejednávanej veci však takéto formálne doklady nie sú postačujúce. Zistené skutkové okolnosti poskytujú objektívne skutočnosti, ktoré odôvodňujú prijatie záveru, ktorý žalovaný uviedol na strane 18 svojho rozhodnutia, teda že išlo o simuláciu transakcie. Uvedené nebolo žiadnym spôsobom zo strany žalovaného vyvrátené. Samotné doklady, na ktoré sa žalobca odvoláva, predstavujú vo svetle ostatných zistených skutočností, prostriedok, prostredníctvom ktorého sa simulácia realizovala.

37. Za takejto situácie správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane bolo vydané v súlade so zákonom, keď vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý bol následne aj správne právne posúdený. Uvedené viedlo k zamietnutiu žaloby podľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

38. Na uvedenom závere nič nemení, že sa správne orgány výslovne nezaoberali podvodným, resp. zneužívajúcim konaním a jeho vedomostnou stránkou. Vo svojej podstate uviedli, že vytvorením danej simulovanej transakcie došlo k získaniu daňovej výhody na strane žalobcu, ktorý bol so spoločnosťou Dow Slovak Group s.r.o. v určitý čas aj personálne prepojený. Teda bolo správnymi orgánmi identifikované zneužívajúce konanie ako aj cieľ, ktorý sa ním mal dosiahnuť a osoba, ktorá z neho mala mať prospech. Celej transakcie sa pritom formálne zúčastňovali dva subjekty, pričom zo získaných informácii vyplynulo, že práve žalobca ako jediný aktívne vystupoval v kontakte so zamestnancami (pri uzatváraní zmlúv, pohovory pri vstupe do zamestnania a podobne), zo svojich prostriedkov im vyplácal mzdy cez súkromné účty. Za týchto okolností je zrejmá jeho aktívna účasť na simulácii obchodu, s ktorou súvisí aj vedomostná stránka veci. Okrem toho žalovaný správne uviedol, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.11.2017 nevyplynulo, že by sa touto stránkou veci mal zaoberať za každých okolností (ods. 28).

39. Záverom správny súd uvádza, že nie je toho názoru, že by správne orgány nerešpektovali rozhodnutia tunajšieho súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané vo veci. Z týchto rozhodnutí nevyplýva, že by mal byť žalobcovi priznaný nárok na odpočítanie dane zo spornej faktúry a ani to, že by boli doklady predložené žalobcom postačujúce pre priznanie uplatneného nároku. Rovnako (ako bolo uvedené vyššie) z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva, že by sa mal otázkou podvodného, resp. zneužívajúceho konania zaoberať za každých okolností veci.

40. Žalovaný bol v konaní úspešní avšak náhradu trov konania si jednak neuplatnil a neboli ani zistené dôvody pre postup podľa . V zmysle uvedeného správny súd rozhodol, tak, že v konaní úspešnému žalovaného náhradu trov konania nepriznal.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá S.s.p., veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).