Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_18Csp-51-2019.pdf
PDF · 102.45 KB
Case nature
Subarea
18Csp/51/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa: M. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., v konaní zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42 350 026, proti veriteľovi: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Veriteľ je povinný zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v článku 2. bod 4 zmluvy o úvere dostupná pôžička č. 9974665811 zo dňa 14. 09. 2011 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľa: RESIDENCE HOTEL & CLUB, s.r.o., so sídlom Holubyho 1/A, 811 03 Bratislava, IČO: 46 910 689, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa. II. Veriteľ je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania navrhovateľa.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 21. 06. 2019, sa navrhovateľ domáhal voči veriteľovi nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd veriteľovi uložil povinnosť zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy uvedeného v článku 2. bod 4 zmluvy o úvere dostupná pôžička č. 9974665811 zo dňa 14. 09. 2011 a oznámiť zamestnávateľovi navrhovateľa, aby od vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa upustil. Navrhovateľ si uplatnil tiež právo na náhradu trov konania.
2. Navrhovateľ predmetný návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a právnym predchodcom veriteľa došlo dňa 14. 09. 2011 k uzatvoreniu zmluvy o úvere dostupná pôžička č. 9974665811, na základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý úver vo výške 5 100,00 Eur, ktorý sa navrhovateľ zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 130,07 Eur. Súčasťou predmetnej zmluvy o úvere bola dohoda o zrážkach zo mzdy (čl. 2. bod 4 zmluvy), ktorú navrhovateľ v návrhu označil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, keď ako spotrebiteľ nemal možnosť zmeniť obsah zmluvy, nemohol o obsahu zmluvy vyjednávať a mohol tento návrh buď prijať alebo zmluvu neuzavrieť. Navrhovateľ ďalej uviedol, že ide o zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, formulácia dohody sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax, nakoľko ide o formulárový typ dohody, ktorý navrhovateľ nemal možnosť ovplyvniť, čo predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
3. Veriteľ sa pohľadávky zo zmluvy o úvere domáhal na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe vyhovel v plnom rozsahu, avšak Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 2Er/1055/2015 zo dňa 25. 05. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 4CoE/83/2015 - 68 zo dňa 16. 12. 2015 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že na Okresnom súde Banská Bystrica v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia prebieha konanie v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s. proti žalovanému: M. N. o zaplatenie sumy 4 954,83 Eur s príslušenstvom pod sp. zn. 15Csp/105/2017. Veriteľ pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 24. 05. 2019, pričom podľa názoru navrhovateľa existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a jeho právnu ochranu zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Zároveň sa podľa názoru navrhovateľa nariadením neodkladného opatrenia dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe predmetnej dohody a súd preto podľa názoru navrhovateľa nemusí mu uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
8. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
9. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
11. Podľa § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ((ďalej len „Občiansky zákonník“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa §53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
21. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
22. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku navrhovateľa zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznesie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia, a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery. Cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery strán konania, a to v prípadoch, keď strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie spravidla dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti strán, a teda spravidla ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť stranám definitívnu ochranu. Neodkladným opatrením však môžu byť pomery strán upravené aj trvale, a to aj v situáciách, v ktorých je potrebný okamžitý zásah súdu. Navrhovateľ však musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. 23. Súd teda pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom a predloženými dôkazmi hodnoverne osvedčené. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom navrhovateľom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní týchto skutočností tak nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP) a súd o návrhu rozhoduje bez výsluchu a vyjadrení strán a bez nariadenia pojednávania. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby všetky rozhodujúce skutočnosti ale aj dostupné dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti boli súdu predložené v samotnom návrhu, resp. pripojené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. 24. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda minimálne osvedčenie existencie práva, osvedčenie ohrozenia tohto práva a zároveň aj osvedčenie takých skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov.
25. Súd z návrhu navrhovateľa a navrhovateľom predlžených listín zistil, že medzi navrhovateľom a právnym predchodcom veriteľa bola uzatvorená zmluva o úvere dostupná pôžička, súčasťou ktorej, v článku 2. bod 4 je obsiahnutý súhlas navrhovateľa so zrážkami zo mzdy, realizovanými v súlade s príslušnými ustanoveniami obchodných podmienok pre úver. Z listu veriteľa, určeného pre zamestnávateľa navrhovateľa, označeného ako „Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy“ zo dňa 24. 05. 2019 je zrejmé, že veriteľ požiadal zamestnávateľa navrhovateľa, aby začal vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa, nakoľko veriteľ má voči nemu pohľadávku vo výške 13 214,47 Eur. Z predloženej výplatnej pásky za mesiac 5/2019 vyplýva, že zo mzdy navrhovateľa boli vykonané zrážky v sume 280,86 Eur.
26. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1055/2015 - 27 zo dňa 25. 05. 2015, potvrdeného uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 4CoE/83/2015 - 68 zo dňa 16. 12. 2015, vyplýva, že súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol s odôvodnením, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone a preto exekučný súd dospel k záveru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom.
27. Z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Csp/105/2017 súd zistil, že na tunajšom súde prebieha konanie v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s. proti žalovanému: M. N. o zaplatenie sumy 4 954,83 Eur s príslušenstvom pod sp. zn. 15Csp/105/2017 titulom zmluvy o úvere dostupná pôžička č. 9974665811 zo dňa 14. 09. 2011. Predmetné konanie bolo uznesením č. k. 15Csp/105/2017 - 139 zo dňa 01. 07. 2019 zastavené v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca (BENCONT COLLECTION, a. s.) podaním zo dňa 20. 06. 2019 zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil.
28. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd zistil, že ide o právny úkon, ktorý mal formulárový charakter, ktorý navrhovateľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, nakoľko text, vrátane časti, ktorou strany uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy, bol vopred predtlačený s tým, že v zmluve o úvere bolo možné vyplniť len údaje o navrhovateľovi a úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere (článok 2. bod 4), je nejasná a neurčitá, nakoľko neobsahuje výšku pohľadávky a ani jej špecifikáciu. V článku 2. bod 4 zmluvy o úvere, predstavujúcom dohodu o zrážkach zo mzdy, sa uvádza len stručná informácia, že dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s príslušnými ustanoveniami obchodných podmienok pre úver. Navrhovateľ tak mohol predmetnú zmluvu o úvere buď podpísať alebo odmietnuť len ako celok, pričom nemohol ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa, resp. jeho právneho predchodcu. Zo zmluvy o úvere zároveň nevyplýva, že by bol úver navrhovateľovi poskytnutý na účel podnikania. Ide tak o spotrebiteľsko - právny vzťah, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a v nej obsiahnutej dohody o zrážkach zo mzdy, bola veriteľom (dodávateľom) právnická osoba (Poštová banka, a.s.), ktorej predmetom podnikania bolo (a stále je) okrem iného aj poskytovanie úverov a navrhovateľ ako dlžník bol fyzická osoba, ktorej nebol úver poskytnutý na účel podnikateľskej alebo obchodnej činnosti.
29. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka uzatvorená v písomnej forme medzi veriteľom a dlžníkom, obsahom ktorej je dohoda, že veriteľova pohľadávka bude uspokojená zrážkami zo mzdy dlžníka, pričom z tohto vymedzenia vyplýva, že veriteľ má nárok na to, aby zamestnávateľ dlžníka strhával dlžníkovi zrážky zo mzdy až do doby, kým nie je celá pohľadávka veriteľa uspokojená. Táto pohľadávka veriteľa však musí byť dohodnutá konkrétnym spôsobom. Strany si môžu dohodnúť konkrétnu presnú výšku dlžnej sumy, ktorú môžu uviesť do dohody o zrážkach zo mzdy alebo môžu vymedziť právny úkon, z ktorého pohľadávky vznikla, pričom nárok na splácanie zrážok zo mzdy bude mať veriteľ až do doby, kým nebude v plnom rozsahu uhradená vrátane príslušenstva tejto pohľadávky. Aj pre dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok platia teda všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). V posudzovanej veci však dohoda o zrážkach zo mzdy nebola uzatvorená individuálne, nebola uzatvorená na samostatnom dokumente, bola vyhotovená na predtlačenom formulári, čo dokazuje jej hromadný charakter, a teda nebola s navrhovateľom ako spotrebiteľom osobitne dojednaná, v dohode absentuje určité vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky, keď dohoda bola uzatvorená bez určenia dlžnej sumy ako aj bez určenia presných pravidiel určenia dlžnej sumy a zároveň jej uzavretie bolo nepochybne podmienkou poskytnutia úveru, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa, ktorý je povinný sa
takémuto konania dodávateľa podriadiť. Preto súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná a neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
30. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
31. V prejednávanej veci navrhovateľ odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že v prípade, ak by súd neodkladné opatrenie nevydal, na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy bude naďalej dochádzať k neoprávneným zásahom do majetkových práv navrhovateľa, a to za situácie, kedy navrhovateľ spochybňuje dôvodnosť a výšku uplatneného nároku, ako aj spôsob jeho uplatnenia. Súd na základe skutočností tvrdených navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej - ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov veriteľa, preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru, a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov veriteľa, ku ktorému dochádza nariadeným neodkladným opatrením, súd v predmetnej veci považuje za primeraný, nakoľko uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o úvere nie je nariadením neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom ohrozené, keď veriteľ je jeho nariadením len v určitom rozsahu obmedzený vo svojom práve na vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľa. Ide však o obmedzenie, ktoré podľa názoru súdu musí veriteľ strpieť, nakoľko súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že obdobné dohody o zrážkach zo mzdy boli určené za neplatné (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/511/2016 zo dňa 30. 01. 2018). Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má preto aj preventívny charakter a hoci sa ním vo všeobecnosti neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej, pričom v rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, súd dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil bezodkladnú potrebu upraviť pomery nariadením tohto neodkladného opatrenia. Vykonávaním zrážok zo mzdy na základe dohody ako neprijateľnej zmluvnej podmienky dochádza pravidelne každý mesiac k neoprávneným zásahom do majetku navrhovateľa (dlžníka), kým sa veriteľ sám nerozhodne výkon takýchto zrážok ukončiť. Prostredníctvom takto vykonávaných zrážok zo mzdy dochádza k závažným zásahom do práv navrhovateľa, keď výšku vymáhanej pohľadávky určuje sám veriteľ, a to bez akejkoľvek kontroly, pričom navrhovateľ nemá možnosť vykonávaniu zrážok zabrániť. Za daného stavu súd považuje domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich práv a záujmov zo strany navrhovateľa a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že zákonná konštrukcia inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje zásah do majetkovej sféry dlžníka bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatnenej pohľadávky veriteľa, a to aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch, pri ktorých z vnútroštátneho aj európskeho práva vyplýva zvýšený záujem zákonodarcu na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, vrátane súdnej ingerencie v tomto procese.
32. Súd konštatuje, že navrhovateľ uviedol a opísal všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj odôvodnenie úpravy pomerov, a preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a bez ďalšieho skúmania nariadil veriteľovi zdržať sa výkonu zrážok, aby preventívne zamedzil zrážkam nad rámec zákonného nároku na plnenia z predloženej zmluvy (I. výrok uznesenia).
33. Súd navrhovateľovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, nakoľko týmto neodkladným opatrením možno vo vzťahu k vykonávaným zrážkam na základe dohody o zrážkach zo mzdy dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, keď v dôsledku tohto neodkladného opatrenia už veriteľ nemôže požadovať vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľa a svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy z uzavretej zmluvy bude môcť žiadať cestou súdneho konania, kde jeho nárok bude podrobený súdnemu prieskumu.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
36. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol v celom rozsahu úspešný navrhovateľ, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % (II. výrok uznesenia). V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.