Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Er-243-2006.pdf
PDF · 70.23 KB
Case nature
Subarea
3Er/243/2006
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Tomáš Kušnír, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti povinnému: Mgr. Ivan Mazanec, so sídlom kancelárie Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, správcovi konkurznej podstaty úpadcu M. B., nar. XX.X.XXXX, O. XXX, XXX XX O. o vymoženie sumy 5 656,21 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubošovi Sidorjákovi, Exekútorský úrad Košice so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice vo výške 62,80 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca oprávneného podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 5 656,21 eur s prísl. na základe vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Heleny Gočovej v Starej Ľubovni, č. k. N 363/2003, Nz 122314/2003 zo dňa 16.12.2003. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené dňa 26.7.2006 súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi, ktorého výkon funkcie bol ku dňu 17.4.2019 prerušený a zastupujúcim je súdny exekútor JUDr. Ľuboš Sidorják, so sídlom exekútorského úradu v Košiciach.
2. V priebehu konania súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. konkurze a reštrukturalizácii. Súčasne si uplatnil trovy exekúcie vo výške 93,28 eur.
3. Súd po preskúmaní návrhu exekútora zistil, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 5OdK/133/2019 zo dňa 6.3.2019 vyhlásený konkurz.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
6. Podľa § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
7. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení je tu dôvod na zastavenie exekučného konania. Nakoľko zákonodarca zvolil pri oddlžovaní fyzických osôb úpravu, ktorá hovorí o zastavení exekučného konania, súd vydá rozhodnutie o zastavení. K zastaveniu exekučného konania teda nedochádza ex lege ako je to pri konkurze na právnickú osobu, ale je potrebné vydať uznesenie o zastavení exekučného konania. Exekučný súd preto s poukazom na § 57 ods. 2 EP, v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol o zastavení exekúcie.
8. Keďže účastníkom exekučného konania nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, súd rozhodol o trovách konania v súlade s § 256 CSP (a contrario) tak, že im náhradu trov konania nepriznal.
9. Podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
10. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd o trovách exekúcie rozhodol podľa cit. § 203 ods. 3 EP a v súlade s § 14 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,80 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z:
1/ § 14 cit. vyhl.
- minimálna odmena 33,19 eur
2/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné a poplatky za elektronické zisťovanie 19,14 eur
3/ 20% DPH 10,47 eur
Trovy exekúcie celkom: 62,80 eur
11. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 za prevzatie návrhu, nakoľko sa jedná o administratívnu prácu. Súd operia svoj názor o rozhodnutie - uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. N 2Cdo 48/2008 zo dňa 28.10.2008: „Nesprávne súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi aj odmenu za čas potrebný na administratívne práce - zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie -30 minút, vrátenie poverenia, ukončenie spisu a archív - 1 hod., pretože nesmerovali bezprostredne k vymáhaniu nároku z exekučného titulu a nie je ich možné preto osobitne odmeňovať.“ Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon - štúdium spisu, nakoľko uvedenú činnosť exekútora nemožno považovať za výkon exekučnej činnosti účelne vynaložený na exekúciu, teda za úkon, ktorý bol urobený s cieľom vykonávania núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (exekučnej činnosti - § 2 ods. 1 EP účinného do 31.03.2017), t.j. smerujúci k vymoženiu dlžnej sumy v prospech oprávneného.
12. Podľa § 22 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil právo na náhradu hotových výdavkov vo výške 12,12 eur za cestovné a náhradu za stratu času za pracovné cesty, ktoré mali byť vykonané dňa 10.1.2017, resp. 14.2.2017. Z obsahu spisu súd zistil, že pracovné cesty boli vykonané na adresu povinného za účelom zisťovania a spísania hnuteľných vecí povinného a za účelom preverenia majetkových pomerov povinného. Náhrada hotových výdavkov vrátane náhrady za pracovnú cestu musí zodpovedať kritériu účelnosti v zmysle § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku. O účelne vynaloženú pracovnú cestu môže ísť vtedy, ak súdny exekútor doručil povinnému písomnosť, ktorú sa mu nepodarilo doručiť cestou pošty, alebo vykonal súpis hnuteľných vecí alebo ohliadku nehnuteľnosti, ktoré boli v konečnom dôsledku v exekúcii aj speňažené. Ak je však pracovná cesta vykonaná bez reálneho prínosu pre konkrétne
vedenie exekúcie (či už spočívajúcom v doručení listiny alebo vo vykonaní úkonov exekučnej činnosti, ktoré v konečnom dôsledku znamenajú speňaženie majetku povinného /obhliadka, súpis hnuteľných vecí/), tak hotové výdavky na vykonanie takejto pracovnej cesty boli vynaložené neúčelne a ich náhradu nemožno súdnemu exekútorovi priznať. Súdny exekútor je v exekučnom konaní aj odborným garantom vedenia exekúcie, pričom má povinnosť dbať na to aby vynaloženie trov exekúcie zodpovedalo kritériu účelnosti ustanovenému § 200 ods.1 druhá veta Exekučného poriadku. Cieľom exekúcie je uspokojenie pohľadávky oprávneného v čo najvyššej miere a v čo najkratšom čase, pričom cieľom exekúcie rozhodne nie je maximalizácia odmeny a hotových výdavkov súdneho exekútora a tejto skutočnosti je potrebné podriadiť aj výklad jednotlivých ustanovení vyhlášky a Exekučného poriadku. Na základe uvedeného súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s predmetnými pracovnými cestami a náhrady za stratu času, nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.