Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_B4-10Cb-34-2023.pdf
PDF · 123.14 KB
Case nature
Area
Subarea
B4-10Cb/34/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: Assessment Systems Slovakia, s.r.o., so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, IČO: 36 700 665, zast.: SODOMA VULGAN advokátska kancelária spol. s r.o., so sídlom Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, IČO: 47 254 084, proti žalovanej: PhDr. Mgr. K. N., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: Matejkova 3520/30, 841 05 Bratislava, štátny občan SR, zast.: URBAN GAŠPAREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 47 244 895, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd zriaďuje záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky spoločnosti Assessment Systems Slovakia, s.r.o., so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, IČO: 36 700 665, k nasledovnej nehnuteľnosti vo vlastníctve PhDr. Mgr. K. N., rod. I., narodenej XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom Matejkova 3520/30, 841 05 Bratislava, štátny občan SR: byt č. 12, nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX, druh stavby: Bytový dom, na pozemku s parc. č. XXXX/XX, vchod Agátová 7/B, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec Bratislava - Dúbravka, k.ú. Dúbravka.
II. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 16.05.2023 domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach:
- byt č. 4, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX, popis stavby: Bytový dom, na pozemku s parc. č. XXXX/XX, vchod Matejkova 30, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve XXXXX/XXXXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec Bratislava - Karlova Ves, k.ú. Karlova Ves,
- nebytový priestor č. 1, nachádzajúci sa na poschodí - 1 suterén bytového domu so súpisným č. XXXX, popis stavby: Bytový dom, na pozemku s parc. č. XXXX/XX, vchod Matejkova 30, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve XXXXX/XXXXXX, spoluvlastnícky podiel 1/20, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec Bratislava - Karlova Ves, k.ú. Karlova Ves,
- byt č. 12, nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX, popis stavby: Bytový dom, na pozemku s parc. č. XXXX/XX, vchod Agátová 7/B, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec Bratislava - Dúbravka, k.ú. Dúbravka,
- pozemok s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 131 m2, druh pozemku - vinica, parcela registra „C“, spoluvlastnícky podiel 8/12, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec Bratislava - Karlova Ves, k.ú. Karlova Ves,
- pozemok s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 796 m2, druh pozemku - vinica, parcela registra „C“, spoluvlastnícky podiel 11101/261156, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec Bratislava - Karlova Ves, k.ú. Karlova Ves,
- pozemok s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 222 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“, spoluvlastnícky podiel 11101/261156, ktorý je zapísaný na LVč. XXXX, okres Bratislava IV, obec Bratislava - Karlova Ves, k.ú. Karlova Ves,
- pozemok s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 609m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“, spoluvlastnícky podiel 11101/261156, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec Bratislava - Karlova Ves, k.ú. Karlova Ves,
- pozemok s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 15 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“, spoluvlastnícky podiel 11101/261156, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec Bratislava - Karlova Ves, k.ú. Karlova Ves,
- pozemok s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 86 m2, druh pozemku - vinica, parcela registra „C“, spoluvlastnícky podiel 11101/261156, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec Bratislava - Karlova Ves, k.ú. Karlova Ves,
- byt č. 52, nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným č. XX XX, popis stavby: Bytový dom, na pozemku s parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, vchod Krásnohorská 9, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava V, obec Bratislava - Petržalka, k.ú. Petržalka.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná je jeho bývalou konateľkou a zamestnankyňou. Žalovaná bola odvolaná z funkcie konateľky žalobcu dňa 11.04.2023 s účinnosťou k rovnakému dátumu, a to po tom, čo žalobca nadobudol dôvodné podozrenia o nečestnom konaní žalovanej voči žalobcovi, porušení povinnosti konateľa pri výkone svojej pôsobnosti konať v súlade so záujmami spoločnosti, zákaze konkurencie a o ďalších skutočnostiach, v dôsledku ktorých žalobca preukázateľne utrpel škodu, za ktorú v plnom rozsahu zodpovedá žalovaná. Žalobca napriek závažnosti zistených skutočností mal záujem riešiť vec so žalovanou zmierlivo, mimosúdnou cestou. Po tom, čo žalobca konfrontoval žalovanú o zistených skutočnostiach, žalobca a žalovaná dňa 12.04.2023 uzavreli dohodu o urovnaní, v ktorej strany špecifikovali navzájom sporné nároky. V čl. I ods. 2 dohody o urovnaní sa uvádza, že medzi stranami sú sporné nároky, keď žalovaná porušila starostlivosť riadneho hospodára, keďže v rozpore so záujmami žalobcu umožnila fakturáciu a úhradu fiktívnych služieb spoločnosti naoko poskytovaných v rozsahu väčšom ako reálne boli poskytnuté využitím viacerých subjektov priamo spriaznených so žalovanou.
3. Žalovaná síce v dohode o urovnaní popiera uvedené porušenie povinnosti, avšak zároveň sa uzatvorením dohody o urovnaní v článku II zaviazala uhradiť žalobcovi spôsobenú škodu, ktorá bola k danému dňu zistená a vyčíslená na sumu vo výške 216.000,- eur. V zmysle článku II ods. 1 dohody o urovnaní sa žalovaná zaviazala, že najneskôr do 13.04.2023 uhradí žalobcovi prvú splátku vyčíslenej škody vo výške 48.000,- eur prevodom na účet žalobcu. Zvyšná časť škody vo výške 168.000,- eur mala byť žalovanou uhradená žalobcovi najneskôr do 6 mesiacov odo dňa uzatvorenia Dohody o urovnaní. Žalovaná síce žalobcovi najskôr uhradila splátku vo výške 48.000,- eur, a to bankovým prevodom dňa 13.04.2023, avšak následne pokračovala v stupňovaní svojho protiprávneho konania na úkor a škodu žalobcu, keď po tom, čo jej zanikla funkcia konateľky spoločnosti (ku dňu 11.04.2023), sa žalovaná dňa 17.04.2023 dostavila na pobočku banky, kde sa pred zamestnancom banky vyhlásila za konateľku žalobcu a uviedla ho do omylu, pričom predložila výpis z obchodného registra žalobcu, kde ešte figurovala ako konateľka žalobcu (nakoľko obchodný register ešte nestihol spracovať deklaratórny návrh zmeny v osobe konateľa žalobcu) a z účtu žalobcu previedla naspäť na svoj účet sumu vo výške 48.000,- eur. Žalobca v tejto veci podal trestné oznámenie príslušnému orgánu. Je teda zrejmé, že žalovaná týmto protiprávnym konaním okrem iného spôsobila, že do dnešného dňa nebola žalobcovi uhradená ani len časť jeho pohľadávky. Žalovaná mala pri tom plnú vedomosť o tom, že z funkcie konateľky žalobcu bola odvolaná s účinnosťou ku dňu 11.04.20023, čo zároveň potvrdila aj podpísaním dohody o urovnaní, kde je táto skutočnosť vyslovene uvedená v článku I ods. 1.
4. O podanom návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol súd uznesením č. k. 10Cb/34/2023-185 z 31. mája 2023 tak, že mu čiastočne vyhovel, zriadil záložné právo na byt č. 12, nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX, druh stavby: Bytový dom, na pozemku s parc. č. 3422/76, vchod Agátová 7/B, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec Bratislava - Dúbravka, k.ú. Dúbravka, vo zvyšnej časti návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavuje právom aprobovaný zásah do subjektívnych práv osoby, voči ktorej nariadené zabezpečovacie opatrenie smeruje a ktorý je odôvodnený naliehavou potrebou ochrany práv osoby v dôsledku možného zmarenia exekúcie, ktorá vydanie zabezpečovacieho opatrenia navrhuje. Ani existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo existencia nároku, ako aj ich osvedčenie samo o sebe ešte nevytvára zákonný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Až ich ohrozenie a dôvodná obava z ich ohrozenia dovoľuje súdu nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Podstata návrhu žalobcu spočíva z obavy, že žalovaná bude mariť splnenie jej povinnosti, záväzku (a aj prípadnú exekúciu), ktorý vyplýva z dohody o urovnaní. Presvedčenie žalobcu o dôvodnosti jeho nároku však samé o sebe ešte nie je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Osvedčenie existencie pohľadávky pritom nie je možné stotožňovať s osvedčením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, pre ktorú treba poskytnúť ohrozenému nároku ochranu v podobe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Zo žalobcom opísaného stavu, deklarovaného správania sa žalovanej a aj predložených listinných dôkazov má súd za to, že návrh je čiastočne dôvodný. Žalobca k návrhu pripojil listinné dôkazy - dohoda o urovnaní zo dňa 12.04.2023, detail pohybu na bankovom účte žalobcu - prijatá platba vo výške 48.000,- eur od žalovanej dňa 13.04.2023, Detail pohybu na bankovom účte žalobcu - odoslaná platba vo výške 48.000,- eur zo dňa 17.04.2023 označená ako „vrátenie platby- omyl“, Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin zo dňa 21.04.2023. Najmä z dohody o urovnaní má súd za preukázané, že žalobcom opísaný stav ohľadom činnosti žalovanej ako konateľky žalobcu má reálny základ. Podpísaním tejto dohody, najmä jej časti o splácaní dohodnutej sumy, ktorá mala predstavovať vzniknutú ujmu žalobcovi, žalovaná ,,uznala,, dôvodnosť uvedenej pohľadávky vo výške 216.000,- eur voči žalobcovi. Samotná existencia dohody o urovnaní by však sama osebe nemohla odôvodniť požadované zabezpečovacie opatrenie. Až ďalší úkon žalovanej, podľa názoru súdu odôvodňuje vydanie požadovaného opatrenia. Tým, že žalovaná v zmysle dohody o urovnaní uhradila časť kompenzácie vo výške 48.000,- eur dňa 13.04.2023 sama deklarovala dôvodnosť uvedenej dohody ako aj snahu dohodu naplniť. Následný krok žalovanej, ktorým v čase (17.04.2023), keď už nebola konateľkou žalobcu, previedla túto sumu 48.000,- eur späť na svoj účet, považuje súd za ten úkon, ktorý odôvodňuje vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Súd musí tento úkon žalovanej vyhodnotiť ako úkon, ktorého účelom je vyhnutie sa splnenia povinnosti, ktorú sama žalovaná uznala. Okrem existencie nároku musí žalobca v obdobných konaniach osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. V konaní síce nebolo preukázané, že žalovaná sa úmyselne zbavuje majetku na úkor žalobcu ako jeho veriteľa, avšak súd považuje uvedený spätný prevod sumy 48.000,- eur, ktorý môže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu, za úkon, ktorý môže znamenať predzvesť snahy vyhnúť sa splneniu povinnosti a aj prípadne zmariť alebo ohroziť prípadnú exekúciu. Vzhľadom na uvedené, súd za má za preukázanú dôvodnú obavu žalobcu, že v budúcnosti môže byť ohrozená exekúcia voči žalovanej, ktorá sa už správala tak, že zmarila čiastočné plnenie na účet žalobcu. Súd teda čiastočne návrhu vyhovel, keď nariadil záložné právo na byt uvedený v enunciáte tohto rozhodnutia. Súd sa však v žiadnom prípade nemohol stotožniť s navrhovaným rozsahom zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobca navrhol zriadiť záložné právo na tri byty, jeden nebytový priestor, a šiestich pozemkov. Bez tohto, aby súd poznal hodnotu všetkých nehnuteľností, ktoré navrhol žalobca zaťažiť záložným právom, má za to, že vzhľadom k zabezpečovanej, potvrdenej hodnote 216.000,- eur je navrhovaný rozsah záložných práv celkom zjavne neprimeraný. Žalobca v návrhu uviedol, že celková škoda, ktorú mala žalovaná spôsobiť môže dosiahnuť až sumu 438.000,- eur, čím odôvodnil aj rozsah požadovaného zabezpečenia, táto výška však nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Súd teda nemohol akceptovať tak široký návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zo všeobecnej vedomosti súdu o hodnote nehnuteľností v Bratislave môže vo veľmi hrubom odhade konštatovať, že navrhovaný rozsah požadovaného zabezpečovacieho opatrenia je minimálne trojnásobný oproti zabezpečovanej povinnosti, čo súd môže jednoznačne považovať za zjavne neprimerané. Primeranosť zabezpečovacieho opatrenia je pritom jedným z dôležitých faktorov, ktorý má vplyv na rozhodovanie súdu o navrhnutom opatrení. Súd teda pri rozhodovaní o podanom návrhu považoval za rozhodujúcu hodnotu 216.000,- eur, ktorej úhradu je
potrebné zabezpečovacím opatrením zabezpečiť. Súd len vlastnou úvahou dospel k záveru, že záložné právo na byt uvedený v enunciáte tohto uznesenia bude dostatočným zabezpečením pohľadávky žalobcu vo výške 216.000,- eur.
5. Voči vydanému zabezpečovaciemu opatreniu podala žalovaná odvolanie, k odvolaniu sa vyjadril žalobca. O podanom odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 7Cob/31/2023-322, ktorým napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. Žalovaná v rámci odvolacieho procesu k spisu založila aj žalobu o určenie proti žalobcovi z 12.05.2023, s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Samotné odvolanie žalovanej na 24 stranách obsahuje právnu argumentáciu a mnohé skutočnosti a tvrdenia. Prílohou odvolania sú lekárske správy, listinné dôkazy, dohoda o skončení pracovného pomeru, stanovisko žalovanej z 12.05.2023. Žalovaná v odvolaní vyčerpávajúcim spôsobom uviedla okrem právnej argumentácie aj odvolacie dôvody spočívajúce najmä v uvedení a opise situácie medzi stranami sporu s mnohými tvrdeniami, popretiami (napr. poprela dobrovoľné podpísanie dohody o urovnaní a existenciu pohľadávky). K odvolaniu žalovanej sa vyjadril rozsiahlym spôsobom žalobca.
7. Zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie odvolací odôvodnil nasledovne: súd prvej inštancie vydal uznesenie na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia s odôvodnením, že za základ považoval dohodu o urovnaní medzi stranami, ktorej neplatnosti aj podľa vyjadrenia žalobcu sa žalovaná domáha v samostatnom súdnom konaní, ako preukázaný nárok žalobcu, avšak nevysporiadal sa dostatočne s reálnou existenciou a výškou pohľadávky, ktorej zabezpečenia sa žalobca domáha. Pritom peňažný nárok žalobcu, ktorého zabezpečenia sa domáha, musí byť nepochybne osvedčený. Nevyhodnotil, či je návrh žalobcu z objektívneho hľadiska dostatočne presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností pre potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Naopak sám v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaná sa úmyselne zbavuje majetku na úkor žalobcu ako veriteľa. Uspokojil sa len s preukázaním, že žalovaná vykonala spätný prevod v sume 48.000,- eur, čo je však nedostatočné na osvedčenie hrozby zmarenia exekúcie a nemožnosti údajnú pohľadávku žalobcu voči nej plniť. Žalovaná je vlastníčkou viacerých nehnuteľností a súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou nezaoberal. Nedostatočne odôvodnil, v čom spočíva hrozba exekúcie (odvolací súd mal zrejme na mysli ohrozenie exekúcie). Len poukaz na predzvesť snahy vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti, a to spätný prevod sumy 48.000,- eur, je nedostatočný a navyše právne irelevantný. Nedostatočne presvedčivo súd prvej inštancie odôvodnil, prečo sa rozhodol zriadiť zabezpečovacie opatrenie len voči predmetnej nehnuteľnosti (byt č. 42, 5 poschodie bytového domu na Agátovej ul. 7/B, Bratislava ) a nie voči aj iným v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uvádzaným nehnuteľnostiam, t. j. prečo si vybral práve túto nehnuteľnosť, keďže nemal objektívne zdokladovanú hodnotu nehnuteľností žalovanej (z hľadiska proporcionality výšky pohľadávky v zmysle dohody o uznaní a aj jednotlivých nehnuteľností).
8. Pri opätovnom rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenie, vychádzajúc z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu musí súd prvej inštancie uviesť, že pri rozhodovaní o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia súd nevychádza z riadneho dokazovania, zisťuje len či je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo či existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Vychádza pritom rýdzo z tvrdení a dôkazov žalobcu, bez nutnosti oboznámenia sa s prípadnými protiargumentmi protistrany. Až odvolací súd má možnosť, po podanom odvolaní oboznámiť sa s argumentmi a dôkazmi druhej strany a ak dospeje k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne aj na základe argumentácie a dôkazov protistrany môže rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť.
9. Napriek rozsiahlej odvolacej argumentácii ako aj vyjadreniu k nej, zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu nie je súdu prvej inštancie celkom zrejmé ako sa pri rozhodovaní odvolací súd s odvolacími dôvodmi vysporiadal, s ktorými odvolacími dôvodmi sa stotožnil.
10. Žalobca podaním, ktoré bolo súdu doručené 24.11.2023, teda po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom doplnil svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V tomto podaní žalobca uviedol, že jeho peňažná pohľadávka voči žalobkyni stále trvá a je dôvodná. Žalobca po podaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie
platobného rozkazu na sumu vo výške 48.000,- eur, pričom Okresný súd Banská Bystrica dňa 10.07.2023 vydal platobný rozkaz sp. zn. 35Up/388/2023, ďalej podal návrh na vydanie platobného rozkazu na sumu vo výške 168.000,- eur, pričom Okresný súd Banská Bystrica dňa 06.10.2023 vydal platobný rozkaz sp. zn. 29Up/1277/2023. Žalobca ďalej opísal podanie trestného oznámenia s opisom protiprávneho konania viacerých osôb, vrátane žalovanej a zároveň si ako oznamovateľ a poškodený uplatnil nárok na náhradu škody v minimálnej výške 438.073,- eur. Žalovaná v odvolaní voči uzneseniu o zriadení zabezpečovacieho opatrenia odkazovala na trestné oznámenie zo dňa 29.06.2023, ktoré podala voči žalobcovi pre podozrenie zo spáchania trestného činu hrubého nátlaku a podvodu. V tejto veci ČVS:ORP-442/1-VYS-B4-2023 bolo vyšetrovateľom vydané uznesenie, ktorým bola vec odmietnutá. Žalobca zistil, že po podaní návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia žalovaná zriadila na všetkých svojich nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve (jeden byt v Dúbravke a jeden byt v Karlovej Vsi) vecné bremená spočívajúce v práve doživotného užívania predmetných nehnuteľností v prospech svojich detí a zaťa. Zať žalovanej, pán A. D., pritom tiež pracoval u žalobcu. Už teraz je zrejmé, že pokiaľ bude mať žalobca v budúcnosti exekučný titul, výkon záložného práva bude v dôsledku vecných bremien podstatne sťažený. Takéto ťarchy spočívajúce v práve až štyroch rôznych osôb doživotne užívať predmetné byty drasticky znižujú hodnotu nehnuteľností a byty robia prakticky nepredajnými. Toto konanie žalovanej podľa žalobcu preukazuje dôvodnosť podaného návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalovaná preukázateľne začala vykonávať úkony týkajúce sa jej majetku, na základe ktorých má žalobca dôvodnú pochybnosť o tom, že exekúcia bude ohrozená. Ide o konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery žalovanej (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo 144/97 zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Vzhľadom na zaťažovanie nehnuteľností žalovanej ťarchami je preto potrebné urýchlene konať a zriadiť zabezpečovacie opatrenie, aby bola zabezpečená vymožiteľnosť pohľadávok žalobcu z majetku žalovanej, skôr než žalovaná svoj majetok bude účelovo znižovať a prevádzať na tretie osoby. Je zrejmé, že je naplnená aj požiadavka uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 741/2017. Žalobca opakovane zdôraznil, že žalovaná bola odvolaná z funkcie konateľky žalobcu ku dňu 11.04.2023. Bola o tom ústne opakovane informovaná aj za prítomnosti minimálne troch svedkov, a to JUDr. F. G., M. V. a B. N.. Práve z dôvodu, že žalovaná spochybňuje dohodu o urovnaní, je absolútne nevyhnutné, aby bolo zriadené zabezpečovacie opatrenie, a to až do času, kým bude pohľadávka žalobcu priznaná súdom, alebo naopak, pokiaľ súd na návrh žalovanej napríklad nerozhodne, že dohoda o urovnaní je neplatná. Pred uzatvorením dohody o urovnaní bola žalovaná informovaná o zistených skutočnostiach a výške škody, pričom podpísaniu dohody o urovnaní zo strany žalovanej predchádzalo jej prosenie žalobcu o odpustenie. Žalovaná sa zároveň ospravedlnila aj všetkým prítomným spolupracovníkom (napr. B. N., M. V.). Žalovaná žalobcovi tvrdila, že ju to celé mrzí a je jej ľúto, že konateľa žalobcu svojím protiprávnym konaním zatiahla do tejto situácie. Priebeh týchto udalostí dokazujú zvukové nahrávky z trestného konania ČVS:ORP-442/1-VYS-B4-2023 vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava IV.
11. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj na fakt, že žalovaná vykonáva úkony smerujúce k zníženiu hodnoty nehnuteľností v jej výlučnom vlastníctve a sťaženiu prípadnej exekúcie (toho času zriadenie vecných bremien), uvedenie žalobcu do omylu s tým, že má záujem dobrovoľne plniť dohodu o urovnaní (keďže v lehote stanovenej v dohode najprv zaplatila prvú splátku dlžnej sumy vo výške 48.000,- eur), následný preukázaný podvodný prevod sumy 48.000,- eur z účtu žalobcu späť na svoj účet, ale takisto nedôveryhodnosť žalovanej vyplývajúca z nespoľahlivého jednania v rámci mimosúdnych rokovaní (v čase od 28.06.2023 - 21.07.2023), má žalobca za to, že sú naplnené podmienky pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia.
12. K hodnote nehnuteľností žalobca uviedol, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je zriadiť rýchlu a účelnú úpravu, a tak zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať a značne sťažiť či znemožniť vymoženie pohľadávky oprávnenej strany, prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Preto nie je účelné, aby sa hodnota nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej, ktoré sú predmetom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, zdĺhavo preukazovali znaleckým posudkom.
13. Žalobca pre zdokladovanie trhovej hodnoty niektorých nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej súdu predložil inzeráty, z ktorých je zrejmé, že cena porovnateľného bytu, ako vlastní žalovaná v lokalite Agátová ul., Bratislava - Dúbravka (t.j. na tej istej ulici, ako sa nachádza byt žalovanej) sa pohybujú na
úrovni 145.000,- eur, 189.900,- eur, resp. 127.990,- eur. Trhová hodnota nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej v lokalite Bratislava - Karlova Ves (v lokalite Dlhé diely, kde sa nachádza aj byt žalovanej) sa pohybuje na úrovni 159.000,- eur, 155.000,- eur, 125.000,- eur, resp. 178.900,- eur. Trhová hodnota nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej v lokalite Bratislava - Petržalka sa pohybuje na úrovni 134.900,- eur, 146.000,- eur, resp. 146.800,- eur. Byt nachádzajúci sa v Petržalke je podľa údajov z katastra nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu, teda minimálne vo výške 438.000,- eur a hodnotu nehnuteľností, resp. bytov vo vlastníctve žalovanej, žalobca trvá na tom, že pokiaľ konajúci súd nezriadi záložné právo na všetky nehnuteľnosti žalovanej uvedené v návrhu, je nevyhnutné nariadiť zabezpečovacie opatrenie minimálne v rozsahu na niektoré z dvoch bytov vo vlastníctve žalovanej, aby sa hodnota zabezpečenia aspoň priblížila k sume pohľadávky žalobcu vo výške minimálne 438.000,- eur.
14. Žalovaná po zrušení rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie doložila do spisu vlastné čestné vyhlásenie, v ktorom opísala postoj pána Benáka k jej osobe.
15. Pri opätovnom prejednaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musel súd prvej inštancie zohľadniť aj rozsiahlu argumentáciu strán sporu ako aj závery odvolacieho súdu. Súd v zhode s prvým rozhodnutím zastáva názor, že žalobca preukázal a osvedčil existenciu potreby neodkladnej úpravy pomerov.
16. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal dostatočne s reálnou existenciou a výškou pohľadávky, ktorej zabezpečenia sa žalobca domáha. V tomto smere musí súd prvej inštancie uviesť, že reálnu existenciu a výšku pohľadávky mal pri prvotnom ako aj pri tomto rozhodovaní jednoznačne preukázanú dohodou o urovnaní zo dňa 12.04.2023, ktorú žalovaná a konateľ žalobcu podpísali s notárskym overením podpisov a ktorej existenciu ani žalovaná v odvolacom konaní nespochybnila. Súdu prvej inštancie nie je zrejmé akým iným, hodnovernejším spôsobom mal mať preukázanú pohľadávku žalobcu pre potreby rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Až v odvolacom konaní žalovaná v rámci svojej argumentácie uviedla, že uvedená dohoda má byť neplatným právnym úkonom, nakoľko ju nepodpísala zo slobodnej vôle, k podpisu mala byť donútená zo strany žalobcu. Nemôže byť úlohou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení, ktoré má preventívne chrániť žalobcu pred prípadným zmarením exekúcie, riadnym dokazovaním zisťovať a preukázať skutkový stav medzi stranami sporu. Takže pre potreby tohto druhu súdneho konania súd považuje návrh za dostatočne presvedčivý s osvedčením existencie pohľadávky a jej výšky, aj keď samozrejme nie jednoznačne preukázanej v presnej sume.
17. Súd prvej inštancie má dokonca z argumentácie žalovanej v rámci odvolacieho konania za preukázané, že vzťahy medzi stranami sporu sú mimoriadne komplikované, plné protichodných tvrdení, obvinení. Vzťahy medzi stranami sporu vyústili až do trestných oznámení. Aj vzhľadom na uvedené nie je úlohou tohto súdu rozhodovať v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na základe riadneho dokazovania o nárokoch žalobcu. O jeho nárokoch, či nárokoch žalovanej už rozhodujú súdy v iných konaniach. Až riadnym dokazovaním bude môcť súd riadne preukázať dôvodnosť či pravdivosť tvrdení strán a meritórne rozhodnúť.
18. Odvolací súd v zrušovacom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie síce konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že sa žalovaná úmyselne zbavuje majetku na úkor žalobcu ako veriteľa, ale uspokojil sa len s preukázaním, že žalovaná vykonala spätný prevod v sume 48.000,- eur, čo je však nedostatočné na osvedčenie hrozby zmarenia exekúcie a nemožnosti údajnú pohľadávku žalobcu voči nej plniť. Žalovaná je vlastníčkou viacerých nehnuteľností a súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou nezaoberal. Nedostatočne odôvodnil, v čom spočíva hrozba exekúcie (odvolací súd mal zrejme na mysli ohrozenie exekúcie). Len poukaz na predzvesť snahy vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti, a to spätný prevod sumy 48.000,- eur, je nedostatočný a navyše právne irelevantný. V nadväznosti na odvolacím súdom označený nedostatok, musí prvoinštatnčný súd opätovne akcentovať a vyjadriť najhlbšie presvedčenie, že prevod sumy 48.000,- eur z účtu žalobcu v čase, keď už žalovaná nebola jeho konateľkou po tom ako ich tam sama z vlastného účtu na základe spísanej dohody o urovnaní poslala, súd jednoducho nemôže vyhodnotiť inak, ako že ide o flagrantnú snahu o vyhnutie sa plneniu svojho záväzku a marenie uspokojenia pohľadávky žalobcu. Súdu prvej inštancie nie je zrejmá odvolacím súdom označená právna irelevancia úkonu, ktorým neoprávnená osoba z cudzieho účtu prevedie na svoj osobný účet financie. Žalovaná tento prevod dokonca v odvolaní ani nepoprela. Uviedla, že o odvolaní
z funkcie konateľa nevedela, vychádzala z údajov o obchodného registra. V tejto fáze konania musí súd vyhodnotiť tvrdenie žalovanej, že nemala vedomosť o odvolaní z funkcie konateľky za účelové. V kontexte týchto bankových prevodov žalovaná uviedla, že prevod 48.000,- eur z jej účtu na účet žalobcu bol vykonaný 12.03.2023!!! (zrejme mala na mysli 12.04.2023) o čom mala predložiť transakciu o prevode. Žiadne potvrdenie o takomto bankovom pohybe však v spise nie je. Aký právny význam malo toto tvrdenie, či k úhrade sumy 48.000,- eur zo strany žalovanej došlo 12.04.2023 alebo 13.04.2023 nie je súdu jasné. Z listinných dôkazov - bankových výpisov predložených žalobcom pritom vyplýva, že platba vo výške 48.000,- eur bola na jeho účet pripísaná 13.04.2023 a odpísaná 17.04.2023 s popisom platby - detail: vrátenie platby - omyl. Sama žalovaná však v rámci svojej obrany priznala, že platbu vykonala nie ako omyl, ale ako platbu vykonanú pod vplyvom žalobcu, jeho nátlaku. Jednotlivé vyjadrenia žalovanej (nevedela o odvolaní z funkcie konateľa, tvrdenia o spätnej platbe) vyznievajú účelovo, nepresvedčivo. Ak by aj súd pripustil úvahu, že žalovaná nevedela o svojom odvolaní z funkcie konateľky, ale prihliadajúc na celkovú napätú atmosféru medzi stranami, nie je mu vôbec jasné, aký dôvod by ju oprávňoval na vykonanie bankového prevodu (ako konateľky) na svoj osobný účet. Ani legitímny konateľ obchodnej spoločnosti predsa nemôže bez oprávnenia prevádzať financie z účtu obchodnej spoločnosti na svoj osobný účet. Súd teda aj v nadväznosti na už uvedené argumenty obsiahnuté v rozhodnutí č.k. 10Cb/34/2023-185 musí zotrvať na svojom právnom závere, že v prejednávanej veci existuje obava, že prípadná exekúcia proti žalovanej bude ohrozená, nakoľko žalovaná, ktorá neoprávneným bankovým prevodom z účtu žalobcu sama túto obavu žalobcu spôsobila.
19. Nemalou mierou obavu žalobcu o ohrození exekúcie žalovaná potvrdila aj svojím postupom, na ktorý upozornil žalobca. Žalovaná totiž zriadila na byte v jej osobnom vlastníctve na Agátovej ulici vecné bremeno ,,in personam“ - právo doživotného bývania a užívania v prospech A. D., rod. N. a PhDr. A. D. PhD. Na byte v jej osobnom vlastníctve na Matejkovej ulici zriadila vecné bremeno ,,in personam“
- právo doživotného bývania a užívania v prospech A. D., rod. N. a PhDr. A. D. PhD., Mgr. G. E. rod. N., A. E.. Podľa tvrdenia žalobcu ide pritom o deti žalovanej a ich manželov. Súd tieto kroky žalovanej nemôže vyhodnotiť inak ako snahu o zníženie hodnoty svojho majetku s jasným priemetom do ohrozenia exekúcie. Súd považuje za notorietu, že byt so zriadeným vecným bremenom doživotného bývania a užívania pre dve a štyri osoby má pri prípadnom výkone záložného práva výrazný dopad výšku uspokojovanej pohľadávky. Tieto úkony žalovanej, ktoré v prípade bytu na Agátovej ulici aj predchádzali zápisu sudcovského záložného práva nariadeného rozhodnutím súdu v tejto veci sú podľa názoru súdu novým samostatným dôvodom na vydanie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia. Súdu je zrejmé, že uvedenom prípade nejde o typické ohrozenie výkonu exekúcie, spôsobom, ktorým sa povinný zbavuje svojho majetku, z ktorého by mohla byť exekúcia uspokojená, ale ide o zrejmé znižovanie hodnoty tohto majetku. Súd nemôže vyhodnotiť zriadenie uvedeného vecného bremena žalovanou inak ako účelovo, v snahe znemožniť exekúciu, najmä pri byte na Matejkovej ulici v Bratislave, nakoľko sa javí viac ako nepravdepodobné reálne užitie a dôvodnosť tohto vecného bremena - práva bývania a užívania bytu štyrmi dospelými osobami, pričom v prospech dvoch z týchto osôb je zriadené identické vecné bremeno aj na byte na Agátovej ulici. Z uvedeného postupu žalovanej jednoznačne musí rezultovať záver, že dôsledkom je znižovanie hodnoty jej majetku, ktoré podstatnou mierou ovplyvňuje jej majetkové pomery, tak ako to predpokladá aj rozhodnutie NS SR sp.zn. 5 Obo 144/97, zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998.
20. Odvolací súd tiež vytkol súdu prvej inštancie, že nedostatočne presvedčivo odôvodnil, prečo sa rozhodol zriadiť zabezpečovacie opatrenie len voči predmetnej nehnuteľnosti (byt č. 42, na Agátovej ul. 7/B, Bratislava) a nie voči aj iným v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uvádzaným nehnuteľnostiam, t.j. prečo si vybral práve túto nehnuteľnosť, keďže nemal objektívne zdokladovanú hodnotu nehnuteľností žalovanej (z hľadiska proporcionality výšky pohľadávky v zmysle dohody o uznaní a aj jednotlivých nehnuteľností). K tomuto bodu môže súd prvej inštancie len opakovane uviesť, že v rámci konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie, nemá a nemôže mať detailne preukázaný stav veci a objektívne zdokladovanú hodnotu nehnuteľností žalovanej. Musí rozhodnúť na základe podkladov a dôkazov obsiahnutých v návrhu. Súd považoval a považuje za správne a zákonné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia len na jednej nehnuteľnosti, napriek tomu, že žalobca navrhoval podstatne širšie zabezpečovacie opatrenie na viacerých nehnuteľnostiach. Súd sa mohol len vlastnou úvahou rozhodovať pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na konkrétny byt. Avšak práve zamietnutím časti návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, súd prvej inštancie zohľadnil zásadu primeranosti nariadeného zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na eventuálnu výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanej. Súd nemohol vziať do úvahy hodnoty jednotlivých
nehnuteľností, na ktorých požadoval žalobca zriadiť zabezpečovacie opatrenie, nakoľko tieto hodnoty nepozná, avšak ani ich poznať nemusí. Podmienkou na vydanie zabezpečovacieho opatrenia totiž nie je presná zhoda v hodnote zabezpečovanej nehnuteľnosti a hodnoty pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Podmienkou na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je obava z ohrozenia exekúcie. Hodnota zabezpečovanej nehnuteľnosti však nemôže byť rádovo vyššia ako hodnota pohľadávky, vzhľadom na zásadu primeranosti. Navrhovateľ si v iných súdnych konaniach už uplatnil pohľadávky voči žalovanej v celkovej výške 216 000 eur, nariadenie zabezpečovacieho opatrenia len na jeden byt ( označený vo výroku tohto uznesenia) sa teda javí ako práve primerané. Na otázku prečo si súd vybral práve tento byt na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, nie je iná odpoveď, ako na základe vlastnej úvahy s prihliadnutím na zásadu primeranosti. Je nepochybné, že v prejednávanej veci nedochádza vydaním zabezpečovacieho opatrenia k neprimeranému zabezpečeniu pohľadávky žalobcu. Súd musí akcentovať aj skutočnosť, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia nevzniká u žalovanej žiadne zásadné obmedzenie v užívaní nehnuteľnosti (samozrejme okrem prípadu ak by ich žalovaná chcela skutočne scudziť), ani nebezpečenstvo neoprávneného výkonu záložného práva, nakoľko tento výkon je možný len po právoplatnom priznaní pohľadávky žalobcu. Takže ak sa ukážu tvrdenia žalovanej v súdnom konaní ako pravdivé a súd pohľadávku voči nej neprizná, záložné právo po návrhu zanikne.
Podľa § 343 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
21. Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom sporovom procese a jeho účelom je zriadiť rýchlu a účelnú úpravu, a tak zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať a značne sťažiť či znemožniť vymoženie pohľadávky. Pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Na základe zisteného skutkového stavu, predložených dôkazov dospel súd opäť k záveru, že existuje obava z ohrozenia exekúcie a pohľadávku žalobcu považuje za preukázanú, táto je predmetom iného súdneho konania. Okrem odôvodnenia tohto rozhodnutia sa súd pridržiava aj odôvodnenia obsiahnutého v rozhodnutí č.k. 10Cb/34/2023-185.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty súd dospel k opätovne k záveru, že v predmetnej veci sú splnené predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v obmedzenom rozsahu.
23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd v rozhodovaní o náhrade trov konania v prejednávanej veci považuje za neúčelné až nemožné pomerne rozdeliť náhradu trov konania a z toho dôvodu rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne a žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).