Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_13C-49-2017.pdf
PDF · 190.02 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/49/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou , v spore žalobcu : PRODUCT TRADE s.r.o., B. Němcovej 1552/10, Spišská Nová Ves, IČO: 47 483 164, právne zastúpený: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát, Južná trieda 28, Košice proti žalovanému : Ing. Daniel Csonka, Zimná 226/90, Spišská Nová Ves, IČO: 11 953 403 právne zastúpený JUDr. Dáša Bajanová, advokátka, Starosaská 3, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 24.000,- € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 24.000,-€ s úrokom z omeškania 9,00% ročne zo sumy 24.000,-€ od 27.01.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Návrh v časti zaplatenia úrokov z omeškania nad sumu 9,00% ročne a dobu omeškania od 23.08.2014 do 26.01.2018 zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 04.12.2017 žalobný návrh ktorým žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 24.000,-€ s úrokom z omeškania 9,15% ročne zo sumy 4.000,-€ od 23.08.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania 9,05% ročne zo sumy 20.000,-€ od 23.08.2014 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako kupujúci uzatvoril dňa 20.05.2014 so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný previedol na žalobcu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie Spišská Nová Ves. V čl. IV. kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na celkovej kúpnej cene za prevádzané nehnuteľnosti vo výške 120.000,-€ vrátane DPH ( z toho 100.000,- € základ dane a 20.000,- € DPH ) . V zmysle tohto článku kúpnej zmluvy žalobca uhradil dohodnutú kúpnu cenu tak, že 4.000,- € vrátane DPH zaplatil v hotovosti v deň podpísania kúpnej zmluvy, sumu 90.776,97 € vrátane DPH dňa 22.05. 2014 na úhradu záväzku žalovaného voči Slovenskej sporiteľni, a. s., sumu 3.613,90 € vrátane DPH dňa 22.05. 2014 na účet Dražobnej spoločnosti, a. s. ktorá realizovala dražbu na majetok, ktorý bol predmetom prevodu v zmysle tejto kúpnej zmluvy a sumu 21.609,13 € dňa 22.05. 2014 vrátane DPH na účet žalobcu. Tieto úhrady žalobca vykonával na základe kúpnej zmluvy a na základe faktúry č. 20140004, ktorú mu vystavil žalovaný dňa 20.05.2014.
2. Spolu s Kúpnou zmluvou zo dňa 20.05.2014 uzatvoril žalobca ako účastník 2 a žalovaný ako účastník 1 dňa 20.05.2014 aj Dohodu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal vykonať úkony smerujúce k vydaniu právoplatného dodatočného povolenia stavby prevádzkovej budovy, ktorá ako neskolaudovaná bola predmetom prevodu podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2014. Žalobca sa zaviazal žalovanému pri tom, ako mu žalovaný odovzdá tam špecifikované listiny, za vykonanie týchto prác zaplatiť žalovanému sumu 25.000,- €. Žalovaný však tento svoj záväzok v dohodnutej lehote 90
dní a ani nikdy potom nesplnil a o toto splnenie sa ani nepokúšal. Nárok na zaplatenie tejto sumy mu nevznikol.
3. Následne si žalobca voči Daňovému úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves za zdaňovacie obdobie máj 2014 uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 20.000,- €, pričom tento svoj nárok podložil Kúpnou zmluvou zo dňa 20.05.2014 a faktúrou číslo 20140004 vystavenou dňa 20.05. 2014. Keďže však žalovaný, ktorému v súvislosti s prijatou kúpnou cenou vo výške 100.000,- € plus 20.000 € DPH vznikla daňová povinnosť v sume 20.000,- € túto daňovú povinnosť nesplnil a DPH v sume 20.000,- € neuhradil, začal Daňový úrad Košice u žalobcu dňa 22.08.2014 daňovú kontrolu zameranú na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2014.
4. O tejto daňovej kontrole bol spísaný dňa 12.01.2015 pod číslom 9801404/548597/2015 Protokol, z ktorého vyplýva, že správca dane zistil, že stavba, ktorá bola predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, bola ku dňu prevodu neskolaudovaná a v katastri nehnuteľností je zapísaná ako rozostavaná a bez prideleného súpisného čísla. Spoločnosť ARBO SPIŠ s. r. o., ktorej konateľom bol aj žalovaný, požiadala Mestský úrad Spišská Nová Ves o určenie prevádzkového času v tejto budove, o čom rozhodol Mestský úrad Spišská Nová Ves dňa 03.06. 2009. Toto správca dane vyhodnotil ako dôkaz, že predmetná stavba bola užívaná ešte pred dňom 03.06.2009. V zmysle § 38 ods. l zákona 222/2004 Z. z. o DPH je tento nájom stavby možné považovať za "začatie užívania stavby", a teda uzavrel, že stavba bola užívaná ešte pred jej skolaudovaním. Následne žalovaný doručil správcovi dane Zmluvu o prenájme nebytových priestorov a pozemku nehnuteľnosti zo dňa 01.04.2009, z ktorej vyplynulo, že prenájom trval až do dňa predaja nehnuteľností, teda do 20.05. 2014, čo predstavuje dĺžku užívania 5 rokov 4 mesiace a 20 dní. Správca dane konštatoval, že pri predaji nehnuteľnosti žalovaným žalobcovi sa pozemky, ktoré boli predmetom predaja, považovali za stavebné. V zmysle § 38 ods. l zákona o DPH bola predaná nehnuteľnosť oslobodená od DPH, pretože ju predávajúci užíval viac ako 5 rokov. Užívanie nehnuteľnosti trvalo viac ako 5 rokov a predávajúci ( žalovaný ) platiteľ DPH sa rozhodol dodanie nehnuteľnosti zdaniť, potom osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 12 písm. c/ zákona o DPH platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, teda kupujúci - žalobca. Následne správca dane vo vzťahu ku žalovanému konštatoval, že tento postup podľa § 38 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH daňovým subjektom ( žalovaným ) nebol dodržaný a došlo k porušeniu § 71 ods. 7 zákona o DPH, pretože predávajúci nevyznačil vo faktúre č. 2014004 zo dňa 20.5.2014 prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c/ zákona o DPH na kupujúceho ( žalobcu ) PRODUKT TRADE s. r.o., ktorý bol v postavení osoby povinnej platiť daň správcovi dane. Na základe vyššie uvedených zistení kontrolovaný daňový subjekt platiteľ dane PRODUCT TRADE s. r. o. mal za zdaňovacie obdobie máj 2014 z nákupu nehnuteľnosti deklarovanej na faktúre č. 20140004 zo dňa 20.05.2014 priznať daň v sume 20.000,- € a zároveň mu vzniklo právo na odpočet dane v sume 20.000, - €. Pri dodaní - predaji predmetných nehnuteľností mal byť uplatnený režim prenesenia daňovej povinnosti. Správca dane preto nepriznal žalobcovi nárok na nadmerný odpočet v sume 20 000,-€ z predmetnej transakcie.
5. Žalobca poukázal, že faktúra číslo 20140004 zo dňa 20.05.2014 vystavená žalovaným na sumu 100 000,-€ základ dane plus 20 000,-€ DPH nemala vyznačený prenos daňovej povinnosti, čím žalovaný porušil § 71 ods. 7 zákona o DPH. Navyše, žalovaný pred uzatvorením Kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2014 žiadnym spôsobom neoznámil, že predmetná nehnuteľnosť je v užívaní viac ako 5 rokov pred dňom predaja, čo malo zásadný vplyv na posúdenie, či sa na tento predaj bude vzťahovať režim prenesenej daňovej povinnosti alebo nie. Túto skutočnosť zistil až správca dane pri realizácii daňovej kontroly.
6. V dôsledku toho, že predmetná nehnuteľnosť bola v užívaní viac ako 5 rokov, bolo jej dodanie kupujúcemu oslobodené od DPH. Pre prípad, že by sa predávajúci ako platiteľ DPH rozhodol dodanie nehnuteľnosti zdaniť ( na čo má nárok ), potom v zmysle § 69 ods. 12 písm. c/ zákona o DPH je platiteľom DPH priamo kupujúci /tzv. prenesená daňová povinnosť /, pričom táto skutočnosť musí byť vyznačená vo faktúre. Keďže predávajúci - žalovaný uviedol kupujúceho - žalobcu do omylu ohľadom užívania nehnuteľnosti, resp. zamlčal podstatnú okolnosť, z ktorej vyplýva, že dodanie nehnuteľnosti malo byť oslobodené od DPH, vylákal od kupujúceho - žalobcu sumu 20.000,- €, ktorú mu aj žalobca ako DPH skutočne uhradil. Aj v prípade, že by sa predávajúci rozhodol dodanie nehnuteľnosti zdaniť, potom by musel obligatórne nastať režim prenesenej daňovej povinnosti, a teda rovnako by neexistoval dôvod na to, aby kupujúci - žalobca platil sumu rovnajúcu sa DPH / 20.000,- € / predávajúcemu - žalovanému,
ale vznikla by mu v tomto rozsahu daňová povinnosť a zároveň by mu vzniklo právo na vrátenie dane v tejto výške.
7. Potom, čo sa žalobca oboznámil s výsledkom daňovej kontroly a so skutočnosťou, že mu nebude nadmerný odpočet v sume 20.000,- € vrátený aj napriek tomu, že túto sumu žalovanému zaplatil, vyzval žalobcu prostredníctvom realitnej kancelárie, ktorá sprostredkovala predaj, na vrátenie sumy 20.000,- €, keďže neexistuje žiadny titul na to, aby túto sumu mal u seba. Žalovaný však nereagoval, neposkytol žalobcovi žiadnu súčinnosť. Na nápravu situácie bolo potrebné, aby žalovaný vystavil správnu faktúru s vyznačením prenesenej daňovej povinnosti a túto faktúru doručil žalobcovi. Ani na následnom stretnutí neprejavil žalovaný žiadnu snahu o nápravu tohto stavu.
8. Na základe uvedeného sa žalobca domáha od žalovaného, aby mu zaplatil sumu 20.000.-€, ktorú mu síce žalobca uhradil ako DPH z kúpnej ceny v zmysle Kúpnej zmluvy dňa 20.05.2014, ale bolo tomu iba preto, že žalovaný zatajil žalobcovi rozhodujúce skutočnosti z ktorých vyplýva, že sa v danom prípade mal uplatniť režim prenesenej daňovej povinnosti, a teda žalobca nemal túto sumu platiť žalovanému, ale mala mu vzniknúť daňová povinnosť, ktorá sa ale mala kompenzovať právom na vrátenie dane v rovnakej výške.
9. K nároku na zaplatenie sumy 4.000,- € s príslušenstvom žalobca uviedol, že v zmysle Kúpnej zmluve zo dňa 20.05. 2014 uhradil žalobca časť kúpnej ceny vo výške 4.000,-€ v hotovosti do rúk predávajúceho - žalovaného, pričom prevzatie tejto sumy žalovaný potvrdil svojim podpisom na Kúpnej zmluve. Následne počas daňovej kontroly bolo žalobcovi vytýkané, že v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti sa aj úhrada sumy 4.000,- €, ktorá je časťou celkovej kúpnej ceny prevyšujúcej sumu 5.000,- € / v danom prípade celkovo 120.000,- € s DPH/ považuje za správny delikt v zmysle § 9 ods. l písm. a/ tohto zákona. Preto sa zmluvné strany, aby im nemohla byť uložená sankcia za takýto správny delikt, dňa 22.08.2014 dohodli na uzatvorení Dodatku číslo l ku Kúpnej zmluve zo dňa 20.05. 2014, v zmysle ktorého mala byť táto časť kúpnej ceny vo výške 4.000,- € uhradená predávajúcim na jeho bankový účet číslo SK57 1111 0000 0066 6585 1018. Zároveň v tento deň /22.08. 2014/ žalobca sumu 4.000,-€ aj bankovým prevodom uhradil na účet žalovaného.
10. Žalovaný sa dňa 22.08.2014 bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, keď platbu 4.000,- € obdržal dvakrát, najprv v hotovosti pri podpise Kúpnej zmluvy dňa 20.05. 2014 v zmysle vtedy platného znenia Kúpnej zmluvy a následne dňa 22.08.2014 prevodom na účet v zmysle Dodatku číslo l ku kúpnej zmluve. Dodatkom číslo 1 bol nahradený pôvodný text Kúpnej zmluvy, preto neexistuje právny titul, na základe ktorého by mal žalovaný nárok na dvojité zaplatenie tejto platby.
11. Žalovaný so žalobou v celom rozsahu nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že je pravda, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá kúpna zmluva podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predávajúcim bol žalovaný a kupujúcim bol žalobca. Táto kúpna zmluva bola uzavretá dňa 20.05.2014 a bola autorizovaná JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátka, Zimná 59, 05201 Spišská Nová Ves. Pred uzavretím kúpnej zmluvy bola uzavretá Zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti - výhradná, a to dňa 29.04.2014 s realitnou kanceláriou: REALITY 008, s.r.o., Zimná 59, 05201 Spišská Nová Ves. Odpredaj bol realizovaný prostredníctvom realitnej kancelárie. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti v katastrálnom území Spišská Nová Ves zapísané na LV č. XXXX. V čl. IV bola dohodnutá kúpna cena nehnuteľnosti s príslušenstvom a to presne uvedená: spolu 120.000,-EUR vrátane DPH. Následne bol uvedený rozpis ceny za budovu a pozemky. Spôsob úhrady kúpnej ceny bol dohodnutý v častiach, kde boli presne popísané spôsoby úhrady jednotlivých častí kúpnej ceny. Úhrada kúpnej ceny bola prevedená tak, ako bolo v zmluve dohodnuté. Žalovaný ako predávajúci vystavil dňa 20.05.2014 faktúru č. 20140004, splatnú dňa 20.06.2014 na sumu: 120.000,-EUR vrátane DPH. Túto faktúru doručil žalobcovi ako kupujúcemu.
12. Žalovaný bol štvrťročným platcom DPH, podal daňové priznanie za 2. štvrťrok 2014, kde vo výkaze - výstup uviedol uvedenú faktúru, t.j. uplatnil daň na výstupe. Žalobca túto faktúru obdržal, žiadne výhrady voči nej nemal.
13. Na základe rozhodnutia Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, bol povolený vklad nehnuteľnosti dňa 16.06.2014 pod č. V1243/14, t.j. vlastníkom nehnuteľnosti sa stal žalobca.
14. Žalovaný uviedol, že o rozhodnutí daňového úradu mal vedomosti, pretože následne podával opravné daňové priznanie dňa 24.04.2015, ktoré sa týkalo sumy 20 000,-EUR. V rámci daňovej kontroly žalobcu bolo zistené, že pri vystavovaní faktúry malo dôjsť žalovaným k chybe - nevyznačil prenos daňovej povinnosti podľa § 74 ods. 1 písm. k/ zákona o DPH, t.j. faktúra mala obsahovať podľa § 72 informáciu: prenesenie daňovej povinnosti, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby. Tak žalobca ako i žalovaný sú platcami DPH a v kúpnej zmluve sa mali dohodnúť na pravidlách, ktoré súvisia so zákonom o DPH, keď uviedli v kúpnej zmluve, že cena je určená vrátane DPH ( v zmluve nie je uvedený ani spôsob výpočtu DPH a nemajú vysporiadané ani prenesenie daňovej povinnosti, nemajú určený spôsob, ako určovali cenu, t.j. je uvedené ako kúpna cena: 120 000,- EUR vrátane DPH). Z vtedy platného zákona o DPH platilo, že keď kupujúci prizná prenesenú daňovú povinnosť z kúpy nehnuteľnosti a zároveň využije právo na odpočítanie dane, je výsledok nula vo vzťahu k DPH.
15. Žalovaný poukázal, že pri spisovaní kúpnej zmluvy sa dohodli, že túto zmluvu uzatvárajú podľa Občianskeho zákonníka. Podľa § 589 treba cenu dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a. Dohoda o cene je dohoda o výške ceny, alebo dohoda o spôsobe, akým sa cena vytvorí s podmienkou, že tento spôsob cenu dostatočne určuje. V kúpnej zmluve je uvedená suma: 120 000,-EUR vrátane DPH, iná špecifikácia ceny nie je. Následne ku kúpnej zmluve bol spísaný Dodatok č.1 zo dňa 22.08.2014, kde bola riešená úhrada časti kúpnej ceny, a to len v sume 4 000,- EUR, kde bolo taktiež uvádzané, že táto suma je vrátane DPH. Dátum 22.08.2014 ako dátum podpisu dodatku, dáva žalovaný do pozornosti z dôvodu, že žalobca v žalobe tvrdí, že u žalobcu začala daňová kontrola dňa 22.08.2014 a v tento deň upravoval resp. podpisoval dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve a nevysporiadal sa s DPH, hoci už mal vedomosti o tom, že je problém s odpočtom DPH v sume 20 000,-EUR.
16. V ďalšom žalovaný poukázal, že žalobca i po vykonaní daňovej kontroly neoznámil žalovanému žiadnu vadu predmetu kúpy, nenamietal kúpnu cenu, kúpna cena bola dohodnutá tak, ako je vyššie uvedené a v kúpnej zmluve nie je žiadna iná dohoda o prípadnej zmene kúpnej ceny. O tom, či mala byť nehnuteľnosť oslobodená, sa mali žalobca a žalovaný vysporiadať pred podpisom kúpnej zmluvy, keďže obaja majú vedieť, ako platcovia DPH, ako majú byt' splnené podmienky pri uplatňovaní DPH. Je preto zrejmé, že naďalej platí zmluvný vzťah vyplývajúci z kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 a že k dohode o zmene kúpnej zmluvy nedošlo. To, či došlo k porušeniu právnych predpisov ohľadom zákona o DPH, je právne irelevantné. Žalovaný má na základe uvedeného za to, že žalobca si uplatňuje úhradu sumy 24.000,-EUR s prísl. nedôvodne.
17. S poukazom na znenie § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má tiež žalovaný za to, že žalobca si doposiaľ neuplatnil nárok z práva zo zodpovednosti za vady, resp. právne vady a nevykonal žiaden právny úkon smerujúci k tomu, že by uplatnil u žalovaného akúkoľvek zmenu kúpnej ceny z dôvodu napr. DPH. Poukázal i na znenie § 101 Občianskeho zákonníka a to, že premlčacia doba, čo sa týka uplatnenia úhrady žalovanej sumy, je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 20.05.2014, zodpovednosť za vady, resp. právne vady, nebola doposiaľ uplatnená, úhrada kúpnej ceny bola riadne prevedená, posledná úhrada sumy 4 000,-EUR bola prevedená 25.08.2014 na účet žalovaného. Žalovaný podal žalobu na súd dňa 04.12.2017. Nárok žalobcu uplatnený v žalobe je preto premlčaný a žalovaný vzniesol i námietku premlčania.
18. Žalobca vo svojej replike trval na podanej žalobe v celom rozsahu, pravdivosť tvrdení žalovaného popieral a k námietke premlčania uviedol, že je nedôvodná, nakoľko išlo o prevod nehnuteľností slúžiacich na podnikanie v rámci podnikateľskej činnosti a premlčacia lehota podľa Obchodného zákonníka je 4 roky.
19. Žalovaný vo svojej duplike trval na zamietnutí celej žaloby. Opätovne poukazoval hlavne na to, že v čl. IV. Kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2014 bola dohodnutá kúpna cena spolu v sume 120.000,-EUR vrátane DPH. V kúpnej zmluve bol uvedený spôsob úhrady kúpnej ceny. Žalovaný bol štvrťročným platcom DPH, vystavil riadne faktúru, žalobca túto faktúru nenamietal a žiadne výhrady voči nej nemal. Žalobca a žalovaný sú platcami DPH, museli ovládať zákon o DPH a v kúpnej zmluve sa mali dohodnúť na pravidlách, ktoré súvisia so zákonom o DPH, kde uviedli v kúpnej zmluve, že cena je určená vrátane DPH. Kúpna zmluva nešpecifikuje spôsob výpočtu DPH a v zmluve nemajú vysporiadané ani prenesenie daňovej povinnosti, nemajú určený spôsob, ako určovali cenu.
20. Žalovaný taktiež trval na tom, že z jeho strany nedošlo v žiadnom prípade k bezdôvodnému obohateniu, pretože zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene tak, ako je v zmluve dohodnuté, v zmluve nie je dohodnutý spôsob výpočtu DPH, nedohodli sa na vysporiadaní - prenesení daňovej povinnosti, nemajú určený spôsob ako určovali cenu, t.j. je uvedená kúpna cena: 120.000,-EUR vrátane DPH. Iná špecifikácia ceny nie je. Ani v Dodatku č. 1 zo dňa 22.08.2014, kde bola riešená úhrada kúpnej ceny, nie je riešená špecifikácia kúpnej ceny a to i napriek tomu, že žalobca vedel, že je začatá u neho daňová kontrola a vedel, že je problém s odpočtom DPH v sume 20.000,-EUR. Platí preto dohoda o kúpnej cene, t.j. úhrade sumy: 120 000,-EUR. O tom, či dodanie kupujúcemu bolo oslobodené od DPH, sa mali žalobca a žalovaný vysporiadať pred podpisom kúpnej zmluvy, resp. najneskoršie v kúpnej zmluve. Dohoda o kúpnej cene platí, je nemenná, k dohode o zmene kúpnej zmluvy v časti kúpnej ceny nedošlo. V prípade, ak došlo k porušeniu právnych predpisov ohľadom zákona o DPH, je uvedené právne irelevantné vo vzťahu k zneniu dohody o kúpnej cene.
21. I po vykonaní daňovej kontroly žalobca žalovanému neoznámil žiadnu vadu predmetu kúpy, nenamietal kúpnu cenu a to ani v období počas vykonania daňovej kontroly, ani po ukončení daňovej kontroly. Žalobca mal vedomosti o tom, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy, t.j. pozemky a stavba, boli počas celej doby užívané žalovaným. Uvedené je i popísané v čl. II posledný odsek kúpnej zmluvy. Pri spisovaní kúpnych zmlúv na nehnuteľnosti a hlavne v tom prípade, keď ide o platcov DPH, v kúpnej zmluve sa presne špecifikuje spôsob určenia kúpnej ceny, t.j. vysporiadava sa i DPH presným výpočtom, prípadne je i odvolávka napr. na prenesenie daňovej povinnosti a v akej výške. Žalobca bol riadne oboznámený so stavom predmetu kúpy a mal prehľad i vedomosti, že predmetná nehnuteľnosť je dlhodobo v užívaní a v prevádzkovaní.
22. Žalovaný trval na tom, že na kúpnej cene sa dohodli a že žalovaný nevytkol žalobcovi žiadne vady predmetu kúpy, neuplatnil zodpovednosť za vady. Mal za zo, že neporušil žiadnu právnu povinnosť, neexistuje tu taktiež žiadna príčinná súvislosť a čo sa týka zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, tento rieši problematiku platenia DPH, spôsob výpočtu DPH a iné nároky, ktoré s platením dane súvisia. Spôsob určenia kúpnej ceny vo vzťahu k DPH v kúpnej zmluve nebol riešený, bolo len uvedené, že kúpna cena je vrátane DPH. Takto sa zmluvné strany dohodli. Obe zmluvné strany boli platcami DPH, museli ovládať príslušné daňové predpisy a či niekto, t.j. konkrétne žalobca, si uplatnil nadmerný odpočet DPH, na ktorý podľa rozhodnutia daňového úradu nemal nárok - uvedené rieši zákon o DPH a s dohodou o kúpnej cene to v danom prípade nemá nič spoločné. Žalobca uhradil kúpnu cenu v celom rozsahu, v priebehu daňovej kontroly a ani po vykonaní daňovej kontroly, keď zistil žalobca nezrovnalosti, neuplatnil žiadnu zodpovednosť za vady, nedošlo k dohode o zmene kúpnej ceny a spôsobe jej určenia. Keď žalobca tvrdí, že právny vzťah z tejto zmluvy sa má riešiť, t.j. i premlčanie, podľa Obchodného zákonníka, tak potom poukazuje na znenie § 409 a nasl. - kúpna zmluva a § 428 - právo kupujúceho z vád tovaru. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 20.05.2014, zodpovednosť za vady nebola uplatnená riadne a včas a nebol uplatnený ani žiaden nárok z titulu úhrady kúpnej ceny, zľava z kúpnej ceny, kúpna cena bola riadne uhradená. Žalobca do podania žaloby na súd, t.j. do 04.12.2017, žiadne vady neuplatnil, nie je dôvod na vrátenie časti kúpnej ceny a žalovaný ani nespôsobil žalobcovi škodu.
23. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie v zmysle návrhov strán sporu.
24. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia, výsluch strán sporu, výsluch svedkyne JUDr. Zuzany Kollárovej a listinné dôkazy, a to výpis z obchodného registra žalobcu, výpis zo živnostenského registra žalovaného, Kúpna zmluvu zo dňa 20.05.2014, Dodatok č. 1 zo dňa 22.08.2014 ku Kúpnej zmluve zo dňa 20.05.2014, Dohodu zo dňa 20.05.2014 s jej Dodatkom č. 1 zo dňa 22.08.2014, protokol Daňového úradu Košice číslo 9801404/548597/2015 zo dňa 12.01.2015, rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 20.02.2015 a dňa 25.11.2016, doklady ku kolaudácii odovzdané žalovaným.
25. Žalovaný ako prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia, vznesenie námietky premlčania a listinné dôkazy, a to Kúpnu zmluvu zo dňa 20.05.2014 s jej Dodatkom č. 1 zo dňa 22.08.2014, Zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti - výhradná zo dňa 29.04.2014, Dohodu zo dňa 20.05.2014 s jej Dodatkom č. 1 zo dňa 22.08.2014, daňové priznanie na DPH za 2. štvrťrok 2014 s výkazom, opravné daňové priznanie - dodatočné zo dňa 24.04.2015, rozhodnutie o povolení vkladu zo dňa 16.06.2014, výpis z účtu, faktúru č. 20140004, súpis odovzdaných dokladov ku kolaudácii so stanoviskami úradov,
LV č. 9174 k.ú. Spišská Nová Ves, dotaz na stavebný úrad Mesta Spišská Nová Ves ohľadom kolaudácie resp. akéhokoľvek konania súvisiaceho so stavbou na parcele zapísanej na LV č. 9174.
26. V priebehu pojednávania žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu a od žalovaného žiadal, aby mu vydal bezdôvodné obohatenie, pretože prijal plnenie bez právneho dôvodu. Trval na tom, že svojou žalobou si uplatňuje nárok na bezdôvodné obohatenie a nie nárok z vád, pričom na vydanie bezdôvodného obohatenia platí 4 ročná premlčacia lehota. Mal za to, že DPH bola prijatá bez právneho dôvodu a teda ju zaplatil, hoci žalovaný užíval nehnuteľnosť dlhšie ako 5 rokov, pričom žalobca nemal vedomosť o tom, že žalovaný túto nehnuteľnosť takto dlho užíval, pretože na liste vlastníctva bola uvedená ako neskolaudovaná stavba. O tom, ako dlho žalovaný nehnuteľnosť užíval sa dozvedel až z výsledkov daňovej kontroly. Žalovaný, keďže je platcom DPH , mal by mať vedomosť o tom, že prevod nehnuteľnosti je z dôvodu užívania oslobodený od DPH resp. že v danom prípade je potrebný prenos daňovej povinnosti, napriek tejto skutočnosti prijal od žalobcu plnenie vo výške DPH, žalobca DPH odviedol, avšak potom čo si uplatnil nadmerný odpočet DPH mu tento nebol umožnený. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 4.000,-€, jedna sa o splátku, ktorá bola zaplatená 2x, pričom žalovaný napriek výzve žalobcu splátku, ktorá bola zaplatená navyše, nevrátil. K tvrdeniam žalovaného, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie sumy 20.000,-€ z dôvodu, že žalobca je zodpovedný za to, že stavba nie skolaudovaná a teda že žalovaný nenesie bremeno nesplnenia povinnosti z dohody a má tak nárok na zaplatenie sumy 25.000,-€ uviedol, že žalovaný si tento nárok doposiaľ neuplatnil a ak mal žalovaný za to, že týmito svojimi tvrdeniami si tento nárok uplatnil, vzniesol žalobca z opatrnosti námietku premlčania. Pre prípad, že by žalovaný mal na mysli započítanie pohľadávok, žalobca poukázal, že sa tu jedná o dva samostatné nároky žalobcu voči žalovanému a žalovaného voči žalobcovi a tieto neboli vzájomne započítané. V zmysle § 580 OZ na započítanie je potrebný prejav jedného z účastníkov voči druhému účastníkovi smerujúci k započítaniu, pričom zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo voči žalobcovi k takémuto prejavu a teda žalobca naďalej má voči žalovanému pohľadávku z titulu neoprávnene uplatnenej DPH zo strany žalovaného. Žalobca nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že zmluva je neplatná z dôvodu, že kúpna cena bola určená nezrozumiteľne a neurčito.
27. Žalovaný trval na zamietnutí žaloby v celom rozsahu ako nedôvodnej. Trval na tom, že kúpna zmluva bola riadne uzavretá a riadne bola dohodnutá aj kúpna cena, ktorá bola zaplatená a ktorá bola dohodnutá tak, že je stanovená na sumu 120.000,-€ vrátane DPH. Žiaden iný spôsob výpočtu DPH alebo ustanovenia DPH neboli ohľadom kúpnej ceny špecifikované a dňa 22.08.2014 bol k danej kúpnej zmluve podpísaný dodatok č. 1 kde sa riešil spôsob zaplatenia splátky 4.000,-€ na účet. Pokiaľ ide o výzvu, ktorú mal žalobca žalovanému adresovať o vráteniu sumy 4.000,-€, tak doposiaľ žiadnu takúto výzvu žalobca nepredložil. Trval na tom, že obe strany sú platcami DPH, preto si mali v zmluve upresniť spôsob uplatnenia DPH resp. prenesenie daňovej povinnosti, kedy by ani jedna zo strán neplatila DPH a ani by im nebola vrátená DPH. Žalobca však žiadnu takúto zmenu v stanovení kúpnej ceny neinicioval napriek tomu, že už mal vedomosť o daňovej kontrole. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia považuje za ničím nepodložený, pretože zmluvný vzťah bol uzatvorený platne a pokiaľ žalobca tvrdí, že tento vzťah je potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka, v tom prípade poukazuje na uplatnenie zodpovednosti za vadu tovaru a teda, ak mal žalobca za to, že kúpna zmluva má vady, pretože sa mala na ňu vzťahovať DPH alebo prenesenie daňovej povinnosti , mal si túto vadu uplatniť včas s poukazom, že o nej vedel, keď už u neho prebiehala daňová kontrola. Pokiaľ ide o DPH, tak žalovaný podal opravné daňové priznanie, pretože pôvodne si uplatnil ako daňový základ z kúpnej zmluvy sumu 120.000,-€ a opravný daňovým priznaním znížil túto sumu na 100.000,-€. Daňové priznanie podával v lehote a opravné daňové priznanie podával 24.04.2015. Mal za to, že došlo k odovzdaniu dokumentov potrebných ku kolaudácii a to, že ku kolaudácii nedošlo, bolo spôsobené tým, že žalobca bezprostredne po uzavretí kúpnej zmluvy začal vykonávať stavebné úpravy, ktoré menili charakter nehnuteľnosti pôvodne určenej na záhradne centrum a žalobca to menil na autoservis, čím mal žalobca svojim konaním zmariť kolaudáciu. Žalobca poukazoval aj na to, že súd by mal skúmať platnosť kúpnej zmluvy s prihliadnutím na skutočnosť, ako bola dohodnutá kúpna cena, t.j. či ide o určitý právny úkon.
28. Žalobca v osobe konateľa Y. X. vo svojej výpovedi uviedol, že od žalovaného kupoval nehnuteľnosť prostredníctvom realitnej kancelárie a zmluvu spisovala JUDr. Zuzana Kollárová s tým, že cena bola dohodnutá na sumu 120.000,-€ s DPH. Pri dohode o cene vychádzal z ceny uvedenej na inzeráte s tým, že povedal svoju sumu za akú bol ochotný nehnuteľnosť kúpiť a po nejakých 2 - 3 dňoch mu volala JUDr. Zuzana Kollárová z realitnej kancelárie s tým, že kúpna cena by sa mohla dohodnúť aj
podľa ním navrhnutej ceny. Keď v priebehu uzatvárania zmluvy zistili, že stavba nie je skolaudovaná, bola k zmluve prizvaná aj audítorka, ktorá povedala, že pokiaľ nie je stavba skolaudovaná, nesmie byť predávaná bez DPH. Uzavreli teda kúpnu zmluvu, kde cena bola stanovená na sumu 120.000,-€ s DPH s tým, že 4.000,-€ zaplatil k rukám žalovaného v deň podpisu zmluvy pred JUDr. Zuzanou Kollárovou, ktorá to aj zdokladovala a zaúčtovala. Dátum v zmluvách musel byť presne určený tak ako Slovenská sporiteľňa vypočítala úroky. Žalovaný mu vystavil faktúru na sumu 120.000,-€ aby si ju mohol zaúčtovať do účtovníctva a následne žiadal o vratku DPH. Po tejto žiadosti o vratku DPH prišla kontrola z daňového úradu, ktorej predložil všetky doklady. Na daňovom úrade mu bolo povedané, že je nesprávne napísané, že suma 4.000,-€ je zaplatená v hotovosti, že to tak nesmie byť, preto hneď cestou z Košíc volal H.. M. X., aby to zmenili. Dohodli sa teda na dodatku s tým, že sumu 4.000,-€ prevedie na účet žalovaného a že on mu sumu 4.000,-€ , ktorú mu už v hotovosti dal, vráti v hotovosti. Žalovaný mu však tvrdil, že kvôli exekúciám má zablokované účty, preto mu nemôže vrátiť v hotovosti tých 4.000,-€, na čo sa následne dohodli na tom, že keď stavbu skolauduje, zaplatí mu sumu 25.000,-€ s tým, že sumu 25.000,-€ poníži o uvedenú sumu 4.000,-€. Žalovaný však stavbu v dohodnutom termíne neskolaudoval, preto mu sumu 25.000,-€ resp. sumu 21.000,-€ nevyplatil.
29. K vratke DPH žalobca uviedol, že pracovník z daňového úradu ho spočiatku upovedomil o tom, že vratka DPH mu mala byť daná, pretože pokiaľ by žalovaný odviedol tých 20.000,-€ , tak jemu by automaticky vyplatili vratku. Keďže však žalovaný DPH neodviedol, daňový úrad peniaze nevráti, pokiaľ celú situáciu nevyšetria. Preto začal daňový úrad šetrenie, pri ktorom sa zistilo, že nehnuteľnosť je užívaná viac ako 5 rokov. Podľa pracovníka daňového úradu jedine žalovaný mohol vedieť o nahlásení pokladní a dĺžke užívania nehnuteľnosti, pričom žalovaný to nikdy nespomenul a myslí si, že ani sám o tom nevedel. Pracovník z daňového úradu mu povedal, že situácia sa dá napraviť tak, že uzavrú dodatok ku kúpnej zmluve v ktorom sa uvedie cena 100.000,-€ bez DPH s tým, že žalovaný vystaví dobropis na sumu 120.000,-€, čiže na tú faktúru, ktorá bola pôvodne vystavená ku kúpnej zmluve a k novej faktúre na sumu 100.000,-€ sa prenesie daňová povinnosť na kupujúceho a žalovaný mu následne vráti 20.000,-€, ktoré previedol. Obaja by podali dodatočné daňové priznanie a bolo by to v poriadku. S týmto riešením sa stretli so žalovaným aj s H.. M. X., avšak k žiadnej dohode nedošlo. Napriek opakovaným snahám sa ani on, ani H.. M. X. nevedeli so žalovaným spojiť, preto bol nútený podať túto žalobu na súd.
30. Pokiaľ ide o kolaudačné doklady, žalobca uviedol, že H.. M. X. vyzvala žalovaného aby sa vyjadril, do kedy to stihne a sám žalovaný povedal, že má všetko pripravené, že mu stačí 90 dní. Žalovaný odovzdal dokumentáciu H.. M. X., ktorá mu potom telefonicky volala, aby som si pre ne prišiel, prevzal si ich niekedy v decembri 2014. Niektoré doklady prevzal už skôr, pretože chcel mať aspoň nejaké výkresy, nakoľko nevedel ako ide voda, elektrina. Z predložených dokladov zistil, že polovica papierov je stará a nepoužiteľná na kolaudačné konanie. Podľa dohody mal žalovaný do septembra 2014 predložiť kolaudačné rozhodnutie, čo neurobil a žalobca do konca septembra neurobil žiadne zásahy na nehnuteľnosti, zmeny začal robiť až neskôr. Nehnuteľnosť si začal upravovať pre svoje potreby na prevádzku pneuservisu. Do 30.09.2014 chcel budovu skolaudovať ako záhradné centrum a do toho termínu tam nerobil nič, čo by súviselo s autoservisom. K odovzdaniu a prevzatiu nehnuteľnosti došlo asi týždeň po uzavretí kúpnej zmluvy, kedy mu žalovaný dal kľúče s tým, že môže chodiť na pozemok. Ešte v októbri 2014 mal žalovaný na nehnuteľnosti svoje veci, ktoré mu pomáhali vypratať.
31. K spôsobu stanovenia kúpnej ceny žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že najprv to bola suma 100.000,- bez DPH. Potom že 10.000,-€ vyplatí pri podpise zmluvy a 25. 000,-€ po skolaudovaní. Po rozhovore s audítorkou dohodli sumu 120.000,-€ s DPH a 25 000,-€ mal dať žalovanému po skolaudovaní, čiže spolu 145. 000,-€. Sumu 25.000,-€ mal žalovanému zaplatiť v zmysle Dohody zo dňa 20.05.2014 za to, že mu do stanoveného dátumu stavbu skolauduje. Žalovaný však stavbu v dohodnutej lehote neskolaudoval, preto mu sumu 25.000,-€ nevyplatil.
32. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca hovorí len čiastočne pravdu zo svojho hľadiska. Poukázal, že keď sa dojednávala kúpna cena, tak žalovaný tam bol so svojou právničkou, účtovníčkou, veľa sa tam špekulovalo ako sa cena uvedie a nakoniec sa to uzavrelo tak, ak je to v zmluve a bolo mu povedané, ako to má uviesť na faktúre. So všetkým súhlasil, pretože bol v zlej situácii, mal exekúcie, dražbu. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že mu mal dať nekompletné alebo staré doklady ku kolaudácii, pretože mu dal všetky potrebné poklady ako aj revízie, ktoré od neho pani G. zo stavebného úradu požadovala, okrem stanoviska železničnej hygieny a to len preto, že najprv mu tento úrad takéto potvrdenie nechcel dať z dôvodu, že oni ho nevydávajú, nakoniec však súhlasili, ale keď prišli na
miesto šetrenia, tak žalobca tam už vykonával stavebnú činnosť, preto rozhodnutie nebolo možné vydať. Žalobcovi dal 99% všetkých dokladov, ktoré potreboval ku kolaudácii. Mal 90 dní na kolaudáciu a keby nebol problém s pracovníčkou mestského úradu, tak by to stihol, pretože to nebola jeho prvá kolaudácia. Dohoda so žalobcom bola taká, že žalovaný zaplatí daň, žalobca dostane vratku DPH a z toho mu vyplatí sumu 25.000,-€. Keďže žalovaný nemal peniaze a mal exekúcie, tak daň nezaplatil, avšak má za to, že žalobca získal nehnuteľnosť bez ťarchy, za polovičnú cenu, pretože podľa znaleckého posudku bola nehnuteľnosť ocenená na 240.000,-€ bez DPH. Čo sa týka sumy 4 000,-€ potvrdil, že žalobca mu dal túto sumu k rukám aj na účet, ale nemal mu ako túto sumu vrátiť, pretože mal všetky účty a stále aj má, zablokované. Má však za to, že je to vyrovnané, pretože žalobca nedostal vratku DPH a jemu zas žalobca nevyplatil sumu 25.000,-€ v zmysle dohody za doklady ku kolaudácii. Pokiaľ ide o dĺžku užívania nehnuteľnosti, nemal o tom žiadne informácie a mal za to, že pokiaľ tam mal žalobca všetkých poradcov, právnikov, účtovníkov, tak je to všetko v poriadku. Potvrdil, že H.. M. X. ho kontaktovala kvôli sprostredkovaniu stretnutia so žalobcom a volal mu aj žalobca, ale mal vtedy taký charakter práce na stroji, že telefón nepočul. K H.. M. X. prišiel po tom, čo mu nechala odkaz na predajni u manželky.
33. K spôsobu stanovenia kúpnej ceny žalovaný uviedol, že cena bola 135.000,-€ bez DPH. Nehnuteľnosť ponúkal na predaj aj prostredníctvom inzerátov za cenu 200.000,-€.
34. Svedkyňa H.. M. X. vo svojej výpovedi uviedla, že v čase keď ju žalovaný oslovil, že má záujem predať nehnuteľnosť, bol v životnej situácii, kedy mal záväzky, ktoré potreboval plniť a jeho pôvodná predstava ohľadom kúpnej ceny nehnuteľnosti bola vyššia ako sa nakoniec dohodlo v kúpnej zmluve, pričom je bežné, že záujemcovia o predaj nehnuteľnosti prídu so svojimi predstavami o kúpnej cene, ktorá sa nakoniec dohodne inak. Keď sa nakoniec našiel kupec v osobe konateľa žalobcu, riešilo sa najprv, či sa nehnuteľnosť kúpi na firmu alebo ju kúpi manželka konateľa. Na začiatku rokovaní bola kúpna cena 135.000,-€ a pôvodne sa mala nehnuteľnosť kupovať na manželku konateľa žalobcu. Existovala aj rezervačná dohoda medzi realitnou kanceláriou a manželkou žalobcu na sumu 135.000,-€, ktorá sa však nezrealizovala. Následne sa pri rokovaniach zistilo, že stavba nie je skolaudovaná, na čo sa konateľ žalobcu vyjadril, že viac ako 120.000,-€ za nehnuteľnosť nedá. Keďže realitná kancelária nerieši často DPH pri predaji nehnuteľnosti, zisťovali informácie ohľadom DPH od ekonómov, pričom nápomocná bola jedine ekonómka konateľa žalobcu. Ekonómka žalovaného realitnú kanceláriu nekontaktovala. V rámci DPH hlavne zisťovali, či sa nehnuteľnosť užívala viac ako 5 rokov a keďže bolo povedané, že to nebolo viac ako 5 rokov, dotazovali sa audítorky Ing. Vysopalovej, ako uviesť v zmluve kúpnu cenu. Na odporučenie audítorky uviedli kúpnu cenu ako 120.000,-€ s DPH a ďalej sa určili splátky tejto kúpnej ceny. Zisťovanie skutočnosti, prečo stavba je alebo nie je užívaná viac ako 5 rokov je pre ekonómov dôležitá z dôvodu, či ide o prenos daňovej povinnosti alebo oslobodenie daňovej povinnosť alebo či bude kúpna cena napísaná ako " cena + DPH ". Od žalovaného mali informáciu, že stavba nie je užívaná viac ako 5 rokov. Svedkyňa má za to, že to, ako daňový úrad vyhodnotil užitie nehnuteľnosti, a teda že do užívania sa započítava aj nájom, žalovaný ako laik nemohol vedieť, preto si myslí, že informáciu ohľadom doby užívania im povedal s dobrým úmyslom. Faktom však je , že tu boli výsledky daňovej kontroly, ktoré bolo potrebné rešpektovať a bolo potrebné sa stretnúť a spísať aj ďalší dodatok k zmluve. Navyše daňový úrad dal v protokole jasné pokyny a jasne formuloval, čo vlastne bolo porušené.
35. Svedkyňa ďalej uviedla, že prvú splátku vo výške 4.000,-€ si žalovaný prevzal v hotovosti pri podpise zmluvy, pričom následne informoval, že to tak nemohlo byť, že aj suma 4.000,-€ musí byť poukázaná na účet. Z uvedeného dôvodu sa spísal dodatok, podľa ktorého mala byť suma 4.000,-€ zaslaná na účet a žalovaný mal vrátiť sumu 4.000,-€, ktorú prevzal v hotovosti. Nepomenovaná dohoda uzavretá medzi stranami riešila situáciu, že stavba nebola skolaudovaná a touto dohodou sa žalovaný zaviazal , že zabezpečí všetky doklady a vykoná všetky práce pre stavebné povolenie. Bolo dohodnuté, čo má vykonať aj v akej lehote, za čo mal dostať zaplatené 25.000,-€. Keďže dodatkom ku kúpnej zmluve sa riešila suma 4.000,-€ a keďže súčasne s kúpnou zmluvou bola medzi stranami uzavretá dohoda, podľa ktorej mal kupec vyplatiť žalovanému za stavebné povolenie 25.000,-€, spísal sa dodatok č. 1 k dohode, pretože žalovaný mal už v tom čase mnoho exekúcii a bol predpoklad, že reálne tých 4.000,-€ nevráti, preto sa táto suma započítala so sumou 25.000,-€, ktorú by mal kupec vyplatiť za doklady o stavebné povolenie. Reálne k odovzdaniu ďalších 4.000,-€ nedošlo.
36. Svedkyňa poukázala, že aj keď to následne už nebolo povinnosťou realitnej kancelárie, bola stranám nápomocná vzhľadom k tomu, že túto zmluvu uzavierala a tiež k tomu, že ju oslovil konateľ žalobcu s tým, že sa nevie skontaktovať so žalovaným. Snažila sa preto žalovanému dovolať, pričom až po
opakovaných pokusoch sa jej to podarilo. Následne bola so žalovaným na stavebnom úrade dňa 25.09.2014, kde spoločne s pracovníčkou úradu pani G. prechádzali bod po bode, ktoré doklady k stavebnému povoleniu má a ktoré je potrebné doložiť. Toho dňa 25.09.2014 žalovaný nemal doklady, a to súhlas prevádzkovateľa Ministerstva dopravy sekcia železničnej dopravy a dát, nemal stanovisko železničného zdravotného ústavu, porealizačné zameranie stavby a nepredložil doplnenú technickú správu a projektovú dokumentáciu opečiatkovanú projektantom s tým, že k tejto dokumentácii žalovaný povedal, že ju má hotovú a že ju donesie. Jeden z dôvodov, že kúpna cena bola dohodnutá na 120.000,- € a teda nižšia, ako si žalovaný predstavoval, bola okolnosť, že skutočné postavenie stavby nebolo v súlade s projektovou dokumentáciou. Bol tam rozpor s osadením stavby v zadnej časti, preto stavebný úrad vyžadoval porealizačné zameranie. Keďže následne jej konateľ žalobcu volal a prosil o pomoc, aby presvedčila žalovaného, aby tieto doklady doručil, trvalo jej dlho, možno niekedy do Vianoc, kedy sa jej podarilo kontaktovať manželku žalovaného, ktorú sa snažila presvedčiť, aby presvedčila manžela, aby tieto doklady predložil. Žalovaného pozná veľmi dlho ako zodpovedného človeka , avšak má za to, že obdobie, keď sa riešila táto situácia, bolo pre neho veľmi náročné obdobie, záväzkov mal oveľa viac a nestačili mu sily, aby to všetko riešil, preto ohľadom podkladov ku kolaudácii bol nedôsledný, nedodržiaval časové hľadisko. V tejto záležitosti konal zdĺhavo a konal inak ako ho poznala z minulosti. Tá zdĺhavosť bola aj z dôvodu, že žalovaný nedvíhal telefón.
37. Svedkyňa kontaktovala žalovaného ku spísaniu dodatku ku kúpnej zmluve listom zo dňa 13.01.2016, kedy ho žiadala, aby došlo k zmiernemu vybaveniu veci a písomnému uzavretiu dohody, kedy mu presne opísala, čo bolo zistené daňovým úradom a ako je možné vec vybaviť a teda , že je potrebné spísať dodatok ku kúpnej zmluve a to, že kúpna cena bude na sumu 100.000,-€ bez DPH a bude potrebné opraviť faktúru s označením prenesenie daňovej povinnosti. Tento list napísala po konzultácii s pracovníkom daňového úradu, ktorý vykonal daňovú kontrolu a ktorý jej poradil, ako je možné vec napraviť. Žalovaný sa jej telefonicky ozval, na list však žiadnym spôsobom nereagoval a ani neprišiel so svojou ekonómkou, aby všetko spísali a opravili.
38. Žalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že pokiaľ ide o listy, je pravda, že mu v tom čase chodili doporučené zásielky, kedy pri niektorých mu prepadli odberné lehoty a niektoré mohli byť aj ukradnuté, pretože sa v tom čase na adrese kde býval kradli listy. O liste od svedkyne však nemá žiadnu vedomosť. Pokiaľ ide o telefonáty, často telefón so sebou nemal, ani ho nedvíhal, pretože sa venoval práci, preto bolo ťažké s ním komunikovať. O tom, že je nejaký problém s DPH vedel a pýtal sa na to svojej ekonómky, ktorá mu povedala, že ona to ma zaúčtované správne, aby to neriešil.
39. Z listinných dôkazov súd zistil, že žalobca je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri a jej jediným spoločníkom a konateľom je Y. X.. Žalovaný je evidovaný v živnostenskom registri pod obchodným menom Z.. D. O.. Strany sporu uzavreli medzi sebou dňa 20.05.2014 Kúpnu zmluvu podľa § 588 a násl. OZ, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. Spišská Nová Ves , a to prevádzkovej budovy bez súpisného čísla, parcely registra "C" KN číslo 49/1 a číslo 49/2. Výlučným vlastníkom nehnuteľností bol žalovaný a žalobca ich kúpil do svojho výlučného vlastníctva.
40. Kúpna cena je riešená v čl. IV kúpnej zmluvy, kde je uvedené, že bola určená dohodou zmluvných strán na sumu spolu 120.000,-€ vrátane DPH. Časť kúpnej ceny vo výške 4.000,-€ vrátane DPH bola uhradená žalobcom v hotovosti k rukám žalovaného v deň podpísania zmluvy. Časť kúpnej ceny vo výške 90.776,97€ vrátane DPH mala byť uhradená do 23.05.2014 na účet žalovaného s tým, že výška tejto časti splátky kúpnej ceny sa rovná výške zostatku pre vyplatenie úveru, čím zanikne záväzok žalovaného a záložné právo v prospech banky. Časť kúpnej ceny vo výške 3.613,90€ vrátane DPH mal byť poukázaný na účet Dražobnej spoločnosti a.s. , pričom uvedená suma predstavuje odmenu a náklady dražobnej spoločnosti, ktorá za záložného veriteľa začala výkon záložného práva. Časť kúpnej ceny vo výške 21.609,13€ vrátane DPH mala byť do 23.05.2014 uhradená na účet žalovaného.
41. Podľa čl. V bod 9 kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný v lehote 90 dní odo dňa odovzdania predmetu prevodu vykoná všetky úkony, ktoré budú smerovať k vydaniu dodatočného právoplatného povolenia stavby, následne právoplatného kolaudačného rozhodnutia k stavbe (prevádzkovej budove) a to všetko v súlade s nasledovným rozpisom úkonov : porealizačné zameranie ( záhradné centrom - prevádzkovo administratívny objekt, elektrická prípojka), projektová dokumentácia ( záhradné centrum - prevádzkovo administratívna budova, elektrická budova, projekt požiarnej, spevnené plochy - parkovanie), stanoviská (Mesto SNV odd. ÚPaSR k dodatočnému
povoleniu stavby z hľadiska územného plánu, Okresné riaditeľstvo HaZZ, Generálne riaditeľstvo ŽSR, ORPZ ODI k spevneným plochám), súhlas prevádzkovateľa MDVRR SR Bratislava - sekcia železničnej dopravy a dráh, Železničný zdravotný ústav). Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade potreby žalovaný vydá žalobcovi splnomocnenie na výkon uvedených úkonov smerujúcich za účelom kolaudácie stavby. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že po zabezpečení uvedenej dokumentácie si žalovaný zabezpečí ich podanie na príslušný katastrálny odbor za účelom ich zápisu a tým skutočný stav zosúladí s právnym stavom. Podľa čl. V. bod 12 Kúpnej zmluvy mal žalovaný odovzdať nehnuteľnosti žalobcovi v lehote do 10 dní odo dňa zaplatenia celej kúpnej ceny. Podľa čl. V bod 13 sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný odovzdá súčasne s právoplatným kolaudačným rozhodnutím aj technickú dokumentácia, projektovú dokumentácia, fotodokumentácia znaleckého posudku, geometrického plánu so zakreslením inžinierskych sietí a to všetko súvisiace s prevádzanými nehnuteľnosťami.
42. Kúpnu zmluvu zo dňa 20.05.2014 autorizovala v zmysle zákona o advokácii JUDr. Zuzana Kollárová.
43. Podľa Dodatku č. 1 uzavretého dňa 22.8.2014 ku Kúpnej zmluve zo dňa 20.05.2014 sa zmluvné strany dohodli na zmene čl. IV. bod 1 Kúpnej zmluvy tak, že podľa nového znenia časť kúpnej ceny vo výške 4.000,-€ vrátane DPH bude v deň podpísania tohto dodatku uhradená na účet žalovaného. Podľa výpisu z účtu žalovaného bola dňa 25.08.2014 poukázaná žalobcom platba vo výške 4.000,-€.
44. Zmluvné strany uzavreli dňa 20.05.2014 Dohodu podľa § 51 OZ, v zmysle ktorej sa dohodli, že žalovaný v lehote 90 dní od podpísania tejto dohody t. j. do 20.08.2014 zabezpečí úkony smerujúce k vydaniu právoplatného dodatočného povolenia stavby a následne právoplatného kolaudačného rozhodnutia k stavbe. Rozpis úkonov je zhodný s úkonmi uvedenými v čl. V bod 9 Kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2014. Zároveň sa strany dohodli, že pri odovzdaní listín - právoplatného dodatočného stavebného povolenia a právoplatného kolaudačného rozhodnutia žalobca zaplatí žalovanému za vykonanie týchto prác sumu 25.000,-€, a to v deň odovzdania listín, pričom v dohodnutej sume sú dohodnuté náklady spojené so zabezpečením vydania všetkých rozhodnutí, povolení, poplatok za spracovanie a overenie geometrického plánu, zameraní, správnych poplatkov, právnych a iných služieb s tým spojených. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že v prípade nezabezpečenia dokladov v dohodnutom termíne z dôvodov prekážky na strane úradov je možné termín predĺžiť podľa potrieb, najneskôr však do 30.09.2014. V tomto prípade bude vyplatená dohodnutá odmena až v čase skutočného dodania kolaudačného rozhodnutia.
45. Dňa 22.08.2014 uzavreli strany sporu Dodatok č. 1 k Dohode uzatvorenej v zmysle § 51 OZ, ktorým menili znenie čl. 1 bod 3 pôvodnej dohody tak, že za dokončenie činnosti uhradí žalobca žalovanému sumu 25.000,-€ tak, že v deň podpisu tohto dodatku uhradil žalovanému sumu 4.000,- €, ktorých prevzatie žalovaný potvrdzuje svojím podpisom na tejto zmluve a pri odovzdaní listín - právoplatného dodatočného stavebného povolenia a právoplatného kolaudačného rozhodnutia uhradí žalobca žalovanému sumu 21.000,-€ a to v deň odovzdania listín.
46. Medzi žalovaným ako záujemcom a spoločnosťou 008 s.r.o. ako sprostredkovateľom bola dňa 29.04.2014 uzavretá zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti - výhradná, pričom predmetom predaja mali byť nehnuteľnosti zapísané na LV č. 9174 k.ú. Spišská Nová Ves za celkovú kúpnu cenu 120.000,- € vrátane DPH.
47. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Spišská Nová Ves , katastrálny odbor zo dňa 16.06.2014 bol v prospech žalobcu povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Spišská Nová Ves na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2014.
48. Z faktúry č. 20140004 súd zistil, že bola vystavená žalovaným pre žalobcu na sumu 120.000,-€ s tým, že suma 100.000,-€ bola základom dane a suma 20.000,-€ prestavovala 20% DPH. Fakturácia bola na základe kúpnej zmluvy za predaj nehnuteľnosti zo dňa 20.05.2014.
49. Podľa rozhodnutia Daňového úradu Košice zo dňa 20.02.2015 č. 9801404/5/381723/2015/Pac daňový úrad nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet a určil rozdiel dane 20.000,-€ na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že daňová kontrola bola začatá 22.08.2014. Žalobca ako daňový subjekt si odpočítal daň v sume 20.000,-€, ktorá vecne súvisela s nákupom nehnuteľností - základ dane 100.000,-€ a DPH 20 000,-€, podľa došlej faktúry 2715/14 od
predávajúceho - žalovaného nadväzne na kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 20.05.2014. Správca dane bral na vedomie, že sa jednalo o neskolaudovanú stavbu, ale bol povinný skúmať aj druhú podmienku uvedenú v § 38 ods. 1 zákona o DPH a to oslobodenie od dane, pričom oslobodenie od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania jej stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po 5 rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby, alebo jej časti alebo po 5 rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti; platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Správca dane konštatoval, že prenájom nehnuteľnosti trval až do dňa predaja nehnuteľnosti celkom 5 rokov a 4 mesiace. Ďalej správca dane konštatoval, že žalovaný ako predávajúci nevyznačil vo faktúre prenos daňovej povinnosti podľa § 74 ods. 1 písm. k/ Zákona o DPH a žalobca ako kupujúci bol povinný postupovať podľa § 69 ods. 12 písm. c/ Zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia ( žalobca ) od iného platiteľa je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1 o Zákone DPH. Podľa zákona o DPH ak kupujúci prizná prenesenú povinnosť z kúpy nehnuteľnosti a zároveň využije právo na odpočítanie dane, je výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu nulový z takejto jednej obchodnej transakcie.
50. Z odôvodnenia Protokolu daňovej kontroly zo dňa 12.01.2015 vykonávanej u žalobcu súd zistil, že správca dane konštatoval, že žalovaný nedodržal postup podľa § 38 ods. 1 Zákona o DPH a došlo k porušeniu § 71 ods. 7 Zákona o DPH , pretože predávajúci (žalovaný ) nevyznačil vo faktúre prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c/ Zákona o DPH na kupujúceho ( žalobcu), ktorý bol v postavení osoby povinnej platiť daň správcovi dane. Tým nebolo zo strany kupujúceho (žalobcu) dodržané ustanovenie § 69 ods. 12 písm. c/ Zákona o DPH, t.j. nebola priznaná daňová povinnosť 20.000,-€. Na základe uvedených zistení kontrolovaný daňový subjekt ( žalobca ) mal za zdaňovacie obdobie máj 2014 z nákupu nehnuteľnosti deklarovanej na faktúre č. 2014004 priznať daň v sume 20.000,-€ a zároveň mu vzniklo právo na odpočet dane v sume 20.000,-€. Pri dodaní - predaji nehnuteľnosti mal byť uplatnený režim prenesenia daňovej povinnosti.
51. Podľa rozhodnutia Daňového úradu Košice zo dňa 25.11.2016 č. 104362903/2016 bola žalobcovi udelená pokuta vo výške 2.000,-€ za správny delikt podľa § 154 ods. 1 pís. e/ zákona č. 563/2009 Z. z. - uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014 nižšej ako daň , ktorú mal uviesť. Podľa odôvodnenia rozhodnutia bola pokuta žalobcovi udelená po tom, čo správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2014. Pri kontrole správca dane zistil rozdiel medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a vyššou daňou zistenou pri kontrole , ktorá je vo výške 20.000,-€.
52. Podľa Súpisu odovzdaných dokladov ku kolaudácii bez uvedenia dátumu, kedy k odovzdaniu došlo, mali byť žalovaným k rukám H.. X.N. odovzdané porealizačné zamerania - voda, elektrina, kanál; projektová dokumentácia skutočného vyhotovenia; statika, projekt požiarnej ochrany, projekt dopravného riešenia, projekt elektriny, revízie, stanoviská ( Mesto SNV, hasičský zbor, riaditeľstvo PZ, ŽSR generálne riaditeľstvo, Ministerstvo dopravy Bratislavy, vyjadrenie hygienika).
53. Železnice SR podali žalovanému svoje stanovisko listom zo dňa 05.08.2014. Zameranie skutočného vyhotovenia stavby kanalizácia a vodovod záhradné centrum je zo dňa 22.07.2014. Zameranie skutočného vyhotovenia stavby elektrické vedenie, kanalizácia a vodovod záhradné centrum je zo dňa 11.10.2014. Stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru je zo dňa 12.09.2014. Zápisy o tlakovej skúške vnútorného vodovodu, ústredného vykurovania a vnútornej kanalizácie sú zo dňa 06.07.2009. Potvrdenie o preskúšaní komína je zo dňa 21.10.2009. Ministerstvo dopravy , výstavby a regionálneho rozvoja SR útvar vedúceho hygienika rezortu listom zo dňa 05.12.2014 odpovedal na späťvzatie návrhu s tým, že sa jednalo o späťvzatie žiadosti žalovaného zo dňa 05.11.2014 na vydanie záväzného stanoviska ku kolaudácii stavby záhradné centrum a k späťvzatiu žiadosti došlo z dôvodu zmeny vlastníka a účelu stavby. Z listu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 22.10.2014 súd zistil, že podaním doručeným dňa 16.10.2014 žalovaný žiadal o stanovisko k dodatočnému povoleniu stavby Záhradné centrum a že úrad konštatoval, že na podanie takéhoto stanoviska nemá oprávnenie. Záznam o výkone štátneho zdravotného dozoru je zo dňa 02.12.2014. Správa o odbornej prehliadke a odbornej skúške bleskozvodov je zo dňa 31.09.2014. Vytýčenie novostavby po zohľadnení podzemných inžinierskych sietí je zo dňa 03.04.2008. Projektová
dokumentácia elektrickej inštalácie je z apríla 2009. Situačné nákresy sú z augusta 2014, marca 2007 a apríla 2010.
54. Z odpovede Mesta Spišská Nová Ves, oddelenie územného plánovania a stavebného poriadku zo dňa 20.03.2019 súd zistil, že na stavebnom úrade toho času prebieha konanie o zmene stavby pred jej dokončením na stavbu s názvom "Spevnené plochy - parkovanie " na parcele C KN 49/1 v k.ú. Spišská Nová Ves. Stavebné povolenie na predmetnú stavbu vydal úrad dňa 04.07.2007. Iné konania týkajúce sa stavby na parcele C KN 49/2 - konanie o dodatočnom povolení stavby alebo kolaudačné konanie nie sú vedené.
55. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
56. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
57. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
58. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
59. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
60. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
61. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
62. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
63. Podľa § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
64. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka, kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.
65. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
66. Podľa § 560 Občianskeho zákonníka, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.
67. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
68. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
69. Podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
70. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
71. Podľa § 589 Občianskeho zákonníka, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
72. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
73. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
74. Podľa § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
75. Podľa § 364 Obchodného zákonníka, na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.
76. Podľa § 387 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
77. Podľa § 391 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
78. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
79. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
80. Predmetom tohto konania bolo zaplatenie sumy 24.000,-€ s úrokmi z omeškania s tým, že sumu 20.000,-€ žiadal žalobca titulom bezdôvodne zaplatenej DPH a sumu 4.000,-€ žiadal žalobca titulom duplicitne zaplatenej splátky kúpnej ceny. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy s jej dodatkom č. 1, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností za sumu 120.000,- € s DPH ako i to, že strany medzi sebou uzavreli nepomenovanú Dohodu s jej Dodatkom č. 1. Spornou skutočnosťou bol základ nároku, nakoľko žalovaný celý nárok uplatnený žalobou popieral ako nedôvodný.
81. Keďže žalovaný v rámci procesnej obrany vzniesol aj námietku premlčania, zaoberal sa súd v prvom rade uvedenou námietkou a dospel k záveru, že je nedôvodná. Aj keď strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, posudzoval súd vzťah medzi nimi ako obchodnoprávny, nakoľko z výpisu z obchodného registra žalobcu a živnostenského registra žalovaného nepochybne vyplývalo, že obaja sú podnikatelia a z kúpnej zmluvy i charakteru predávanej nehnuteľností je zrejmé,
že súvisela s ich podnikateľkou činnosťou, t.j. kým bol jej vlastník žalovaný, slúžila ako záhradné centrum a žalobca nehnuteľnosť kupoval za účelom prevádzkovania autoservisu. Kúpna zmluva musela byť , napriek podnikateľskému postaveniu strán, uzavretá v zmysle Občianskeho zákonníka, pretože sa týkala nehnuteľnosti. Kúpnu zmluvu podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka možno uzavrieť len ak predmetom kúpy je hnuteľná vec. Z dôvodov obchodnoprávneho postavenia strán posudzoval súd plynutie premlčacej lehoty podľa Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia lehota 4 roky. Obchodný zákonník pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nemá žiadne osobitné ustanovenie, čo však neznamená, že Obchodný zákonník premlčaciu dobu pre tieto práva neupravuje. Obchodný zákonník má komplexnú úpravu premlčania a pokiaľ vzťahy zodpovedajú definícii § 261 ObZ, majú charakter obchodných záväzkových vzťahov a otázka premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je riešiteľná podľa Obchodného zákonníka ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obdo V 5/2008 ). Obchodný zákonník neustanovuje subjektívnu premlčaciu lehotu, preto na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil súd 4 ročnú lehotu. Keďže žalobca si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2014 a tento nárok si uplatnil na súde dňa 04.12.2017, má súd za to, že si ho uplatnil včas ešte pred uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty, ktorá by uplynula dňom 20.05.2018.
82. Po vykonanom dokazovaní, zistenom skutkovom stave a právnom posúdení žalobného návrhu mal súd za to, že žaloba bola podaná dôvodne a že žalobca svoj nárok preukázal. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že v čase uzavierania kúpnej zmluvy bola riešená problematika DPH a že kúpna cena bola určená s prihliadnutím na tieto okolnosti. Tvrdenia žalobcu potvrdzovala svedecká výpoveď JUDr. Zuzany Kollárovej, ktorú súd vyhodnotil ako vierohodnú, nakoľko svedkyňa bola osobou, ktorá bola pri procese uzatvárania zmluvy a zmluvu autorizovala. Súd mal za to, že kúpna cena bola dohodnutá jasne, zrozumiteľne a určito a v žalovaným namietanej časti DPH vychádzala zo skutočností, ktoré boli stranám v čase uzavierania známe, t.j. strany vychádzali z tvrdenia žalovaného ohľadom podstatnej okolnosti týkajúcej sa dĺžky užívania nehnuteľnosti, preto sa nestotožnil s procesnou obranou žalovaného, že kúpna cena bola dohodnutá neurčito.
83. Taktiež bolo nepochybné, že žalobca zaplatil žalovanému celú sumu kúpnej ceny vo výške 120.000,- € t.j. vrátane DPH a že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil DPH vo výške 20.000,- €, na základe čoho po tom, ako si žalobca uplatnil nadmerný odpočet DPH, začala u žalobcu dňa 22.08.2014 daňová kontrola, výsledkom ktorej boli pochybenia zistené na strane žalovaného a následne z toho vyplývajúce sankcie pre žalobcu. Sám žalovaný potvrdil, že DPH v sume 20.000,-€ pre finančné problémy nezaplatil a že mal vedomosť aj o výsledku daňovej kontroly. Súd nemal preukázané, že by žalovaný údaje ohľadom doby trvania užívania nehnuteľnosti uviedol vedome alebo zámerne nepravdivo, avšak z výsledkov daňovej kontroly je zrejmé, že žalovaný pochybil vo svojich tvrdeniach ohľadom dĺžky užívania nehnuteľnosti a že nehnuteľnosť užíval dobu dlhšiu ako 5 rokov, čo má zásadný vplyv na daň z pridanej hodnoty. Súd mal za preukázané, že žalobca sa snažil uvedenú situáciu v zmysle odporúčania daňového úradu napraviť aj za pomoci JUDr. Zuzany Kollárovej, obaja sa snažili kontaktovať žalovaného, čo žalovaný ani nepoprel, avšak k žiadnej dohode nedošlo. To, že sa žalovaný uspokojil s tvrdením svojej ekonómky, že z jeho strany je zaúčtované všetko správne, nepostačovalo na nápravu situácie, nakoľko daňový úrad vo svojom rozhodnutí i protokole z kontroly jasne definoval, v čom žalovaný porušil zákon.
84. Na základe uvedeného mal súd za to, že tým, že žalovaný prijal kúpnu cenu vrátane DPH, došlo u žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, pretože plnenie prijal bez právneho dôvodu, nakoľko vzhľadom na dĺžku užívania nehnuteľnosti bol predaj oslobodený od DPH a ak sa žalovaný aj rozhodol predaj zdaniť, mala byť vo vystavenej faktúre vyznačená prenesená daňová povinnosť. Keby to takto bolo vo faktúre vyznačené, žalobca by nemal dôvod platiť DPH vo výške 20.000,-€ žalovanému, ale daňová povinnosť by vznikla priamo žalobcovi a zároveň by mu vzniklo právo na vrátenie dane v uvedenej výške. Na základe uvedeného považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 20.000,-€ za dôvodný.
85. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 4.000,-€ titulom duplicitne zaplatenej časti kúpnej ceny, aj tento nárok považoval súd za dôvodný a preukázaný. Z obsahu kúpnej zmluvy, jej dodatku č. 1 a výpisu z účtu žalovaného bolo nesporné a sám žalovaný potvrdil, že od žalobcu prijal sumu 4.000,-€ v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy a následne mu bola ešte raz poukázaná na účet v zmysle dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve. Vzhľadom k tomu, že Dodatkom č.1 sa zmenil spôsob zaplatenia tejto sumy a žalobca
skutočne bezhotovostne na účet žalobcu sumu 4.000,-€ poukázal, odpadol dôvod na zaplatenie sumy 4.000,-€ v hotovosti a tým, že žalovaný sumu prijatú v hotovosti žalobcovi nevrátil, došlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, nakoľko nevrátil plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
86. K procesnej obrane žalovaného týkajúcej sa toho, že žalobca nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy, pretože aj keď vratku DPH nedostal, nie je mu nič dlžný, pretože žalobca mal žalovanému zaplatiť sumu 25.000,-€ za doklady ku kolaudácii súd uvádza, že túto procesnú obranu nemal preukázanú. Podľa kúpnej zmluvy sa strany v jej článku V bod 9 dohodli na tom, aké doklady má žalovaný predložiť k vydaniu dodatočného povolenia stavby a kolaudačného rozhodnutia, pričom tieto úkony ešte špecifikovali v nepomenovanej Dohode zo dňa 20.05.2014. Z uvedenej Dohody nepochybne vyplýva, že žalovanému vznikne právo na zaplatenie sumy 25.000,-€ po tom, čo odovzdá žalobcovi právoplatné rozhodnutie o dodatočnom stavebnom povolení a kolaudačné rozhodnutie. V zmysle dohody bol termín stanovený najneskôr do 30.09.2014. Žalobca namietal, že žalovaný si túto povinnosť nesplnil, pretože doklady predložil nekompletné aj neaktuálne a nepredložil mu ani právoplatné rozhodnutia. Z obsahu predložených dokumentov mal súd tvrdenia žalobcu za preukázané. Z výpovede svedkyne aj z dátumov jednotlivých dokumentov je zrejmé, že žalovaný nepredložil všetky doklady a že z dokladov, ktoré predložil , sú niektoré so starším dátumom napr. zápisy o tlakových skúškach sú z 06.07.2009, pričom právoplatné rozhodnutia mali byť z roku 2014. Tiež je zrejmé, že o niektoré doklady nežiadal včas, keď napríklad o stanovisko hygieny požiadal podaním doručeným dňa 16.10.2014. Nie je možné tvrdiť, že by žalovaný nerealizoval úkony smerujúce k vydaniu právoplatných rozhodnutí, avšak z vykonaného dokazovanie mal súd za preukázané, že svoje povinnosti neplnil riadne a včas, v dohodnutom termíne nepredložil žalobcovi právoplatné rozhodnutia a preto mu nevznikol nárok na zaplatenie sumy 25.000,- €, ktorej vyplatenie bolo podmienené práve realizáciou týchto úkonov. Súd nemal nijako preukázané tvrdenia žalovaného, že to bol žalobca, ktorý zmaril vydanie právoplatných rozhodnutí, nakoľko žiadny dôkaz nepreukazoval, že by v termíne do 30.09.2014 žalobca realizoval na nehnuteľnosti stavebné úpravy, ktoré viedli k zmene účelu nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že žalovanému nevniklo právo na zaplatenie sumy 25.000,-€, nemohlo dôjsť platne k započítaniu sumy 4.000,-€ v zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 22.08.2014 k Dohode zo dňa 20.05.2014. Zároveň súd poukazuje na to, že okrem procesnej obrany v tomto konaní žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by si od žalobcu akýmkoľvek spôsobom predtým uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 25.000,-€ resp. sumy 21.000,-€ (po započítaní sporných 4.000,-€ ).
87. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného v tom, že žalobca si neuplatnil právne vady titulom kúpnej ceny, túto nepovažoval za relevantnú, nakoľko zákon nepozná pojem právnej vady kúpnej ceny, pozná len relatívnu neplatnosť zmluvy v časti kúpnej ceny.
88. Podľa § 340 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
89. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
90. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
91. Žalobca si uplatnil spolu s istinou aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania , a to 9,15% ročne zo sumy 4.000,-€ od 23.08.2014 do zaplatenia a 9,05% ročne zo sumy 20.000,-€ od 23.08.2014 do zaplatenia.
92. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania považoval súd za dôvodný, avšak nie od dátumu určeného žalobcom. Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že by žalobca pred podaním žaloby vyzýval žalovaného na zaplatenie uvedených súm, preto až po tom, čo bola žaloba žalovanému dňa 25.01.2018 doručená, mal v zmysle § 340 Obchodného zákonníka možnosť plniť bez zbytočného odkladu ( t.j. do dňa nasledujúceho po doručení žaloby ) a do omeškania sa tak mohol žalovaný dostať
najskôr dňa 27.01.2018. Na základe uvedeného priznal súd žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 27.01.2018.
93. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
94. Ku dňu 27.01.2018 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00%, zvýšená o 9,00% tak predstavuje zákonnú sadzbu úrokov z omeškania, preto súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy.
95. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
96. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
97. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech čo do zaplatenia celej žalovanej istiny a len nepatrný neúspech v časti úrokov z omeškania, mal súd za to, že žalobca bol v konaní úspešný a má tak voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej.
98. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa súd zaoberal aj otázkou, či nie sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP a dospel k záveru, že žiadne takéto okolnosti súd nevzhliadol ani čo sa týka osobných, či sociálnych pomerov strán, ani pokiaľ ide o samotný charakter sporu. Súd zároveň poukazuje, že z obsahu vykonaného dokazovania vyplynulo, že to bol žalovaný, ktorý svojim pasívnym postojom, zlou komunikáciou a neochotou riešiť a napraviť problém s DPH zapríčinil podanie žaloby a vznik súdneho sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.