Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/54/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobkyne: F.. X. D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XX, M., zastúpená: PISAK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Arménska 8, Bratislava, IČO: 36 862 827, proti žalovanému: E.. H. D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Záhradnícka 43, Bratislava, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA BEDNÁŘOVÁ & HODOŇOVÁ, so sídlom Mariánske námestie č. 31, Žilina, v konaní o vylúčenie druhého manžela z užívania domu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. Súd priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. Neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05.10.2017, č.k. -22, právoplatné dňa 27.02.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. -81 zo dňa 01.02.2018 s a z r u š u j e .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.10.2017 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému zákaz vstupovať do rodinného domu, postaveného na pozemku parc. č. XXX/X v katastrálnom území obce R., ktorý nie je zapísaný na liste vlastníctva a ktorého užívanie bolo povolené kolaudačným rozhodnutím vydaným obcou R. č. j. Výst.X-XX-Re zo dňa 23.01.2013 a k prislúchajúcemu dvoru a zároveň žalovanému uloží povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k odpojeniu alebo blokovaniu dodávky vody, elektriny a plynu do rodinného domu, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.12.2017 domáhala vylúčenia žalovaného z užívania rodinného domu postaveného na pozemku, par. č. XXX/X, v katastrálnom území R., ktorý nie je zapísaný na liste vlastníctva a ktorého užívanie bolo povolené kolaudačným rozhodnutím vydaným Obcou R. č. j.Výst. X-XX-Re zo dňa 23.01.2013, a to až do času právoplatného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Žiadala priznať náhradu trov konania.

3. Žalobu odôvodnila tým, že počas manželstva so žalovaným, ktoré uzavreli dňa 07.05.2005, nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva predmetný rodinný dom v obci R., v ktorom majú spoločnú domácnosť. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, syn N., nar. XX.XX.XXXX a dcéra V., nar. XX.XX.XXXX. V manželstve v posledných rokoch vládne medzi manželmi napätie a podľa vyjadrenia samotnej žalobkyne vzťahy medzi nimi nie sú dobré. V roku 2017 sa vzťahy natoľko vyhrotili, že žalovaný niekoľkokrát žalobkyňu napadol verbálne tým, že sa jej vysmieval alebo ju ponižoval, ale ju aj fyzicky napadol, strkal a sácal do nej. Žalovaný vždy pripomínal žalobkyni, že nič nevie, ničomu nerozumie a nič

nemá, nakoľko sa nad ňou povyšoval skrz svoj majetok. Dňa 29.09.2017 v obývačke rodinného domu v R., v čase okolo 23:20 hod žalovaný na žalobkyňu fyzicky zaútočil bez toho, aby tomu predchádzala hádka alebo konflikt a to iba z dôvodu, že žalobkyni zvonil mobilný telefón. Žalobkyňu začal biť žalovaný dlaňami po tvári a hlave až tak, že jej z nosa začala tiež krv, pričom ju chytil pod krk ako by ju chcel uškrtiť. Vo fyzickom napádaní neprestal ani potom, ako mu žalobkyňa povedala, že zavolá políciu. Žalovaný prestal útočiť až vo chvíli, keď počul, že niektoré z detí, ktoré v tej dobe spalo, sa prebudilo. Kým sa žalobkyňa snažila zavolať políciu, žalovaný sa jej vysmieval s poznámkou, či si natrela tvár lekvárom, keďže jej tiekla z nosa krv. Následne šiel za deťmi so slovami: „Deti vstávajte, mama volá na otca políciu“. Na základe vyššie popísaných skutočností Obvodné oddelenie PZ v Senci pod ČVS: ORP-290/ SC-OPP2-2017 dňa 30.09.2017 vydalo pre žalovaného Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia na dobu 10 dní. Žalobkyňa bola vyšetrená na pohotovosti a podala na žalovaného trestné oznámenie. Pre pretrvávajúcu disharmóniu vo vzťahu so žalovaným, podala v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na tunajší súdu návrh na rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Vec je vedená na Okresnom súdom Bratislava III, pod sp. zn. . Doposiaľ nebolo o rozvode manželstva právoplatne rozhodnuté. Žalobkyňa ďalej uviedla, že okrem rodinného domu nevlastní inú nehnuteľnosť. Žalovaný vlastní byt v M. na C. ulici č. XX, teda svoje možnosti na bývanie si vie žalovaný ľahšie vyriešiť. Žalobkyňa sa obáva, že pokiaľ bude so žalovaným bývať v spoločnom dome, tak bude opätovne dochádzať k fyzickým, či psychickým útokom na jej osobu.

4. Žalovaný s návrhom žalobkyne nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Má za to, že cieľom žalobkyne je podaným návrhom na neodkladné opatrenie a následnou žalobou vo veci samej získať výhodnejšiu pozíciu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Jej záujmom je nadobudnutie rodinného domu do výlučného vlastníctva. Na dosiahnutie svojich cieľov zneužíva aj ich deti. Rodinný dom, ktorý je predmetom sporu je postavený na pozemku, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Na pozemku stojí ďalší rodinný dom, ktorý je tiež v jeho vlastníctve. Nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXX, katastrálne územie R.. Dom bol postavený výlučne z jeho finančných prostriedkov a z finančných prostriedkov, ktoré mu darovala jeho teta R.. O. D.. Žalovaný uhrádzal všetky náklady spojené s prevádzkou a údržbou rodinného domu, ako aj nákladov advokátskej kancelárie žalobkyne, ktorá má v rodinnom dome svoje sídlo. Napriek tomu, že v rodinnom dome už viac ako sedem mesiacov nebýva. Žalobkyňa sa na úhrade týchto nákladov nikdy nepodieľala. Žalovaný popiera akékoľvek fyzické a psychické násilie na žalobkyni. Žalovaný jediný raz atakoval žalobkyňu a to dňa 29.09.2017, na čo žalobkyňa zavolala políciu. Odvtedy na základe úkonov polície a následne vydaného neodkladného opatrenia spoločnú domácnosť nenavštívil. Celá táto situácia má viesť k tomu, aby bol až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vylúčený z užívania spoločného rodinného domu. Dôkazom žalobkyne má byť lekárska správa, z ktorej má vyplývať, že bola mnou napadnutá. Avšak z lekárskej správy napadnutie žalobkyne zo strany žalovaného nevyplýva. Ak by bola žalobkyňa napadnutá žalovaným tak, ako uviedla v žalobe, došlo by k poškodeniu nosa, ostali by na tvári modriny, opuchy, ktoré by boli v lekárskej správe uvedené. Ak by žalobkyňa bola fyzicky atakovaná, určite by kontaktovala políciu a domáhala by sa ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia. Nikdy sa tak nestalo, pretože jej tvrdenia o fyzickom násilí sa nezakladajú na pravde. Ak by boli tvrdenia žalobkyne pravdivé nechodili by spolu na rodinné dovolenky. Nepopiera však nezhody medzi manželmi, ktoré však nemajú nič spoločné s tým, ako vzťahy medzi manželmi popisuje žalobkyňa. Vzťahy medzi manželmi sa narušili v dôsledku straty môjho zamestnania. Agresívne správanie tak nebolo na strane žalovaného, ale na strane žalobkyne, ktorá ho neustále ponižovala, fyzicky napádala údermi do hlavy a do brucha. Žalobkyňa sa týchto konaní dopúšťala nielen v súkromí, ale aj pred ďalšími osobami.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu zo dňa 18.06.2018 uviedla, že manželstvo so žalovaným bolo dňa 14.06.2018 Okresným súdom Bratislava III rozvedené a maloleté deti boli zverené do jej starostlivosti. Ďalej poprela tvrdenia žalovaného, že rodinný dom nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, keďže rodinný dom stavali počas manželstva, ktoré uzavreli dňa 07.05.2015 a stavebné povolenie na rodinný dom bolo vydané dňa 27.09.2017.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením kolaudačného rozhodnutia Obce R., č. j.: Výst. X-XX-Re zo dňa 23.01.2013, rodnými listami maloletých detí účastníkov konania, sobášnym listom, rozhodnutím ČVS:ORP-290/SC-OPP2-2017, oboznámením listu vlastníctva č. XXX, kat. územia R., č. XXX, katastrálne územie R. a č. XXXX, katastrálne územie S., lekárskou správou Dr. Ferančíkovej a Dr. Bánovskej, a inými predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav :

7. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 07.05.2005. Z tohto manželstva sa narodili dve deti a to maloletý N. D., nar. XX.XX.XXXX a maloletá V. D., nar. 04.XX.XXXX. Účastníci zhodne uviedli, že toho času v rodinnom dome, ktorý je predmetom sporu býva žalobkyňa s maloletými deťmi. Žalovaný od nariadenia neodkladného opatrenia tento dom neužíva, ani ho nenavštevuje. V čase rozhodovania súdu v tejto veci nebolo vlastníctvo k rodinnému domu vyporiadané, aj keď manželstvo účastníkov zaniklo. K zániku manželstva došlo na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. zo dňa 14.06.2018.

8. Z rozhodnutia Obce R. č. j.: výST:X-XX-Re zo dňa 23.01.2013 súd zistil, že užívanie predmetného rodinného domu bolo povolené na základe kolaudačného rozhodnutia Obce R. č. j.: Výst. X-XX-Re, zo dňa 23.01.2013.

9. Z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalovaný je v katastri nehnuteľností evidovaný ako jediný vlastník rodinného domu súpisného čísla XXX, ktorý je postavený na parc. č. XXX, v katastrálnom území obci R.. Toto spoluvlastníctvo nebolo v čase rozhodovania súdu v tejto veci vyporiadané, aj keď manželstvo účastníkov zaniklo. V priebehu konania žalovaný potvrdil, že rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

10. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 05.10.2017, č. k. -22 bolo nariadené neodkladné opatrenie, právoplatné dňa 27.02.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. -81 zo dňa 01.02.2018, ktorým nariadil žalovanému zdržať sa vstupu do rodinného domu, postaveného na pozemku par. č. XXX/X, v katastrálnom území obce R., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva a ktorého užívanie bolo povolené kolaudačným rozhodnutím vydaným obcou R. č. j. Výst. 2-13-Re zo dňa 23.01.2013, a aby sa zdržal úkonov smerujúcich k odpojeniu alebo blokovaniu dodávky, vody, elektriny a plynu do rodinného domu, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a súčasne bolo žalobkyni týmto uznesením uložené, aby v lehote 30 dní podala návrh na začatie konania o vylúčenie žalovaného z užívania predmetného rodinného domu.

11. Z lekárskej správy MUDr. Nikoly Ferančíkovej zo dňa 30.09.2017 súd zistil, že žalobkyňa utrpela pri fyzickom napadnutí žalovaným povrchové poranenie nosa a pravej strany tváre.

12. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Senci zo dňa 30.09.2017 súd zistil, že na základe tejto skutočnosti bol žalovaný Rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Senci, zo dňa 30.09.2017, ČVS: ORP-290-/SC-OPP2-2017, vykázaný zo spoločného obydlia rodinného domu v R. na dobu 10 dní.

13. Z rozhodnutia Okresného úradu Senec, odboru všeobecnej vnútornej správy sp. zn. OVVS-2018/001473 zo dňa 26.09.2018, súd zistil, že žalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa 29.09.2017 tým, že dňa 29.09.2017 v čase medzi 23:00 hod. až 23:40 hod v rodinnom dome na adrese R. XX oblial žalobkyňu vínom a vodou.

14. Z lekárskej správy MUDr. Adriany Bánovskej, ktorá bola vydaná na žiadosť žalovaného bolo zistené, že žalovaný je liečený na psychiatrickej ambulancii od 12.08.2011. Psychické problémy pre ktoré je liečený ho neobmedzujú v starostlivosti o jeho maloleté deti.

15. Z vyjadrení X.. X. P. a E.. F. Z. súd zistil, že u žalovaného nespozorovali sklony agresívneho správania. Pokladajú ho za slušného, veľmi mierneho a obetavého otca.

16. Na pojednávaní dňa 31.01.2019 súd pripustil zmenu petitu navrhovanú žalobkyňou, ktorým žiadala vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku par. č. XXX/X v katastrálnom území obce R., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX a z prislúchajúceho dvoru, uloží povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k odpojeniu alebo blokovaniu dodávky energií, t.j. voda, elektrina, plyn vrátane prevádzky čističky do rodinného domu, a zároveň uloží žalobkyni strpieť vstup žalovaného na prislúchajúci dvor k rodinnému domu, vždy každú prvú sobotu v kalendárnom mesiaci od 13:00 hod do 17:00 hod, a to až do právoplatného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva.

17. K zmenenému petitu žalovaný uviedol, že žalobkyňa sa v skutočnosti žalovaného vôbec neobáva a nemá z neho strach, keďže umožní v presne určenom čase žalovanému vstup na prislúchajúci dvor. Výrok rozhodnutia nie je určitý, pretože nie je zrejmé, čo má predstavovať prislúchajúci dvor. Ak by žalobkyňa mala skutočnú obavu zo žalovaného, snažila by sa vzájomné vzťahy usporiadať tak, aby sa so žalovaným nestretávali, a komunikovali medzi sebou iba v minimálnej miere a to ohľadom maloletých detí.

18. Na pojednávaní dňa 04.04.2019 žalovaný uviedol, že žalobkyňa v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva navrhuje stať sa výlučným vlastníkom rodinného domu a navrhuje zriadiť vecné bremeno prechodu a prejazdu k rodinného domu cez pozemky vo výlučnom vlastníctve žalovaného, teda cez pozemky, kde môže dochádzať k ich stretávaniu. Avšak v tomto konaní sa žalobkyňa domáha vylúčenia žalovaného z užívania rodinného domu, priľahlého pozemku z dôvodu svojho strachu zo žalovaného. Má za to, že obava a strach žalobkyne je tak limitovaná právoplatnosťou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je zrejmé, že tvrdený strach a obava nie sú skutočné. Motivácia žalobkyne nie je ochrana jej osoby, ale získanie vhodnejšej pozície pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.

19. Podľa , ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

20. Rozhodnutie v zmysle ustanovenia o obmedzení alebo vylúčení jedného z manželov alebo rozvedených manželov, ak ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov ešte nebolo vyporiadané z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle. Ak pre nariadenie neodkladného opatrenia z tohto dôvodu nemusí byť nárok dokázaný a stačí jeho osvedčenie, pre rozhodnutie vo veci samej už len osvedčenie nestačí, existencia všetkých predpokladov pre aplikáciu ustanovenia musí byť v konaní preukázaná.

21. Účelom úpravy podľa je obmedzenie násilného správania manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy, ak vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti dochádza k fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu, postačí, ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolužitiu. Predpokladom pre použitie vyššie uvedenej občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi je: a) existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu alebo bytu, b) existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo v byte, c) existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia, čo i len hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo v byte, nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve, d) neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z dôvodov uvedeného pod písmenom c). Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Od stupňa fyzického, či psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím, závisí aj spôsob súdneho rozhodnutia v tom smere, či súd iba obmedzí užívacie právo jedného manžela k domu alebo k bytu alebo či manžela, páchajúceho fyzické, či psychické násilie z užívania domu alebo bytu úplne vylúči. Právo v takomto prípade chráni slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva. Ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi ako vlastníctvo treba chrániť zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom dome, či byte.

22. Žalovaná strana naplnenie predpokladov pre použitie ustanovenia § 146 ods. 2 spochybňovala, keď žalovaný spochybňoval samotnú skutočnosť, že nehnuteľnosť - rodinný domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku par. č. XXX/X v katastrálnom území obce R., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX je súčasťou zaniknutej masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V súčasnosti je ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný.

23. Tak ako to vyplýva z ustanovenia súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Citované zákonné ustanovenie však obsahuje aj negatívne vymedzenie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov keď uvádza, že do tohto bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci získané dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Je nesporné, že nehnuteľnosť rodinný dom súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXX/X v katastrálnom území obce R., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX bol postavený a teda aj vlastníctvo k nemu nadobudnuté počas trvania manželstva.

24. Napriek uvedenému žalovaný popieral, že by táto nehnuteľnosť bola súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov poukazujúc pritom na skutočnosť, že táto nehnuteľnosť bola vbudovaná výlučne z prostriedkov, ktoré žalovaný získal darom od svojej tety R.. O. D.. 25. Vec, ktorá bola získaná za trvania bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov (napríklad z peňazí, ktoré mal už v dobe pred uzavretím manželstva alebo ktoré sám získal darovaním), sa nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto získal (napr. R 42/1972, s. 123). Tak je tomu v bežných prípadoch kúpy veci jedným z manželov z jeho výlučných zdrojov, resp. prostriedkov, kedy ju od predávajúceho kupuje sám (svojim menom) pre seba a kedy sa druhý z manželov na takejto kúpe nijako nepodieľa. 26. V prípade predmetnej nehnuteľnosti však aplikácia predmetného princípu nie je možná. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by nehnuteľnosť postavená iba za prostriedky jedného z manželov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu si na zabezpečenie prostriedkov potrebných na výstavbu tejto nehnuteľnosti zaobstarali prostriedky aj prostredníctvom úveru o čom svedčí aj zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným ako veriteľmi na jednej strane a spoločnosťou V. V., a.s. na strane druhej. Pokiaľ bola vec získaná (čo i len z časti) za prostriedky získané úverom, patrí tento predmet do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z predložených daňových priznaní žalovaného navyše vyplýva, že v čase výstavby nehnuteľnosti strany sporu disponovali dostatočnými peňažnými prostriedkami na financovanie výstavby predmetnej nehnuteľnosti a túto nemožno v žiadnom prípade považovať za získanú z výlučných prostriedkov žalovaného.

27. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že žalovaný inicioval súdne konanie, ktorého predmetom je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom vo svojej žalobe označil predmetný dom ako súčasť masy bezpodielového spoluvlastníctva.

28. Je tak zrejmé, že rodinný dom súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXX/X v katastrálnom území obce R., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX bol v čase zániku manželstva strán sporu súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

29. V priebehu konania bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené a zároveň bola žalovaným podaná aj žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré konanie však nebolo právoplatne skončené. Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného teda zaniklo, avšak nedošlo k jeho vyporiadaniu žiadnym zo spôsobov uvedených v . Aj keď výslovne neupravuje možnosť vylúčenia bývalého manžela z užívania domu, pokiaľ ešte nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na žalobu žalobkyne je potrebné použiť zákonné ustanovenie, ktoré upravuje vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

30. S poukazom na ust. o analógii zákona je potrebné právnu úpravu ust. aplikovať i na úpravu užívacích práv rozvedených manželov, v prípade existencie psychického a fyzického násilia, k spoločnému rodinnému domu patriacemu do ich bezpodielového spoluvlastníctva, pokiaľ nedošlo ešte k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne pokiaľ sa ešte neuplatnila domnienka vyporiadania ustanovená v . Z tohto dôvodu bolo potrebné na daný vzťah aplikovať ust. .

31. Súd už uviedol, že ďalším základným predpokladom pre obmedzenie, resp. úplne vylúčenie jedného z manželov z užívania majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia, čo i len hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo v byte, nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve. 32. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škoda, maldevelopment a podobne. 33. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. · Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. · Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. · Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. · Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. · Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. · Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. · Násilím je aj nezabránenie násiliu." 34. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. októbra 2012, sp. zn. ). 35. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Výnimku zo zásady predstavuje ustanovenie 36. V súlade s takto vymedzenou definíciou pojmu násilie je za násilie nepochybne možné považovať aj konanie spočívajúce v poliatí žalobkyne vínom a vodou, z ktorého konania bol žalovaný právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Senec uznaný za vinného a bola mu uložená aj poriadková pokuta v sume 30,- Eur. V zmysle je súd takýmto rozhodnutím viazaný a preto aj súd má za preukázané, že zo strany žalovaného došlo voči žalobkyni k prejavu násilia.

37. Napriek uvedenému súd nemohol žalobkyni vyhovieť a to z dôvodu, že v konaní nebola preukázaná existencia spoločného súžitia žalobkyne a žalovaného.

38. Rozhodnutie v zmysle ustanovenia o obmedzení alebo vylúčení jedného z manželov alebo rozvedených manželov, ak ich bezpodielové spoluvlastníctvo ešte nebolo vyporiadané z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle. Ak pre nariadenie predbežného opatrenia z tohto dôvodu nemusí byť nárok dokázaný a stačí jeho osvedčenie, pre rozhodnutie vo veci samej už len osvedčenie nestačí, existencia fyzického alebo psychického násilia musí byť v konaní preukázaná. 39. Významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. V súlade s týmito zásadami súd dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania oprávnenosť žaloby žalobkyne nevyplýva, nakoľko nedošlo k preukázaniu

neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia žalobkyne a žalovaného. Na preukázanie splnenia tejto podmienky je bezpochyby nevyhnutné preukázať samotnú existenciu takéhoto spolužitia. 40. Tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania žalovaný opustil rodinný dom v obci R. dňa 30.09.2017, kedy bol zo spoločného obydlia vykázaný príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného zboru Senec. Následne bol žalovanému zakázaný vstup do tohto rodinného domu aj neodkladným opatrením nariadeným uznesením Okresného súdu Bratislava II, č. k. -22, zo dňa 05.10.2017 v spojení s uznesení Krajského súdu v Bratislave -81 zo dňa 01.02.2018. Žalovaný preto, rešpektujúc uvedené súdne rozhodnutia opustil spoločnú domácnosť. V súčasnosti býva vo svojom byte na C. ulici v M.. Zo skutkových tvrdení žalobkyne ako aj žalovaného vyplýva, že tento byt je plne postačujúci pre uspokojovanie bytovej potreby žalovaného a žalovaný nie je nútený obývať rodinný dom v R.. Zároveň však zo skutkových tvrdení žalovaného vyplýva, že tento nemá ani záujem obývať rodinný dom v R., to znamená, že nemá záujem o obnovenie spolužitia so žalobkyňou, s ktorou sa v priebehu tohto konania rozviedol. Žalobkyňa nepreukázala, že by medzi ňou a žalovaným dochádzalo potom, ako žalovaný opustil spoločnú domácnosť, ako aj potom ako ich manželstvo bolo rozvedené, k takým konfliktom, ktoré by mohli odôvodňovať záver o takej intenzite neznesiteľnosti ich vzájomného spolužitia, ktorá by odôvodňovala použitie . Rovnako tak žalobkyňa súdu nepreukázala, ba ani neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné odvodiť záver o tom, že žalovaný má v úmysle odpojiť rodinný dom súpisné č. XXX od dodávky energií, ako aj od čističky odpadových vôd. Naopak žalobkyňa nepoprela, že náklady na dodávku plnení spojených s užívaním predmetného rodinného domu sú uhrádzané z účtov žalovaného. K týmto jeho tvrdenia iba uviedla, že časť týchto nákladov žalovanému prepláca. Z takéhoto správania žalovaného v žiadnom prípade nemožno odvodiť záver, že tento by sa chystal podniknúť kroky na odpojenie energií. 41. Skutkové tvrdenia žalobkyne o strachu zo žalovaného a z neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia s ním spochybňuje aj fakt, že táto sa domáha (v tomto konaní, ako aj v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov) vydania rozhodnutia, ktoré predpokladá, že žalovaný bude vstupovať na pozemok v okolí rodinného domu, ktorý je jeho výlučným vlastníctvom a teda, že môže a zrejme aj bude dochádzať k stretávaniu sa žalobkyne a žalovaného. 42. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že žalobkyňa sa svojou žalobou nedomáhala iba vylúčenia žalobcu z užívania domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXX/X v katastrálnom území obce R., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, uloženia povinnosti zdržať sa úkonov smerujúcich k odpojeniu alebo blokovaniu dodávky energií, t.j. voda, elektrina, plyn vrátane prevádzky čističky do rodinného domu, ale aj toho, aby jej súd uložil povinnosť strpieť vstup žalovaného na prislúchajúci dvor k rodinnému domu, vždy každú prvú sobotu v kalendárnom mesiaci od 13:00 hod do 17:00 hod, a to až do právoplatného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. 43. V konaní nebolo sporné, že pozemok parc. č. XXX/X, nachádzajúci sa v kat. úz. R. žalovaný nadobudol do svojho výlučného vlastníctva ešte pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou a tento nikdy nebol súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Napriek tomu sa žalobkyňa domáha vydania rozhodnutia, ktoré by žalovaného v užívaní jeho vlastníctva výrazne obmedzilo, keďže tento by mal k nemu prístup iba niekoľko hodín v mesiaci. Ustanovenie je možné obmedziť iba na taký dom alebo byt, ktorý tvorí (resp. tvoril) súčasť masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemožno ho však vzťahovať na pozemky, ktoré túto podmienku nespĺňajú. 44. Práve z dôvodu, že v konaní nebola preukázaná existencia spolužitia žalobkyne a žalovaného a časť nehnuteľností, na ktoré sa malo rozhodnutie vzťahovať dokonca vôbec nebola nadobudnutá počas trvania manželstva, súd dospel k záveru, že nedošlo k naplneniu podmienok vymedzených v a z tohto dôvodu žalobu zamietol. 45. Z dôvodu zamietnutia žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala vylúčenia žalovaného z užívania spoločnej nehnuteľnosti súd v súlade s zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením tunajšieho súdu zo dňa 05.10.2017, č. k. -22 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. -81 zo dňa 01.02.2018, ktorým nariadil žalovanému zdržať sa vstupu do rodinného domu, postaveného na pozemku parc. č. XXX/X, v katastrálnom území obce R., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva a ktorého užívanie bolo povolené kolaudačným rozhodnutím vydaným obcou R. č. j. Výst. X-XX-Re zo dňa 23.01.2013, a aby sa zdržal úkonov smerujúcich k odpojeniu alebo blokovaniu dodávky, vody, elektriny a plynu do rodinného domu, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.