Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Ek-454-2018.pdf
PDF · 78.98 KB
Case nature
Subarea
19Ek/454/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX E. A., zák. zast.: F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX E. A., proti povinnému: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 019 01 Ilava , o vymoženie zameškaného výživného vo výške 5.200,-Eur a bežného výživného, vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Evy Šteinerovej, Exekútorský úrad so sídlom Lipová 7, 915 01 Nové Mesto n/Váhom, sp. zn. 340EX 215/18, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnej exekútorke trovy exekučného konania vo výške 72,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.05.2018 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 5.200,-Eur a bežného výživného, a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu – rozsudku Okresného súd Trenčín sp. zn. 31P/271/2010 zo dňa 16.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.11.2010 (ďalej v texte aj ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 31.05.2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Evu Šteinerovú, Exekútorský úrad so sídlom Lipová 7, 915 01 Nové Mesto n/Váhom, ktorá vedie exekúciu pod sp. zn. 340EX 215/18.
3. Súdna exekútorka dňa 23.07.2023 predložila súdu podanie označené ako „Podnet na zastavenie exekúcie“ zo dňa 23.07.2023, v ktorom uviedla, že predmetná exekúcia 340 EX215/18 na výživné sa začala dňa 31.05.2018 doručením poverenia na vykonanie exekúcie č.6118*274503 zo dňa 31.05.2018 súdnemu exekútorovi. Následne bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie dňa 05.06.2018 a doručované účastníkom konania poštou na doručenku DVR. Oprávnenému bolo upovedomenie doručené matke na doručenku dňa 22.06.2018. Povinný si neprevzal upovedomenie v odbernej lehote a zásielka sa vrátila späť dňa 10.07.2018, upovedomenie bolo znova doručované a znova sa zásielka vrátila späť ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 19.07.2019, preto bolo uplatnené náhradné doručovanie podľa ustanovenia § 61b ods.2 Exekučného poriadku. Obchodný vestník zverejnil upovedomenie pod č.115/2019 dňa 17.06.2019 a považuje sa za doručené dňa 17.07.2019. Dňa 10.07.2023 súdna exekútorka požiadala v zmysle ustanovenia § 42 Exekučného poriadku oprávneného o poskytnutie súčinnosti exekútorovi, aby v lehote 10 dní od doručenia písomne oznámil všetky prijaté úhrady od povinného v prospech pohľadávky a o oznámenie, či bol maloletý osvojený novým otcom, a to na základe tvrdenia biologického otca – povinného, a ak áno, aby jej bolo zaslané rozhodnutie súdu o osvojení s doložkou právoplatnosti. Predmetnú súčinnosť prevzala matka oprávneného na doručenku DVR dňa 17.07.2023 prostredníctvom pošty. Následne dňa 20.07.2023 bola
súdnej exekútorke doručená zásielka od oprávneného, kde v obálke sa nachádzala bez vyjadrenia, či prípisu len kópia dokladu o platbe vo výške 5.400,- EUR dňa 07.06.2018 vystavená SLSP, a.s. dňa 17.07.2023 a kópia rozsudku 31P/244/2018-34 zo dňa 07.02.2019 a právoplatného dňa 12.03.2019, vydaného Okresným súdom v Trenčíne, podľa ktorého je osvojiteľom I. G., J. G., nar. XX.XX.XXXX v Ilave, namiesto biologického otca a osvojencom mal. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX od právoplatnosti predmetného rozsudku a s novým priezviskom G.. Na základe hore uvedeného súdna exekútorka žiada zastaviť exekúciu v zmysle ustanovenia § 61k ods.1 písm. a) Exekučného poriadku, nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, prípadne iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku podľa písm. d). „Pokiaľ teda dôjde k osvojeniu dieťaťa, spolu s ostatnými rodičovskými právami a povinnosťami zaniká momentom právoplatnosti rozsudku o osvojení aj povinnosť biologických rodičov vyživovať dieťa a táto povinnosť vzniká osvojiteľom (t,j. vyživovacia povinnosť rodičov v prípade osvojenia zaniká a prechádza na osvojiteľov).“ Ako dôkaz priložila predmetné rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P/244/2018 zo dňa 07.02.2019. Zároveň podotkla, že matka oprávneného nepodala návrh na zastavenie exekúcie. Nakoľko však matka oprávneného preukázala, že prijala v priebehu exekúcie od povinného plnenie na výživné vo výške 5.400,- EUR dňa 07.06.2018 (a exekúcia sa začala dňa 31.05.2018), vznikol tak súdnemu exekútorovi nárok na trovy exekúcie podľa ustanovenia § 60 ods.1 písm. a) v nadväznosti na ods. 2 Exekučného poriadku vo výške najviac 24% z plnenia – t.j. v sume 1.296,- EUR, ktorý si ako zákonný nárok v prípade zastavenia exekúcie uplatňuje a oznamuje, že je platcom DPH. Ďalej uviedla, že matka maloletého oprávneného oznámila súdnemu exekútorovi až dňa 20.07.2023 platbu prijatú na výživné od povinného zo dňa 07.06.2018, teda neoznámila exekútorovi riadne a včas prijatie platby ako ani skutočnosť, že maloletý oprávnený bol osvojený. Urobila tak až na základe žiadosti exekútora zo dňa 10.07.2023, čím zbytočne vznikli náklady na vedenie exekučného konania, ktoré malo byť zastavené, nakoľko došlo k osvojeniu maloletého oprávneného ku dňu právoplatnosti rozsudku sp. zn. 31P/244/2018-34, a to dňa 12.03.2019. Teda viac ako štyri roky súdna exekútorka nemala vedomosť o týchto hore uvedených skutočnostiach. Na základe hore uvedeného žiada, aby súd exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného uhradiť trovy exekúcie vo výške 1.296,-EUR.
4. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7. Podľa § 79 ods. 1 zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia a úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
8. Podľa § 97 ods. 1 zákona o rodine osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.
9. Súd mal z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P/244/2018-34 zo dňa 07.02.2019 za preukázané, že maloletý oprávnený sa stal po právoplatnosti tohto rozhodnutia osvojencom I. G., J. G., nar. XX.XX.XXXX. Uvedeným rozsudkom zároveň súd rozhodol, že osvojenec (teda maloletý oprávnený v toto konaní) bude používať priezvisko „Guliš“ a osvojiteľ I. G. bude zapísaný v rodnom liste dieťaťa namiesto prirodzeného rodiča. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.03.2019.
10. Osvojením sa zakladá rodičovský vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom, tiež však rodinnoprávne vzťahy s ostatnými príbuznými osvojiteľa. Osvojiteľ sa stáva po právoplatnosti rozsudku rodičom osvojenca, pri jeho výchove má rovnaké práva a povinnosti ako biologický rodič, rovnako zodpovedá za riadnu výchovu dieťaťa, je povinný osvojenca vyživovať a zabezpečiť mu rovnakú životnú úroveň. Pokiaľ teda dôjde k osvojeniu dieťaťa, spolu s ostatnými rodičovskými právami a povinnosťami zaniká momentom právoplatnosti rozsudku o osvojení aj povinnosť biologických rodičov vyživovať dieťa a táto povinnosť vzniká osvojiteľom (t.j. vyživovacia povinnosť rodičov v prípade osvojenia zaniká a prechádza na osvojiteľov).
11. Keďže maloletý oprávnený sa stal právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P/244/2018-34 zo dňa 07.02.2019 osvojencom I. G., ktorý je zapísaný v rodnom liste maloletého oprávneného ako otec, dňom právoplatnosti predmetného rozsudku (12.03.2019) zanikla povinnému jeho vyživovacia povinnosť voči maloletému oprávnenému.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (zánik vyživovacej povinnosti povinného momentom právoplatnosti rozsudku o osvojení) a preto podľa § 250 ods. 2 CSP exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil (I. výroková veta rozhodnutia).
13. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 14. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 15. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 17. Súdna exekútorka si vo svojom podaní zo dňa 23.07.2023 uplatnila náhradu trov konania vo výške 1.296,-EUR, a to z dôvodu, že matka oprávneného preukázala, že prijala v priebehu exekúcie od povinného plnenie na výživné vo výške 5.400,- EUR dňa 07.06.2018 (a exekúcia sa začala dňa 31.05.2018), a preto tak vznikol súdnej exekútorke nárok na trovy exekúcie podľa ustanovenia § 60 ods.1 písm. a) v nadväznosti na ods. 2 Exekučného poriadku vo výške najviac 24% z plnenia – t.j. v sume 1.296,- EUR, ktorý si ako zákonný nárok v prípade zastavenia exekúcie uplatňuje a oznamuje, že je platcom DPH. Ďalej uviedla, že matka maloletého oprávneného oznámila súdnemu exekútorovi až dňa 20.07.2023 platbu prijatú na výživné od povinného zo dňa 07.06.2018, teda neoznámila exekútorke riadne a včas prijatie platby ako ani skutočnosť, že maloletý oprávnený bol osvojený. Urobila tak až na základe žiadosti exekútorky zo dňa 10.07.2023, čím zbytočne vznikli náklady na vedenie exekučného konania, ktoré malo byť zastavené, nakoľko došlo k osvojeniu maloletého oprávneného ku dňu právoplatnosti rozsudku sp. zn. 31P/244/2018-34, a to dňa 12.03.2019. Teda viac ako štyri roky súdna exekútorka nemala vedomosť o týchto hore uvedených skutočnostiach. Súd dospel k záveru, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (zánik vyživovacej povinnosti povinného momentom právoplatnosti rozsudku o osvojení), preto v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky tak poverenej súdnej exekútorke patrí náhrada výdavkov vo výške 72,- Eur, ktoré pozostávajú z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 60,- Eur a DPH vo výške 12,- Eur (20 % DPH), keďže súdna exekútorka je evidovaná v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty. Súd zaviazal na úhradu týchto trov oprávneného, keďže sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (zánik vyživovacej povinnosti povinného momentom právoplatnosti rozsudku o osvojení) a súčasne ide o dôvod, ktorý možno v časti nároku súdnej exekútorky na úhradu jej trov v tomto konaní podľa §199c ods. 1 Exekučného poriadku oprávnenému pričítať. Súd vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal oprávneného zaplatiť súdnej exekútorke náhradu paušálnych výdavkov vo výške 72- Eur (II. výroková veta rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.