Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-23-2019.pdf
PDF · 86.3 KB
Case nature
Subarea
15CoP/23/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o: mal. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X. XX, dieťa rodičov: matky - S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X. XX, a otca - P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 93, zast. JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom so sídlom Rimavská Sobota, Daxnerova 5, o návrhu otca maloletého na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 18. júna 2019, č. k.: 2P/144/2019 - 16, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu mení tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie: I. Otec maloletého P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. ves, W. č.XX, je oprávnený stretávať sa so svojím maloletým synom P. P., nar. XX.XX.XXXX, každú párnu sobotu v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka maloletého odovzdá dieťa otcovi maloletého riadne a včas pred svojim obydlím a na ktorom mieste jej otec maloletého v stanovený čas riadne a včas vráti. II. Súd určuje, že toto predbežné opatrenie potrvá do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ohľadom úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn.: 2P/131/2019.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec maloletého domáhal dočasnej úpravy styku so svojím maloletým synom, zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že od 13. mája 2019 nežije s matkou maloletého v spoločnej domácnosti, pretože ona po tom ako nadviazala známosť s iným mužom, sa spolu s maloletým odsťahovala zo spoločnej domácnosti do obce P. X. a od tejto doby bezdôvodne ho obmedzuje v styku s dieťaťom. Maloletého navštívil iba raz so súhlasom starej matky maloletého, následne ho však matka telefonicky kontaktovala a upozornila ho, aby maloletého nenavštevoval, pokiaľ nebude disponovať súdnym rozhodnutím o úprave styku. 3. Aplikujúc § 325 ods. 1 CSP, § 367 ods. 1, 2, 3 CMP konštatoval, že z návrhu nemožno vyvodiť záver, že by bola v súčasnosti natoľko osvedčená potrebnosť okamžitého riešenia danej situácie, aby súd rozhodol podľa § 367 ods. 1 CMP. Poukázal na to, že pokiaľ je faktický stav taký, ako ho opisuje navrhovateľ, tieto skutočnosti budú predmetom dokazovania v konaní o návrhu matky maloletého, ktorý podala na súd dňa 29. 5. 2019 a ktorý je vedený pod sp. zn. 2 P/131/2019. Pretože navrhovateľ neuviedol ani neboli zistené dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by odôvodňovali potrebu okamžitého riešenie vzniknutej situácie, návrh zamietol. O trovách rozhodol podľa § 52 CMP. 4. Proti rozhodnutiu sa odvolal otec maloletého. Žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Konštatoval, že odôvodnenia napádaného uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd nezistil dôvody odôvodňujúce potrebu neodkladného riešenia vzniknutej situácie s tým, že v bode 9. odôvodnenia svojho uznesenia pritom pripustil existenciu faktického stavu tak, ako ho opisuje vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak je toho názoru, že bude postačovať, ak bude vec riešená v konaní vo veci samej o návrhu matky maloletého
o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému na základe jej návrhu, ktorý došiel Okresnému súdu v Rimavskej Sobote dňa 29.05.2019 a na základe ktorého bolo zahájené konanie pod sp. zn. 2 P/131/2019. 5. S takýmto názorom súdu prvej inštancie nesúhlasil. Zdôraznil zabezpečovaciu funkciu neodkladného opatrenia, ktorá sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. 6. Argumentoval, že už v návrhu osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a to stretávanie sa s maloletým tým, poukázal na existenciu nezhôd medzi rodičmi maloletého, ktoré viedli k tomu, že matka sa dňa 13.05.2019 spolu s maloletým odsťahovala bývať zo spoločnej domácnosti do obce P. X. a odkedy teda ako rodičia maloletého spolu nežijú a nevedú spoločnú domácnosť. Ničím nebolo vyvrátené jeho tvrdenie, že matka maloletého ho bezdôvodne obmedzuje v stretávaní sa s dieťaťom, pričom spolu s odvolaním predložil čestné vyhlásenie pána P. Z. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol svedkom takéhoto konania zo strany matky maloletého. 7. Pretože styk maloletého s ním ako otcom sa nerealizuje, je osvedčená základná skutočnosť, ktorá odôvodňuje prijať záver, že už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo v záujme maloletého dočasne upraviť jeho styk s otcom, aby do konečnej úpravy rodičovských práv a povinností nedošlo k vzájomnému citovému odcudzeniu sa a narušeniu vzťahov. Záver súdu, že problematika jeho styku s maloletým bude riešená až v konaní vo veci samej, nie je akceptovateľný, pretože je leto, dovolenkové obdobie s predpokladom nariadenia pojednávania vo veci len možno o niekoľko mesiacov. Počas týchto niekoľkých mesiacov by podľa názoru súdu prvej inštancie nemal mať umožnený styk so synom a mal by trpezlivo čakať na rozhodnutie súdu, ktoré ovšem nemusí byť vydané na prvom pojednávaní vo veci. Z týchto dôvodov je danej veci daný odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písmo f) CSP. 8. Vzhľadom na to, že okresný súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a jeho návrh ako aj rozhodnutie nedoručoval matke maloletého dieťaťa, odvolací súd podľa § 329 ods. 1 CSP návrh, rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj odvolanie otca proti nemu doručil matke s možnosťou vyjadrenia sa, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že súd pri rozhodovaní v takomto prípade je povinný v zmysle 367 ods. 2 CMP rozhodnúť najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia návrhu, kedy musí uznesenie aj vyhotoviť. Podľa ods. 3 uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné len čo bolo vyhotovené. 9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa§ 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď neprihliadol na najvyšší záujem dieťaťa, pričom závažné skutočnosti nepovažoval za dôležité, zároveň nesprávne aplikoval príslušné právne normy. Rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, je arbitrárne a formalistické bez zohľadnenia konkrétnych skutkových zistení, ktoré vyplynuli z tvrdenia otca, na ktoré súd vôbec nereagoval. 11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 CSP). 12. Podľa článku 4 CMP platí, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme. Citované ustanovenie korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa (oznámené pod číslom 104/1991 Zb.), ako medzinárodný dokument, ktorý po jeho podpísaní a ratifikovaní zaväzuje aj Slovenskú republiku, a rámcovo vymedzuje základné zásady, ktorých cieľom je poskytovať ochranu dieťaťu v rôznych oblastiach jeho života a jednou z takýchto oblastí je aj občianske súdne konanie. Podľa článku 3 Dohovoru musí byť pri akejkoľvek činnosti súdu, ktorá sa týka maloletých detí, prvoradým kritériom záujem dieťaťa. Záujem dieťaťa zabezpečujú predovšetkým hmotnoprávne ustanovenia, najmä
Zákona o rodine. Úlohou súdu preto je v každom konaní dôkladne skúmať hmotnoprávne predpoklady pre vydanie rozhodnutia vo veci. Súd je povinný vždy prihliadnuť na záujem dieťaťa ak rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností (§ 36 Zákona o rodine). 13. Dohovor v článku 7 uvádza, že právom dieťaťa je poznať svojich rodičov, má právo na rodičovskú starostlivosť, na zachovanie rodinných väzieb, na výchovu a najmä na právo udržiavať pravidelné osobné kontakty sú s oboma rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (článok 9). Odvolací súd zdôrazňuje, že právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností. Súdna úprava stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Treba zdôrazniť, že u dieťaťa musí byť zachované vedomie, že aj keď jeden z rodičov nebýva v tom istom byte, zostáva naďalej rodičom. 14. Záujmom maloletého je rozhodne udržiavať väzbu so svojím otcom, rozvíjať tento vzťah, pretože aj vzhľadom na vek maloletého, pokiaľ by sa maloleté dieťa nestretávalo s otcom, matka by mu v tomto stretávaní bránila, čím by zasiahla to otcových rodičovských práv, je veľký predpoklad, že by došlo k pretrhnutiu a narušeniu citových pút medzi maloletým dieťaťom a otcom. Maloletý je vo veku, kedy sa tento vzťah intenzívne buduje a bránenie stretávania sa otca s maloletým, prípadne kladením si podmienky doloženia súdneho rozhodnutia, nemožno považovať za zodpovedné konanie matky. Toto svoje tvrdenie otec doložil v odvolacom konaní čestným vyhlásením P. Z., narodeného XX. 5. XXXX, bytom P. XXX, zo dňa XX. 6. XXXX, z ktorého vyplýva, že bol svedkom toho, že matka maloletého dieťaťa nedovolila jeho otcovi osobné stretnutie ani návštevu, ani telefonický hovor s dieťaťom. Vyhlásil, že tieto údaje sú pravdivé a jeho obsah zodpovedá skutočnosti, pričom si je vedomý právnych následkov nepravdivého čestného vyhlásenia. Odvolací súd má preto dostatočne osvedčené tvrdenia otca ako aj potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré zabezpečí aspoň nevyhnutné stretávanie sa otca s maloletým a tak zabezpečí udržiavanie vzájomných citových väzieb. Odvolací súd podľa § 325 ods. 1 písm. d) CSP nariadil dočasnú úpravu stretávania sa otca s maloletým, kedy v rámci tohto rozsahu je matka povinná maloletého odovzdať otcovi do starostlivosti. 15. V súlade s § 330 ods. 1 CSP odvolací súd určil, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do skončenia konania vo veci starostlivosti o maloletého, ktoré už na okresnom súde prebieha a ktoré podala matka. 16. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).