Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-69-2019.pdf
PDF · 67.55 KB
Case nature
Subarea
14CoE/69/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice - Mestská polícia Košice, Trieda SNP 48/A, 040 01 Košice, IČO 00 691 135 proti povinnému: S. L., H.. X.X.XXXX, Ú. Š., C.Á. X, XXX XX E. - Š. o vymoženie 10,- eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, Košice pod EX 738/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 38Er/706/2011-9 zo dňa 14.1.2019 takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi, Mlynárska č. 16, Košice trovy exekúcie v sume 47,56 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie na návrh oprávneného a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 6.4.2011 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 10,- eur. Súdny exekútor dňa 5.6.2018 predložil návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor vykonanou lustráciou majetkových pomerov povinného zistil, že povinný je nemajetný bezdomovec, nebolo zistené vlastníctvo nehnuteľností na území SR, voči povinnému je vedených 29 ďalších exekúcií, teda majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 47,56 eura.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1 veta prvá, § 57 ods. 1 písm. h/, § 196, § 200 ods. 1, ods. 5, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a exekúciu zastavil, pretože vzhľadom na zistenia súdneho exekútora ďalšie vymáhanie pohľadávky by sa do budúcna javilo ako neekonomické a neefektívne. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie určil podľa § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 47,56 eura, ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny v sume 33,19 eura, z náhrady hotových výdavkov v sume 6,45 eura (poštovné 5,20 eura a 1,25 eura), a 20 % DPH (z odmeny) v sume 7,92 eura.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Odvolaním napadol výrok I. o zastavení exekúcie. Navrhol, aby predmetná exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a aby súd nepriznal trovy konania. Oprávnený namietal, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. V predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného, teda nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený. Poukázal na ustanovenie § 196, § 197, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na judikatúru súdov SR, z ktorých vyplýva, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Navrhol exekučné konanie zastaviť s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená oprávnenému, ale tieto bude znášať súdny exekútor.
5. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 29.3.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
8. Odvolací súd skôr, než vecne preskúmal napadnuté uznesenie, zaoberal sa prípustnosťou odvolania proti I. výroku tohto uznesenia.
9. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a žiadal, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pričom neuviedol ani dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená práve podľa tohto ustanovenia. Oprávnený teda nespochybnil správnosť zastavenia exekúcie, jeho odvolanie smeruje len proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie proti výroku o zastavení exekúcie.
10. Podľa § 358 C.s.p. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
11. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie len proti odôvodneniu uznesenia zo dňa 14.1.2019 a podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné, odvolací súd toto odvolanie podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odmietol.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
13. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).