Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-936-2015.pdf
PDF · 105.79 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/936/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Michalská 18, Bratislava, zastúpená advokátskou spoločnosťou Malata, Pružinský, Hegeduš & Partners s. r. o., Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanému: I. o zaplatenie sumy 466,44 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 384,92 Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 335,32 Eur od 28.07.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 65,04 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.07.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 466,44 Eur spolu s úrokom 18,90 % ročne zo sumy 166,- Eur od 29.07.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 346,71 Eur od 29.07.2014 do zaplatenia a s úrokom 25% ročne zo sumy 70,08 Eur od 29.07.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 17.07.2009 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal čerpať finančné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výška voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov žalobca vzniknutý debetný zostatok úročí debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom. Žalovaný nedodržal dohodnuté podmienky v dôsledku čoho evidoval žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom účte v sume 70,08 Eur vyčíslený ku dňu 28.07.2014. Vzhľadom na uvedené má žalobca nárok na zaplatenie sumy 70,08 Eur ako aj požadovať debetný úrok z nej vo výške 25% ročne od 29.07.2014. Na základe žiadosti žalovaného vystavil žalobca žalovanému oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 20.10.2009, ktorým došlo k uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR.. Na základe zmluvy o prečerpaní poskytol žalobca žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 166,- Eur formou úveru, ktorý mal byť čerpaný od 20.10.2009. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá vo výške 15 % ročne a výška sadzby za úrok z omeškania bola určená vo VZP pre prečerpanie. V zmysle čl. II ods. ť VZP pre prečerpanie bol žalovaný povinný k poslednému dňu kalendárneho mesiaca zabezpečiť ne svojom bežnom účte dostatok finančných prostriedkov. Žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky v dôsledku čoho žalobca dňa 31.10.2012 určil splatnosť úveru a vyzval žalovaného na uhradenie celkovej dlžnej sumy 335,32 Eur. Žalobca poskytol dohodnutý úver a v dôsledku nedodŕžania platobnej disciplíny zo strany žalovaného eviduje ku dňu 28.07.2014 voči žalovanému pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o prečerpaní sumu 396,36 Eur, ktorá
pozostáva z istiny 166,- Eur, úroku v sume 65,71 Eur vyčíslený ku dňu 28.07.2014, úroku z omeškania v sume 49,65 vyčíslený ku dňu 28.07.2014 a dlžných poplatkov v sume 115,- Eur.
2. Žalovanému bola žaloba s výzvou na vyjadrenie k žalobe a poučením o procesných právach s poukazom na citované ustanovenie § 116 ods. 2 CSP doručené zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 22.08.2018. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nijako nerozporoval.
3. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 11.07.2019. Podľa § 219 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 26.06.2019.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa zmluvou o bežnom účte zo dňa 17.07.2009, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania dňa 20.10.2009, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 06.11.2012, obchodnými podmienkami, sadzobníkom žalobcu, výpisom z účtu žalovaného, špecifikáciou dlžnej sumy zo dňa 30.05.2017, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.
6. Zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda uzavretej dňa 17.07.2009 medzi žalobcom a žalovaným sa žalobca zaviazal začínajúc dňom 17.07.2009 zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet ako ČSOB POHODA v mene EUR s periodicitou výpisov z účtu mesačne poštou. V zmysle čl. I. bodu 2. zmluvy majiteľ účtu sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania na účte úročí banka vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou. V zmysle čl. II zmluvy banka vydala žalovanému platobnú kartu a v zmysle čl. III. zmluvy sa banka zaviazala poskytovať žalovanému služby elektronického bankovníctva. V zmysle čl. IV. zmluvy banka sa zaviazala na základe žiadosti majiteľa účtu posúdiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu. V zmysle čl. V. zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky banky (ďalej len VZP) platné v deň uzavretia zmluvy.
7. Z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania bežného účtu zo dňa 20.10.2009 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver vo forme povoleného prečerpania na jeho bežnom účte vo výške úverového limitu 166,- Eur s úrokovou sadbou 15% ročne. Strany si dohodli, že výška sadzby úroku z omeškania je stanovená v Obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie bežného účtu.
8. Dňa 06.11.2012 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru s tým, že celý záväzok v sume 335,32 Eur a to vrátane vyčísleného nepovoleného debetu sa stal splatným dňom 31.10.2012. Ďalej vyzval žalovaného na úhradu sumy 335,32 Eur a to najneskôr do 17.11.2012. Z doručenky súd zistil, že bola uložená na pošte dňa 13.11.2015.
9. Zo špecifikácie pohľadávky žalovaného zo dňa 30.05.2017 súd zistil, že žalovaný vyčerpal sumu 166,- Eur. Ako vyplýva zo špecifikácie uplatnená suma 466,44 Eur pozostáva ku dňu 28.07.2014 z istiny v sume 166,- Eur (výška poskytnutého úverového limitu), z úroku z úveru vyčísleného na sumu 65,71 Eur, úroku z omeškania v sume 49,65 Eur, dlžných poplatkov 115,- Eur, debetného zostatku v sume 70,08 Eur.
10. Podľa čl. VII. bod 1 písm. a), b), c) Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie k bežnému účtu, banka je oprávnená urobiť jedno alebo viac opatrení uvedených v ods. 2 tohto článku, ak nastane skutočnosť, ktorá vyvolá podstatnú zmenu podmienok, podľa ktorých bolo poskytnuté povolené prečerpanie, a ktorá môže ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov majiteľa účtu, najmä pokiaľ majiteľ účtu bude v omeškaní akejkoľvek peňažnej čiastky voči banke, klient bude v omeškaní s úhradou svojich záväzkov voči subjektom uvedených v čl. V ods. 2., bude porušený ktorýkoľvek záväzok klienta, ku ktorým sa zaviazal voči banke a klient uviedol do žiadosti nepresné a nepravdivé skutočnosti.
11. Podľa čl. VII. bod 2 písm. a), b), c) a d) Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie k bežnému účtu, banka je oprávnená kedykoľvek potom, ako nastane čo i len jedna zo skutočností uvedených v ods. 1 oznámením odoslaným klientovi vyhlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého povoleného prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v písomnom oznámení banky, obmedziť alebo zastaviť čerpanie úveru, uskutočniť blokáciu všetkých jeho účtov vedených v banke ešte pred konečným termínom splatnosti záväzkov klienta , ktorých splatenie je ohrozené a realizovať zabezpečenie poskytnuté klientom alebo tretími osobami.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
14. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
15. Podľa § 710 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20121001.html>).
16. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
17. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, (účinného ku dňu oznámenia o povolenom prečerpaní) zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.
18. Podľa § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch pi úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty § 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
19. Podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úverov od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
20. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z.z. spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
21. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
22. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
23. Vo veci nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému úver formou úverového limitu najprv do výšky 166,- Eur. Uvedený právny vzťah je potrebné posúdiť podľa § 497 Obchodného zákonníka ako úverový vzťah. Ďalej však súd na predmetný právny vzťah aplikoval aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo o poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom - bankou (právnickou osobou poskytujúcou okrem iného službu vedenia účtu a taktiež poskytujúcou úvery aj formou povoleného prečerpania na účte), ktoré sa žalovaný ako spotrebiteľ zaviazal veriteľovi vrátiť. Súd považuje predmetnú zmluvu za typovú, vyhotovenú pre širší okruh spotrebiteľov. Na základe zmluvy o úvere bol žalovaný oprávnený čerpať úver maximálne do sumy úverového rámca a zároveň povinný splácať čerpaný úver splátkami stanovenými v percentuálnej výške k čerpanej sume.
24. Súd mal preukázané, že žalovaný využil povolené prečerpanie na bežnom účte, čo vyplýva z predložených výpisov z účtu. Žalobca v dôsledku neuhradenia sumy povoleného prečerpania a následného nepovoleného prečerpania žalovaným vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 31.10.2012. Z oznámenia o zosplatnení mal súd preukázané, že žalovaný dlhoval na úvere ku dňu zosplatnenia 31.10.2012 sumu 335,32 Eur, pričom táto dlžná suma predstavovala dlžnú istinu vrátane debetnej istinu i príslušné dohodnuté úroky z úveru (vrátane debetného úroku). Žalobca ani na výzvu súdu nedoložil súdu doklady o tom, čo predstavovala zosplatnená istina ku dňu zosplatnenia v rozpise na istinu, úroky, úroky z omeškania a poplatky. Špecifikácia uplatnenej pohľadávky vychádzala zo stavu nie ku dňu zosplatnenia, ale ku dňu 29.04.2014, ktorý dátum nie je možné brať do úvahy pre rozhodovanie o uplatnenej pohľadávke vyplývajúcej zo zmluvy o úvere ku dňu jej ukončenia. Súd potom priznal žalobcovi dlžnú sumu vyčíslenú žalobcom ku dňu zosplatnenia úveru v sume 335,32 Eur a debetného zostatku ako dlžnú sumu istiny a príslušných dohodnutých úrokov z úveru, keďže z výpisu z účtu mal preukázané, že žalovaný po zosplatnení neuhradil žalobcovi žiadnu čiastku.
25. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z úveru v sume 65,71 Eur za obdobie do 28.07.2014 a kontinuálne vo výške 18,90 % ročne zo sumy 166,- Eur od 29.07.2014 do zaplatenia je zrejmé, že žalobca si tieto úroky účtoval po zosplatnení úveru. Súd má za to, že ak žalobca v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 31.10.2012 a vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp., že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.
26. Súd zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie sumy 115,- €, ktorá suma predstavuje poplatky za upomienky a za výzvy, ktoré boli žalovanému predpísané na jeho úverovom účte. Súd má za to, že tieto poplatky sú pre žalovaného ako spotrebiteľa neprijateľné, neboli so žalovaným dojednané individuálne v zmluve o povolenom prečerpaní, ale sú upravené pravdepodobne len v sadzobníku poplatkov ČSOB, ktorý však netvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy a ktorý ani žalobca súdu
nedoložil. Žalobca ako dodávateľ služby je oprávnený tento sadzobník poplatkov jednostranne meniť bez ohľadu na vôľu dlžníka. Podľa čl. III. bod 6. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, banka je oprávnená účtovať klientovi za svoje služby pri poskytovaní povoleného prečerpania odplatu, ktorú predstavujú poplatky banky podľa Sadzobníka pre fyzické osoby - občanov. Súd v danom prípade zastáva názor, že pri zasielaní upomienok a výziev na zaplatenie sa nejedná o bankové služby poskytované klientovi, za ktoré by patrila banke odplata. Poplatok za upomienku (prípadne za zaslanie výzvy na zaplatenie) vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané, teda nie je mu poskytnuté skutočné protiplnenie, banková služba. Navyše výška týchto poplatkov uplatňovaných v paušálnej sume je neprimerane vysoká a už na prvý pohľad podstatne prevyšuje skutočné náklady, či už materiálne alebo personálne, vynaložené v súvislosti so zaslaním upomienok. Žalobca ani v konanie nepreukázal, že uvedené upomienky žalovanému zaslal. Poplatky za upomienky a výzvy majú jednoznačne sankčnú povahu, neboli so žalovaným dojednané individuálne a spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán (§ 53OZ). Ich dojednanie v prípadnom sadzobníku je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Upozornenie dlžníka na nesplnenie záväzku je činnosťou veriteľa, ktorou sleduje predovšetkým svoj cieľ na riadnom a včasnom splnení záväzku, aj keď nemožno prehliadnuť, že tak robí aj v záujme dlžníka (ktorému sa v prípade súdneho vymáhania jeho dlh zväčšuje). Nejde o zákonnú povinnosť veriteľa a ak sa napriek tomu rozhodne takto postupovať, poskytovať takúto službu, nemôže ísť o zárobkovú činnosť. Akceptovateľným by bolo uplatnenie nevyhnutných výdavkov vzniknutých v súvislosti s napomínaním dlžníka, napr. poštovné. Žalobca si uplatňoval poplatky za upomienku v sume 10,- Eur, výzvu 1, výzvu 2 a poslednú výzvu, každú v sume 35,- Eur. Súd mal za to, že výzvy boli zjavne nadbytočné, nemali žiaden význam pre žalovaného, iba bezdôvodne navyšovali jeho náklady v prospech žalobcu.
27. Súd taktiež zamietol žalobu v časti uplatnenej sumy 70,08 Eur ako debetného zostatku na účte žalovaného vyčíslený ku dňu 28.07.2014 a úrok z omeškania z tejto uplatnenej sumy vo výške 25 % od 29.07.2014, keďže poskytnutý úver bol zosplatnený ku dňu 31.10.2012 a to vrátane debetného zostatku v celkovej sume 335,32 Eur (viď. oznámenie o zosplatnení úveru, a teda debetný zostatok už bol započítaný do celkovej zosplatnenej istiny 335,32 Eur. Uplatnený debetný zostatok predstavuje už len poplatky prípadne úroky, ktoré žalobca nešpecifikoval a ktoré nepredstavujú čerpanie finančných prostriedkov z účtu žalovaným ako nepovoleného prečerpania na účte - viď. výpis z účtu žalovaného, keďže účet žalovaného bol ku dňu zosplatnenia uzavretý.
28. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neslní, je v omeškaní.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania a to vo výške 8,75 % ročne z priznanej sumy 335,32 Eur vyčísleného od 18.11.2012 do 28.07.2014 v sume 49,60 Eur. Úrok bol vypočítaný od 18.11.2012 t. j. odo dňa, nasledujúceho po lehote splatnosti dlhu, ktorý žalobca určil žalovanému v oznámení o zosplatnení úveru (do 17.11.2012) a to do 28.07.2014 tak ako ho vyčíslil žalobca a od 29.07.2014 až do zaplatenia. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 18.11.2014 predstavovala 0,75 % ročne (0,75 % + 8 % = 8,75 %), keďže právny vzťah medzi účastníkmi vznikol pred 01.02.2013. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 466,44 Eur, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 335,32,- Eur, t.j. 82,52 %. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 131,12 Eur, t.j. 17,48 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 65,04 % (82,52 - 17,48).
36. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).