Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_21C-5-2019.pdf
PDF · 78.51 KB
Case nature
Subarea
21C/5/2019
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci navrhovateľov : 1.) G.. Y. P., s trvalým pobytom C. XXX/X, A., štátneho občana SR, 2.) P. P., s trvalým pobytom C. XXX/X, A., štátneho občana SR, a 3.) P.. B. T., s trvalým pobytom T.X. XX, S., štátneho občana SR, o neúplnom podaní navrhovateľov v 1. až 3. rade z 28. 1. 2018, označenom ako „Žaloba", ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu podaním vo veci samej
- žalobou, takto
rozhodol:
Neúplné podanie navrhovateľov v 1. až 3. rade z 28. 1. 2018, označené ako „Žaloba“, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu podaním vo veci samej - žalobou, o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Neúplným podaním z 28. 1. 2019, označeným ako „Žaloba“, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu podaním vo veci samej - žalobou sa navrhovatelia v 1. až 3. rade domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd P.. T. F., sudkyni Okresného súdu Námestovo a Š. P., súdnemu exekútorovi, ev. č. 326, so sídlom U. XX, D., uložil povinnosť nastúpiť ústavnú psychiatrickú liečbu a povinnosť nahradiť navrhovateľom v 1. až 3. rade škodu, ktorej výšku určí súd na pojednávaní. Uvedený žalobný návrh navrhovatelia v 1. až 3. rade odôvodnili tým, že obe osoby, proti ktorým smeruje návrh zneužili právomoc verejného činiteľa v sp.zn.: 6C/23/2008 vedenej na Okresnom súde v Námestove, nerozumejú zákonom, trpia bludmi, sú nebezpeční pre spoločnosť, rozhodovali bez dôkazov, zámerne sa vyvršovali na rodinách navrhovateľov a ich majetku, podporujú kriminalitu voči navrhovateľom, pričom P.. T. F. navyše nesprávne posúdila veci a spôsobila škody veľkého rozsahu a veľké škody proti ľudskosti a maloletým deťom, podporovala svojho kolegu - sudcu U.. P. U. vo vyhrážkach voči nim, podporovala policajtov v zneužívaní moci voči navrhovateľom a ich rodinám, v ich fyzickom napádaní, vyhrážkach, svojvoľnom eskortovaní, neumožňovala navrhovateľom svedkov ani právnikov, manipulovala úradnými listinnými dôkazmi, používala voči rodináma navrhovateľov a ich majetku nezákonne získané dôkazy, odmietala riešiť neplatenie a výživného na maloletú U. T., odmietala dokladovať v konaniach vo veci výživného a BSM všetok majetok a pomery U. T., znemožňovala výpoveď N. T. o tom, čo s ňou spravila rodina T., neabsolvovala žiadne, resp. riadne psychiatrické vyšetrenie pred nástupom do funkcie, a zakrývala a obchádzala zákon SR a fašistickým spôsobom napomáhala mafii SR pri fyzickej likvidácii matky maloletej dcéry N., ktorú uniesol bývalý manžel.
2. Uznesením tunajšieho súdu č.k.: 21C/5/2019 - 70 z 30. 5. 2019 boli navrhovatelia v 1. až 3. rade vyzvaní, aby v lehote 10 dní od doručenie tohto uznesenia doplnili svoje neúplné podanie z 28. 1. 2018, označené ako „Žaloba“, ktoré by mohlo byť podaním vo veci samej - žalobou o chýbajúci žalobný petit, t.j. výrok rozhodnutia, ktorého sa domáhajú, ktorý by bol určitý a súčasne materiálne vykonateľný, teda vykonateľný niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie, o chýbajúce úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, z ktorých je možné vyvodiť uplatnené právo na náhradu škody, a o chýbajúce označenie dôkazov na preukázanie takého opísania rozhodujúcich skutočností, a súčasne, aby v tej istej lehote aj pripojili všetky označené dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôžu bez svojej viny pripojiť. V tomto uznesení súd navrhovateľov v 1. až 3. rade súčasne poučil, v čom konkrétne je ich
podanie neúplné, a ako treba jeho doplnenie vykonať. Navrhovatelia v 1. až 3. rade boli tiež poučení, že v prípade, ak podanie v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia nedoplnia, súd ich neúplné podanie, ktoré by mohlo byť podaním vo veci samej odmietne.
3. Na uvedené uznesenie z 30. 5. 2019 však doteraz žiaden z navrhovateľov v 1. až 3. rade nereagoval.
4. Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č.160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie:
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis.
5. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie, a žalobný návrh.
6. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka, a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
7. Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
8. Navrhovatelia v 1. až 3. rade ani po výzve súdu podanie z 28. 1. 2019 nedoplnili jednak o chýbajúci žalobný petit, t.j. návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa domáhajú, ktorý výrok by bol určitý a materiálne vykonateľný, teda vykonateľný niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie, a jednak o opísanie aspoň takých základných rozhodujúcich skutočností, ktoré by uplatnený nárok na náhradu škody po skutkovej stránke nezameniteľným spôsobom identifikovali, a keďže bez odstránenia týchto nedostatkov, nie je možné v konaní pokračovať, súd podľa § 129 ods. 3 CSP musel rozhodnúť o odmietnutí tohto neúplného podanie z 28. 1. 2018, označeného ako „Žaloba“, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť podaním vo veci samej - žalobou.
9. Petit uvedený v tomto podaní znejúci na uloženie povinnosti nastúpiť ústavnú psychiatrickú liečbu P.. T. F. a Š. P. je totiž materiálne nevykonateľný, teda nevykonateľný niektorým zo spôsobov exekúcie, nakoľko súd v civilnom konaní nemôže uložiť výrok v takto navrhovanom znení, a teda nie je zrejmé čo sa predmetným podaním sleduje na účely civilného súdneho konania (tento právny názor vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Žiline z 30. 11. 2016, sp.zn.: 9Co/357/2016 vydaného v obdobnej veci, kde takisto na strane navrhovateľov vystupovali títo navrhovatelia v 1. a 3. rade.) Výrok rozhodnutia, ktorý by ukladal fyzickej osobe povinnosť nastúpiť ústavné psychiatrické liečenie je možné vydať len v rámci trestného konania, a to výlučne na návrh prokurátora. Civilný súd (a bez návrhu prokurátora ani trestný súd) nemôžu vydať rozhodnutie, ktorého sa navrhovatelia domáhajú. Rovnako ani ďalší petit uvedený navrhovateľmi v podaní z 28. 1. 2018 znejúci na uloženie povinnosti náhrady škody navrhovateľom v 1. až 3. rade, ktorej výšku rozhodne súd na pojednávaní (a to aj v spojení s jeho skutkovým odôvodnením v ostatnom texte žaloby) je materiálne nevykonateľný. Súd síce nie je viazaný doslovnou formuláciou žalobného petitu (môže prebrať petit do svojho rozhodnutia aj s použitím iných slov než použil žalobca), avšak je viazaný obsahom žalobného návrhu, teda nie je úlohou súdu v rámci výzvy na odstránenie vád neúplného podania pomáhať žalobcovi s uvedením toho, čoho sa on (obsahovo) domáha, pretože by tým porušil zásadu rovnosti strán sporu a neoprávnene by tak zvýhodnil žalobcu na úkor žalovaného. Preto treba žalobný petit formulovať tak, aby bola splnená táto požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku.Vo zvyšku „petitu“ podania z 28. 1. 2018, kde sa uvádza, že P.. T. F. je nebezpečná a trpí bludmi, že zakrývala a obchádzala zákon SR a fašistickým spôsobom napomáhala mafii SR pri fyzickej likvidácii matky maloletej dcéry N., ktorú uniesol bývalý manžel, resp. kde sa uvádza, že Š.S. P. je nebezpečný pre spoločnosť, nerozumie zákonom a robí si čo sa mu zachce, nejde o formulovanie nejakej žiadosti, či návrhu, ale len o uvedenie ďalších skutkových tvrdení navrhovateľmi, ktoré treba považovať len za
ďalšie skutkové odôvodnenie ich návrhu na uloženie povinnosti nastúpiť ústavné psychiatrické liečenie, či nahradiť škodu navrhovateľom, teda v tejto časti vôbec nemožno ani uvažovať o žalobnom petite, napriek tomu, že tieto skutkové tvrdenia navrhovatelia formálne oddeľujú od ostatného textu žaloby a zmiešavajú ho s formulovaným petitom.
10. Podanie z 28. 1. 2019, je neúplné tiež preto, že neobsahuje úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, z ktorých je možné vyvodiť uplatnené právo na náhradu škody podľa § 132 ods. 1 CSP. Podanie síce obsahuje množstvo rôznych skutkových tvrdení navrhovateľov, avšak osobitne vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody z nich nevyplýva úplné opísanie aspoň základných rozhodujúcich skutočností odôvodňujúce tento nárok, ktoré by uplatnený nárok na náhradu škody po skutkovej stránke nezameniteľným spôsobom identifikovali. Navyše, ešte aj z existujúcich neúplných skutkových tvrdení ťažko rozlíšiť, ktoré sa týkajú petitu na uloženie povinnosti nastúpiť ústavné psychiatrické liečenie, a ktoré petitu na náhradu škody.
11. Skutočnosť, že neúplné podanie nebolo doplnené aj o označenie dôkazov na preukázanie opisu rozhodujúcich skutočností podľa § 132 ods. 1 CSP, však nebolo dôvodom na odmietnutie tohto podania podľa § 129 ods. 3 CSP. Uvedená skutočnosť by mohla mať totiž význam iba z hľadiska neunesenia dôkazného bremena v spore.
12. Na záver súd len poznamenáva, že toto uznesenie o odmietnutí podania by ani po nadobudnutí právoplatnosti nepredstavovalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a preto navrhovatelia v 1. až 3. rade aj potom môžu kedykoľvek znovu podať úplne novú žalobu, kde budú uvedené vady odstránené, bez toho, aby boli ukrátení na práve domáhať sa súdnej ochrany.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. b) Civilného sporového poriadku), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, a to písomne v dvoch vyhotoveniach, a o ktorom by rozhodoval Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 129 ods. 4 CSP ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.