Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-114-2019.pdf
PDF · 84.84 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/114/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad so sídlom Haburská č. 49/A, 821 01 Bratislava, pod sp. zn. EX 8758/2012, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 725,19 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 3Er/661/2012 - 106 zo dňa 20. decembra 2018, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 3Er/661/2012-68 zo dňa 12.10.2018.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že súd prvej inštancie uznesením č. k. 3Er/661/2012-68 zo dňa 12.10.2018 zastavil exekúciu v zmysle § 243f ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len ,,Exekučný poriadok"), pričom proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote sťažnosť. Ako uviedol súd prvej inštancie exekučným titulom v danom konaní je rozhodnutie, ktorým rozhodcovský súd priznal oprávnenému nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Lehota na doplnenie návrhu podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku uplynula dňa 22.01.2016. Vzhľadom na to, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote, súd prvej inštancie v súlade s § 243 f ods. 5 Exekučného poriadku, predmetnú exekúciu zastavil. Súd prvej inštancie mal za to, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, postupoval vyšší súdny úradník správne, nakoľko ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku jasne definuje povinnosť oprávneného v prípade, ak sa exekúcia vedie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ak by sa táto povinnosť netýkala prípadov, kedy od podania návrhu na vykonanie exekúcie až do 22.01.2016 nedošlo k podstatným zmenám skutkového stavu, zákonodarca by túto výnimku zohľadnil v ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku jasne ukladá oprávnenému konkrétnu povinnosť a zároveň § 243f Exekučného poriadku stanovuje lehotu splnenia tejto povinnosti a rovnako aj následok jej nesplnenia. Na základe vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 3Er/661/2012-68 zo dňa 12.10.2018 nebola dôvodná, a preto ju zamietol.
3. Oprávnený podal v zákonnej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré vydal sudca, odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Oprávnený v odvolaní namietal, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd aplikoval aj § 45 ZRK, a tým na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. V rámci prieskumu exekučného titulu z materiálnej stránky však súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku rozhodcovského rozsudku. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK.
4. Ďalej oprávnený poukázal na to, že exekučný súd nesprávne zistil skutkový stav veci. Oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasledujúcich ZRK, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 zmluvy je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., postupuje v súlade so ZRK, ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. V danej veci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r) OZ (v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spor s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní), poukázal oprávnený na odôvodnenie zo strany zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Na základe uvedeného potom oprávnený žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného uviedol, že toto navrhuje odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP, nakoľko toto smeruje proti uzneseniu, voči ktorému odvolanie nie je prípustné.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie odmietol podľa § 386 písm. c) CSP.
7. Odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 15.05.2012 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor dňa 24.07.2012 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 13.05.2014 poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 09 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn.: SR 07894/11 zo dňa 18.08.2011, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2011 a vykonateľnosť dňa 13.10.2011. Uznesením č. k. 3Er/661/2012-68 zo dňa 12.10.2018 súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Nakoľko uvedené uznesenie vydal vyšší súdny úradník, voči ktorému bola prípustná sťažnosť, súd prvej inštancie o takto podanej sťažnosti oprávneného rozhodol odvolaním napadnutým uznesením tak, že túto ako nedôvodnú zamietol. Proti tomuto uzneseniu, ktoré vydal sudca, podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 239 ods. 1 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
11. Podľa § 248 CSP; o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
13. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
14. Podľa § 386 písm. c) CSP; odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
15. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu konania o odvolaní, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Ustanovenie § 357 CSP obsahuje taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým procesný predpis odvolanie pripúšťa. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti podanej voči uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom, ktoré vydal podľa § 248 CSP zákonný sudca súdu prvej inštancie. Takéto rozhodnutie odvolaciemu prieskumu nepodlieha, pretože ustanovenie § 357 CSP tento druh rozhodnutia v taxatívnom výpočte uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie, neobsahuje. Preto v zmysle § 355 ods. 2 CSP platí, že odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré vydal sudca pri rozhodovaní o sťažnosti podanej proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného vyšším súdnym úradníkom, nie je prípustné.
16. Ak účastník konania podá odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné, má to za následok odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c) CSP. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd nezaoberal vecným obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistil niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu.
17. Pretože odvolanie oprávneného smerovalo proti výroku uznesenia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd postupoval podľa § 386 písm. c) CSP a odvolanie oprávneného odmietol.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)