Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/51/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a JUDr. Evy Behranovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: matky Ing. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., K. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Janou Briškovou Dominovou, advokátkou so sídlom Piešťany, Štefánikova 6453/2C, a otca V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., R. M. XXXX/XXX, právne zastúpeného JUDr. Ing. Martinou Kiseľovou, advokátkou so sídlom Martin, Pavla Mudroňa 26, o nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 11. marca 2019, č.k. -46, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletou m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu stredu v kalendárnom mesiaci v čase od 16:00 hod. do 18:30 hod., každú párnu sobotu a párnu nedeľu v kalendárnom mesiaci v čase od 13:00 hod. do 18:30 hod. a každý nepárny utorok a štvrtok v kalendárnom mesiaci v čase od 16:00 hod. do 18:30 hod. s tým, že matka je povinná v stanovenom čase maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska dieťaťa, kde ho po skončení styku matke v stanovenom čase vráti. Rodičia sú povinní v prípade, ak by sa styk nemohol v určenom čase uskutočniť, bezodkladne sa navzájom o tom informovať, najneskôr však 24 hodín vopred pred plánovaným stykom s tým, že v prípade nerealizovania styku z dôvodov na strane matky alebo maloletej, je matka povinná bezodkladne, najneskôr v lehote 3 dní od odpadnutia prekážky, poskytnúť otcovi náhradný termín styku.

odôvodnenie:

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú ponechal v starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 125 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a upravil styk otca s maloletou tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v stredu v čase od 16:00 hod. do 18:30 hod., každú sobotu v čase od 13:00 hod. do 18:30 hod., každú nedeľu v čase od 13:00 hod. do 18:30 hod., ďalej každý nepárny týždeň v utorok v čase od 16:00 hod. do 18:30 hod. a vo štvrtok v čase od 16:00 hod. do 18:30 hod. s tým, že matka je povinná v stanovenom čase maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, pričom otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska dieťaťa, kde ho po skončení styku matke v stanovenom čase vráti.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. , , , , , , a , vecne súd dôvodil, že návrhom podaným na súde dňa 11.02.2019 sa otec dieťaťa domáhal úpravy práv a povinností rodičov k maloletej a zároveň žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že on bude povinný prispievať na výživu mal. Z. sumou 120 eur mesačne a bude oprávnený stretávať sa s mal. Z. každý utorok a štvrtok od 17:00 hod. do 20:00 hod. v mieste bydliska matky a za prítomnosti matky a od

soboty od 10:00 hod., kedy si dieťa prevezme v mieste bydliska matky do nedele do 17:00 hod. bude mal. Z. v jeho starostlivosti a následne ju privezie do miesta bydliska matky. V návrhu uviedol, že s matkou dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 10/2018, kedy sa s maloletou odsťahovala do F., od tejto doby si otec plní vyživovaciu povinnosť voči dcére v celkovej výške 125 eur mesačne, na jeho stretávaní s dcérou sa však s matkou dieťaťa nevedia dohodnúť, keď matka nerešpektuje jeho rodičovské práva a stretávanie s dcérou mu odopiera. Otec sa o dcéru zaujíma, podieľa sa na jej výchove a navštevuje ju vzhľadom na vzdialenosť približne štyrikrát do týždňa, s dcérou majú výborný vzťah, vždy sa na otca teší. Otec pracuje ako obchodný zástupca s priemerným mesačným príjmom 1 600 eur, matka je na rodičovskej dovolenke s príjmom 220,70 eur mesačne a tiež poberá prídavok na dieťa 24,34 eur. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 05.03.2019 vyplýva, že maloletá so svojou matkou býva v 1-izbovom byte v W., kde má vytvorené vhodné podmienky. Rodičia sa v uvedený deň dostavili na oddelenie ÚPSVaR Piešťany kde im bolo poskytnuté poradenstvo a ponúknutá možnosť návštevy referátu poradensko-psychologických služieb za účelom obnovenia konštruktívnej komunikácie. Rodičia sa dohodli na ponechaní maloletej v starostlivosti matky, nedohodli sa na úprave styku otca s maloletou a výške výživného. Kolízny opatrovník s prihliadnutím na vek maloletej, ako aj jej spánkový režim, odporučil súdu, aby neodkladným opatrením ponechal maloletú Z. M. v starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletou napríklad každý párny týždeň v stredu v čase od 16:00 hod. do 18:30 hod., každú sobotu a nedeľu v čase od 13:00 hod. do 18:30 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 16:00 hod. do 18:30 hod. tak, že rodičia sú povinní sa vzájomne informovať 24 hodín vopred, ak nastane prekážka realizácie styku. V prípade nerealizovania styku z dôvodov na strane matky alebo maloletej, je matka povinná bezodkladne, najneskôr v lehote 8 dní od odpadnutia prekážky, poskytnúť otcovi náhradný termín styku. Zároveň kolízny opatrovník odporučil určiť výživné v súlade s rozhodovacou praxou Krajského súdu v Trnave, minimálne však vo výške otcom navrhovanej čiastke 120 Eur mesačne. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 08.03.2019 vyplynulo, že matka maloletej navrhla model stretávania mal. s otcom v jej prítomnosti, pričom uviedla, že doteraz sa otec s dieťaťom stretáva tak, že si ju prevezme pripravenú v detskom kočíku, sú spolu vonku a potom trávi čas u nej v domácnosti, kde otec maloletú nakŕmi, resp. sa s ňou pohrá. Matka uviedla, že maloletá nie je zvyknutá tráviť čas bez nej, otec v krízových situáciách (plač maloletej u lekárov a pod.) nezažil, matka nevie, ako by mal. reagovala, bojí sa, že v prípade, že by otcovi súd určil stretávanie na viac hodín a otec by s dieťaťom išiel niekam ďalej (napr. do V. ku svojim rodičom), nevie ako by maloletá reagovala, v takom prípade by matka chcela byť prítomná. Na kratšie prechádzky v blízkosti bydliska nemusí byť styk určený v jej prítomnosti. Kolízny opatrovník mal za to, že pri ním odporúčanom rozsahu styku otca s maloletou nie je prítomnosť matky pri styku nevyhnutná.

3. Po oboznámení sa s obsahom návrhu otca, vyjadreniami kolízneho opatrovníka, ako i obsahom ostatného spisového materiálu dospel súd prvej inštancie k záveru, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Z. neodkladným opatrením je dôvodná, keď mal z vykonaného dokazovania zistené, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletej nebol doposiaľ upravený súdnym rozhodnutím a konanie o návrhu otca na úpravu práv a povinností k mal. Z. nebolo doposiaľ skončené, pričom rodičia mal. dieťaťa toho času spolu nežijú. Súd preto v záujme právnej istoty v pomeroch účastníkov rozhodol tak, že dieťa ponechal v starostlivosti matky, reflektujúc faktický stav výkonu osobnej starostlivosti o mal. dieťa, na ktorom za daných okolností nie je dôvod nič meniť, zároveň určil otcovi dieťaťa v zmysle , aby platil výživné v nevyhnutnej miere, čomu v danom prípade zodpovedá výživné vo výške 125 eur mesačne majúc za to, že týmto spôsobom bude výživa dieťaťa v nevyhnutnej miere zabezpečená. Pokiaľ ide o úpravu styku, súd v záujme mal. dieťaťa upravil styk v takom rozsahu, aby bol zachovaný kontakt otca s mal. dieťaťom, pričom bral na zreteľ právo mal. dieťaťa na udržovanie pravidelného osobného styku s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Súd bol toho názoru, že úprava uvedená vo výrokovej časti tohto uznesenia zohľadňuje vek dieťaťa, ako aj jeho spánkový režim a tiež záujem o udržiavanie a rozvíjanie vzťahu medzi dieťaťom a otcom s tým, že vzhľadom na rozsah úpravy styku otca s mal. Z. nie je prítomnosť matky pri styku potrebná. Záverom súd zdôraznil, že v konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie a následne po vyhodnotení všetkých dôkazov bude rozhodnuté v súlade so záujmom mal. dieťaťa.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka a to v časti úpravy styku otca s maloletou, dôvodiac ustanovením psím. d), , ako aj . Uviedla, že otec v návrhu uviedol množstvo nepravdivých informácií, napr. že matka nerešpektuje jeho rodičovské práva a odopiera mu stretávanie s maloletou. Uviedla, že s maloletou sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala v čase, keď Z. mala 5 mesiacov, následne sa otec s dcérou stretával sporadicky,

tak ako mu to vyhovovalo, bez riadnej dohody s matkou, zvyčajne zatelefonoval kedy pôjde z pracovnej cesty okolo a zastavil sa maloletú navštíviť, často vo večerných hodinách. Pokiaľ ide o otcom tvrdenú pomoc so starostlivosťou o maloletú v čase spolužitia rodičov, jednalo sa skôr o poučovanie ako sa má matka o dcéru starať. Pokiaľ maloletú po práci kočíkoval, často si toto doslova vynútil a s kočíkom išiel s kamarátom na pivo. Dôvod, prečo matka zo spoločnej domácnosti odišla, bolo správanie otca, ktorý matke určoval ako a čo má robiť. Matka nemá záujem otcovi brániť v styku s maloletou, práve naopak, má záujem na vybudovaní ich vzájomného vzťahu, avšak vzhľadom na vek maloletej a jej naviazanosť na matku je v záujme dieťaťa prítomnosť matky pri jej styku s otcom, ostatne tento sa aj doposiaľ tak uskutočňoval. Otec bol s maloletou sám iba v čase, keď ju vozil spiacu v kočíku a to v mieste bydliska matky, zatiaľ čo ostatné aktivity sa naďalej uskutočňujú v prítomnosti matky. Otec tvrdí, že sa o dcéru vie postarať, avšak robil tak zatiaľ iba v prítomnosti matky, ktorá mu pripravila všetko potrebné (mlieko, plienky, stravu a pod.). Maloletá Z. má navyše zdravotné problémy a matka s ňou chodila na rehabilitácie a na plávanie. Maloletá Z. trpí tzv. zadúšaním sa, t.j. v prípade, ak sa rozplače, nemôže sa nadýchnuť, čo sa prejavuje najmä vtedy, keď stratí kontakt s matkou alebo sa zľakne a vzhľadom na poruchu vývinu maloletá nemá cestovať dlho v autosedačke. Matka je toho názoru, že stretávanie určené súdom v čase pracovného týždňa od 16:00 hod. do 18:30 hod. bez prítomnosti matky nie je v záujme maloletej, keďže v tom čase maloletá olovrantuje a následne sa hrá doma, čas do 18:30 hod. je pre ňu už hraničný čas, ktorý zasahuje do večerného režimu. Matka tiež poukázala na to, že súd určil stretávanie otca s maloletou Z. každú sobotu a každú nedeľu, čím matke uprel právo s dieťaťom tráviť tiež aspoň jeden víkend. Matka má za to, že došlo k nedorozumeniu a ide o chybnú formuláciu výroku. Matka má tiež obavy aj vzhľadom na diagnózu maloletej, či otec nebude maloletú Z. cez víkendy voziť domov alebo do V. k svojim rodičom, takáto cesta by totiž maloletú neprimerane zaťažila, preto by matka chcela byť pri styku prítomná. Pokiaľ kolízny opatrovník sa domnieva, že pri ním odporúčanom styku otca s maloletou prítomnosť matky nie je nevyhnutná, možno predpokladať, že kolízny opatrovník vychádza z toho, že styk sa bude uskutočňovať v mieste bydliska matky a nepočíta s tým, že by cez víkendy dcéru takto presúval či už do V. alebo do T. tak, ako to plánuje a opakovane matke povedal. Určená úprava styku podľa matky negatívnym spôsobom zasahuje do režimu maloletej, ktorá bude stresovaná a vystavovaná neprimeranej záťaži, takáto úprava nie je v záujme maloletej. Maloletá Z. je v útlom veku, má zdravotný problém, otec sa s ňou stretáva sporadicky, a vždy za prítomnosti matky, maloletá je naviazaná na matku a preto je najskôr potrebné, aby si postupne zvykala tráviť pravidelne čas s otcom v kratších časových intervaloch, navyše sa jedná len o dočasnú úpravu v nevyhnutnom rozsahu. Vytýkala súdu prvej inštancie, že vôbec nehľadel na potreby maloletej, vek, citovú naviazanosť na matku, a na to, že vo svojom veku nedokáže absolútne vyjadriť svoje potreby a tieto podľa jej neverbálnych prejavov pozná iba človek, ktorý je s ňou v dennom kontakte, teda matka. Matka navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a otca oprávnil stýkať sa s maloletou za prítomnosti matky v každom kalendárnom týždni v stredu v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod., v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu v čase od 09:00 hod. do 13:00 hod. a v nedeľu v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod. a zároveň navrhla, aby rodičia boli povinní v prípade, ak by sa styk nemohol v určenom čase uskutočniť, bezodkladne sa navzájom o tom informovať, najneskôr však 24 hodín vopred pred plánovaným stykom.

5. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa pridržiava svojej písomnej správy zo dňa 05.03.2019 a jeho doplnenia zo dňa 08.03.2019, pričom pokiaľ ide o víkendovú úpravu styku, má za to, že správne mal výrok napadnutého uznesenia znieť „každú sobotu a nedeľu v párnom týždni v čase od 13:00 hod. do 18:30 hod.".

6. Otec v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu rozporoval viaceré tvrdenia matky uvádzané v odvolaní, nie je pravdou, že by za dcérou chodieval sporadicky a prichádzal tak, ako mu to vyhovovalo, maloletú vzhľadom na vzdialenosť ich bydlísk navštevoval približne 4 x v týždni v mieste trvalého bydliska matky aj cez víkend, avšak s ochladzovaním vzťahov bolo stále náročnejšie sa s matkou dohodnúť kedy môže prísť, pričom sa stávalo, že mu oznámila, aby nechodil a v tom prípade nemohol dcéru vidieť. Je pravda, že cez pracovný týždeň prichádzal podľa toho, ako mu to dovolil pracovný program, obvykle medzi 16:00 hod. a 17:00 hod., o čom ale matku vždy dopredu informoval a snažil sa upraviť si pracovný program tak, aby bol s dcérou až do času, kým nejde spať. Cez víkend spočiatku chodil do F. už pred obedom, avšak postupne s ochladzovaním vzťahov s matkou maloletej, prichádzal až po predchádzajúcej dohode a to v čase, ktorý matka sama určila. S maloletou sa otec snaží stretávať čo najčastejšie a v súčasnosti podľa uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Matka počas ich spolužitia vždy po príchode z práce s maloletou pomáhal a trávil s ňou čas, takmer denne ju chodil kočíkovať, pomáhal aj pri prebaľovaní, kúpaní, obliekaní a ostatných činnostiach, pričom sa nikdy

nestalo, že by s dcérou a kočíkom išiel s kamarátom na pivo, ako tvrdí matka. Vzhľadom na čas, ktorý v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia má otec na styk s maloletou, chodí s ňou na prechádzku po okolí bydliska matky alebo trávi čas u matky v byte, keďže on v mieste ich bydliska nemá nijaké zázemie, trávi čas s maloletou predovšetkým na vzduchu v prírode, čo maloletá počas pracovného týždňa vydrží. V tomto smere otec považuje úpravu styku s maloletou tak, ako bola určená uznesením za vyhovujúcu záujmom dieťaťa. Maloletá je v čase ich styku dobrá, usmievavá, neplače, je zjavné, že je v prítomnosti otca spokojná a že je pre ňu človekom, ktorého dobre pozná. Pokiaľ ide o víkendy uviedol, že je ochotný urobiť ústupok v tom zmysle, že sa s maloletou bude stretávať v párnom týždni tak, ako je to uvedené v uznesení súdu prvej inštancie, teda v sobotu v čase od 13:00 hod. do 18:00 hod. a takisto v nedeľu a v nepárnom týždni počas víkendu otec navrhuje stýkať sa s maloletou v sobotu v čase od 09:00 hod. do 13:00 hod., pričom poukazuje na to, že matka je na rodičovskej dovolenke a môže s maloletou tráviť čas počas celého pracovného týždňa, kedy je otec v práci. Pri takomto kompromise, pokiaľ sa otec v nepárnom týždni bude s maloletou stretávať len v sobotu v doobedných hodinách, bude mať matka zvyšok víkendu pre seba a môže ho stráviť podľa svojich predstáv, pričom aj ona samotná navrhla stretávanie aj v doobedných hodinách. Otec zopakoval, že o dcéru sa vie riadne postarať, zabezpečiť všetky jej potreby a preto je toho názoru, že prítomnosť matky nie je potrebná a v tomto zmysle sa vyjadrila aj psychologička na stretnutí dňa 01.04.2019. Záverom poukázal na to, že z časového hľadiska ide aj počas víkendu o styk krátkeho trvania na to, aby mohol maloletú vziať autom do miesta jeho bydliska (87 km, časovo 58 minút) prípadne k svojim rodičom do V., ako sa obáva matka. Jeho snahou je výlučne tráviť čas s dcérou čo najčastejšie, aby mohol v čo najširšej miere uplatňovať svoje rodičovské práva a podieľať sa na jej výchove.

7. Matka v odvolacej replike v podstate zotrvávala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, odvolávajúc sa na režim maloletej, trvala na tom, že pre dieťa nie je dobré, aby sa s otcom stretávalo bez prítomnosti matky, nie je tiež v záujme dieťaťa, aby malo styk s otcom upravený počas pracovného týždňa v čase od 16:00 hod. do 18:30 hod., keďže v tom čase olovrantuje, následne sa hrá doma a navyše do 18:30 hod. čo je už zásahom do jej večerného režimu. Uviedla, že plne akceptuje, že otec je zamestnaný, mal by však rešpektovať denný režim maloletej, pričom opakovane sa stáva, že na súdom upravený styk mešká a následne svojvoľne naťahuje čas aj po 18:30 hod., kedy už býva maloletá značne unavená a matke sa ju ťažšie ukladá na nočný spánok. Uviedla, že otec počas víkendov maloletú kočíkuje cca 2 hodiny, následne zase prichádza do bytu matky, aby sa o ňu postarala, resp. aby bola pri ňom, keď sa bude o maloletú starať. Matka v žiadnom prípade nesúhlasí s návrhom otca na úpravu styku a otcov posledný návrh ohľadom víkendovej úpravy nepovažuje za ústupok. Otec argumentuje tým, že matka je na rodičovskej dovolenke, avšak je neakceptovateľné, aby nemohla tráviť so svojím dieťaťom ani jeden víkend v mesiaci. Matka zdôrazňuje, že v záujme maloletej je styk v prítomnosti matky a v kratších časových intervaloch, než ktoré určil súd prvej inštancie a to takých, ktoré budú rešpektovať jej denný režim.

8. Otec v odvolacej duplike uviedol, že za celý čas meškal v pracovnom týždni asi dvakrát cca 10 minút vzhľadom na zlú dopravnú situáciu, o čom matku vopred informoval telefonicky. Je pravdou, že občas bol u matky dlhšie (približne 15 - 20 minút), avšak to z dôvodu, že spolu pripravovali dieťa na nočný spánok, kŕmili, kúpali a pod. a matka nenamietala, že musí otec odísť, pretože išlo o pomoc, pričom maloletá mala zachovaný režim a celú večernú prípravu, akurát to bolo za prítomnosti otca, na čom otec nevidí nič zlé. O dcéru sa intenzívne zaujíma a riadne stará, a chce s ňou tráviť maximálny možný čas. Pre dcéru chce to najlepšie, pričom si s ňou chce budovať zdravý a plnohodnotný vzťah a zároveň vidí, že dcéra sa vždy veľmi teší keď ho vidí. Matka poukazuje na to, že ak nastane nejaký problém, dcéra sa berie za ňou, čo sa občas stáva, avšak len v prítomnosti matky. Pokiaľ je maloletá v prítomnosti otca, berie sa za ním a hneď sa upokojí. Ak má matka dojem, že s otcom nemá dcéra vybudovaný taký hlboký vzťah ako s ňou, otec má za to, že je potrebné styk otca s maloletou zintenzívniť a nie skrátiť, pretože dieťa potrebuje rovnako oboch rodičov a častejšie stretávanie je jednoznačne v prospech maloletého dieťaťa. Preto zotrvával na svojich skorších vyjadreniach.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa ( a a , ďalej len ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez

ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné iba sčasti.

10. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine predstavujú hmotnoprávny podklad rozhodovania súdov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov maloletých detí, ktorí spolu nežijú, a ustanovenia a nasl. v spojení s a nasl. predstavujú podklad procesnoprávny vtedy, ak to vyžaduje úprava pomerov účastníkov konania pred začatím konania, alebo počas konania ale skôr ako súd rozhodne vo veci samej, prípadne aj po skončení konania vo veci samej. Nedostatok dohody rodičov o podmienkach výkonu ktoréhokoľvek z práv a povinností týkajúcich sa maloletého dieťaťa, môže byť dôvodom pre úpravu príslušnej otázky súdom, v prípade potreby i formou neodkladného opatrenia a to dokonca aj bez návrhu zo strany účastníka ( v spojení s ).

14. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že rodičia maloletej nežijú od októbra 2018 v spoločnej domácnosti, keď matka vzala maloletú a odsťahovala sa s ňou do F. a odvtedy má dieťa vo svojej faktickej osobnej starostlivosti, čo otec rešpektuje. Toho času prebieha na súde konanie vo veci samej o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej, keďže k mimosúdnej dohode rodičov nedošlo. Otec sa domáhal aj dočasnej úpravy pomerov účastníkov formou neodkladného opatrenia a prvoinštančný súd majúc za to, že osvedčil potrebu neodkladnej úpravy, ponechal maloletú v starostlivosti matky, otca zaviazal platením výživného v sume 125 eur mesačne a súčasne upravil styk otca s maloletou v rozsahu každého párneho týždňa v stredu v čase od 16:00 hod. do 18:30 hod., každú sobotu v čase od 13:00 hod. do 18:30 hod., každú nedeľu v čase od 13:00 hod. do 18:30 hod., ďalej každý nepárny týždeň v utorok v čase od 16:00 hod. do 18:30 hod. a vo štvrtok v čase od 16:00 hod. do 18:30 hod. bez prítomnosti matky, vychádzajúc z vykonaného skráteného dokazovania a najmä odporučení kolízneho opatrovníka v tejto veci.

15. Matka sa odvolala proti výroku, ktorým bol upravený styk otca s maloletou, keď tento považuje za rozporný so záujmami dieťaťa a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a otca oprávnil stýkať sa s maloletou za prítomnosti matky v každom kalendárnom týždni v stredu v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod., v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu v čase od 09:00 hod. do 13:00 hod. a v nedeľu v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod. a zároveň navrhla, aby rodičia boli povinní v prípade, ak by sa styk nemohol v určenom čase uskutočniť, bezodkladne sa navzájom o tom informovať, najneskôr však 24 hodín vopred pred plánovaným stykom. Otec s navrhovanou úpravou nesúhlasí, považuje rozhodnutie súdu za správne, eventuálne pripúšťa, že by sa nemusel stýkať s mal. Z. každý víkend v rovnakých hodinách, t.j. každú sobotu aj nedeľu v čase od 13:00 hod. do 18:30 hod., ale iba každý párny víkend, zatiaľ čo v nepárny víkend by stretnutie prebehlo iba v sobotu a to v čase od 09:00 hod. do 13:00 hod., čím by matka mala možnosť tiež tráviť dva necelé víkendy v mesiaci s maloletou, s čím zase nesúhlasí matka.

16. V odvolacom konaní sa súd zameral na úpravu styku otca s maloletou, nakoľko voči ostatným častiam odvolanie osobitne nesmerovalo a rodičia maloletej celkom zrejme túto ostatnú časť úpravy pomerov považujú za vyhovujúcu. Rodičia sa nedokážu dohodnúť najmä na úprave styku otca s maloletou, keď predstavy každého z nich o tejto otázke sú rozdielne a to najmä pokiaľ ide o rozsah a termíny stretnutí a pokiaľ ide o otázku prítomnosti matky pri prebiehajúcich stretnutiach.

17. Matka považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za rozporné so záujmami maloletej jednak z dôvodu, že nerešpektuje denný režim maloletej, nerešpektuje potreby maloletej dané jej vekom a zdravotným stavom, vyžadujúce prítomnosť matky pri styku s otcom a napokon nerešpektuje právo matky urobiť si tiež s maloletou víkendový program.

18. V prvom rade odvolací súd uvádza, že zhodne s odvolateľkou považuje výrok súdu týkajúci sa víkendovej úpravy styku za nejednoznačne formulovaný, keď pri súdom zvolenej formulácii nie je zrejmé, či súd prvej inštancie mienil otcovi umožniť styk s maloletou každú sobotu a nedeľu v mesiaci v čase od 13:00 hod. do 18:30 hod., alebo iba každý párny týždeň a to vzhľadom na formuláciu výroku, podľa ktorého otec je oprávnený stýkať sa maloletou „ ...každý párny týždeň v stredu v čase od 16:00 hod. do 18:30 hod., každú sobotu v čase od 13:00 hod. do 18:30 hod., každú nedeľu v čase od 13:00 hod. do 18:30 hod., ďalej každý nepárny týždeň v utorok v čase od 16:00 hod. do 18:30 hod. a vo štvrtok v čase od 16:00 hod. do 18:30 hod...." . Ani z odôvodnenia uznesenia nevyplýva, či sa úprava v sobotu a nedeľu vzťahovala iba na párne týždne alebo na každý týždeň, čím sa rozhodnutie v tejto časti stáva nepreskúmateľným, ako správne poukázala odvolateľka. Bolo preto nevyhnutným tento nedostatok odstrániť, k čomu odvolací súd pristúpil po zhodnotení vykonaného dokazovania, keď dospel k záveru, že za vhodnú treba v tomto prípade považovať úpravu styku otca s maloletou iba v rozsahu každého druhého víkendu tak, aby si aj matka mohla naplánovať víkendový program s maloletou ( prípadne aj s ďalšími príbuznými) keďže nie všetky aktivity je možné zrealizovať počas pracovného týždňa. V tomto smere vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky matky za dôvodné.

19. V ďalšom sa však odvolací súd s argumentáciou matky nestotožnil a vo zvyšku považoval napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne.

20. Po preskúmaní napadnutého uznesenia, odvolania matky, ďalších podaní účastníkov konania, ako aj celého predloženého spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil danú situáciu, keď mal za to, že je tu odôvodnená potreba rozhodnúť dočasne o úprave styku otca s maloletou dcérou, ktorá má právo byť vychovávaná oboma rodičmi a zároveň otec má právo podieľať sa na výchove svojho maloletého dieťaťa, pričom prípadná absencia alebo nedostatok ich stykov do skončenia konania vo veci samej by mohla viesť k citovému odcudzeniu, ktoré sa neskôr iba ťažko napravuje. V záujme zachovania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom a predchádzaniu konfliktov medzi rodičmi je teda bezpochyby daná odôvodnená potreba dočasnej úpravy ich stretávania, pričom odvolací súd v danom prípade považoval úpravu, určenú súdom prvej inštancie za primeranú a zodpovedajúcu najlepšiemu záujmu dieťaťa, avšak s vyššie uvádzanou korekciou víkendových stykov, ktoré budú upravené len počas každého párneho víkendu, zatiaľ čo nepárne víkendy bude mať právo tráviť s maloletou matka z dôvodov uvádzaných v bode 18. Pokiaľ ide o pracovný týždeň, tu odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a dať za pravdu odvolateľke, ktorá v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia.

21. Pri posudzovaní vhodnosti tohto modelu stretávania otca s maloletou Z. odvolací súd vychádzal z rozhodujúcich skutočností, ktoré zatiaľ vyšli v konaní najavo a to najmä, že obaja rodičia majú k maloletej vybudované silné citové väzby, otec sa počas spolužitia rodičov riadne podieľal na osobnej starostlivosti o dieťa (podľa svojich časových možností v závislosti od pracovného režimu a denného režimu maloletého dieťaťa) a aj po ukončení ich spolužitia sa s maloletou podľa možností, vytvorených mu matkou dieťaťa a neskôr súdom, stretával a ďalej stretáva, pričom prejavuje eminentný záujem podieľať sa na výchove svojho dieťaťa v čo najširšom rozsahu, na čo ako rodič má právo. Zároveň zo spisu vyplýva, že ani u jedného z rodičov neboli zistené žiadne faktory, pre ktoré by mala byť pochybnosť o tom, že sa každý z nich dokáže o dieťa sám náležite postarať. Tvrdenia matky, že otec starostlivosť o dieťa sám zvládnuť nedokáže, nie sú v konaní ničím podložené a otec to dôrazne popiera. Zároveň niet rozumného dôvodu domnievať sa, že by otec ako plnoletá svojprávna osoba nevedel zabezpečiť úkony súvisiace s bežnou starostlivosťou o jeho maloletú dcéru, keď navyše na tejto starostlivosti participoval

v čase ich spolužitia. Ani zdravotné problémy maloletej Z. nie sú podľa matkou predložených listinných dôkazov takého charakteru, že by poukazovali na nutnosť prítomnosti matky na stretnutiach otca s maloletou, keď z lekárskeho nálezu MUDr. V. T., fyzioterapeuta zo dňa 20.03.2019 vyplýva, že u maloletej sa jedná o oneskorené dosiahnutie stupňa fyziologického vývinu a vzhľadom na poruchu vývinu u dieťaťa nie je vhodné dlhé sedenie v autosedačke, pričom matka bola poučená o polohovaní dieťaťa, a ďalej z nálezov MUDr. V. W., detského neurológa, z 05.12.2018 a 09.01.2019 vyplýva, že dieťa ľahko zaostáva pri vzpriamovaní do sedu a pri obracaní, inak je v norme. Z predložených dôkazov tak nevyplýva žiadna vážna diagnóza dieťaťa, tieto dôkazy ani nepodporujú tvrdenie matky o tom, že by maloletá trpela zadúšaním alebo iným problémom s dýchaním. Podľa vyjadrenia matky k takýmto prejavom dochádza najmä keď dieťa vezme na ruky niekto neznámy alebo sa zľakne, k čomu treba uviesť, že otec nie je pre maloletú neznámou osobou, naopak, výsledky doterajšieho skráteného dokazovania odôvodňujú prijatie záveru, že dieťa má k otcovi vypestované pozitívne citové väzby a vzhľadom na silnú citovú náklonnosť otca k maloletej niet žiadneho rozumného dôvodu domnievať sa, že by otec počas stretnutia s maloletou vystavoval dieťa takým situáciám, v ktorých by sa cítilo nekomfortne, nehovoriac o situáciách, kedy by vystavoval dieťa stresu, nebezpečenstvu a podobne. Z týchto dôvodov sa javí ako nereálna obava, že by otec vozieval maloletú v čase ich krátkych stretnutí do V. alebo do T., čím by znehodnotil čas, ktorý môže tráviť s dcérou zmysluplnejšie než vozením v aute. Doterajší priebeh ich stretávania nasvedčuje tomu, že otec dôsledne dbá na záujmy a potreby svojej dcéry, snaží sa čo najviac sa jej venovať a neváha priznať určité rezervy v rodičovských zručnostiach a požiadať o pomoc matku. Snaží sa maximálne participovať na bežných úkonoch osobnej starostlivosti, ktoré vykonáva matka, ak mu to táto umožní (kúpanie, prebaľovanie, kŕmenie a pod.) a ak si nevie s maloletou sám rady, príde s maloletou k matke a nechá si poradiť (pomôcť), čo svedčí o zrelom prístupe otca k plneniu svojich rodičovských povinností.

22. Uvedené nijako nebráni tomu, aby jeho styk s maloletou bol upravený bez prítomnosti matky, pretože v opačnom prípade otec nebude mať vytvorený priestor na to, aby sám mohol plnohodnotne zastať rolu rodiča. Matka by totiž aj v jeho prítomnosti neustále nahradzovala svojou starostlivosťou starostlivosť, ktorú by počas týchto krátkych stretnutí mal realizovať práve otec, čo je aj účelom úpravy styku dieťaťa s tým rodičom, v bežnej starostlivosti ktorého nie je dieťa umiestnené. Netreba pritom však zabúdať na to, že Zákon o rodine priznáva každému z rodičov právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a používať pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa (§ 30 ods. 1 a 3), preto je dôležité si uvedomiť, že žiadny z rodičov nie je povinný pri výchove dieťaťa podriaďovať sa druhému, ale postupovať výlučne v súlade so svojím presvedčením a predovšetkým pri výkone rodičovských práv chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Keďže voči otcovej starostlivosti nemožno z doposiaľ zisteného mať žiadne vážne výhrady takého charakteru, ktoré by boli spôsobilé spochybniť prínos vzájomných stretnutí otca s maloletou bez prítomnosti matky, odvolací súd sa zhodne so súdom prvej inštancie aj zhodne s názorom kolízneho opatrovníka priklonil k takejto úprave bez prítomnosti matky, ktorá nepochybne má pre budovanie ich vzťahov oveľa vyššiu hodnotu, než stretávanie za prítomnosti matky. Všeobecne totiž platí, že prítomnosť druhého rodiča jednak odvádza pozornosť dieťaťa od toho rodiča, ktorý realizuje v konkrétnom obmedzenom čase svoj styk s dieťaťom, jednak neumožňuje tomuto rodičovi slobodne realizovať so svojím dieťaťom taký program, aký chce a jednak znamená riziko vzniku konfliktov rodičov (verbálne útoky, vnucovanie vlastných výchovných metód a pod.), ktorých riešenie je za prítomnosti dieťaťa úplne nevhodné.

24. Odvolací súd vzal uvedené skutočnosti do úvahy, prihliadol pritom na tvrdenie otca, že maloletá sa na stretnutie s ním vždy teší a je v jeho prítomnosti rada (ktoré matka nepopiera), zohľadnil doterajšiu frekvenciu stykov otca s maloletou ako aj nízky vek dieťaťa, u ktorého je potrebné zabezpečiť častejšie a kratšie stretávanie, keďže pre dieťa útleho veku je doba jedného týždňa, počas ktorého rodiča nevidí, príliš dlhá na to, aby sa mohli citové väzby utužovať a ich vzťah rozvíjať, a dospel k záveru, že úprava stykov v čase pracovného týždňa každú párnu stredu od 16:00 hod. do 18:30 hod. a každý nepárny utorok a štvrtok v rovnakom čase spolu s párnymi víkendami v sobotu aj nedeľu v čase od 13:00 hod. do 18:30 hod. zabezpečí primeraný pravidelný kontakt otca s maloletou Z. a rozvíjanie ich citových väzieb do skončenia konania vo veci samej. Výhrada matky, že doba stretnutia počas pracovného týždňa zasahuje do večerného režimu maloletej nie je namieste, otec istotne v záujme maloletej nemá problém vrátiť sa s maloletou z prechádzky domov skôr a za asistencie matky realizovať obvyklé úkony večernej starostlivosti o dieťa tak, aby jeho režim nebol neprimeraným spôsobom narušený. Treba dodať,

že oproti prospechu, aký dieťaťu pre jeho zdravý vývoj prináša budovanie plnohodnotného vzťahu s otcom prostredníctvom dostatočného osobného kontaktu, je nepochybne prípadná zmena zabehnutého programu alebo omeškanie o pár minút s uložením na spánok, zanedbateľným problémom.

25. Takto dočasne upravený styk otca s maloletou zabezpečuje legitímny cieľ a to ochranu zdravého vývoja dieťaťa a umožní tak aspoň čiastočné výchovné pôsobenie otca ako toho rodiča, ktorý nemá dcéru v osobnej starostlivosti. Právo styku rodiča s dieťaťom kompenzuje tak právo mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom osobnej starostlivosti. Uvedené právo vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý súčasne garantuje v prípade rozpadu rodiny dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvomi rodičmi. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje city slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. S tým potom súvisí aj otázka prítomnosti matky pri styku otca s maloletým, s ktorou sa odvolací súd vysporiadal vyššie a túto otázku, rovnako ako aj otázku vhodného rozsahu styku posúdil cez prizmu najlepšieho záujmu dieťaťa berúc do úvahy osobitosti tohto konkrétneho prípadu.

26. Vedený týmito úvahami, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. zmenil čo do rozsahu styku tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pričom presnejšie formuloval termíny stretnutí, aby nedochádzalo k rozdielnym interpretáciám zo strany rodičov a zároveň považujúc za dôvodnú, vyhovel matkinej požiadavke, aby rodičia boli povinní v prípade, ak by sa styk nemohol v určenom čase uskutočniť, bezodkladne sa navzájom o tom informovať, najneskôr však 24 hodín vopred pred plánovaným stykom. Súčasne v záujme práv otca i dieťaťa uložil matke povinnosť, aby v prípade nerealizovania styku z dôvodov na strane matky alebo maloletej, bola povinná bezodkladne, najneskôr v lehote 3 dní od odpadnutia prekážky, poskytnúť otcovi náhradný termín styku.

27. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu ( v spojení s ).

28. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti .