Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-112-2023.pdf
PDF · 82.92 KB
Case nature
Subarea
10C/112/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom: V. XXX/XX, XXX XX D., zastúp. Mgr. Martin Paškala, advokát, IČO: 30 792 215, so sídlom: Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava proti žalovaným: 1/ R. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XX, XXX XX D., 2/ Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom: Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd žalovaným nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 20.12.2023 sa žalobca domáhal, aby súd zakázal žalovanému 1/ akýmkoľvek spôsobom nakladať bankovým účtom vedeným v Tatra banke, a.s. s IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to do výšky zostatku 11 980,97 Eur s výnimkou vyplatenia náhradovej pohľadávky C. A. z titulu vyporiadania BSM v zmysle uznesenia Mestského súdu Bratislava IV sp. zn.. B5-36D/85/2023-43, Dnot 68/2023 zo dňa 07.11.2023, výlučne však na účet súdneho exekútora JUDr. Martina Závodského v zmysle exekučného príkazu zo dňa 18.12.2023 v exekučnom konaní sp. zn. 345EX 445/22. Vo vzťahu k žalovanému 2/ žiadal, aby mu súd prikázal neumožniť žalovanému 1/ a osobám s dispozičným právom k tomuto bankovému účtu akýmkoľvek spôsobom nakladať s bankovým účtom do výšky tohto zostatku s výnimkou úhrady náhradovej pohľadávky viď vyššie.
2. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 11C/44/2021 zo dňa 14.06.2022, právoplatnom dňa 04.08.2022 a vykonateľnom dňa 08.08.2022 (ďalej len ,,rozsudok"), bola matka žalovaného 1/ - C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D. (ďalej len ,,dlžníčka") zaviazaná žalobcovi na zaplatenie sumy vo výške 56 805,50 Eur s príslušenstvom. Pohľadávku si žalobca vymáha v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 6Ek/2378/2022 a na Exekútorskom úrade JUDr. Martina Závodského pod sp. zn. 345EX 445/22. Dlžníčka sa účelovo zbavuje majetku (prevod bytu a následné darovanie odplaty dcére, vnučke a vnukovi). Z uznesenia z dedičského konania po nebohom otcovi žalovaného 1/ vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B5-36D/85/2023 - 43 a na notárskom úrade JUDr. Márie Gajdošovej pod sp. zn. Dnot 68/2023, právoplatného a vykonateľného dňa 07.11.2023 vyplýva, že dlžníčka má voči žalovanému 1/ nárok na zaplatenie náhradovej pohľadávky z titulu vyporiadania BSM v sume 11 980,97 Eur. V zmysle citovaného uznesenia žalovaný 1/ nadobudol po poručiteľovi oba bankové účty, pričom z účtu vedenom v Tatra banka, a.s., X.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX môže žalovaný 1/ reálne vyplatiť pohľadávku svojej matky, nakoľko na tomto bankovom účte bol zostatok v sume 23 460, 87 Eur.
3. Žalobca predpokladá, že nie je úmyslom dlžníčky ani žalovaného 1/, aby došlo k vyplateniu pohľadávky žalobcu. Ani vydaný exekučný príkaz de facto nemusí donútiť žalovaného 1/ poukázať prostriedky na exekúciou blokovaný účet svojej matky, resp. exekútorovi a žalovanému 1/ tak nič nebráni disponovať finančnými prostriedkami podľa vlastného uváženia. Nariadené neodkladné opatrenie by
neprinieslo žalovanému 1/ neprimeranú majetkovú ujmu a nebolo by ani neproporcionálne. Trvanie neodkladného opatrenia môže mať totiž význam najmä v prípade, ak žalovaný 1/ dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú exekútorom a žalobca bude nútený pristúpiť k podaniu poddlžníckej žaloby - v takom prípade však bude mať trvanie neodkladného opatrenia význam až do začatia exekúcie. Návrh voči žalovanému 2/ odôvodnil tým, že inak by neodkladné opatrenie nebolo záväzné pre banku.
4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli pripojené listinné dôkazy: Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 11C/44/2021-191 zo dňa 14.06.2022 na č. l. 6, Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 345EX 445/22 zo dňa 16.09.2022 na č. l. 16, Kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi predávajúcimi (dlžníčkou a jej manželom) a kupujúcim spoločnosťou WFG BL rent, s.r.o., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve predávajúcich za kúpnu cenu 65 770,00 Eur zo dňa 22.04.2022 na č. l. 19, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. A. na č. l. 29, detail pohybu na sumu 60 610,00 Eur na č. l. 32, Doplnenia vyhlásenia dlžníčky zo dňa 27.10.2022 na č. l. 33, Odpoveď na výzvu zo dňa 15.11.2022 na č. l. 35, Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B5-36D/85/2023-43 zo dňa 07.11.2023 na č. l. 36, Správu o zisteniach v exekúcii zo dňa 16.11.2023 na č. l. 40, Upovedomenie o spôsobe exekúcie zo dňa 18.12.2023 na č. l. 42, Exekučný príkaz zo dňa 18.12.2023 na č. l. 43.
5. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobcovi prislúcha judikovaná pohľadávka vo výške 56 805,50 Eur voči dlžníčke pani C. A., ktorú dobrovoľne nesplnila, preto ju vymáha v exekučnom konaní. Dlžníčka predala spolu s manželom (ešte za jeho života) byt v ich BSM za kúpnu cenu 65 770,00 Eur. Dlžníčka z tejto sumy darovala spolu 40 000,00 Eur svojej dcére, vnučke a vnukovi. Dlžníčke patrí náhradová pohľadávka vo výške 11 980,97 Eur z titulu vyporiadania BSM v dedičskom konaní po jej manželovi, ktorú je povinná vyplatiť jej dcéra, žalovaná 1/. V prebiehajúcom exekučnom konaní vydal exekútor okrem iného aj exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok, ktorým prikázal dlžníkovi povinného (žalovanému 1/) po doručení exekučného príkazu náhradovú pohľadávku povinnej vzniknutej z titulu vyporiadania BSM vo výške 11 980,97 Eur nevyplatiť povinnej, ale poukázať ju na účet špecifikovaný v exekučnom príkaze. Ak nie je pohľadávka splatná, vyplatí ju dlžník oprávnenému, len čo sa stane splatnou.
6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie." Podľa § 324 ods. 2 C.sp., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. V zmysle § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. V zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 105 zák. č. 233/1995 Z. z., Exekučného poriadku (ďalej aj "EP"), (1) Exekúcia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke sa vykoná prikázaním tejto pohľadávky oprávnenému. (2) Takto sa postupuje aj v prípade, ak pohľadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti. (3) Exekúcia postihuje pohľadávku povinného len do výšky pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva.
14. Podľa § 106 EP, (1) Exekútor poverený vykonaním exekúcie a) prikáže dlžníkovi povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") nevyplatil túto pohľadávku povinnému, b) upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky oprávneného a povinného a povinnému zakáže, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie, akokoľvek nakladal so svojou pohľadávkou až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. (2) Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie dlžníkovi povinného do vlastných rúk.
15. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo je tu obava, že exekúcia bude ohrozená s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ide o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť žalobca. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.
16. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
17. Súd sa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre jeho nariadenie, ako sú uvedené vyššie. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú dané zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to z nasledovných dôvodov:
18. Po prvé, z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že sa podáva pre obavu ohrozenia exekúcie. Zo samotného návrhu a príloh k nemu vyplýva, že žalobca už podal návrh na vykonanie exekúcie. Pritom v prípade existencie exekučného titulu už väčšinou nie je navrhovateľ odkázaný na ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, keďže sám môže efektívne iniciovať exekučné konania s využitím všetkých jeho zabezpečovacích a iných prostriedkov. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na aktuálne prebiehajúcu exekúciu sú dostupné žalobcovi (ako oprávnenému v exekučnom konaní) účinné prostriedky nápravy a tieto sú aj riadne využívané, preto žalobcovi už nemožno priznať ďalšiu ochranu nariadením neodkladného opatrenia, tá by bola nadbytočná vzhľadom na jeho subsidiárnu povahu ako prostriedku procesnej obrany, ktoré by sa malo použiť až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako dočasne upraviť pomery strán sporu. Exekútor totiž vydal exekučný príkaz v zmysle § 105 EP, ktorým prikázal žalovanému 1/ nevyplatiť náhradovú pohľadávku povinnej,
ale len oprávnenému. Vydaný exekučný príkaz sleduje podľa názoru súdu prvej inštancie rovnaký cieľ ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Po druhé, v zmysle § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zákonodarca zjavne priorizuje zabezpečovacie opatrenie, ktorého účelom je posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka. Aj v prípade, že by súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné poskytnúť žalobcovi ochranu prostriedkom v zmysle C.s.p. nad rámec Exekučného poriadku, musel by návrh zamietnuť, nakoľko účel v tomto prípade možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (žalobcovi prislúcha peňažná pohľadávka, deklaruje obavu z ohrozenia exekúcie, dlžník má pohľadávku
- právo na plnenie).
20. Záverom súd konštatuje, že žalobca ani neosvedčil (ani nenavrhol vykonať dokazovanie v tomto smere), že na bankovom účte vedenom v Tatra banke, a.s. IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sú aj ku dňu podania návrhu dostupné prostriedky vo výške náhradovej pohľadávky dlžníčky. K úkonom dlžníčky, ktorými sa podľa názoru žalobcu táto zbavuje majetku, súd uvádza, že môžu byť predmetom konaní o určenie, že právne úkony sú voči veriteľovi neúčinnými.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mali plný úspech vo veci žalovaní, ktorým však žiadne trovy nevznikli a ani vzniknúť z povahy veci k dnešnému dňu nemohli, súd im náhradu trov konania nepriznal z dôvodov procesnej ekonómie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.