Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoP-27-2019.pdf
PDF · 128.04 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľa P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., I. XXX/XXC, zastúpeného JUDr. B. L., advokátom so sídlom E., G.. sv. Q. XX a manželky navrhovateľa B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., I. XXX/XXC, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. V. K., s.r.o. so sídlom E., O. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom P.: G., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. januára 2019, č.k. 31P/194/2016-162 takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželstva účastníkov, vo výroku o zverení mal. G. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, vo výroku o zverení mal. P. na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vo výroku o zastupovaní mal. detí a spravovaní ich majetku oboma rodičmi p o t v r d z u j e.
Vo výroku o určení povinnosti otca prispievať na výživné pre mal. G. a pre mal. P. a vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov P. P. a B. P. uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mesta E. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane 5, pod poradovým číslom XX rozviedol. Maloletú G. P. zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky. Otcovi dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživné pre maloletú G. sumou 200,- Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Maloletého P. P. zveril na čas po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že osobnú starostlivosť o maloletého budú rodičia zabezpečovať striedavo v týždňových intervaloch, matka v párnom týždni toho ktorého roku, otec v nepárnom týždni toho ktorého roku tak, že si budú dieťa navzájom odovzdávať v nedeľu o 18.00 hod., matka otcovi na adrese jeho bydliska a otec matke na adrese jej bydliska. Otcovi dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživné pre maloletého P. sumou 70,- Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Každému z rodičov uložil povinnosť v stanovenom čase odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne pripravené. Ďalej vyslovil, že o trovách konania štátu bude rozhodnuté osobitným uznesením po získaní ich výšky. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 06.04.2002. Z tohto manželstva pochádza maloletá G. narodená XX.XX.XXXX. a maloletý P. narodený XX.XX.XXXX. Z výsluchu účastníkov mal súd za preukázané,
že manželstvo uzatvárali po niekoľkoročnej známosti. Na dôvody rozvratu ich manželského spolužitia majú obaja odlišné názory. V spoločnej domácnosti nežijú od septembra 2018, kedy sa z nej odsťahoval navrhovateľ. Intímne sa nestýkajú približne 5 rokov. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd prvej inštancie za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva podľa § 23 ods. 1,2,3 Zákona o rodine. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva, spoločné záujmy a najmä výchovu maloletých detí. Vzhľadom na postoje účastníkov konania nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Keďže ani jeden z účastníkov nemá záujem na zotrvaní v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov za ich súhlasu rozviedol. Zákon o rodine číslo 36/2005 Z. z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k dohode nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 100 CMP). Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností sa účastníci nedohodli. Navrhovateľ je od 01.01.2019 zamestnaný v spoločnosti RT Y. s.r.o. ako obchodný zástupca, kde má dohodnutú hrubú mesačnú mzdu 1.200,- Eur. Do 31.12.2018 podnikal na základe živnostenského oprávnenia v oblasti obchodu a služieb, pričom dosahoval podnikateľský zisk cca 1.000,- až 1.500,- Eur mesačne. Živnosť ukončil z dôvodu zdravotného stavu a vysokej pracovnej vyťaženosti. Mesačné výdavky na bývanie má vo výške 440,- Eur nájomné a 110,- Eur poplatky za služby spojené s užívaním bytu. Býva v dvojizbovom byte. Manželka navrhovateľa je zamestnaná v spoločnosti U. s.r.o., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 629,04 Eur mesačne netto. Má mesačné výdavky 300,- Eur hypotekárny úver, réžie na dom pozostávajúce z energií, internetu a televízie vo výške 189,45 Eur, stravné pre seba a deti 300,- Eur. Maloletá G. má 15 rokov a je študentkou 1. ročníka hotelovej akadémie. Navštevuje dermatologickú kliniku v J. raz za dva mesiace, kde hradí lieky cca 60,- Eur. Stravné v škole predstavuje 40,- Eur mesačne. Maloletý P. má 9 rokov a ja žiakom 3. ročníka základnej školy. Je zdravý. V rámci školského klubu chodí na angličtinu za 35,- Eur mesačne a ešte navštevuje folklórny krúžok za poplatok 100,- Eur ročne. Stravné v škole predstavuje 20,20 Eur mesačne, školský klub 6,85 Eur mesačne. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, vo veci bolo nariadené aj znalecké dokazovanie, bolo preukázané, že od podania znaleckého posudku došlo k zmene pomerov. Bolo potrebné prihliadnuť na záujmy maloletých detí, vyjadrenie maloletej dcéry účastníkov ako aj reálny stav ohľadne maloletého syna účastníkov, ktorý k otcovi chodí, má k nemu dobrý vzťah, dobre sa u neho cíti. Súd rozhodol tak, že za použitia § 24 Zákona o rodine zveril maloletú G. do osobnej starostlivosti matky, pričom rešpektoval prianie samotnej maloletej, aby zostala v osobnej starostlivosti matky. Výšku vyživovacej povinnosti na maloletú určil v sume 200,- Eur, pričom túto sumu považoval za dostatočnú, prihliadnuc na príjmy a majetkové pomery otca ako aj odôvodnené potreby a vek maloletej. Pokiaľ ide o maloletého P., toho súd za použitia § 24 ods. 3 Zákona o rodine zveril do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko bol toho názoru, že skutočne striedavá osobná starostlivosť sa z hľadiska praktického už za daných okolností realizuje. Z uvedených dôvodov zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a pokiaľ ide o výšku výživného, s poukazom na to, že matka má nižší príjem ako otec, určil výšku vyživovacej povinnosti zo strany otca sumou 70,- Eur mesačne. V súvislosti so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti bol súd toho názoru, že tento druh starostlivosti je v tomto prípade namieste bez ohľadu na to, že rodičia v tejto veci nie sú schopní rozumne a na úrovni komunikovať. Súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, nebolo v jeho záujme. Takého dôvody nedeklarovala ani matka dieťaťa, ktorá s takýmto modelom osobnej starostlivosti osobne nesúhlasila. Podľa názoru súdu rodičia svojou neschopnosťou potlačiť vzájomnú hostilitu voči sebe pri nevyhnutnej vzájomnej komunikácii týkajúcej sa maloletých detí, iba prejavujú silný egoizmus, čím potláčajú záujmy svojich vlastných detí. Právne vec súd prvej inštancie posudzoval podľa § 18, § 19, § 23 ods. 1,2,3, § 24 ods. 1,2, § 25 ods. 1,2, § 62 ods. 1,2,4,5,6 Zákona o rodine. V súlade s § 25 ods. 2 Zákona o rodine súd na žiadosť oboch rodičov styk s mal. deťmi neupravoval. Ďalej vyslovil, že o trovách konania štátu rozhodne osobitným uznesením s poukazom na to, že v čase vyhlásenia rozsudku konkrétna výška týchto trov nebola ustálená, vzhľadom na to, že znalec si ešte vyúčtuje znaleckú odmenu v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa. Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne najmä z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci v zmysle Čl. 6 CMP a na základe vykonaných dôkazov nesprávne vec právne posúdil. Ďalej dôvodila, že rozhodnutie súdu nie je dostatočne odôvodnené a toto považuje za arbitrárne, pričom rozhodnutie súdu si podľa jej názoru v mnohých častiach odporuje. Mala za to, že súd prvej inštancie nezistil náležite skutočný stav veci, keď pri rozhodovaní po tom, ako na základe výpovede účastníkov konania zistil, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej G., náležite sa nezaoberal súrodeneckými väzbami maloletých detí, ako aj názorom samotného maloletého P.. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že maloletý P. avizoval, že kde býva (t.j. v domácnosti matky), má vytvorené kamarátske vzťahy s vrstovníkmi, aj vzťahy so starými rodičmi z maminej strany a preto by radšej ostal bývať s mamou a k otcovi by dochádzal na víkendy. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 17.01.2019 vyplýva, že kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletými deťmi, maloletá G. opakovane uviedla, že chce bývať s mamou. Maloletý P. sa vyjadril, že mu to vyhovuje tak, ako to je teraz (t.j. v režime tzv. krátkeho a dlhého týždňa), pričom maloletý podľa vyjadrenie kolízneho opatrovníka pri pohovore uviedol, že chce, aby bol s otcom v jednom týždni v pondelok, utorok, piatok, sobotu a nedeľu a v ďalšom týždni v stredu a štvrtok. Kolízny opatrovník taktiež uviedol, že pri pohovore sa s ohľadom na zmenu pomerov a odlišné stanoviská maloletých detí, zameral na súrodenecké väzby, ktoré zhodnotil ako silné. Poukázala ďalej na to, že súdny znalec na pojednávaní dňa 17.01.2019 rovnako ako kolízny opatrovník zaujal stanovisko, že po oboznámení sa s novými zisteniami prednesenými kolíznym opatrovníkom, ktorý verbalizoval, že súrodenecký vzťah je silný a P. vyhovuje forma dlhého a krátkeho týždňa, sa súdnemu znalcovi táto forma zdala byť pre maloletého P. vhodnejšia ako striedavá osobná starostlivosť. Manželka navrhovateľa mala za to, že súd prvej inštancie v tomto smere nerešpektoval vôľu a názor maloletého P., ktorý jasne vyjadril svoju vôľu, a to niekoľkokrát, jeho názor je stabilný a nezmenený od počiatku. Podľa jej názoru, vzhľadom na skutočný stav veci, nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti maloletých detí. Súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Strohé konštatovanie súdu o tom, že v konečnom dôsledku maloletý v prípade oboch návrhov strávi u otca rovnaký počet dní ako u matky, nie je podľa jej názoru dostatočným argumentom na rozhodnutie, že táto forma starostlivosti je pre maloletého P. vhodnejšia, najmä s poukazom na to, že maloletý sa vyjadril, že chce byť zverený matke. V tejto súvislosti mala za to, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s tým, z akého dôvodu je striedavá osobná starostlivosť v záujme maloletého a rovnako tak sa nevysporiadal s tým, či maloleté deti budú po psychickej stránke, v prípade odlúčenia od súrodenca strádať, v dôsledku realizácie striedavej osobnej starostlivosti len u jedného z detí. Namietala, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal, neskúmal súrodenecké väzby maloletých detí, s ktorými sa v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nevysporiadal, pričom toto ani nebolo predmetom skúmania súdneho znalca, o ktorého záver by sa tak súd prvej inštancie mohol v obsahu odôvodnenia oprieť. Aby mohlo dôjsť k nariadeniu striedavej osobnej starostlivosti, musia byť splnené konkrétne hmotnoprávne podmienky, ktorou jednou z nich je i komunikácia rodičov na požadovanej úrovni. Táto základná podmienka splnená nie je a práve v dôsledku nefungujúcej komunikácie medzi rodičmi dochádza k nežiaducim javom, ktoré v konečnom dôsledku traumatizujú maloleté deti, najmä maloletého P.. Uviedla, že pokiaľ maloletý nesúhlasí so zverením do striedavej osobnej starostlivosti, toto jeho rozhodnutie by mal súd vo svojom rozhodnutí rešpektovať. Ďalej dôvodila, že súd prvej inštancie nedostatočne skúmal majetkové pomery na strane otca maloletých detí ako povinného rodiča, ktoré nedostatočné skúmanie má za následok určenie neprimerane nízkeho výživného. Vyslovila názor, že otec sa sám úmyselne a účelovo pripravil o výhodnejšie zamestnanie a to tak, že po 15-tich rokoch pre účely súdneho konania ukončil svoju živnosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že jeho mesačný príjem predstavuje sumu 2.500,- Eur, následne vo svojej výpovedi uviedol, že jeho príjem predstavuje približne sumu 1.000,- až 1.500,- Eur. Následne na pojednávaní dňa 17.01.2019 uviedol, že bol nútený ukončiť živnosť a zamestnať sa na trvalý pracovný pomer. Na základe otázok jej právneho zástupcu, zmenu zamestnania odôvodnil údajným bližšie nešpecifikovaným a nepreukázaným zdravotným stavom. Mala za to, že takéto bezdôvodné konanie povinného rodiča, ktorý si sám privodil zníženie príjmu, nemôže ísť na ťarchu maloletých deti. Ďalej považovala za nevyhnutné uviesť, že otec maloletých detí nie je zamestnancom spoločnosti, ale je jej spoločníkom a konateľom, pričom otec túto skutočnosť zatajil. Túto skutočnosť zistila až po vyhlásení rozhodnutia, nakoľko v priebehu pojednávania otec maloletých detí túto skutočnosť zatajil a ona nemala možnosť vyššie uvedené skutočnosti zistiť, nakoľko v priebehu pojednávania nedisponovala výpisom z
obchodného registra. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu manželky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva účastníkov, tento je v celom rozsahu správny a zákonný a je založený na správnom vyhodnotení skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a na správnom právnom posúdení veci podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení Zákona o rodine. V konaní bolo nesporne preukázané, že obaja manželia nemali záujem v manželstve zotrvať a nemali záujem o obnovenie manželského spolužitia, ich manželstvo je trvalo rozvrátené a že účastníci ako manželia už viac rokov spoločne vôbec nežijú. Ak za tohto stavu súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol, tak jeho rozhodnutiu v tejto časti niet čo vytknúť a odvolanie manželky aj proti tejto časti rozsudku súdu prvej inštancie nemá žiadne vecné ani právne opodstatnenie. Pokiaľ ide o výroky rozsudku súdu prvej inštancie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode ich manželstva, tak aj tieto sú podľa navrhovateľa vecne správne a zákonné a zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie plne rešpektoval pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti rodičov na čas po rozvode ich manželstva záujem maloletých detí, keď maloletú G. v súlade s jej prianím zveril do osobnej starostlivosti matky a zároveň navrhovateľ ako otec nežiadal styk s maloletou G. v rozhodnutí o rozvode upraviť, a keď maloletého P. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Pokiaľ ide o maloletého P. je nepochybné, že tento prejavil prianie tráviť rovnocenný čas s oboma rodičmi a preto jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bolo aj z hľadiska najlepšieho záujmu dieťaťa opodstatnené. Matkou navrhovaná úprava spočívajúca vo zverení maloletého P. len do jej osobnej starostlivosti za súčasnej úpravy styku otca s dieťaťom tak, že toto bude s otcom v jednom týždni v pondelok, utorok, piatok, sobotu a nedeľu a v ďalšom týždni v stredu a v štvrtok, rozhodne nemôže byť v záujme maloletého P.. Maloletý P. je vo veku 9 rokov, nemôže ešte sám vedieť, dostatočne posúdiť vhodnosť úpravy vo forme výlučne osobnej starostlivosti, alebo vo forme striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ale môže vedieť prejaviť svoje prianie byť s oboma rodičmi. Maloletý P. nepochybne prejavil prianie tráviť s oboma rodičmi rovnocenný čas a preto za takéhoto stavu bolo jednoznačne správne jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a bolo potrebné riešiť len úpravu intervalu striedania tejto starostlivosti. Tu súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že doposiaľ trvajúci stav, ktorý bol daný len v dôsledku rozloženia pracovných povinností matky, nie je v záujme maloletého P., ktorý je žiakom základnej školy, a u ktorého by jeho striedaním starostlivosti jedného z rodičov v priebehu bežného týždňa dochádzalo k narušovaniu plnenia povinností vyplývajúcich zo školskej dochádzky, kedy by si maloletý musel v priebehu týždňa opakovane prenášať nielen veci svojej osobnej potreby, ale aj všetky školské potreby z miesta bydliska otca do miesta bydliska matky a naopak. Mal za to, že je v záujme maloletého P., aby k striedaniu starostlivosti o neho oboma rodičmi dochádzalo v týždňových intervaloch s odovzdávaním starostlivosti vždy v nedeľu o 18.00 hod., teda v čase bez akéhokoľvek narušenia plnenia školských povinností maloletého a zároveň v časovo súvislých celkoch, kedy každý z rodičov bude mať možnosť zabezpečiť pre maloletého aj voľnočasové aktivity a potrebný odpočinok. Pokiaľ ide o súrodenecké vzťahy medzi maloletými deťmi je zrejmé, že dĺžka ich spolužitia a odlúčenia by bola úplne rovnaká v prípade zverenia maloletého P. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždňovými intervalmi striedania tejto starostlivosti, ako aj pri jeho zverení len do osobnej starostlivosti matky za súčasnej úpravy styku v rozsahu navrhovaným matkou, a preto úpravou vykonanou rozhodnutím súdu prvej inštancie k narušeniu týchto súrodeneckých vzťahov nemôže dôjsť. Zdôraznil, že maloletý P. stále viac dáva najavo výslovne, ale aj svojím správaním, že mu doterajší spôsob striedania starostlivosti, ktorý sa zatiaľ realizuje podľa predstavy matky, nevyhovuje a žiada, aby mohol tráviť súvisle týždeň u jedného rodiča a týždeň u druhého rodiča a nemusel sa v priebehu týždňa opakovane sťahovať. To, že takýto stav nie je v záujme maloletého P., sa prejavilo aj zhoršením výsledkov v škole, pričom samotná triedna učiteľka sa vyjadrila, že na maloletom badať, že mu nevyhovuje doterajší spôsob výchovy a že v škole býva často nesústredený a nekoncentrovaný. Aj z týchto dôvodov je úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému P. v zmysle napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie správna a v záujme maloletého, pretože povedie k stabilizácii jeho výchovného prostredia a k vytvoreniu potrebného kľudu v jeho ďalšom živote. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti otca k obom maloletým deťom, tak aj v tejto časti je rozsudok správny a zákonný, a to tak z hľadiska schopností, možností a majetkových pomerov otca ako povinného rodiča, ako aj z hľadiska odôvodnených potrieb maloletých detí a zároveň s prihliadnutím na rovnakú vyživovaciu povinnosť matky k maloletým deťom, ktorá bude sčasti kompenzovaná jej osobnou starostlivosťou len u maloletej G.. Z týchto dôvodov sú aj
námietky manželky navrhovateľa proti správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom celkom neopodstatnené.
4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu manželky navrhovateľa uviedol, že v rodine vykonal opakované prešetrenia pomerov a tiež pohovory s rodičmi i maloletými deťmi. Poukázal na skutočnosť, že medzi rodičmi výrazne viazne komunikácia, ich vzťahy sú vyostrené. Do celej rozvodovej situácie rodičov boli vtiahnuté aj obe maloleté deti. Názor maloletého P. bol a je premenlivý, nestály. V konaní bolo zrealizované aj dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, pričom od vyšetrenia rodiny u znalca do termínu pojednávania došlo opäť k zmenám názorov detí. Vyslovil názor, že je nevyhnutné deťom ustáliť jedno výchovné prostredie a tiež rešpektovať vôľu oboch maloletých detí. Maloletá G. chce zostať bývať a žiť s matkou, maloletý P. chce, aby bol s otcom ako doteraz, teda krátky a dlhý týždeň. Domnieva sa, že želanie mal. dieťaťa, i keď je premenlivé, treba rešpektovať, nakoľko aktuálne zohľadňuje silné súrodenecké väzby. Týždňové odlúčenie súrodencov môže mať negatívny vplyv na ich zdravý rast a vývoj. Mal za to, že ním navrhovaná úprava rodičovských práv a povinností k mal. P. zabezpečí jednotné výchovné prostredie pre obe mal. deti, budú zachované súrodenecké väzby medzi maloletými deťmi a teda je veľký predpoklad, že obe deti budú žiť v prostredí, v ktorom budú napredovať a ktoré bude zohľadňovať ich najlepší záujem. Uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie vo výrokoch týkajúcich sa mal. detí II., III. a VI. sa plne stotožňuje. Vo výrokoch IV., V. a VII. navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že maloletý P. bude zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bude uložená povinnosť prispievať na výživné pre mal. P. v sume 150 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Ďalej navrhol upraviť styk otca s mal. P. v každom párnom týždni od pondelka od 15.00 hod. do utorka do 7.30 hod. a od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a v nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 15.00 hod. do štvrtka do 7.30 hodiny.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o rozvode manželstva, vo výroku o zverení mal. G. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, vo výroku o zverení mal. P. na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vo výroku o zastupovaní mal. detí a spravovaní ich majetku oboma rodičmi ako vecne správny potvrdiť a vo výroku o určení povinnosti otca prispievať na výživné pre mal. G. a pre mal. P. a vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a upravené práva a povinnosti rodičov k mal. deťom G. a P. na čas po rozvode.
7. Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva účastníkov, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a stotožňuje sa i s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti. Odvolací súd nezistil odvolací dôvod, ktorý by bol spôsobilý privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti. Súd prvej inštancie správne skúmal splnenie podmienok pre rozvod manželstva účastníkov. Zistené skutkové okolnosti správne vyhodnotil, keď dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené. V konaní bolo nesporne preukázané, že obaja manželia nemali záujem v manželstve zotrvať a nemali záujem o obnovenie manželského spolužitia. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2018, kedy sa z nej navrhovateľ odsťahoval, intímne sa nestýkajú približne 5 rokov. Príčinou rozvratu manželstva účastníkov boli zjavne rozdielne povahy a tiež názory manželov na spoločný manželský život a najmä na výchovu mal. detí. Manželka navrhovateľa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie s rozvodom manželstva súhlasila, pričom ani v podanom odvolaní neuviedla žiadnu skutočnosť spochybňujúcu správnosť a zákonnosť výroku rozsudku o rozvode manželstva. Z podaného odvolania manželky navrhovateľa, ako aj z vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu je zrejmé, že ani po rozhodnutí súdu prvej inštancie sa vzťahy medzi účastníkmi nezmenili, nedošlo k obnoveniu spolužitia a vzhľadom na postoje účastníkov konania nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Za tohto stavu súd prvej inštancie správne postupoval, keď manželstvo účastníkov v súlade s ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine rozviedol.
8. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich mal. deťom na čas po rozvode (§ 100 CMP, § 24 ods. 1,2 Zákona o rodine). Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode manželstva sa účastníci nedohodli. Súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých PhDr. B. V., ktorý v znaleckom posudku č. 25/2018 zo dňa 14.08.2018 konštatoval, že obaja rodičia majú dostatočné predpoklady na zabezpečenie zdravého vývoja mal. detí, mal. deti majú vytvorené dobré vzťahové väzby k obidvom rodičom. Vzhľadom k tomu, že matka aj otec majú dostatočné predpoklady vhodným spôsobom vychovávať svoje deti, podľa vyjadrenia znalca ideálna by bola forma striedavej starostlivosti pre obidve deti, aby nedošlo k narušeniu súrodeneckého vzťahu. Po vypracovaní znaleckého posudku mal. G. zmenila svoje stanovisko, pri pohovore s kolíznym opatrovníkom prejavila vôľu zostať v osobnej starostlivosti matky. Mal. P. pri pohovore s kolíznym opatrovníkom uviedol, že chce, aby bol s otcom v jednom týždni v pondelok, utorok, piatok, sobotu a nedeľu a v ďalšom týždni v stredu a štvrtok, teda, že v starostlivosti otca bude v čase, keď je matka v práci (tzv. krátky a dlhý týždeň) a chce, aby to takto aj zostalo. Mal. G. je vo veku 16 rokov, je rozumovo vyspelá a schopná vyjadriť svoj osobný názor, na jej prianie bolo potrebné prihliadať, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď mal. G. v súlade s jej prianím zveril do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode manželstva. Pokiaľ ide o mal. P. odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď zveril mal. P. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom dôsledne zhodnotil všetky okolnosti daného prípadu. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že mal. P. má vytvorené k obom rodičom silné citové väzby, po odchode otca zo spoločnej domácnosti (september 2018) chodí k otcovi pravidelne v jednom týždni v pondelok, utorok, piatok, v sobotu a nedeľu a v ďalšom týždni v stredu a štvrtok, pričom takýto spôsob stretávania sa otca so synom bol daný len v dôsledku pracovného času matky, ktorá pracuje na tzv. krátky a dlhý týždeň v čase od 07.00 hod. do 18.00 hod. v E. E.. M.. P. sa v domácnosti otca dobre cíti, k otcovi rád chodí, samotná matka nespochybnila počas konania riadnu starostlivosť otca o mal. P. a vytvorenú citovú väzbu syna k otcovi. Mal. P. nepochybne prejavil prianie tráviť s oboma rodičmi rovnocenný čas, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by zverenie mal. P. do striedavej osobnej starostlivosti nebolo v jeho záujme. Matkou navrhovaná úprava spočívajúca v zverení mal. P. do jej osobnej starostlivosti za súčasnej úpravy styku otca s dieťaťom tak, že dieťa bude s otcom v jednom týždni v pondelok, utorok, piatok, sobotu a nedeľu a v ďalšom týždni v stredu a štvrtok, nemôže byť aj podľa názoru odvolacieho súdu v záujme mal. P.. M.. P. potrebuje mať stabilné výchovné prostredie v súvislých časových celkoch, doposiaľ trvajúci stav, t.j. striedanie v starostlivosti rodičov v priebehu bežného týždňa v dôsledku pracovných povinností matky nie je v záujme mal. P., keď takýmto striedaním dochádza k narušovaniu plnenia povinností vyplývajúcich zo školskej dochádzky, kedy si maloletý musí v priebehu týždňa prenášať veci svojej osobnej potreby, ako aj všetky školské potreby z miesta bydliska otca do miesta bydliska matky a naopak. Napokon túto skutočnosť potvrdila aj samotná matka maloletého dieťaťa pri pohovore s kolíznym opatrovníkom, keď uviedla, že prenášanie školských vecí z jej domácnosti do domácnosti otca a naopak riadne nefunguje a robí to synovi problémy. Pokiaľ matka v podanom odvolaní, ako aj kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu dôvodili, že zverenie mal. P. do striedavej starostlivosti oboch rodičov môže mať negatívny vplyv na súrodenecké väzby medzi mal. P. a G., odvolací súd dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná. V prípade zverenia mal. P. do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom s týždňovými intervalmi striedania tejto starostlivosti bude dĺžka odlúčenia oboch súrodencov v zásade rovnaká ako aj pri zverení mal. P. len do osobnej starostlivosti matky za súčasnej úpravy styku otca v rozsahu doposiaľ vykonávanom. Medzi súrodencami je väčší vekový rozdiel (G. je vo veku 16 rokov, mal. P. dovŕšil 9 rokov), takže obaja súrodenci majú málo spoločných aktivít pre rozdielne záujmy, pohlavie a vekový rozdiel a preto zverením mal. P. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov by nemalo dôjsť k narušeniu súrodeneckého vzťahu medzi maloletými deťmi. Pokiaľ matka v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie neprihliadal na názor mal. P., odvolací súd má za to, že táto námietka nie je dôvodná. Mal. P. prejavil prianie tráviť rovnocenný čas s oboma rodičmi, ide o dieťa vo veku 9 rokov, ktorý aj podľa vyjadrenia znalca ešte nemá dostatočne rozvinuté kognitívne kapacity na to, aby porozumel formám zverenia do výlučnej osobnej alebo striedavej osobnej starostlivosti. Aj podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka názor mal. P. bol a je premenlivý, nestály. Prianie mal. P. zostať v starostlivosti otca v jednom týždni v pondelok, utorok, piatok, sobou a v nedeľu a v ďalšom týždni v stredu a štvrtok nemožno absolutizovať, vzhľadom k jeho veku, keďže pri hľadaní najlepšieho záujmu mal. dieťaťa je potrebné zohľadniť komplexné posudzovanie záujmov mal. dieťaťa v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 5 Zákona o rodine. Mal. P. je potrebné zabezpečiť stabilné výchovné
prostredie, čomu nezodpovedá navrhovaná úprava matky a kolízneho opatrovníka, v zmysle ktorej by sa musel v priebehu týždňa opakovane sťahovať, čím by bola narušená jeho riadna príprava do školy a tiež sústredenosť na vyučovaní. Aj z týchto dôvodov je úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k mal. P. v zmysle napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie správna a je v najlepšom záujme maloletého. Skutočnosť, že matka striedavú starostlivosť odmieta a že rodičia majú komunikačné problémy, nemôže byť prekážkou k nariadeniu striedavej osobnej starostlivosti. Odmietavý postoj matky sa nezakladá na relevantných dôvodoch, keď z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že otec má osobnostné predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o mal. dieťa, ktoré má vytvorenú pozitívnu citovú väzbu k otcovi, u ktorého sa dobre cíti a rád k nemu chodí. Za tohto stavu aj odvolací súd konštatuje, že striedavá osobná starostlivosť o mal. P. je v danom prípade jednoznačne v záujme mal. dieťaťa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vecne správne aj v časti určenia, že striedavá osobná starostlivosť sa bude vykonávať v týždňových intervaloch.
10. Pokiaľ ide o otcom predložený nový listinný dôkaz v odvolacom konaní - lekársku správu Fakultnej nemocnice E., ambulancia klinickej psychológie pri klinike pediatrie od klinického psychológa O.. P. V., z ktorej vyplýva, že maloletý P. túži po stálom a bezpečnom domove u otca a že striedavá starostlivosť nie je optimálnym riešením pre maloletého, odvolací súd k tomuto novému listinnému dôkazu neprihliadal, nakoľko z vyjadrenia otca vyplýva, že prípadnú ďalšiu zmenu osobnej starostlivosti bude riešiť podľa ďalšieho vývoja vzťahov maloletého k rodičom až prípadným následným samostatným návrhom na začatie konania a v súčasnosti vykonaná úprava rozsudkom súdom prvej inštancie zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je bližšia k záujmom maloletého ako matkou požadovaná úprava zverením maloletého do jej výlučnej osobnej starostlivosti s úpravou ňou navrhovaného styku maloletého s otcom.
11. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželstva účastníkov, vo výroku o zverení maloletej G. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, vo výroku o zverení maloletého P. na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vo výroku o zastupovaní maloletých detí a spravovaní ich majetku oboma rodičmi, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. Predmetom odvolacieho konania zostalo ďalej posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo určené výživné zo strany otca na maloletú G. a na maloletého P. na čas po rozvode manželstva. Odvolací súd po preskúmaní danej veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v tejto časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
13. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletú G. v sume 200 Eur mesačne a na maloletého P. v sume 70 Eur mesačne na tom právnom závere, že otec maloletých detí je od 01.01.2019 zamestnaný v spoločnosti RT Y. s.r.o. ako obchodný zástupca, kde má dohodnutú hrubú mesačnú mzdu 1.200,- Eur. Konštatoval, že do 31.12.2018 podnikal na základe živnostenského oprávnenia v oblasti obchodu a služieb, pričom dosahoval podnikateľský zisk cca 1.000 až 1.500 Eur mesačne. Matka mal. detí je zamestnaná v spoločnosti U. s.r.o., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 629,04 Eur. Za daných okolností preto určil výživné zo strany otca na maloletú G. v sume 200 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode, pričom túto sumu považoval za dostatočnú, prihliadnuc na príjmy a majetkové pomery otca, ako aj odôvodnené potreby a vek maloletej. Pokiaľ ide o maloletého P., ktorého zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s prihliadnutím k tomu, že matka má nižší príjem ako otec, určil výšku vyživovacej povinnosti zo strany otca na mal. P. sumou 70 Eur mesačne. Matka v podanom odvolaní uviedla nové skutočnosti, ktoré zistila po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Poukázala na informatívny výpis z obchodného registra, z ktorého vyplynulo, že otec maloletých detí nie je len zamestnancom spoločnosti RT Y. s.r.o., so sídlom A. XXX, ale je jej spoločníkom a konateľom, pričom otec túto skutočnosť zatajil. U. súd z výpisu Obchodného registra SR zistil, že vyššie uvedené tvrdenia matky sú pravdivé. Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Trenčín, vložky č. 37327/R vyplýva, že otec je konateľom a spoločníkom spoločnosti RT Y. s.r.o., so sídlom A. XXX. Na základe týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti na čas po rozvode manželstva je za daného nedostatočne zisteného skutočného stavu predčasné.
14. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vypočuje otca ako účastníka konania k jeho osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom, vyžiada si od neho daňové priznanie za rok 2018, peňažný denník podnikateľa za rok 2018 a 2019, z ktorých je možné zistiť príjmy a výdavky otca, posúdiť, či výdavky otca boli účelne vynaložené v súvislosti s podnikaním. Vzhľadom na odstup času, súd prvej inštancie zistí rovnako osobné a zárobkové pomery matky maloletých detí. Až po takomto zistení pomerov rodičov maloletých detí, opätovne vyhodnotí v akej výške je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné na maloleté deti s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby. 15. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).