Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Cb/71/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Ladislavom Gáborom v spore žalobcu: E-BioGroup, spol. s r.o., Budyšínska č.36, 831 02 Bratislava, IČO: 44 723 440, zast. JUDr. Richardom Lukačkom, advokátom, konateľom JUDr. Richard Lukačka, advokátska kancelária, s.r.o., Sládkovičova č.11, 811 06 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 873 991, proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská č. 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, zast. JUDr. Milošom Kvasňovským advokátom, konateľom KVASŇOVSKÝ & PARTNERS/ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská č.32, 811 08 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 54.957,85 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému priznáva plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 54.957,85 eur s prísl. z titulu nezaplatenia faktúry za doplatok na množstvo dodanej elektriny: 544,218 x 100,9850 = 54.957,85 eur za mesiac marec 2015.

2. Dňa 17.12.2014 bol žalobcovi doručený list žalovaného v ktorom uviedol, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti v zmysle v znení neskorších predpisov o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z tohto dôvodu žalovaný odmieta odoberať zazmluvnenú elektrickú energiu zo zdroja žalobcu a vyplácať žalobcovi podporu v zmysle Zmluvy.

3. Žalobca sa hneď po doručení listu žalovaného zo dňa 15.12.2014 (doručeného žalobcovi dňa 17.12.2014) snažil kontaktovať splnomocnené osoby žalovaného pre komunikáciu v zmysle Zmluvy a to telefonicky aj e-mailom. So zástupcami žalovaného sa nedalo skontaktovať a preto žalobca na list žalovaného reagoval aj písomne a dňa 18.12.2014 zaslal žalovanému list, v ktorom bolo uvedené, že žalobca si všetky svoje zákonné povinnosti riadne splnil a keďže žalovaný porušenie povinnosti nešpecifikoval, žalobca má za to, že tu ide len o snahu o vyvíjanie nátlaku zo strany žalovaného na žalobcu bez skutočného porušenia povinnosti, s cieľom donútiť k súhlasu so stratou podpory v zmysle Zákona o podpore.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k doručenej žalobe uviedol, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný a nemá oporu v platných právnych predpisoch, a to z dôvodu, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá ustanovenie o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „"), t.j. povinnosť oznámiť žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa ustanovenia a vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na rok 2015 v zákonom stanovenej lehote do 15.8.2014, čím vlastnou pasivitou stratil možnosť úspešne si v roku 2015 uplatniť právo na podporu podľa ustanovenia a .

5. Žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy v zmysle je uložená povinnosť poskytovať výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov podporu, a to najmä vo forme doplatku a odberom elektriny za cenu elektriny na straty, ktoré zákonom stanovené povinnosti si žalovaný plní prostredníctvom Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku uzatvorenej s jednotlivými výrobcami elektriny. 6. Činnosť žalovaného ako prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy je prísne regulovaná zo strany štátu a finančné prostriedky určené na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov sú pre žalovaného každoročne prideľované zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ako „Úrad“) v závislosti od predpokladaného množstva vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov jednotlivými výrobcami elektriny, z ktorého dôvodu je v obsiahnutá na strane výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov oznamovacia povinnosť, a to tak vo vzťahu k prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, ako aj vo vzťahu k Úradu.

7. Finančné prostriedky na poskytovanie podpory pre výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov sú žalovanému prideľované zo strany Úradu len v takej výške, ktorá zodpovedá súhrnu podpory vo forme doplatkov a výkupu elektriny za cenu na krytie strát pre tie subjekty, ktoré si splnili všetky svoje zákonom stanovené povinnosti, a teda ktorým nárok na uplatnenie si podpory v danom kalendárnom roku nezanikol.

8. Žalovaný je rovnako ako všetky ostatné subjekty povinný postupovať výlučne v súlade s platnými právnymi predpismi, nekonať v rozpore s nimi, neobchádzať ich a v plnom rozsahu dodržiavať resp. plniť si svoje povinnosti v nich obsiahnuté.

9. Žalobca odôvodňuje oprávnenosť uplatneného nároku na podporu za jednotlivé kalendárne mesiace za rok 2015 zo Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku uzatvorenej medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou Východoslovenská energetika a.s..

10. Žalovaný však zdôraznil, že výroba, dodávanie, poskytovanie ako aj odber elektrickej energie sú striktne regulovanou oblasťou zo strany štátu a štátnych orgánov a aj samotná Zmluva o dodávke elektriny predstavuje plnenie si zákonom stanovených povinností zo strany žalovaného.

11. Vzhľadom k uvedenému je žalobca ako prísne regulovaný subjekt povinný pri plnení svojich zákonných povinností konať vždy výlučne v súlade s platným a účinným , a rovnako tak aj zmluvný vzťah založený Zmluvou o dodávke elektriny a plnenie práv a povinností z neho vyplývajúcich sa nemôže uskutočňovať v rozpore s ustanoveniami .

12. V súvislosti s uvedeným žalovaný zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že celý systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je založený na systéme štátom dotovanej politiky, patria právne normy obsiahnuté v ustanoveniach do skupiny kogentných právnych noriem, ktorých následok zmluvným dojednaním zmluvných strán nie je možné vylúčiť a teda v prípade existujúceho odchylného dojednania zmluvných strán musí byť jeho obsah ex lege zmenený v prospech zákonného vyjadrenia kogentnej normy.

13. Kogentná (kategorická) povaha právnych noriem obsiahnutých v a vylučuje, aby sa subjekty právneho vzťahu odchýlili od pravidla v nich uvedeného, a to aj v prípade dohody všetkých účastníkov právneho vzťahu. Od takejto právnej normy a spôsobu správania sa v nej uvedenej nie je prípustná žiadna odchýlka a účastníci právneho vzťahu ju nemôžu ani vylúčiť, ani obmedziť.

14. Uvedené právne normy vzhľadom na svoju kogentnú povahu majú svoju základnú schopnosť presadiť sa proti zmluvnej dohode, čo má za následok, že odchylné dojednania zmluvných strán sú predmetným zákonným ustanovením modifikované tak, aby neodporovali zámeru sledovanému zákonodarcom. Nakoľko účinky zamýšľané právnymi normami obsiahnutými v a nie je možné vylúčiť nastupujú tieto v danom prípade namiesto odchylného zmluvného dojednania.

15. Zo samotného znenia zákonného ustanovenia a dôvodovej správy k nemu je zrejmé, že v prípade nesplnenia si všetkých povinností obsiahnutých v dispozícii predmetnej právnej normy, dochádza k „ strate podpory na jeden rok“, t.j. k strate možnosti na úspešné uplatnenie si existujúceho práva na podporu v nasledujúcom kalendárnom roku, t.j. jedná sa o stratu dočasného charakteru a v prípade splnenia si všetkých zákonom stanovených povinností žalobcom v nasledujúcom kalendárnom roku, si tento svoje právo na podporu v zmysle Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku môže v súlade so , v plnom rozsahu uplatniť.

16. Zmluva nemôže vo svojom texte vylúčiť dikciu a oslobodiť žalobcu ako zmluvnú stranu od plnenia si jeho zákonom stanovených a striktne požadovaných povinností a rovnako tak ani oslobodiť žalobcu od zákonom predpokladaných následkov v prípade neplnenia si zákonom stanovených povinností.

17. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na spor Lauder proti Českej republike, v ktorom tribunál konštatoval, že „strany zmluvy nie sú zodpovedné za ekonomickú stratu (škodu), ktorá je dôsledkom regulácie bona fide v rámci uznanej výkonnej moci štátu.“

18. Preto nie je možné dať prednosť Zmluve o dodávke elektriny pred zákonom a bez ďalšieho skúmania a vyriešenia ďalších s tým súvisiacich sporných bodov a otázok len zo samotnej existencie Zmluvy o dodávke elektriny a jej znenia dospieť k záveru o oprávnenosti uplatneného žalobného nároku na doplatok a určiť, že žalovaný je povinný podporu pre žalobcu vo forme doplatku za rok 2015 zabezpečovať.

19. Vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom, ktorého obsah je prísne regulovaný ustanoveniami , preto je v prípade predmetného sporu pre dosiahnutie správneho rozhodnutia nevyhnutné najskôr vyriešiť všetky sporné otázky súvisiace s výkladom právnych noriem obsiahnutých v a ich aplikáciou ako aj riadne preskúmať splnenie všetkých povinností nimi jednotlivým účastníkom konania uloženými.

20. Základnou spornou skutočnosťou medzi stranami sporu ie predovšetkým samotné splnenie si oznamovacej povinnosti žalobcom v zmysle , ktorý žalobcovi ako výrobcovi s právom na podporu ukladá povinnosť oznámiť Úradu a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa a , vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.

21. Žalovaný splnenie citovanej oznamovacej povinnosti v zmysle voči žalobcovi neeviduje. Splnenie si oznamovacej povinnosti zo strany žalobcu tak ostáva len v rovine tvrdenia. Cieľom týchto tvrdení zo strany žalobcu je pritom len navodenie dojmu neoprávneného postupu zo strany žalovaného a vyvolanie obavy o vzniku škody na strane žalobcu.

22. Žalobca argumentuje, že žalovanému zaslal dňa 17.02.2014 zásielku, ktorá mala údajne obsahovať podanie, ktorým si mal žalobca uplatniť nárok na podporu na r. 2015 a rozhodnutie Úradu č. 1795/2014/ E-OZ zo dňa 6.2.2014, ktoré má podľa žalobcu samo o sebe obsahovať všetky relevantné skutočnosti podľa ustanovenia .

23. K vyššie uvedenému argumentu žalovaný uviedol, že splnenie notifikačnej povinnosti podľa voči žalobcovi neeviduje. Žalovaný po preverení uvedenej zásielky môže konštatovať, že táto obsahovala iba vyššie uvedené rozhodnutie Úradu a žiadne ďalšie podanie, ktorým by si žalobca uplatnil nárok na podporu pre r.2015. síce nepredpisuje osobitnú formu oznámenia v zmysle , avšak oznámenie v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je nepochybne možné považovať za jednostranný adresovaný právny úkon a na to, aby bol takýto právny úkon platný, musí v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov spĺňať náležitosti vôle, prejavu vôle, predmetu a subjektov, ktoré právny úkon uskutočňujú.

24. V zmysle ustanovenia , ktorý obsahuje všeobecnú úpravu náležitostí právnych úkonov, „právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne; inak je neplatný.

25. Určitosť právneho úkonu je teda podstatnou náležitosťou právneho úkonu, ktorá predstavuje kvalitu právneho úkonu.

26. Ústavný súd SR sa vo svojom náleze -47 vyjadril , že „právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v ustanovení a .“

27. Ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že subjektu uskutočňujúcemu predmetný právny úkon je jasné, čo je jeho predmetom a čo sa predmetným právnym úkonom snaží dosiahnuť, ak to nie je poznateľné z textu listiny.

28. V nadväznosti na uvedené žalovaný zdôraznil, že právnym následkom neurčitosti právneho úkonu je jeho absolútna neplatnosť.

29. Z uvedeného dôvodu nie je postačujúce za splnenie predmetnej zákonom stanovenej notifikačnej povinnosti odkázať na akékoľvek dokumenty, ktoré žalobca zaslal žalovanému v priebehu roka 2014. Žalovaný je toho názoru, že cenové rozhodnutie na ktoré sa žalobca odvoláva nie je v žiadnom prípade spôsobilé považovať za legitímne oznámenie v zmysle .

30. Do uplynutia zákonom stanovenej lehoty tak nebol žalovanému do jeho dispozičnej sféry zo strany žalobcu doručený žiaden jednostranný právny úkon obsahovo predstavujúci oznámenie o predpokladanej charakteristike dodávky žalobcu alebo uplatnenie podpory žalobcom.

31. Žalobca vo svojom podaní tiež odkazuje na ust. . Napriek skutočnosti, že žalobca neuvádza presne, čo mal v úmysle vo veci konajúcemu súdu týmto odkazom pre daný prípad ozrejmiť, môžeme sa len domnievať, že mal v úmysle poukázať na jeho aplikáciu na tých výrobcov, ktorých zariadenia boli uvedené do prevádzky pred 1.1.2014, ergo že následok v podobe straty nároku uplatniť si podporu v r. 2015 by sa na nich nemal vzťahovať.

32. Z dôvodu opatrnosti a predchádzania prípadným názorovým nedorozumeniam žalovaný týmto ozrejmuje jeho náhľad na výklad predmetného ustanovenia, a to najmä aby v danom prípade nedochádzalo k mylnej a účelovej interpretácii právneho predpisu.

33. Rozšírenie znenia aj na následky porušenia povinnosti podľa by totiž vytvorilo dve kategórie výrobcov: výrobcovia, ktorí negatívnemu následku podliehajú a výrobcovia, ktorí tomuto následku nepodliehajú, pričom jediným dôvodom/kritériom pre takéto rôzne zaobchádzanie by bol deň uvedenia zariadenia do prevádzky. Takéto rozdielne zaobchádzanie vo vzťahu k výrobcom by bolo v rozpore s ústavným princípom rovnosti zakotveným v ČI. 12 ods. 1 v spojení s ČI. 13 ods. 3 .

34. Podľa ustanovenia : „Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.“

35. Vychádzajúc aj zo samotnej dôvodovej správy k je žalovaný toho právneho názoru, že pre dané ustanovenie by sa mal aplikovať systematický a užší výklad pojmu „podmienky podpory“ ako výklad logický, t.j. že dané prechodné ustanovenie v by sa malo vzťahovať len na , čo vyplýva aj z jeho pomenovania „Spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny.“

36. V ustanovení sú obsiahnuté práva a povinnosti výrobcov elektriny s právom na podporu, čo je tiež zrejmé zo samotného názvu uvedeného paragrafu, a na tieto sa prechodné ustanovenie nevzťahuje a nie je možné ho naň ani svojvoľným extenzívnym výkladom aplikovať.

37. Podľa názoru žalovaného, v prospech užšieho systematického výkladu svedčí aj skutočnosť, že výrobca, ktorému poskytuje konkrétne práva a ukladá povinnosti, už spĺňa podmienky podľa , a teda má právo na podporu. Z gramatickej formulácie ustanovenia možno tiež vyvodiť, že nejde o zánik práva na podporu - naopak, ide o dočasnú nemožnosť si uplatniť nárok na podporu ako dôsledok nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom. Preto ustanovenie nie je možné považovať za podmienku rozhodujúcu pre trvanie, resp. zánik práva na podporu - toto právo trvá pre dotknutého výrobcu naďalej. Strata možnosti uplatniť si nárok na podporu na nasledujúci rok je tak len následkom za nesplnenie povinnosti požadovanej zákonom, s tým, že podmienky podpory pre dotknutého výrobcu ostávajú nedotknuté.

38. V nadväznosti na uvedené žalovaný zdôraznil rozdiel medzi právom na podporu a možnosťou na úspešné každoročné uplatnenie si existujúceho práva na podporu, ku ktorého úspešnosti musí byť zo strany výrobcu elektriny preukázané dodržiavanie a riadne plnenie všetkých zákonom zakotvených povinností, ktoré musia byť, z dôvodu zamedzenia diskriminácii a neoprávnenému zvýhodňovaniu niektorej skupiny oprávnených subjektov, pre všetkých výrobcov elektriny s právom na podporu rovnaké.

39. Navyše, novela okrem spomínaného doplnenia ustanovenia o následok v ods. 3 zmenila a doplnila aj celý rad ustanovení . Žalovaný zastáva preto názor, že práve z dôvodu zmeny podmienok podpory výroby elektriny upravených v vznikla potreba riešiť problematiku retroaktivity takto zmenených a doplnených podmienok podpory prostredníctvom prechodného ustanovenia.

40. V súvislosti s uvedeným žalovaný tiež upozornil na skutočnosť, že povinnosti výrobcu elektriny zakotvené v , vrátane notifikačnej povinnosti výrobcu elektriny zakotvenej v písmene b) a písmene c) uvedeného zákonného ustanovenia, sa v znení nachádzali už pred prijatím predmetnej novely, a to konkrétne od 01.01.2010 a od tohto dátumu ich boli všetci výrobcovia elektriny s právom na podporu, vrátane žalobcu, povinní riadne plniť.

41. Novela nadobudla platnosť dňa 20.11.2013 a účinnosť dňa 01.01.2014, pričom lehota na splnenie zákonom stanovených povinností výrobcov elektriny s právom na podporu obsiahnutých v odseku 2 uplynula až dňa 15.08.2014, z čoho je zrejmé, že žalobca mal pred samotným nadobudnutím účinnosti predmetnej novely a obzvlášť pred uplynutím lehoty na splnenie svojich zákonom stanovených povinností, dostatok času na oboznámenie sa so svojimi zákonom stanovenými povinnosťami a rovnako tak s následkom ich nesplnenia predpokladaným v odseku 3 a taktiež mal dostatok času na ich splnenie.

42. V nadväznosti na uvedené žalovaný zdôraznil všeobecne platnú a rokmi aplikovanú zásadu, že „neznalosť zákona neospravedlňuje, ktorej podstata je obsiahnutá v o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorý v ustanovení zakotvuje, že „o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvratiteľná.

43. V súlade s citovanou zákonnou zásadou sa od výrobcov elektriny očakáva, že budú poznať svoje zákonom stanovené práva a povinnosti vrátane prípadných následkov ich nesplnenia a že zlučiteľnosť svojho správania s právnymi predpismi upravujúcimi práva a povinnosti subjektov na úseku energetiky, posúdia na vlastnú zodpovednosť. Výrobcovia elektriny tým v zásade sami nesú riziko prípadného nesprávneho posúdenia právneho stavu a neplnenia niektorej zo svojich zákonom stanovených povinností.

44. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

45. Žalobca E-BioGroup, spol. s r.o. ako výrobca uzatvoril so žalovaným Východoslovenská distribučná, a.s. ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy dňa 31.1.2012 Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č. PDS: OZE_425_2012.

46. Z čl. I. uvedenej Zmluvy vyplývajú vzájomné povinnosti. resp. záväzky žalobcu a žalovaného.

47. Z čl. II. uvedenej Zmluvy vyplýva identifikácia zdroja, pričom ide o zariadenie typ zdroja a označenie generátora -KGJ bioplyn, lokalita umiestnenia zdroja Hertník okres Bardejov s celkovým inštalovaným el. výkonom: 0,998 MW.

48. Žalobca E-BioGroup, spol. s r.o. ako výrobca uzatvoril so žalovaným Východoslovenská distribučná, a.s. ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy dňa 17.10.2014 a so spoločnosťou Východoslovenská energetika a.s. ako odberateľom dňa 19.11.2014 Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo Zmluvy PDS: OZE_425_2012_15, číslo Zmluvy VSE: OZE_425_2012_15 VSE.

49. Z čl. I. bod 1. uvedenej Zmluvy vyplývajú vzájomné povinnosti. resp. záväzky žalobcu a žalovaných.

50. Z čl. II. uvedenej Zmluvy vyplýva identifikácia zdroja, pričom ide o typ zdroja a typ výroby , bioplyn, lokalita umiestnenia zdroja Hertník okres Bardejov s celkovým inštalovaným el. výkonom: 998 kW.

51. Z čl. VII. bod 18. uvedenej Zmluvy vyplýva, že Zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami a účinnosť dňa 01.01.2015.

52. Z čl. VII bod 19. veta prvá uvedenej Zmluvy vyplýva, že dňom 31.12.2014 zaniká doterajšia Zmluva, na základe ktorej bola výrobcovi poskytovaná podpora podľa uzatvorená medzi výrobcom a PDS.

53. Žalovaný je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov na území Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja, a to na základe a v súlade s povolením vydaným Úradom pre reguláciu sieťových odvetví č. 2007E 0257.

54. Podľa o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) je žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy určená povinnosť poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov a to najmä vo forme doplatku a odberom elektriny za cenu elektriny na straty. Jednotlivé formy podpory výroby elektriny ako aj podmienky podpory výroby elektriny sú uvedené v ustanovení .

55. Žalovaný delegoval v roku 2014 činnosť odberu elektriny na straty pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa na jeho distribučnom území na spoločnosť Východoslovenská energetika a.s.

56. Predmetom úpravy je úprava podmienok poskytovania podpory pre výrobcov elektriny, a to najmä tým spôsobom, že výrobcovia majú „garantované výkupné ceny“ za vyrobenú a dodanú elektrinu počas doby 15 rokov. Výška týchto cien je určená na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ( ďalej len „URSO“).

57. Finančné prostriedky určené na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov sú pre žalovaného prideľované každoročne zo strany URSO, a to na základe predikcie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov na jednotlivé kalendárne roky. Práve z tohto dôvodu je na strane výrobcov elektriny, okrem iného, daná povinnosť oznamovať zákonom stanovené informácie, pričom následkom nesplnenia si uvedených povinností môže byť v určitých prípadoch aj strata nároku výrobcu uplatniť si podporu v nasledujúcom kalendárnom roku.

58. Podľa ust. o Podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „“) a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa a , vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky.

59. Hlavný rozpor medzi žalobcom a žalovaným spočíva v nesplnení si notifikačných povinností žalobcu podľa ustanovenia . Podľa predmetného ustanovenia je výrobca elektriny s právom na podporu povinný oznámiť ÚRSO a tiež prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie si podpory podľa a , vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.

60. Žalovaný ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy neeviduje voči žalobcovi k predmetnému dátumu splnenie si vyššie uvedenej povinnosti. Súd má za to, že predmetná skutočnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná ani počas konania.

61. Oznámenie o uplatnení podpory je hmotnoprávny úkon, ktorý musí byť uskutočnený každoročne v prekluzívnej lehote vždy do 15.augusta, pričom zmeškanie tejto lehoty zákon neumožňuje odpustiť.

62. Ako zdôrazňuje aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí ust. stanovuje nie jednorazovú ale opakovanú oznamovaciu povinnosť výrobcu vždy k termínu 15. august na nasledujúci kalendárny rok, z čoho je zrejmá povinnosť výrobcu plniť si oznamovaciu povinnosť každoročne vždy k 15. augustu príslušného kalendárneho roka, tzn. že predmetné ustanovenie si vyžaduje určitú pravidelnosť a každoročné opakované plnenie si oznamovacích povinností zo strany výrobcu. Nie je preto možné považovať cenové rozhodnutie vydané za obdobie rokov 2014 až 2016 za splnenie oznamovacej povinnosti v zmysle vyžadujúceho každoročné opakujúce sa plnenia.

63. Súd má za to, že ak by aj predmetná listina na čísle listu 14 súdneho spisu, ktorá je založená v súdnom spise ako dôkaz č.5, ak by aj takáto listina bola v minulosti doručená, čo ale nebolo preukázané, svojím obsahom nespĺňa základné požiadavky pre oznámenie o uplatnení podpory. Jednak z nej nie je zrejmé o aký objem elektriny sa má jednať, v ďalšom nie zrejmé o akú podporu sa takouto listinou vôbec má žiadať, pretože zákon o podporovateľných zdrojov pozná niekoľko druhov podpory, to znamená od prednostného pripojenia zariadenia, cez samozrejme podporu výkupu elektrín na straty, podporu doplatkom až po poslednú z podpôr, ktorou je prevzatie zodpovednosti za odchýlku. Toto z uvedeného dokumentu nevyplýva.

64. Povinnosť zakotvená v je zložená z dvoch častí, ktoré je k jej riadnemu splneniu nevyhnutné splniť kumulatívne.

65. Prvou časťou je oznámenie uplatnenia si podpory podľa a a druhou časťou je oznámenie predpokladaného množstva dodanej elektriny.

66. Žalobcom predložené dokumenty, ktorými sa tento snaží preukázať splnenie svojej zákonom stanovenej povinnosti však nemožno vzhľadom na ich obsah považovať za splnenie ani jednej z oboch vyššie uvedených častí zákonom stanovenej povinnosti v zmysle .

67. Text sprievodného listu, na ktorý žalobca odkazuje a ktorého doručenie nie je preukázané, znie: „...týmto žiadame o podporu podľa o podpore obnoviteľných zdrojov na rok 2015.“ Zákon pre splnenie prvej časti povinnosti vyžaduje oznámenie uplatnenia si podpory podľa a , žalobca v predloženom sprievodnom liste však odkazuje na ustanovenie obsahujúce špecifikáciu zákonom stanovených práv a povinností výrobcu.

68. Zo znenia žalobcom predloženého sprievodného listu nie je vôbec zrejmé o akú formu podpory žalobca žiada, t.j., či žalovaného žiada o podporu (i) prednostným pripojením zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, prístupom do sústavy, prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, (ii) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, (iii) doplatkom, alebo (iv) prevzatím zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.

69. Sprievodný list žalobcu je neurčitý a odkazuje na nesprávne ustanovenie , preto nemôže byť považovaný za riadne splnenie povinnosti žalobcu v zmysle .

70. Splnenie druhej časti oznamovacej povinnosti žalobcu v zmysle spočíva v oznámení predpokladanej dodávky elektriny.

71. Obsahom tejto časti oznamovacej povinnosti v zmysle má byť oznámenie predpokladanej dodávky elektriny v nasledujúcom kalendárnom roku, t.j. v prípade tohto sporu v roku 2015.

72. Predložený Doklad o schválení ceny na rok 2015 pre výrobcu elektriny z obnoviteľného zdroja energie a žiadosť o podporu na rok 2015, ktorý sa nachádza v spise na čl. 14 neobsahuje predpokladané množstvo dodanej elektriny. Uvedené je z textu listiny nepochybné, nesporné.

73. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že cenové rozhodnutie obsahuje údaj o (i) predpokladanej ročnej výrobe elektriny, (ii) vlastnej spotrebe elektriny a (iii) množstve elektriny, na ktoré sa uplatní doplatok (doplatok sa v zmysle uplatňuje na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac), avšak hypotéza ustanovenia pre riadne splnenie predmetnej povinnosti požaduje oznámenie predpokladanej dodávky elektriny.

74. Informácia o predpokladanom množstve dodanej elektriny nie je súčasťou obsahu cenového rozhodnutia, preto je jednoznačne zrejmé, že samotné cenové rozhodnutie neobsahuje zákonom požadované údaje a nie je možné ho považovať za splnenie povinnosti v zmysle , a to ani v jednej z jej dvoch zákonom predpokladaných častí.

75. Medzi stranami sporu nie je sporné za konania, že samotné rozhodnutie ÚRSO nie je možné považovať za splnenie si povinnosti žalobcu požiadať o podporu.

76. Pre úplnosť je potrebné tiež uviesť, že ani prípadná skutočnosť, že žalobca zaslal žalovanému cenové rozhodnutie alebo akékoľvek iné dokumenty, ak by tieto aj obsahovali niektoré informácie vyžadované v zmysle alebo dokumenty, z ktorých takéto informácie vyplývajú, vrátane cenového rozhodnutia, nezbavuje žalobcu povinnosti plniť si oznamovaciu povinnosť v zmysle .

77. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na právny názor Ústavného súdu SR konštatujúci, že: „plnenie tejto povinnosti nepredstavuje pre výrobcu elektriny z mimoriadnu záťaž, keďže skupina poslancov sama tvrdí, že ide o informácie, ktoré sú obsahom iných dokumentov, ktoré sú výrobcovia elektriny povinní predkladať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy podľa a zákona. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že aj v prípade ak by zákon aj reálne vyžadoval od výrobcov elektriny duplicitné predkladanie určitých informácií, nemohol by takéto pochybenie zákonodarcu kvalifikovať ako pochybenie takej intenzity, na základe ktorého by musel bezvýhradne dospieť k záveru o nesúlade napadnutého ustanovenia s .“

78. Z uvedeného je tiež zrejmé, že Ústavný súd SR vedel, že existujú cenové rozhodnutia, ktoré sú výrobcom zo strany ÚRSO vydávané a tieto sú zo strany výrobcov predkladané prevádzkovateľom distribučných sústav, a taktiež mal vedomosť, že súčasťou argumentácie výrobcov v sporoch týkajúcich sa plnenia svojej oznamovacej povinnosti je okrem iného aj skutočnosť, že výrobcovia považujú svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle za splnenú už len samotným predložením cenového rozhodnutia resp. iného dokumentu prevádzkovateľom distribučných sústav.

79. Ústavný súd SR napriek svojej vedomosti o vyššie uvedených skutočnostiach, cenovým rozhodnutiam ani žiadnym iným dokumentom odosielaným zo strany výrobcov prevádzkovateľom distribučných sústav, nepriznáva charakter splnenia oznamovacej povinnosti v zmysle , a to ani v prípade, ak by obsahom týchto boli niektoré z informácií, ktoré sú predmetom oznamovacej povinnosti v zmysle .

80. Zároveň je potrebné uviesť, že cenové rozhodnutie žiadnym spôsobom nesúvisí s množstvom vyrábanej alebo dodávanej elektriny v zariadení výrobcu.

81. Pre úplnosť si však v súvislosti s tvrdeniami žalobcu o obsahu zásielky je potrebné uviesť, že predmetná zásielka, na ktorú sa žalobca odvoláva nebolo preukázané, že obsahovala podanie o predpokladanej ročnej charakteristike výroby elektriny v roku 2015, ani uplatnenie podpory v zmysle a v roku 2015 v zmysle .

82. V dôsledku nesplnenia si zákonnej povinnosti žalobcu v zmysle ustanovenia zaniklo žalobcovi právo uplatňovať si v roku 2015, na elektrinu vyrobenú v príslušnom zariadení na výrobu elektriny, nárok na podporu podľa ustanovenia a .

83. Toto právo zaniklo žalobcovi automaticky priamo zo zákona ( ). Odňatie podpory tak nenastalo v dôsledku rozhodnutia žalovaného, ale vyplynulo z rozhodujúcej skutočnosti, že v danom prípade nedošlo k splneniu si zákonných povinností žalobcu.

84. Žalovaný ako prísne regulovaný subjekt nemá inú možnosť ako dodržiavať zákon a postupovať v súlade so zákonom, bez ohľadu na to, či je zákon nastavený prísne alebo benevolentne.

85. Žalobca uviedol, že jeho právo na podporu v zmysle nezaniklo tiež z dôvodu aplikácie prechodného ustanovenia predmetného zákona. Žalobca sa totiž domnieva, že následok v podobe straty na podporu sa nevzťahuje na tých výrobcov, ktorí prevádzkujú zariadenia uvedené do prevádzky do 31.12.2013.

86. Súd s takýmto výkladom predmetného ustanovenia nemôže súhlasiť a má za to, že v danom prípade dochádza k nesprávnej interpretácii právneho predpisu.

87. Rozšírenie znenia aj na následky porušenia povinnosti podľa by totiž vytvorilo dve kategórie výrobcov: výrobcovia, ktorí predmetnej „sankcii“ podliehajú a výrobcovia, ktorí „sankcii“ nepodliehajú, pričom jediným dôvodom/kritériom pre takéto rôzne zaobchádzanie by bol deň uvedenia zariadenia do prevádzky. Je možné domnievať sa, že takéto rozdielne zaobchádzanie vo vzťahu k výrobcom by bolo v rozpore s ústavným princípom rovnosti zakotveným v čl. 12 ods. 1 v spojení s .

88. Podľa ustanovenia : podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.

89. Vychádzajúc aj zo samotnej dôvodovej správy k je súd toho právneho názoru, že pre dané ustanovenie by sa mal aplikovať systematický a užší výklad pojmu „podmienky podpory“ ako výklad logický, t.j. že dané prechodné ustanovenie v 18e by sa malo vzťahovať len na , čo vyplýva z jeho pomenovania „Spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny.“ V ustanovení sú obsiahnuté práva a povinnosti výrobcov elektriny s právom na podporu, čo je tiež zrejmé zo samotného názvu uvedeného paragrafu, a na tieto sa prechodné ustanovenie nevzťahuje a nie je možné ho naň ani svojvoľným extenzívnym výkladom aplikovať.

90. Samotný žalovaný už vo svojom oznámení uskutočnenom vo forme listu zaslaného žalobcovi a ostatným výrobcom elektriny s právom na podporu vo forme doplatku, ktorí si nesplnili svoje zákonom stanovené povinnosti v zmysle dispozície právnej normy obsiahnutej v uvádza, že predmetná Zmluva vrátane všetkých jej zmluvných dojednaní je v plnom rozsahu platná a účinná, avšak nakoľko zo strany žalobcu v dôsledku jeho pasivity došlo k nesplneniu si jeho zákonom stanovených povinností, v zmysle dispozície právnej normy obsiahnutej v , predmetná zmluva je v časti týkajúcej sa nároku na podporu vo forme doplatku dočasne nevykonateľná.

91. Zo samotného znenia zákonného ustanovenia a dôvodovej správy k nemu je zrejmé, že v prípade nesplnenia si povinností obsiahnutých v dispozícii právnej normy , dochádza k „ strate podpory na jeden rok, t.j. k možnosti na úspešné uplatnenie si existujúceho práva na podporu v nasledujúcom kalendárnom roku. Z uvedeného je teda evidentné, že strata možnosti uplatniť si právo na podporu je len dočasného charakteru a v prípade splnenia si všetkých zákonom stanovených povinností žalobcom v nasledujúcom kalendárnom roku, si tento svoje právo na podporu v zmysle Zmluvy môže v súlade so zákonom v plnom rozsahu uplatniť.

92. Povinnosť žalovaného poskytovať žalobcovi podporu v roku 2015 na základe vyššie uzatvorenej Zmluvy je neplatná aj s poukazom na objektívnu nemožnosť plnenia z dôvodu, že žalobca stratil nárok na uplatnenie si podpory v roku 2015 v zmysle ustanovenia .

93. Na základe vyššie uvedeného, ako aj zo samotného znenia Zmluvy je zrejmé, že Zmluva mala medzi žalobcom a žalovanými upravovať podmienky poskytovania jednotlivých plnení účastníkov tejto Zmluvy v zmysle , za predpokladu, že výrobca bude počas jej trvania spĺňať podmienky pre uplatnenie podpory v zmysle platných a účinných všeobecne záväzných predpisov. Splnenie si oznamovacej povinnosti žalobcu v zmysle je len predpokladom pre vykonateľnosť Zmluvy, nie je možné automaticky považovať uzatvorenú Zmluvu za splnenie si oznamovacej povinnosti žalobcu v zmysle .

94. Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia ale predovšetkým z dôvodu, že nedošlo k splneniu notifikačnej povinnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

95. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

96. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.