Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_24Csp-65-2019.pdf
PDF · 83.66 KB
Case nature
Subarea
24Csp/65/2019
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: O. T., L.. XX. XX. XXXX, P. J. G. XXX, XXX XX G., právne zast.: FALIS & Partners, s. r. o., so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 51 769 654, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanému p o v i n n o s ť z d r ž a ť s a výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej v čl. 2 bode 5 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 07. 2008.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 07. 2008.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 17. 06. 2019 doručil Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby okresný súd uložil povinnosť žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej v čl. 2 bode 5 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 07. 2008 (ďalej len „Zmluva o úvere“). Vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že Žalovaný sa domáha u zamestnávateľa žalobcu - ROB Wald, s.r.o., so sídlom 969 73 Prenčov, IČO: 52 235 354 (ďalej len „zamestnávateľ žalobcu“) zrážok zo mzdy žalobcu na základe existujúce dlhu žalobcu voči žalovanému vo výške 6 486,07 Eur a naďalej sa úročí. Žalobca považuje predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná. Ide o zabezpečenie Zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie nemal možnosť žalobca ovplyvniť, t.j. takéto zabezpečenie je neplatné. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Takáto zmluvná podmienka je platná jedine v tom prípade, ak bola individuálne dojednaná, t.j. žalobca mal možnosť reálne upraviť obsah zmluvnej podmienky. Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasť Zmluvy o úvere, vopred predformulovaná a predložená žalobcovi bez možnosti zmeny jej obsahu. Žalobca poukazuje na neurčitosť dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko neuvádza výšku pohľadávky, ktorú dohoda zabezpečuje, čím nie je naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. Žalobca poukazuje na smernicu Rady 93/13/ EHS z 05. 04. 1993 a 87/102/EHS z 22. 12. 1986 a na vybrané rozhodnutia okresných a krajských súdov. Poukazuje tiež na ustanovenie § 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy je neprípustné, ak spotrebiteľ nebol poučený o dôsledkoch uzavretia takejto dohody a nemal možnosť ju odmietnuť. Žalobca tiež vo svojom vyjadrení tvrdí, že žalovaný nemá nárok v zmysle porušení ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platného v čase uzavretia Zmluvy o úvere na úhradu úrokov a poplatkov. Na základe zrážok zo mzdy dochádza pravidelne každý
mesiac k neoprávneným zásahom do majetku dlžníka, kým žalovaný sa nerozhodne výkon zrážok sám ukončiť. Žalobca má za to, že ak na základe neodkladného opatrenia nebude viac vykonávaná zrážka zo mzdy žalobcu, dôjde k trvalej úprave pomerov medzi stranami a ďalšie konanie po nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné.
2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
11. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
12. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
13. Okresný súd sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal otázkou jeho prípustnosti a dôvodnosti. V tomto smere skúmal najmä existenciu zákonného dôvodu potrebného na nariadenie neodkladného opatrenia, a to či sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, za ktorých možno neodkladné opatrenie nariadiť. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva, ktorý plní jednak zabezpečovaciu a jednak uhradzovaciu funkciu. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje, aby platiteľ mzdy vyplácal časť mzdy priamo veriteľovi momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany veriteľa. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd.
15. V predmetnej veci je zrejmé, že platiteľovi mzdy žalobcu bola predložená Zmluva o úvere súčasť ktorej tvorí v čl. 2 bod 5 aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Predmetná dohoda tvorí súčasť Zmluvy o úvere: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v
súlade s čl. 4, bod 4,8 OP pre úver.“. Okresný súd preskúmal Zmluvu o úvere a dospel k záveru, že túto je potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú, pretože žalobca v zmluve vystupuje ako spotrebiteľ a žalovaný v postavení dodávateľa. Predmetom Zmluvy o úvere bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru. Výška poskytnutého úveru, mesačná splátka ani celková výška nákladov sa nedala z predloženej zmluvy o úvere zistiť, nakoľko bola žalobca predložená s vyčiernenými niektorými údajmi.
16. Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou Zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je typom formulárovej zmluvy, ktorá bola vopred naformulovaná a spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť ovplyvniť jej obsah a tým pádom ani obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Zákon jasne stanovil požiadavku, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá. Podľa názoru súdu uvedenú požiadavku dohoda nespĺňa. Je potrebné poukázať aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobcu s dohodou o zrážkach zo mzdy, nakoľko toto ustanovenie Zmluvy o úvere bolo žalobcovi vnútené, pretože nemal inú možnosť podpisu Zmluvy o úvere bez toho, aby bol podpísaný celý formulár. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zakomponovaná do čl. 2 bodu 5 Zmluvy o úvere, ktorý je uvedený podstatným menším písmom než ostatné podstatné ustanovenia Zmluvy o úvere. Okrem iného takto naformulovaný obsah dohody o zrážkach zo mzdy nasvedčuje tomu, že veriteľ môže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky aj bez predchádzajúceho schválenia súdom, alebo bez reálneho preverenia, či dlh žalobcu skutočne existuje v takej výške, v akej si ho žalovaný vymáha. Dlžník je takto vystavený len svojvôli žalovaného. Žalobca podľa názoru súdu vôbec nemohol ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy, pretože jej text bol dopredu pripravený žalovaným v podobe štandardnej formulárovej zmluvy a to pre budúci presne neurčitý okruh spotrebiteľov. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť povinnosť súdu ex offo kontrolovať zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany hrubú nerovnováhu. Nerovnováhu vidí súd v tom, že podmienky dohody si žalovaný vopred naformuloval a dlžník nemal možnosť túto dohodu podstatným spôsobom zmeniť. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad(porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
17. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v dostatočnej miere osvedčil svoje nároky, t.z. preukázal odôvodnenosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalovanému sa uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej v čl. 2 bode 5 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 07. 2008 oproti postihu majetku žalobcu. Bez uloženia povinnosti žalobcovi by mohol nastať ťažko napraviteľný stav a to v tom, že by sa žalovanému poukázali zo mzdy žalobcu finančné prostriedky bezdôvodne, prípadne vo vyššom rozsahu ako to umožňuje zákon.
18. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
19. Nariadením neodkladného opatrenia žalovaný neutrpí žiadny ujmu, pretože ten má možnosť obrátiť sa na súd so žalobou voči dlžníkovi o zaplatenie dlžnej čiastky. V tomto konaní okresný súd ex offo preskúma aj jednotlivé ustanovenia zmluvy a posúdi ich súlad s príslušnými zákonmi o spotrebiteľských úveroch. Po takto vykonanom dokazovaní okresný súd určí skutočnú výšku dlhu žalobcu voči žalovanému. Okresný súd preto v súlade § 336 ods. 1 CSP vo výroku uznesenia neurčoval povinnosť žalobcu podať žalobu vo veci samej, pretože povinnosťou zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy sa dosiahne trvalá právna úprava medzi stranami. V súlade s ustanovením § 337 ods. 1 CSP však poskytol poučenie žalovanému o možnosti podať žalobu, ktorou sa bude domáhať uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť mu dlžné splátky úveru z predmetnej Zmluvy o úvere.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. V prejednávanej veci mal úspech žalobca, nakoľko okresný súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a preto zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.