Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_CA-12C-23-2022.pdf
PDF · 86.28 KB
Case nature
Area
Subarea
CA-12C/23/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Krásno nad Kysucou C. 940, právne zast. D. D. E., DiS., advokátkou, Matičné námestie č. 1427, 022 01 Čadca, IČO: 42 219 752, proti žalovaným: 1/ F. G., G. H., nar. X.X.XXXX, I. C. XXX/XX, XXX XX J. – K. E., 2/ L. D., nar. XX.XX.XXXX, B. C. XXXX/X, XXX XX J. – M., 3/Margita N., G. D., nar. X.X.XXXX, O. C. XXX/X, XXX XX J. – I., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v rade 1/ a 3/ k parcelám v katastrálnom území I. P. Q., okres Čadca a to:
- parcela KN C č. 2119/8 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2,
- parcela KN C č. 2119/10 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2,
- parcela KN C č. 2120/1 – záhrada o výmere 74 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX a tieto nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.
II. Žalobca j e p o v i n n ý vyplatiť ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom a to:
- žalovanej v rade 1/ sumu 13,20 Eur,
- žalovanej v rade 3/ sumu 26,40 Eur, všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd konanie voči žalovanej v rade 2/ z a s t a v u j e . IV. Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne v podanej žalobe zo dňa 14.3.2021 sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX kat. územia I. P. Q. tak, že tieto budú súdom prikázané do jeho výlučného vlastníctva oproti výplate ním označených žalovaných v cene 5,- € za m2 podľa výšky ich podielu v daných nehnuteľnostiach. Podanie po skutkovej stránke odôvodnila právna zástupkyňa žalobcu tak, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 33/400, 343/400, žalovaný v rade 1/ v spoluvlastníckom podiele 1/50, žalovaný v rade 3/ v spoluvlastníckom podiele 1/50 a žalovaní v rade 1/ až 3/ v spoluvlastníckom podiele 1/50 – každý z nich 1/3. Žalobca má právny záujem na vysporiadaní vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu účelného využitia pozemku, platenia dane a rozhodovania o nakladaní s týmito nehnuteľnosťami. Na parcele KN- C č. 2119/10 je postavený rodinný dom súp. č. XXX, ktorý patril starej matke žalobcu D. B.. Parcely KN- C č. 2119/8 a KN-C č. 2120/1 tvoria súčasť záhrady a dvor. Predmetné parcely žalobca užíva najmenej od roku 2005. Stará matka dom darovala žalobcovi, avšak pozemok nebol právne vysporiadaný. Z tohto dôvodu žalobca viac krát kontaktoval žalovaných, ohľadne vysporiadania vlastníckeho práva k
predmetným pozemkom, avšak bezvýsledne, keďže sa neozvali. Z tohto dôvodu žalobca podáva túto žalobu a ponúka žalovaným finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel 5,-€/1 m2, t.j. podiel 1/50 = 2,64 m2 x 5,-€ = 13,20 €. Na preukázanie tvrdení pripojila právna zástupkyňa žalobcu k podanej žalobe ako dôkazy uznesenia sp. zn. 10D/161/2012 o dedičstve po zomr. F. J. a uznsenie sp. zn. 18D/1063/2006 Okresného súdu Trutnov o dedičstve po zomr. B. D., LV č. XXXX.
2. Žalobca na výzvu súdu uhradil súdny poplatok a súd pristúpil k príprave súdneho pojednávania. Žalobu doručil súdu žalovaným označeným v podanej žalobe.
3. Vyjadrenie doručila L. N. ( č.l. 25), ktorá súhlasila s podanou žalobou a rovnako tak i F. G. ( č.l. 42 spisu). Súd mal v spore preukázané, že právna zástupkyňa označila v podanej žalobe žalovaných v rade 1 až 3 ako právnych nástupcov po zomr. R. J. a zomr. B. D., nakoľko nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu neboli prejednané v dedičskom konaní, pričom zapísaní vlastníci už zomreli. Súd preto z úradnej činnosti podal podnety na prejednanie novoobjaveného majetku po vyššie uvedených, nakoľko predmet tohto sporu nebol jedinou nehnuteľnosťou, ktorú vlastnili ku dňu svojej smrti. Z dedičského rozhodnutia sp. zn. CA-10D/143/2022 mal súd preukázané, že podiel po zomr. F. J. zdedila F. G. a podiel po zomr. B. D. na základe uznesenia sp. zn. CA-4D/142/2022 zdedila L. N..
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Pojednávania sa nezúčastnili žalovaní, dostavila sa právna zástupkyňa žalobcu. Za splnenia procesných podmienok podľa § 180 a nasl. CSP súd vo veci konal a rozhodol.
5. Právna zástupkyňa za žalobcu trvala na podanej žalobe v nezmenenom rozsahu. Súčasne poukázala na to, že samotná L. D. na základe dedičského rozhodnutia nadobudla podiel v predmetnej nehnuteľnosti a preto voči nej berie žalobu späť a žiada konanie zastaviť, nakoľko už nie je pasívne legitimovaná. Vo vzťahu k zvyšným žalovaným na podanej žalobe trvá a žiada, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že bude žalobca zaviazaný vyplatiť žalovanej v rade 1/ F. G. 13,20 Eur a žalovanej v rade 3/ L. N. sumu 26,40 Eur. 6. Na daný spor súd aplikoval tieto zákonné ustanovenia:
Podľa ust. § 137 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obč. zák.“) podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa ust. § 141 ods.1 Obč. zák. spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa ust. § 142 ods.1, 2 Obč. zák. (1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Podľa článku 20 ods.1 a ods.3 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov: (1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. (3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
7. Strany sporu (žalobca a žalovaní v rade 1 a 3 aktuálne označení podľa záhlavia rozsudku ) sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností (§ 137 ods.1 Obč. zák.) a pretože sa vo veci zrušenia svojho spoluvlastníctva (§ 141 ods.1 Obč. zák.) nedohodli, boli splnené podmienky podľa cit. ust. §
142 ods. 1 Obč. zák., aby o podanej žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodol súd. Medzi účastníkmi nebola sporná existencia ich spoločného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a táto bola preukázaná z listu vlastníctva č. XXXX kat. územia I. P. Q. ku dňu rozhodovania ( č.l. 75-76 spisu).
8. Súd poukazuje na to, že ak nedôjde k dohode, tak na návrh niektorého zo spoluvlastníkov rozhodne súd. Ktorýkoľvek spoluvlastník sa tak môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Spoluvlastníctvo nadväzuje na ochranu vlastníckeho práva poskytovanú v čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých účastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Spoluvlastníctvo je výrazom vlastníckeho vzťahu ku spoločnej veci s tými dôsledkami, že spoluvlastník môže so svojim podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov. Preto rovnako tak, ako nikto v zásade nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, tak nemôže byť nútený, aby bez prejavu vôle prijal iného spoluvlastníka. V oboch prípadoch rozhoduje pri nezhode súd ( rozhodnutie ÚS ČR I. ÚS 279/1995 z 11.6.1997).
9. Súd v danom prípade poukazuje na § 142 ods. 1 OZ, ktorý stanovuje poradie spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ak je to možné, súd vec rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobré možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; pritom prihliadne na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Spôsob vyporiadania nemá spočívať len v poskytnutí náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale má viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. Toto ust. § 142 ods. 1 OZ určuje záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Vo vzťahu k reálnemu rozdeleniu súd uvádza, že toto prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, bonitu, stavby nemusia mať rovnaký vek a stavebné charakteristiky a podobne). Súd s poukazom na späťvzatie žaloby voči žalovanej v rade 2) a stanoviskám známym žalovaným v rade 1 a 3 pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania a nakoľko v tomto smere mal aj za preukázanú ( na pojednávaní viac nespornú) náhradu za nehnuteľnosti 5,- € za m2 za parcely, ktoré tvorili predmet sporu a na jednej parcele bol rodiný dom starej matky žalobcu a zvyšné dve parcely tvorili súčasť záhrady a dvor, a teda prvý spôsob neprichádzal do úvahy. Na podklade toho súd prikázal nehnuteľnosť výlučného vlastníctva žalobcu oproti výplate ustupujúceho podielového spoluvlastníka t.j. žalovaných v rade 1 a 3, ktorým vyplatí náhradu žalobca a to žalovanej v rade 1) sumu13,20 € a žalovanej v rade 3) sumu 26,40 € v paričnej lehote 15 dní.
10. Pred pojednávaním vo veci samej žalobca vzal podanú žalobu späť voči žalovanej v rade 2) L. D., nakoľko táto nezdedila v predmetných nehnuteľnostiach v rámci dedičských konaní žiadny podiel. Nakoľko k späťvzatiu žaloby voči žalovanej došlo pred otvorením pojednávania a prejednaním žaloby, súd súhlas žalovanej nevyžadoval a za splnenia procesných podmienok podľa § 145 a nasl. CSP konanie voči žalovanej v rade 2) zastavil, nakoľko nezistil dôvody tomuto postupu brániace.
11. Žalobca trovy konania nežiadal, aj keď by mu nárok patril podľa § 255 ods. 1 CSP a preto súd vo výroku v súlade s Čl. 17 CSP vyslovil, že mu nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP), má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu. Tento právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Žilina. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.