Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-31-2005.pdf
PDF · 68.99 KB
Case nature
Subarea
2Er/31/2005
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 866, práv. zast. JUDr. Mariánom Novikmecom, Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, proti povinnému: M. L., nar. XX.X.XXXX, C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 66,38 eur (2.000,- Sk) s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd n e p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému, Exekútorský úrad so sídlom Ul. Hronského 1811, 09345 Vranov nad Topľou.
odôvodnenie:
1. Dňa 4. 3. 2005 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného - Krajského riaditeľstva PZ v Prešove na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 528156 zo dňa 22. 3. 2004 vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Poprade. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 22. 3. 2004 a vykonateľnosť dňa 6. 4. 2004. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 66,38 eur (2.000,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie.
2. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií zo dňa 12. 12. 2012 č. p. SLV-PS-1120/2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 21 ods. 11 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov zrušilo ku dňu 31. 12. 2012, okrem iných, aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, a to v súlade s uvedeným ustanovením a po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky č. p. MF/024448/2012-441 zo dňa 6. 11. 2012. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti rozpočtových organizácií prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
3. Súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 31. 3. 2005 poverenie pod číslom 5710 007954 *.
4. V priebehu exekučného konania bol súdu zo strany súdneho exekútora dňa 16. 1. 2019 doručený podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné exekúciu vykonať. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
5. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
8. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 88 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. a priestupkoch v znení účinnom do 31. 8. 2008 (ďalej len ,,zákon o priestupkoch“), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
10. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 zastavil, nakoľko v uvedenom prípade prekludovanie práva malo za následok neúčinnosť rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť a zmierniť tak dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Uvedené zákonné ustanovenie dopadá na toho z účastníkov konania, ktorý by mal inak, pri neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť jednak vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom toho ktorého konania alebo tej ktorej procesnej situácie.
14. V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania alebo formou vymoženia v priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Dôvodom zastavenia exekúcie je však prekludovanie práva, ktoré žiaden z účastníkov v priebehu konania ovplyvniť nemohol. Ide o skutočnosť, na ktorú má vplyv samotné plynutie zákonom stanovenej lehoty a nastáva priamo zo zákona s následkom nemožnosti ďalšieho výkonu práva. Z uvedeného dôvodu súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval znenie vyššie citovaného ustanovenia § 257 CSP a oprávnenému náhradu trov konania pre existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa spočívajúceho vo výnimočnosti a okolnostiach sporu nepriznal.
15. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
16. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
17. O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko ten výslovne uviedol, že si ich neuplatňuje.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.