Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/142/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. T. XX, o zaplatenie sumy 363,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -70 zo dňa 05.04.2018 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 363,87 eura s príslušenstvom na tom základe, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a.s. - ktorá mu pohľadávku postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.09.2011 - uzatvoril so žalovaným dňa 06.07.2006 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorou mu bol poskytnutý úver vo výške 1.526,92 eura (46.000 Sk) splatný v mesačných splátkach po 40,43 eura (1.218 Sk). Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že predmetná zmluva o úvere bola skutočne uzatvorená tak, ako uvádzal žalobca. Posudzovaný právny vzťah strán sporu súd posúdil ako vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou a zároveň konštatoval absenciu aktívnej legitimácie žalobcu v spore, pretože neboli splnené zákonné podmienky postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., na žalobcu. Vychádzal pri tom z ustanovenia o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), v zmysle ktorého je predpokladom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu, aby bol klient s plnením v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že banka písomne vyzvala žalovaného na splnenie dlhu a že žalovaný bol v omeškaní s plnením nepretržite viac ako 90 dní, čím nesplnil podmienky postúpenia pohľadávky v zmysle . Takéto postúpenie pohľadávky potom súd považoval za neplatné a z toho dôvodu konštatoval nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len „“) tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu alebo tento rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Poukázal na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, kde je uvedené, že klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky. Banka alebo pobočka si so svojím klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného

predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Keďže ustanovenie pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení , pričom ustanovenie nevylučuje odchylnú úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si v posudzovanom prípade dohodli otázku postúpenia odchylne od predmetného zákona, a to v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok (VOP). Oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá jeho aktívnu legitimáciu a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní 1193 dní. Súčet všetkých dní omeškania žalovaného so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Preto má on konal v súlade s ustanovením aj v prípade, že písomnú výzvu žalovanému nezasielal.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (, , ) napadnutý rozsudok súdu prvej ako vecne správny podľa potvrdil. Konanie v tejto veci bolo začaté za účinnosti v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „“), a súd prvej inštancie a aj odvolací súd postupoval v súlade s ustanovením , , podľa ktorého: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 27.09.2013 domáhal zaplatenia sumy 363,87 eura s 9% ročným úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.10.2010 do 20.06.2011 v sume 11,16 eura a 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 363,87 eura od 21.06.2011 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 28.09.2011 so Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, (ďalej aj „banka“) ako postupcom, pričom tento pôvodný veriteľ so žalovaným uzatvoril dňa 06.07.2006 zmluvu o úvere s výškou úveru 1.526,92 eura a s dohodnutou dobou splatnosti 20.06.2011 s odkazom na ustanovenie až . Žalobca v konaní uvádzal, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom podľa , a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej predo dňom 01.01.2008 sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Pohľadávka mu bola postúpená v celkovej výške 2.768,29 eura, pozostávajúcej z istiny 2.413,84 eura, úroku v sume 105,52 eura a úroku z omeškania v sume 248,83 eura. Z obsahu žaloby a aj výzvy žalobcu, pokusu o zmier zo dňa 22.08.2013 (v spise na č.l. 32) vyplýva, že ešte pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu, avšak žalobca si žalobou uplatnil len časť tohto dlhu, a to splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.06.2011, teda 9 dohodnutých splátok úveru v celkovej výške 363,87 eura, spolu s 9 % úrokom z omeškania z jednotlivých splátok s počiatkom odo dňa splatnosti tej - ktorej splátky, spolu v sume 11,16 eura a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 363,87 eura od 21.06.2011 do zaplatenia.

6. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu urobil záver, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, keď žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu zamietol. Z právneho hľadiska totiž správne skúmal, či žalobca ako postupník danú pohľadávku nadobudol platným právnym úkonom postúpenia. S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania je nesporné, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to uzavrel aj súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie a nasl. v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy. Podľa Civilného

sporového poriadku spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, kedy ide o spor s ochranou slabšej strany, teda o spor, v ktorom je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od všeobecného sporového konania. Zákonodarca tu vychádza z hmotnoprávnej úpravy, ktorá podľa neho dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov, pri ktorých sa súd nemá spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho aj procesnoprávneho vzťahu vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konania. Z tohto dôvodu spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V zmysle ustanovenia súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu vo všeobecnosti súd prihliada z úradnej povinnosti.

7. Podľa ustanovenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (ku ktorému v tejto veci došlo zmluvou zo dňa 28.09.2011): „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“ Pri rozhodovaní v tomto spore bolo potrebné mať na zreteli aj ustanovenie , podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. V prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore so zákonom, bol by daný dôvod na aplikáciu ustanovenia , podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

8. Na základe uvedeného bolo potrebné urobiť záver, že proces postúpenia pohľadávky zo strany veriteľa, ktorým je banka, mal byť nasledovný: Ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky a klient bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, banka pred samotným postúpením pohľadávky mala preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy ( prvá veta ). V prípade, že dlžník na výzvu nereagoval a bola splnená podmienka omeškania po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, banka mohla postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku na inú osobu, a to aj na takú, ktorá nie je bankou, a to bez súhlasu dlžníka.

9. V tomto prípade z výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že veriteľ

- dodávateľ - uvedené zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky nedodržal. Ak zákonné predpoklady postúpenia pohľadávky na inú osobu nie sú splnené, pohľadávka banky je nepostupiteľná, a to bez ohľadu na to, že vo Všeobecných obchodným podmienkach mala banka uvedené, že klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky. Pokiaľ zákon stanoví určité pravidlá pri postupovaní pohľadávky, nie je možné dohodnúť si také podmienky postúpenia, ktoré sú v rozpore so zákonom; takéto postúpenie je potom neplatné. Vykonaným dokazovaním v tomto konaní bolo preukázané len oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky. Nebolo však preukázané, že pôvodný veriteľ postupoval pred postúpením pohľadávky v súlade s citovaným ustanovením v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, teda že preukázateľne pred samotným postúpením pohľadávky žalovaného vyzval na plnenie dlhu. Žalovanému oznámil až po postúpení pohľadávky, že došlo k postúpeniu pohľadávky a že bola postúpená na žalobcu, ktorému má žalobca plniť záväzky vo výške 2.768,29 eura s príslušenstvom. Odvolací súd v tomto smere

poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.03.2018, podľa ktorého podmienky podľa vety prvej , za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom ( )“.

10. V dôsledku toho, že uvedené zákonné ustanovenia pred postúpením pohľadávky banky terajšiemu žalobcovi neboli dodržané, sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že právny úkon postúpenia je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom podľa . Na tom základe bolo nutné urobiť záver, že žalobca, ktorý svoje právo opieral o zmluvu o postúpení pohľadávky, v tejto veci nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, a z toho dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť. Absolútna neplatnosť právnych úkonov totiž pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti, nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou a nepremlčuje sa. Odvolací súd rovnako vyhodnotil postúpenie pohľadávky ako absolútne neplatný právny úkon, pre ktorý žalobe nebolo možné vyhovieť; žalobca nepreukázal, že je nositeľom uplatneného práva, lebo na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere voči žalovanému.

11. V závere odvolací súd poznamenáva, že žalobcom namietané neuplatnenie ustanovenia v čase uzavretia zmluvy o úvere neobsahovalo dnešné znenie o tom, že banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojím klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu. Navyše v prípade aktuálne platného a účinného znenia by bolo o. i. nutné posudzovať aj to, či zákon alebo osobitný predpis výslovne iné dojednanie nezakazuje alebo či z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. V tomto smere bola námietka žalobcu irelevantná. Rovnako odvolací súd nepovažoval za právne významné ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol v omeškaní 1193 dní, a preto nebolo potrebné zachovať postup podľa o bankách. Uvedené znenie zákona si totiž žalobca nevykladal správne. Zákon banke ukladá, aby pred postúpením pohľadávky tretej osobe písomne vyzvala klienta, ktorý je viac ako 90 dní v omeškaní, na zaplatenie dlhu. Ak klient nereaguje a dlh neuhradí, môže aj bez jeho súhlasu pohľadávku postúpiť. Postúpiť pohľadávku však nemôže, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. To neplatí (čiže pohľadávku môže postúpiť aj napriek tomu, že ju klient uhradil), ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Postup banky ohľadne písomnej výzvy však musí byť vždy zachovaný. Pokiaľ klient na základe výzvy dlh splnil, banka nemôže pristúpiť k postúpeniu pohľadávky, ibaže by klient bol v omeškaní viac ako jeden rok. Vtedy banka pri splnení zákonnej podmienky výzvy na zaplatenie môže pohľadávku postúpiť, a to aj napriek tomu, že došlo k úhrade dlhu.

12. Pokiaľ žalobca vo svojich podaniach uvádzal, že banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť dlhu a jemu postúpila celý zostávajúci dlh voči žalovanému (z ktorého si žalobou uplatnil len časť), odvolací v tomto smere poukazuje aj na to, že žalobca mal v konaní preukazovať o.i. aj splnenie podmienok stanovených v , podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V zmysle ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Napokon v zmysle , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému a s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Na podklade týchto ustanovení mohla banka v danom čase žalobcovi postúpiť len pohľadávku, u ktorej preukázateľne nastala splatnosť niektorej splátky, pričom odo dňa splatnosti splátky mala prejsť doba 3 mesiacov omeškania. Banka vo všeobecnosti nemôže postúpiť pri spotrebiteľskom úvere len časť nesplateného dlhu (napríklad 1 splatnú splátku), ale buď musí vyčkať konečný termín splatnosti dlhu alebo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté ( ). Zároveň banka musí vždy pred samotným postúpením zaslať spotrebiteľovi výzvu na zaplatenie v zmysle

, t. j. upozorniť spotrebiteľa, že po 15 dňoch si uplatní právo na „zosplatnenie“ celého dlhu (ak ešte nenastala konečná splatnosť dlhu) v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s ustanovením a . Až potom môže celú tzv. zosplatnenú pohľadávku postúpiť inému subjektu. V súčasnosti navyše je potrebné rešpektovať aj ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch.

13. Odvolací súd s ohľadom na uvedené záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu s následkom zamietnutia žaloby považoval za správny. Preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

14. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, voči ktorému bola žaloba zamietnutá a ktorému z toho dôvodu patrí náhrada trov účelne vynaložených v tomto štádiu konania ( ). Keďže mu však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol (, ), že sa mu nárok na ich náhradu nepriznáva.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).