Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12CoP-24-2019.pdf
PDF · 99.1 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo právnej veci navrhovateľky R.. M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX I. E., zastúpenej JUDr. Marcelom Habrmanom, advokátom so sídlom Tajovského 12, XXX 76 I. E., proti manželovi W.. R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX I. E., zastúpeného Advokátskou spoločnosťou ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova trieda 6, 949 01 Nitra, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému M. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I. E., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu I. E. č. k. 11P/297/2016-457 zo dňa 15.01.2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného, vo výrokoch o úprave styku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého M. B. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky (navrhovateľky) a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 250 eur mesačne od 27.11.2017 vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca do rúk matky. Zároveň určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. M. každý nepárny týždeň v roku od štvrtka od 15.00 hod. do pondelka párneho týždňa do 8.00 hod. a každý párny týždeň v roku od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod. s tým, že táto úprava nebude platiť počas prázdnin a sviatkov. Ďalej súd rozhodol, že otec je oprávnený maloleté dieťa v určený čas prevziať o 15:00 hod. zo školského zariadenia a po ukončení stretnutia v určenom čase je povinný maloleté dieťa v pondelok v párny týždeň o 8.00 hod. odovzdať do školského zariadenia a vo štvrtok párny týždeň o 18.00 hod. odovzdať v mieste bydliska matky, a matka je povinná maloleté dieťa na toto stretnutie pripraviť. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým M. počas letných školských prázdnin každý nepárny rok od 16.07. od 9.00 hod. do 01.08. do 9.00 hod. a od 16.08. od 9.00 hod. do 01.09. do 9.00 hod., každý párny rok od 01.07. od 9.00 hod. do 16.07. do 9.00 hod. a od 01.08. od 9.00 hod. do 16.08. do 9.00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 18.00 hod. do 25.12. do 13.00 hod. a od 01.01. nasledujúceho roka od 13.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod., každý párny rok od 25.12. od 13.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 13.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Bielej soboty od 18.00 hod. do utorka nasledujúceho týždňa do 18.00 hod. a každý párny rok od stredy pred veľkonočnými sviatkami od 18.00 hod. do Bielej soboty do 18.00 hod., počas jarných školských prázdnin každý párny rok od pondelka od 9.00 hod. do soboty do 18.00 hod. Otec je zároveň oprávnený maloleté dieťa v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení stretnutia je povinný v určenom čase maloleté dieťa matke v mieste bydliska odovzdať.
Matka je povinná maloleté dieťa na toto stretnutie pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska ho otcovi odovzdať. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 24 ods. 1, 2, 4, § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. V predmetnom konaní rozhodol súd prvej inštancie najskôr rozsudkom zo dňa 09.10.2017 č. k. 11P/297/2016-157, ktorým rozviedol manželstvo Ing. M. B. a W.. R. B. a na čas po rozvode upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému M. B. tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky, a určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu sumou 250 eur mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca do rúk matky odo dňa vykonateľnosti rozsudku a zároveň určil, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. M. každý párny týždeň v roku od štvrtka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku od utorka od 16.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod. Otec podal proti odvolanie proti tomuto rozsudku, ktorý následne odvolací súd uznesením č. k. 12CoP/6/2018-301, 12CoPno/2/2018 zo dňa 28.02.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to najmä z dôvodu potreby zistenia najlepšieho záujmu dieťaťa ohľadom starostlivosti, ktorá je pre neho objektívne najvhodnejšia. Rozsudok vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť.
3. Súd prvej inštancie pri novom rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode sledoval najlepší záujem maloletého dieťaťa. Vychádzal zo zistenia, že otec si medzičasom zabezpečil nové bývanie v rodinnom dome. Z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by rodičia maloletého dokázali komunikovať spolu na takej úrovni, aby bolo možné nariadiť striedavú osobnú starostlivosť. Nedostatočná komunikácia medzi rodičmi maloletého vyplýva aj zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 10.10.2018. Nedostatky v komunikácii medzi rodičmi skonštatoval aj súd, čo bolo zrejmé z ich prejavov v samotnom konaní. Obaja rodičia neustále trvali na svojich postojoch bez ochoty akceptovať názor toto druhého. Súd preto prijal záver, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti by kvôli nedostatočnej komunikácii medzi rodičmi nebolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, a dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá mu zabezpečí potrebnú stabilitu výchovného prostredia. Zároveň nariadil pomerne široký rozsah stretávania sa s otcom, s cieľom zabezpečenia dostatočného vplyvu otca na výchovu maloletého. Pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu zohľadnil aj názor maloletého, ktorý si dostatočne neuvedomuje, čo znamená striedavá osobná starostlivosť a so súčasným spôsobom úpravy práv a povinností rodičov je stotožnený. Veľmi dobre vníma, že doma je u mamy a k otcovi chodí na návštevu. Pri stanovení výživného vo výške 250 eur súd vychádzal z čistého mesačného príjmu matky 993,05 eura a otca 1.914.81 eura. Skonštatoval, že životná úroveň rodičov je vysoká, stanovená výška výživného spolu s výživným zo strany matky a rodinnými prídavkami je dostatočná a dokáže pokryť nielen základné, ale aj rozšírené odôvodnené potreby dieťaťa, vrátane mimoškolských aktivít, kultúrnej, športovej a rekreačnej činnosti. Zročné výživné súd neurčil, pretože otec nemal na výživnom žiadne nedoplatky, keďže platil výživné od právoplatnosti rozvodu manželstva v tejto sume. Zároveň súd upravil aj styk otca s dieťaťom počas letných školských prázdnin, vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a jarných prázdnin, pričom vychádzal z vyjadrení oboch rodičov.
4. Proti tomuto rozsudku vo výroku o určení výživného a vo výroku o úprave styku v párnom a nepárnom týždni a tiež v súvisiacom výroku o prevzatí a odovzdaní dieťaťa podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že otec bude platiť výživné v sume 350 eur mesačne počnúc dňom 15.02.2019 a bude oprávnený stretávať sa s maloletým M. každý týždeň utorok a štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že táto úprava nebude platiť počas prázdnin a sviatkov, ktoré sú osobitne upravené. Otec bude oprávnený prevziať si dieťa o 15.00 hod v školskom zariadení a po ukončení stretnutia dieťa v stanovený deň a hodinu odovzdať matke v mieste jej bydliska. Uviedla, že návrh o rozšírenom styku bol ňou prednesený pod nátlakom, pretože s otcom nie je možné dlhodobo sa na ničom dohodnúť. Obávala sa, že syn bude vystavený znaleckému dokazovaniu za účelom zisťovania vhodnosti striedavej starostlivosti, preto radšej ponúkla možnosť rozšírenia styku, hoci si je vedomá, že takýto režim nie je pre dieťa vhodný. Nevhodnosť vidí v tom, že takto rozšírený styk naberá charakter striedavej starostlivosti, pričom medzi rodičmi absentuje komunikácia, ktorá je pre takýto styk nevyhnutná. Problémom je podľa nej otec, ktorý nekomunikuje a nezúčastnil sa ani
rodičovského združenia ohľadne rozlúčky syna a ani sa u nej o záveroch rodičovského združenia neinformoval. Nekomunikuje ani o takých dôležitých témach, akou je výber školského zariadenia, ktoré bude dieťa od septembra navštevovať. Preto je pre ňu nepochopiteľné že sa neustále dožaduje striedavej starostlivosti, hoci na jej nariadenie je potrebná bezproblémová komunikácia rodičov. Z dôvodu zlej komunikácie považuje za nevhodné, aby otec mal styk so synom upravený v takom širokom rozsahu. Takto široko určený styk je pri absencii komunikácie rodičov v rozpore so záujmami maloletého. V praxi sa osvedčil styk otca so synom stanovený neodkladným opatrením, preto ho navrhla realizovať aj v budúcnosti, a to s malou úpravou času, kde namiesto od 16.00 hod do 19.00 hod ho navrhla upraviť od 15.00 hod do 18.00 hod.. Vo vzťahu k výške výživného uviedla, že po rozhodnutí vydanom súdom prvej inštancie nastala zmena pomerov, pretože bola nútená kúpiť si osobné motorové vozidlo a požiadala o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 5.000 eur. Tento úver musí splácať v mesačných splátkach po 103,52 eura, čo má podstatný vplyv na zabezpečenie jej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu.
5. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pričom nechal na zváženie odvolacieho súdu, či časť súdom určeného výživného vo výške 100 eur by nemala byť poukazovaná na tvorbu úspor maloletého a len časť vo výške 150 eur by bola poukazovaná k rukám matky. Nesúhlasil s tvrdením matky, že by bola pod nátlakom, keď súhlasila s rozšíreným stykom. Neuviedla, ani od koho mal tento domnelý nátlak pochádzať. V skutočnosti sa on musel brániť, lebo matka s jej právnym zástupcom celkom otvorene vyhlasovali, že ak sa neuzavrie rodičovská dohoda a on neprijme ponuku rozšíreného styku, bude matka trvať na režime, ktorý bol nariadený neodkladným opatrením. Matka za akceptáciu rozšíreného styku požadovala, aby neuplatňoval striedavú starostlivosť a súhlasil s výživným 250 eur. Jej tvrdenie o obavách zo znaleckého dokazovania je nedôveryhodné, pretože ani on ho nežiadal nariadiť. Motívom odvolania matky je len snaha o jeho šikanovanie; matka nerešpektuje záujem maloletého, ktorý už pochopil vzťahovú situáciu medzi rodičmi, čo potvrdil aj kolízny opatrovník. Argumentácia matky v odvolaní vychádza z mylnej domnienky, akoby sa syn zasekol vo vývine, pričom od času, kedy bol rozsudok odvolacím súdom zrušený, uplynul už viac ako jeden rok. Matka aj v mediačnom konaní súhlasila s rozšíreným stykom a dokonca súhlasila aj so striedavou starostlivosťou. K podpisu dohody však nedošlo, pretože sa nedostavila, čím zmarila výsledky niekoľko týždňov trvajúceho spoločného rokovania. Aj vyšetrenia psychologičky W.. O., v ktorej ambulantnej starostlivosti je dieťa od februára 2017, referujú o silnejšom citovom pute medzi ním a synom, než je to medzi matkou a synom. Nie je pravdou ani tvrdenie matky o tom, že by ju on znevažoval. Práveže ona sa o ňom aj na pojednávaní vyjadrila ironicky a nemiestne. Výčitku matky o jeho neúčasti na rodičovskom združení maloletého vníma ako šikanovanie z jej strany. V ten deň mal totiž pracovné povinnosti a o rodičovskom združení sa dozvedel len deň pred termínom. Pravidelne sa však o dianí v materskej škole informuje telefonicky a urobil tak aj v súvislosti s rodičovským združením. Nesúhlasil ani so zvýšením výživného, ktoré vníma ako preplácanie výdavkov, ktoré matke vznikli v súvislosti so splácaním úveru na kúpu vozidla. On si tiež zobral hypotekárny úver na kúpu rodinného domu a nikdy mu nezišlo na um žiadať od matky akýkoľvek príspevok na jeho splátky. Matka vôbec nepreukázala, akú sumu výživného minie a akú sumu dokáže ušetriť. Záverom poukázal aj na postoj matky k úsporám maloletého v stavebnom sporení v ČSOB, ktoré matka previedla bez toho, aby dosiahla cieľovú sumu sporenia, v dôsledku čoho nebola maloletému vyplatená prémia 229,17 eura.
6. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť, pretože sama matka navrhla otcovi rozšírenú úpravu styku, avšak následne voči rozsudku podala odvolanie. Dieťa by v žiadnom prípade nemalo byť obmedzované vo vzťahu k druhému rodičovi, resp. by nemalo mať zúžený styk a kontakt s druhým rodičom len kvôli vzájomným nezhodám rodičov súvisiacim napríklad s vyporiadaním majetku či deštruktívnou komunikáciou. Vzájomná komunikácia medzi rodičmi sa nezlepšila a rodičia spolu komunikujú na minimálnej úrovni.
7. Navrhovateľka v následnom stanovisku k vyjadreniu otca uviedla, že si v žiadnom prípade nechce preplácať výdavky spojené s úverom. Jej možnosť využitia príjmov na zabezpečenie výživy dieťaťa sa značne zúžila a tým sa znížila aj životná úroveň dieťaťa. Príjem otca sa však od konca roka 2018 podstatne zvýšil.
8. Otec potom reagoval dieťaťa ďalším vyjadrením, v ktorom uviedol už len tie skutočnosti, ktoré uvádzal aj v predchádzajúcom vyjadrení.
9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65, § 66 CMP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V tomto prípade odvolací súd posudzujúc dôvodnosť odvolania matky urobil záver, že súd prvej inštancie na podklade vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Rozsudok vo výroku o zverení maloletého dieťaťa vrátene výroku o zastupovaní dieťaťa a spravovaní jeho majetku obomi rodičmi nadobudol právoplatnosť.
10. V danej právnej veci ide o konanie o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode v súlade s ustanovením § 23 a § 24 Zákona o rodine. V tomto prípade prvý vo veci vydaný rozsudok vo výroku o rozvode manželstva manželov v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty dňa 27.11.2017. Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd teda vychádzal zo skutočnosti, že manželstvo rodičov je právoplatne rozvedené, a rovnako je právoplatne rozhodnuté o tom, že maloleté dieťa je zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a obaja rodičia budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
11. Čo sa týka odvolania matky proti výroku o výživnom s návrhom zaviazať otca na výživné v sume 350 eur mesačne, odvolací súd uvádza, že výživné v súdom prvej inštancie určenej výške je vzhľadom na možnosti a schopnosti oboch rodičov primerané zároveň je primerané aj potrebám maloletého, t. č. 6-ročného dieťaťa, s prihliadnutím na zásadu, podľa ktorej sa dieťa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. K novo pribudnutým výdavkom, ktoré matka deklarovala z titulu úveru na motorové vozidlo, je nutné uviesť, že výživné má prednosť pre ostatnými výdavkami. Matka pritom neuviedla, v akej výške sa ona podieľa na vyživovacej povinnosti voči svojmu synovi a aká výška jej podielu na výživnom by bola ohrozená. Výška súdom určeného výživného je podľa názoru odvolacieho súdu dostatočná, a to aj s prihliadnutím na časovú rozsiahlosť styku, počas ktorého bude syn s otcom, pretože v tom čase matka nehradí aktuálne výdavky na výživu syna, a to prinajmenšom nehradí napríklad výdavky na stravovanie. Otec okrem takto určeného výživného, ktoré platil a platí k jej rukám, musí teda vynaložiť aj ďalšie výdavky, ktoré má počas realizácie široko upraveného styku s dieťaťom. Príjem otca je však vyšší ako príjem matky, čo súd prvej inštancie pri rozhodovaní aj zohľadnil. Odvolací súd nevidel potrebu - v nadväznosti na návrh otca - určiť ani časť výživného v sume 100 eur na tvorbu úspor dieťaťa, pretože suma 250 eur výživného nie je neprimerane vysoká pre t. č. už takmer 7-ročné dieťa. Uvedená výška výživného je primeraná možnostiam a schopnostiam otca a s prihliadnutím aj na vyživovaciu povinnosť matky zabezpečuje dieťaťu takú životnú úroveň, ktorá je úmerná životnej úrovni rodičov.
12. Čo sa týka odvolania matky proti výrokom o úprave styku otca so synom, matka sa nezmienila, že by syn nebol na takýto rozšírený styk pripravený, že by ho odmietal, resp. že by takto upravený styk mal na dieťa nepriaznivý vplyv. Neargumentovala ani neschopnosťou otca o dieťa sa náležite postarať. Navyše pred súdom prvej inštancie sama súhlasila s takouto úpravou styku. Len samotná skutočnosť, že komunikácia medzi rodičmi nie je ideálna, nemôže byť dôvodom pre užší rozsah styku dieťaťa s druhým rodičom. V čase prvého rozhodovania súdu prvej inštancie o rozvode a úprave práv a povinností rodičov k maloletému M. (rozsudok č. k. 11P/297/2016-157 zo dňa 09.10.2017) bola situácia taká, že maloletý nemal vedomosť o rozpade rodiny, pretože otec aj naďalej býval v spoločnej domácnosti, a to napriek tomu, že mal už aj svoju domácnosť, do ktorej brával aj svojho syna. V priebehu času bolo potrebné, aby maloletý pochopil zmeny, ktoré sa v ich rodine udiali, a aby porozumel, prečo trávi zvlášť čas so svojím otcom v inej domácnosti. Za tým účelom bolo nariadené aj neodkladné opatrenie, ktoré upravilo styk otca s maloletým M. na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci. Maloletý tak bol neodkladným opatrením zverený do osobnej starostlivosti matky, u ktorej mal zabezpečené stabilné výchovné prostredie, a zároveň bol realizovaný aj styk s otcom s cieľom zachovania a rozvíjania ich citového vzťahu. Od nariadenia neodkladného opatrenia uplynul viac ako jeden rok a dieťa sa za ten čas v novej rodinnej situácii zorientovalo. Styk sa teda realizoval podľa rozhodnutia súdu v dočasne upravenom režime. Dieťa s otcom dobre vychádza, kontakt s ním mu chýba, verbalizuje pozitívne citové väzby s oboma rodičmi a aj od nich oboch sa mu dostáva pozitívna citová väzba. Maloletý M. je dobre
zorientovaný aj v rámci rodinných vzťahov, k otcovej partnerke a matkinmu priateľovi sa zaznamenali pozitívne vzťahy. Vníma oddelené domácnosti rodičov, rodinu však vníma ako celok pozostávajúci z matky, otca a starých rodičov z otcovej strany. Jeho potreby sú adekvátne uspokojované zo strany oboch rodičov a oboch ich vníma ako výchovné autority. Za situácie, že obaja rodičia majú pozitívny citový vzťah k svojmu dieťaťu, že otec sa s ním chce čo najviac stretávať a dieťa má tiež voči obom rodičom pozitívne citové väzby, odvolací súd nevidel dôvod na zmenu rozsudku styku oproti tomu, ako ho upravil súd prvej inštancie, a to len z dôvodu nie príliš dobrej komunikácie medzi rodičmi. V tomto ohľade by sa obaja rodičia aj do budúcnosti najmä v prítomnosti dieťaťa mali voči sebe správať korektne, teda tak, aby pred svojimi vlastnými záujmami uprednostňovali najlepší záujem dieťaťa.
13. Matka v odvolaní konštatovala, že styk nariadený neodkladným opatrením sa osvedčil. To však neznamená, že takýto rozsah styku sa odteraz musí realizovať aj v budúcnosti, pretože neodkladným opatrením sa sledovala len potreba dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci. Ak sa aj v dôsledku realizácie neodkladného opatrenia pomery u maloletého dieťaťa zmenili (zlepšili), potom nie je daný dôvod na zotrvanie v zúženom režime styku otca s dieťaťom, práve naopak. Obaja rodičia majú právo tráviť čas so svojím dieťaťom v čo najširšom možnom rozsahu a tým sa podieľať na jeho výchove. Dieťa má právo vyrastať v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, jeho rozumových a fyzických schopností. Pokiaľ toto všetko vedia dieťaťu zabezpečiť obaja rodičia, nie je dôvod obmedzovať jeho styk s ktorýmkoľvek rodičom.
14. Po prejednaní veci a po dôkladnom zvážení všetkých skutočností namietaných matkou v podanom odvolaní odvolací súd s ohľadom na obsah spisu konštatoval, že odvolanie nie je opodstatnené. Preto z dôvodov opísaných vyššie rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia výživného a vo výrokoch o úprave styku potvrdil matky ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).