Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Pc-7-2023.pdf
PDF · 86.74 KB
Case nature
Area
Subarea
9Pc/7/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., proti odporcovi ako osobe povinnej platiť výživné: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX H., o určenie výživného na plnoleté dieťa, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 220,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 15.01.2023 domáhala, aby súd určil odporcovi platiť na ňu výživné vo výške 220,- eur mesačne a to od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku. Návrh odôvodnila tým, že je študentkou Hotelovej Akadémie v Nových Zámkoch, pričom náklady na štúdium a cestovanie sa zvyšujú. Zvýšili sa jej aj náklady na oblečenie, krúžky, šport, výlety, pričom otcovi zanikla vyživovacia povinnosť na staršiu sestru, ktorá už ukončila štúdium, takže je schopný platiť zvýšené výživné.
2. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že s otcom dlhodobo nie je v kontakte, ale nežiada od neho nič, iba aby sa dohodli, že jej bude prispievať výživným vo výške 220,- eur mesačne a to tak, aby mala o tom nejaký doklad. Uviedla, že študuje na Strednej odbornej škole hotelových služieb a obchodu A. I., štúdium je 5. ročné a tento rok štúdium končí maturitnou skúškou, pričom by chcela pokračovať ďalej v štúdiu na vysokej škole. Naposledy bolo upravené výživné na ňu ešte ako na maloletú v roku 2020, kedy bolo zvýšené na 120,- eur mesačne. Od uvedenej doby sa náklady zvýšili a to jednak o cestovné, ktoré platí mesačne vo výške 40 až 50,- eur, pretože denne cestuje z H. do A. I., ako aj náklady na oblečenie, kozmetiku a tiež v súvislosti so štúdiom má výdavky na študijné pomôcky, zošity, papier, toner do tlačiarne a pod. V škole sa skladajú mesačne po 20,- eur na stužkovú a školské výlety. V rámci štúdia sa zúčastňuje aj praxe a pokiaľ praxuje mimo Nových Zámkov, tak si hradí cestovné z vlastných finančných prostriedkov. Uviedla, že si príležitostne formou brigád aj zarobí a to vo výške cca 100,- eur mesačne, ide však iba o nepravidelné príjmy. Ubytovanie a stravu jej zabezpečuje mama, s ktorou býva v spoločnej domácnosti a prispieva jej aj na rôzne osobné potreby, keď si od nej vypýta. Mama je zamestnaná, jej zamestnávateľa uviesť nevie, pretože teraz menila zamestnanie. Vyživovaciu povinnosť má už iba k nej. O otcovi vie veľmi málo, pretože sa s ním nestretáva. Je ženatý a má jedno dieťa vo veku 8 rokov. Jeho manželka je zamestnaná, pracuje v Lidli, jej príjem nepozná. Ďalej uviedla, že po podaní predmetného návrhu otec začal dobrovoľne platiť výživné vo výške 220,- eur mesačne. Otec mal vyživovaciu povinnosť aj k sestre vo výške 100,- eur mesačne, ale táto vyživovacia povinnosť mu odpadla, pretože sestra ukončila štúdium. Chcela by, aby bola jeho vyživovacia povinnosť určená
súdom a to vo výške 220,- eur mesačne tak, ako jej otec aj platí, alebo aby bola medzi nimi uzavretá dohoda.
3. Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom na výživné vo výške 220,- eur mesačne súhlasí a toto výživné dcére aj platí od leta 2023, kedy dostal zo súdu návrh, ktorý rešpektoval a sumu 220,- eur jej začal posielať. Súhlasí aj s tým, aby súd určil výživné v tejto výške súdnym rozhodnutím. Uviedol, že je ženatý, má jedného maloletého syna, čiže v súčasnej dobe má dve vyživovacie povinnosti. Na staršiu dcéru platil výživné vo výške 100,- eur mesačne dovtedy, kým neukončila štúdium, kedy mu táto vyživovacia povinnosť zanikla. V čase, kedy pracoval v zahraničí, tak zarobil okolo 2.500,- eur mesačne, ale to bolo asi pred dvomi rokmi a odvtedy je nezamestnaný. Pracovať nemôže, pretože manželka je zamestnaná v Lidli a má takú pracovnú dobu, že sa on musí starať o syna a vodiť ho do školy a zo školy. Iba príležitostne si zarobí nejaké peniaze na brigáde. Akceptuje, že navrhovateľka má zvýšené náklady, preto jej aj začal platiť vyššie výživné. Vyživovaciu povinnosť si riadne plní a aj bude plniť dovtedy, kým nedôjde k nejakej zmene pomerov.
4. Súd vykonal dokazovanie vo veci oboznámením sa s rodným listom navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy zo dňa 19.05.2023, pripojeným spisom Okresného súdu Galanta sp. zn. XXX/XX/XXXX, oznámením J. K. a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 01.06.2009 bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené, maloleté deti C. nar. XX.XX.XXXX a A. nar. XX.XX.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný platiť výživné vo výške 60,- eur mesačne na každé dieťa. Od 01.01.2018 otec začal dobrovoľne prispievať výživným vo výške 75,- eur mesačne na každé dieťa. Rozsudkom Okresného súdu L. č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 02.07.2020 bolo zvýšené výživné na maloletú A. na 120,- eur. Konanie o zvýšenie výživného na C. bolo zastavené z dôvodu, že medzičasom nadobudla plnoletosť. Otec na C. platil výživné na základe písomnej dohody zo dňa 29.06.2020 vo výške 100,- eur mesačne a to až do ukončenia štúdia, kedy sa stala schopnou samostatne sa živiť, čo bolo v roku 2022. Navrhovateľka po nadobudnutí plnoletosti podala návrh na určenie výživného s odôvodnením, že je študentkou 4.ročníka Hotelovej Akadémie v A. I. a suma 120,- eur, ktorú jej otec platí, už nepostačuje na krytie jej potrieb. Poukázala na zvýšené životné náklady, ako aj na skutočnosť, že otcovi zanikla vyživovacia povinnosť voči C.. Žiadala určiť výživné vo výške 220,- eur, ktorú sumu po pdaní návrhu začal odporca dobrovoľne platiť. V čase poslednej úpravy výživného t.j. v roku 2020 súd vychádzal z toho, že otec má tri vyživovacie povinnosti, je dobrovoľne nezamestnaný, avšak je držiteľom živnostenského oprávnenia, pričom svoju živnosť nevykonáva a nepodáva daňové priznania, preto je možné postihnúť príjem povinného rodiča na všetky jeho vyživovacie povinnosti v rozsahu 25-30% priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, ktorá je 1.061,- eur, teda na výživné troch detí by mal platiť spolu v rosahu 265 - 318,- eur. Vzhľadom na uvedené považoval súd v tom čase výživné vo výške 120,- eur na mal. A. za primerané. Matka v čase poslednej úpravy výživného mala vyživovaciu povinnosť k dvom deťom a pracovala na dohodu o vykonaní práce s príjmom vo výške 380-400,- eur. V súčasnej dobe sa nepochybne zmenili pomery jednak na strane navrhovateľky, ktorá je staršia, študuje už v 5.ročníku stredoškolského štúdia, ktorý končí maturitnou skúškou, s čím sú nepochybne spojené vyššie náklady a to nie len v súvislosti so štúdiom a dennou dochádzkou do školy, ale aj v súvislosti s ošatením, stravou, hygienickými potrebami, výdavkami na kultúrne a športové aktivity navrhovateľky. Taktiež došlo k zmene pomerov aj na strane rodičov, keď obom zanikla vyživovacia povinnosť k dcére C., na ktorú platil otec do roku 2022 sumu 100,- eur mesačne. Otec je aj v súčasnej dobe dobrovoľne nezamestnaný, je držiteľom živnostenského oprávnenia, avšak od 16.07.2021 do 16.07.2024 má pozastavenú činnosť. Podľa oznámenia navrhovateľky by mal pracovať u J. K. v H., ktorý súdu oznámil, že u neho nie je zamestnaný. Sám však uviedol, že si zarába občasnými brigádami a jeho príjem je rôzny.
6. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7. Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
9. Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
10. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 78 ods.1 prvá veta Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
14. Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliada na vývoj životných nákladov.
15. Nárok na výživné a vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je upravená v Zákone o rodine ako ich základná zákonná povinnosť. Pri určovaní výšky výživného sa kladie dôraz na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Pri rozhodovaní o výživnom musí súd vychádzať zo zistení, ktoré určujú rozhodujúce podmienky pre stanovenie a výšku výživného v dobe rozhodovania. Životná úroveň detí má odzrkadľovať životnú úroveň rodičov.
16. Súd pri rozhodovaní zohľadnil, že odporca sám akceptoval zmenu pomerov na strane navrhovateľky, spočívajúcu v tom, že od posledného určenia výživného uplynula dlhšia doba a s odstupom času prirodzene nastali zmeny odôvodňujúce jej vyššie životné náklady, ako aj na svojej strane zánikom jednej vyživovacej povinnosti k dcére C. vo výške 100,- eur a preto začal dobrovoľne poskytovať navrhovateľke výživné vo výške 220,- eur, tj. o 100,- eur viac ako bolo určené v roku 2020. Odporca súhlasil aj s tým, aby v takejto výške bolo výživné upravené súdnym rozhodnutím, pričom v prípade prítomnosti navrhovateľky na pojednávaní by súhlasil aj s uzatvorením súdneho zmieru. Otec týmto svojim postojom prezentoval schopnosť platiť výživné v uvedenej výške.
17. Súd vzhľadom na zistený skutkový stav dospel k záveru, že je daný dôvod na určenie výživného na plnoletú navrhovateľku vo výške, ktorá zodpovedá jej zvýšeným potrebám, ako aj schopnostiam a možnostiam odporcu. Odporca je i naďalej dobrovoľne nezamestnaný, hoci je schopný pracovať a príležitostne aj brigáduje, avšak jeho príjem získaný brigádami sa nepodarilo zistiť. Súd preto vychádzal z ustanovenia § 75 ods.1 Zákona o rodine, keď mal zato, že sa dobrovoľnou nezamestnanosťou vzdal zárobku a majetkového prospechu. Nakoľko odporca sám uviedol, že výživné v požadovanej výške je schopný platiť, súd návrhu vyhovel a odporcu zaviazal na výživné vo výške 220,- eur mesačne a to počnúc od právoplatnosti rozsudku tak, ako to navrhovala navrhovateľka, keď mal za preukázané, že odporca uvedenú sumu navrhovateľke dobrovoľne platí už od leta 2023. Uvedená výška výživného je primeraná aj opodstatneným potrebám navrhovateľky, pričom treba prihliadnuť na vyživovaciu povinnosť matky, ktorá navrhovateľke poskytuje ubytovanie, stravu a prispieva jej podľa potreby vreckovým, ako aj na vlastný príležitostný príjem navrhovateľky, ktorá popri štúdiu brigáduje.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.