Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-17C-60-2020.pdf
PDF · 106.2 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-17C/60/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcov: 1/ W. U., nar. XX.X.XXXX, 2/ M. U., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom K. XX, 900 27 Bernolákovo, obaja v konaní zast. JUDr. Jánom Tóthom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: B. K., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, 831 04 Bratislava, v konaní zast. Mgr. Petrom Gemeranom, advokátom, so sídlom Koceľova 17, 821 08 Bratislava, o zriadenie vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou bývalému Okresnému súdu Bratislava III dňa 27.8.2020 sa žalobcovia domáhali vydania rozsudku, ktorým súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemky reg. C-KN parc. č. XX/X a parc. č. XX/X, nachádzajúce sa v katastrálnom území Z., zapísané Okresným úradom M., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX v prospech každodobých vlastníkov stavby so súpisným číslom XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z., postavenej na pozemku reg. C-KN parc. č. XX/X, zapísanej Okresným úradom M., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX. Zároveň žalobcovia navrhovali, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania.
2. Žalobcovia tvrdili, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý so spoluvlastníckym podielom 1 k celku, stavby so súpisným číslom 1617 postavenej na pozemku parc. č. XX/X, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: dom, nachádzajúceho sa v okrese M., obec Z., katastrálne územie Z., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. Žalobcovia sa ako podieloví spoluvlastníci stavby ocitli v situácii, kedy nie je zabezpečený ich prístup k verejnej komunikácii (K. ul.), ktorá sa nachádza na pozemku reg. E parc. č. XXX/X, o výmere 45743 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX. Pozemok, na ktorom sa nachádza verejná komunikácia je vo vlastníctve obce Z.. S ohľadom na účelnosť a hospodárnosť jediným možným a schodným spôsobom na zabezpečenie prístupu žalobcov ako vlastníkov stavby k verejnej komunikácii je prístup cez priľahlé pozemky vo vlastníctve žalovaného v katastrálnom území Z., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to: (i) pozemok reg. C-KN parc. č. XX/ X o výmere 196 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: 15, t. j. pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom, (ii) pozemok registra C-KN parc. č. XX/X o výmere 71 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: XX, t. j. pozemok, na ktorom je dvor. Tieto dotknuté pozemky priamo vyúsťujú na verejnú komunikáciu, pozemok reg. E-KN par. č. XXX/X. Žalobcovia sa rovnako ako v prípade prístupu k stavbe cez pozemok C-KN parc. č. XX/X snažili viackrát so žalovaným riešiť prístup k ich stavbe cez dotknuté pozemky mimosúdnou cestou, kedy napokon zaslali aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanému
výzvu na zriadenie vecného bremena zo dňa 17.6.2020, prílohou ktorej bol aj návrh zmluvy o zriadení vecného bremena. Žalovaný si však zásielku v odbernej lehote neprevzal, a tá sa dňa 9.7.2020 vrátila do sídla právneho zástupcu žalobcov.
3. Žalobcovia poukázali na to, že ich prístup k stavbe je možné zabezpečiť len prístupom cez dotknuté pozemky, a zároveň len v spojení s prístupom cez pozemok reg. C-KN parc. č. XX/X, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve p. M. a p. O.. Prístup žalobcov k ich stavbe cez pozemok parc. č. XX/X je už zabezpečený prostredníctvom osobitnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami na jednej strane a p. M. a p. O. na strane druhej. Poukázali tiež na § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a uviedli, že Občiansky zákonník má pod pojmom priľahlý pozemok na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), prípadne k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Priľahlým pozemkom môžu byť teda aj vzdialenejšie pozemky, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov tak, aby vlastník stavby mal prístup k svojej stavbe. Priľahlými pozemkami sú v konkrétnom prípade pozemky parc. č. XX/X a XX/X, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného a pozemok parc. č. XX/X, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve p. M. a p. O.. Prístup k stavbe cez pozemok parc. č. XX/X majú žalobcovia zabezpečený prostredníctvom osobitnej zmluvy s podielovými spoluvlastníkmi tohto pozemku. Prístup žalobcov k verejnej komunikácii však nie je možné zabezpečiť bez toho, aby ich prístupová cesta viedla cez pozemky parc. č. XX/X a XX/ X vo vlastníctve žalovaného, keďže pozemok parc. č. XX/X sa priamo napája na verejnú komunikáciu. Žalovaný odmieta akúkoľvek diskusiu o možnosti zriadenia vecného bremena, je si vedomý toho, že na dotknutých pozemkoch nie je zriadené vecné bremeno, a z toho dôvodu častokrát sťažuje prístup žalobcov k ich stavbe.
4. Žalobcovia označili a predložili listinné dôkazy - výpisy z listov vlastníctva č. XXXX a XXXX, mapy (nákresy), výzvu na zriadenie vecného bremena, návrh zmluvy o zriadení vecného bremena a záznam Slovenskej pošty o doručovaní zásielky.
5. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania proti žalobcom v celom rozsahu. Mal za to, že návrh žalobcov je zjavne nedôvodný, pretože v predmetnej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.
6. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 9.2.2021 žalovaný namietal chýbajúce obsahové náležitosti návrhu žalobcov. Žaloba podľa žalovaného neobsahuje žiadne podrobnejšie odôvodnenie návrhu, ani špecifikáciu takých náležitostí, ktoré by návrh na zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka mal obsahovať, a to, na aký účel má právo cesty slúžiť a najmä, v akom rozsahu sa má zriadiť, aby súd mohol vôbec posúdiť, či by sa prípadným právom cesty nezasahovalo do práv vlastníka pozemku nad nevyhnutnú mieru. Vychádzajúc zo znenia žaloby, vecné bremeno by malo byť zriadené tak, že sa viaže k celým pozemkom žalovaného (parc. č. XX/X a XX/X), čo je podľa žalovaného v príkrom rozpore s podstatou a účelom inštitútu vecného bremena. Naviac, právo cesty môže súd prípadne zriadiť len za náhradu, a to aj bez výslovného návrhu vlastníka pozemku. Žalobcovia odplatu za zriadenie vecného bremena nijako nespomínajú, avšak z absencie konkrétnych obsahových náležitostí žaloby vyplýva tiež to, že súd zrejme objektívne nemôže určiť výšku takejto odplaty, čo aj bez návrhu strán.
7. Žalovaný tvrdil, že predchádzajúcim výlučným vlastníkom nehnuteľností žalovaného zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX bola p. Y. K., matka žalovaného. Na parcele č. XX/X sa nachádza stavba so súpisným č. XX, ktorá bola pôvodne užívaná na iné účely než bývanie. Aktuálne však v súvislosti s užívaním stavby platí kolaudačné rozhodnutie z r. 2016, ktorým bolo p. K. ako stavebníčke po rekonštrukcii povolené užívanie stavby ako rodinného domu, t. j. na účel bývania. Žalovaný nadobudol vlastníctvo predmetných nehnuteľností v r. 2017 kúpou od p. K.. Rodinný dom predstavuje 1-podlažnú stavbu približne v tvare L, ktorej zastavaná plocha sa zhoduje s výmerou zastavaného pozemku 196 m2, t. j. stavba rodinného domu pokrýva celý povrch parcely č. XX/X. Parcela č. XX/X sa výlučne „dotýka“ K. ul., na rozdiel od parcely č. XX/X, ktorá tvorí uzatvorený vnútorný dvor rodinného domu. Rodinný dom na parcele č. XX/X zaberá celú šírku pozemku žalovaného zo strany K. ul. (parcela č. XXX/X, register „E“, vo vlastníctve obce). Prechod cez parcelu. č. XX/X je tak fyzicky možný len cez priestory rodinného domu - vchodom do garážového priestoru, ktorý je súčasťou rodinného domu na pravej strane domu z pohľadu od K. ul. Garážový priestor žalovaný používa ako trvalé státie pre nákladný vozík a bager na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Garážovým priestorom je možné vstúpiť do uzatvoreného dvora
rodinného domu, avšak vjazd motorových vozidiel do tohto dvora za uvedený garážový priestor, resp. prejazd ním, nie je možný. Ďalšie priestory rodinného domu na parcele č. XX/X sú nepriechodné.
8. Žalovaný ďalej tvrdil, že predchádzajúcim výlučným vlastníkom nehnuteľností žalobcov, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, bola p. L. M., matka žalobkyne v 2. rade. Na parcele č. XX/X sa nachádza rodinný dom so súpisným č. XXXX, ktorý v r. 2019 p. M. previedla darovaním do podielového spoluvlastníctva svojej dcéry a jej manžela. Zároveň si však p. M. ponechala spoluvlastnícky podiel na parcele č. XX/X (spoločne s majiteľom vzdialenejšieho susedného domu na parcele č. XX/X, p. O.) a výlučné vlastníctvo ďalších priamo nadväzujúcich parciel č. XX/X, XX/XX a XX/XX. Z parcely č. XX/X je výlučný prístup do rodinného domu žalobcov, fyzicky nie je možný prechod z parcely č. XX/X na parcelu č. XX/X, lebo ide o susediace dotýkajúce sa domy. Nadväzujúce parcely č. XX/X, XX/XX a XX/XX nie sú reálne zastavané a umožňujú prechod, prípadne aj zriadenie cesty k parcele č. XX/X, a teda aj k domu žalobcov a k susednému domu p. O. na parcele č. XX/X.
9. Žalovaný mal za to, že už samotným spôsobom darovania nehnuteľností žalobcom došlo k tomu, že žalobcovia nie sú vlastníkmi žiadnych priľahlých pozemkov okolo svojho rodinného domu a musia riešiť prístup k nemu cez pozemky tretích osôb. O takejto situácii žalobcovia rozhodne vedeli alebo mali vedieť, keď prijali predmetný dar od matky žalobkyne v 2. rade. Čiže nie je to tak, že sa žalobcovia ocitli v situácii, kedy nie je zabezpečený ich prístup k verejnej komunikácii, skôr sa do takej situácie uviedli. Ak by predmetom darovania zo strany matky žalobkyne v 2. rade boli aj pozemky, žalobcovia by boli spoluvlastníkmi súvislej plochy pozemkov od hranice pozemkov žalovaného až po protiľahlý koniec parcely XX/XX a XX/X, ktoré vyúsťujú do B. ul. vo vlastníctve obce, ktorá je plne verejne prístupným priestorom a je napojená na ďalšiu hlavnú M. ulicu cez Z. ulicu. Nespochybniteľne to platí v súvislosti s prechodom osôb cez všetky dotknuté pozemky (ak sa odhliadne od nutnosti posudzovať konkrétne parametre pre prejazd istých typov motorových vozidiel a pod.), pričom prejazd motorových vozidiel jednak zjavne nie je zahrnutý v návrhu žalobcov a cez pozemky žalovaného ani nie je nijako fyzicky možný vzhľadom na dispozíciu dotknutých pozemkov a stavby rodinného domu žalovaného. Žalovaný mal za to, že prístup k rodinnému domu žalobcov, pokiaľ ide o prechod osôb, je možný zo strany B. ul. (resp. Z. a M. ul.) cez pozemky, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve matky žalobkyne v 2. rade. Podľa vedomostí žalovaného sa v súčasnosti prístup k rodinnému domu žalobcov ako aj k susednému domu p. O., ktorý taktiež nedisponuje právom prechodu cez pozemky žalovaného, realizuje presne týmto spôsobom, keďže cez pozemky žalovaného to iste nie je. V súvislosti s formálnym ošetrením práv žalobcov by tak zjavne postačila bezproblémová zmluvná či majetková úprava medzi nimi a p. M., obdobne ako sa tak stalo v súvislosti s parcelou č. XX/X. A pokiaľ by išlo o právo cesty v plnom zmysle slova, tak by to bola jediná fyzicky reálna možnosť.
10. Žalovaný napokon poukázal na kritéria, na ktoré je potrebné prihliadať pri rozhodovaní o práve cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a ktoré nie sú podľa jeho názoru v danej veci splnené, poukázal na judikatúru, napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 3903/2008. Tiež uviedol, že nehnuteľnosti v jeho vlastníctve sú zaťažené záložným právom banky, zabezpečujúcim záväzky žalovaného voči banke a zriadenie akéhokoľvek vecného bremena alebo práva tretej osoby k jeho nehnuteľnostiam zasahuje aj do zmluvných vzťahov voči banke a môže mu spôsobiť podstatné negatívne dôsledky. V súvislosti s postupom žalobcov, ktorí darom nadobudli len rodinný dom so zastavaným pozemkom, avšak nie ďalšie nadväzujúce parcely zabezpečujúce alternatívny prístup k stavbe, zakladá dôvod pre skúmanie ich konania aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi. Výkon práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
11. Žalovaný označil a predložil listinné dôkazy - rozhodnutie o povolení užívania stavby č. j. SÚ-2126-1216 KRRD-MG, zo dňa 23.12.2016, fotografie fasády rodinného domu žalovaného z K. ulice a garážového priestoru, ktorý je súčasťou rodinného domu na parcele č. XX/X, výpisy z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, mapový výrez z aplikácie Mapový klient ZBGIS s vyznačením parciel XX/X, XX/X, XX/XX, XX/XX a XX/X (prístup na B. ul.) s vyznačením parcely XX/X (prístup ďalej na Z. a M. ul.).
12. V replike zo dňa 23.6.2021 žalobcovia tvrdili, že vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez priľahlé pozemky parc. č. XX/X a XX/X bolo historicky zriadené kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena č. XXX/XXXX uzatvorenou dňa 9.11.1998 medzi spoločnosťou F. R., akciová spoločnosť ako predávajúcim a povinným z vecného bremena a p. L. Q., v súčasnosti M., ako kupujúcou a oprávnenou z vecného bremena, ktorej vklad bol povolený dňa 28.4.1999 pod č. V-XXXX/
XX. Vlastníkom nehnuteľností žalovaného bola do roku 2017 p. Y. K., matka žalovaného. Do momentu nadobudnutia nehnuteľností žalovaným uvedené vecné bremeno nikto nespochybňoval, ani nenamietal správnosť jeho zápisu v katastri nehnuteľností. Matka žalovaného po celý čas trvania jej vlastníckeho práva umožňovala prechod p. L. M., ktorá cez nehnuteľnosti žalovaného prechádzala vyše 20 rokov. Rovnako matka žalovaného umožňovala prechod aj žalobcom. Žalovaný po nadobudnutí nehnuteľností bezdôvodne zamedzil prechod osôb oprávnených z vecného bremena.
13. V duplike zo dňa 13.8.2021 žalovaný tvrdil, že v kúpnej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 9.11.1998 bolo vecné bremeno zriadené v prospech p. L. M. „in personam“. Rovnaké vecné bremeno in personam bolo zriadené aj v prospech p. V. O., kupujúcej susedného domu súpisné č. XXXX na parc. č. XX/X a priľahlých pozemkov, t. č. na liste vlastníctva č. XXXX vo vlastníctve p. O.. Rozsah oboch vecných bremien bol určený geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX-XXX/XX a nešlo o zriadenie vecných bremien v prospech každodobých vlastníkov oprávnených nehnuteľností, ale v prospech konkrétnych osôb. Ako ďalšie dôkazy žalovaný predložil kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena č. XXX/XXXX zo dňa 9.11.1998, zavkladovanú pod č. V-XXXX/XX dňa 28.4.1999, kúpnu zmluvu č. 274/1998 zo dňa 5.11.1998, zavkladovanú pod č. V-XXXX(XX dňa 20.4.1999 a rozhodnutie Okresného úradu M., katastrálny odbor sp. zn. X-X/XX zo dňa 15.4.2019 o oprave údajov v katastri nehnuteľností.
14. Vo veci bolo nariadené pojednávanie.
15. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi. Z listinných dôkazov vyplynul skutkový stav, ktorý tvrdili obe strany sporu. Tento skutkový stav je uvedený v bodoch 2, 7, 8, 12 a 13 tohto rozsudku a z tohto skutkového stavu súd vychádzal pri rozhodnutí. Návrh právneho zástupcu žalobcov na zabezpečenie geometrického plánu, ktorý predniesol až na pojednávaní, súd nepripusti ako zjavne oneskorený. Súd uplatnil koncentráciu konania v zmysle § 153 Civilného sporového poriadku (CSP), keďže vykonanie tohto dôkazu by si vyžadovalo odročenie pojednávania.
16. Podľa § 151o ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
17. Podľa komentárov k uvedenému ustanoveniu, na zriadenie práva nevyhnutnej cesty musia byť splnené tri podmienky: a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.
18. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Priľahlým pozemkom sa preto nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné.
19. Nevyhnutnú cestu možno zriadiť len vtedy, ak nemožno prístup zabezpečiť inak, teda najmä zmluvne. Prístup musí byť zabezpečený k verejnej ceste (napr. k ceste, miestnej či účelovej komunikácii). Vecné bremeno práva cesty podľa § 151o nemožno zriadiť, ak si vlastník stavby môže zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie. Prístup nemožno zabezpečiť inak aj v prípade, že zabezpečenie takého prístupu bude síce technicky možné, avšak náklady na jeho zriadenie budú objektívne také vysoké (spravidla budú mnohonásobne prevyšovať ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku zriadením práva cesty), že ich vynaloženie nebude možné spravodlivo požadovať. Všeobecne možno konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka pozemku spravodlivo požadovať, aby cestu trpel.
20. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo najmenej. Preto v prípade, že vlastník stavby má možnosť zriadiť prístup k stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, napr. zriadením nového vchodu k priľahlej verejnej komunikácii, nemožno právo vecného bremena cesty zriadiť. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Preto je vždy treba porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou,
ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Preto môže zriadiť vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty v rozsahu objektívne zabezpečujúcom riadne užívanie stavby, aj keď nepôjde o užívanie komfortné - napríklad podľa okolností prípadu nemusí mať vlastník stavby zabezpečený príjazd k domu autom, ak by to neprimerane obmedzilo vlastníka pozemku (všetko Števček, M a kol. Občiansky zákonník I. Komentár. C. H. Beck, 2015).
21. Vo svetle uvedených predpokladov zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty mal súd za to, že žalovaný sa žalobe ubránil. Obrana žalovaného bola dostatočná, jeho argumenty boli presvedčivé. Paradoxne to bol žalovaný, ktorý predkladal dôkazy na podporu svojich tvrdení, hoci dôkazné bremeno v prvom rade zaťažovalo žalobcov. Argumenty žalobcov boli len všeobecné, nekonkrétne, žalovaný preto správne poukazoval na to, že žaloba nie je dostatočne určitá a neobsahuje náležitosti na to, aby priniesla žalobcom úspech v spore.
22. Žalobcovia v konaní preukázali len prvú z uvedených podmienok pre zriadenie vecného premena spočívajúceho v práve cesty, a to, že nie sú vlastníkmi priľahlých pozemkov. Tiež správne poukazovali na to, že priľahlým pozemkom sa rozumie nielen pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale aj všetky nadväzujúce pozemky, ktoré vedú k verejnej komunikácii.
23. Ďalšie dve podmienky pre zriadenie vecného bremena však podľa súdu splnené neboli.
24. Nebolo sporné, že verejnými komunikáciami sú, okrem K. ulice, aj B. ulica, vyúsťujúca na M. ulicu. Táto skutočnosť vyplynula aj z predložených čiastočných listov vlastníctva č. XXXX a mapových výrezov. Z toho dôvodu bolo potrebné posúdiť, či prístup žalobcov k ich stavbe nie je možný z B. ulice. Vzľadom na všetko okolnosti súd mal za to, že to možné je.
25. Vecné bremeno cesty nemôže súd zriadiť, ak má žalobca prístup k stavbe na základe obligačného práva (napr. na základe nájomnej zmluvy) alebo môže na prístup využiť iné pozemky, ktoré má vo vlastníctve. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší alebo že by sa nezaobišiel bez stavebných úprav, nemá pre rozhodovanie súdu význam (Rc 4/2007).
26. Žalobcovia síce nie sú vlastníkmi pozemkov parc. č. XX/X, XX/XX, XX/XX a XX/X, cez ktoré je možný prístup až k ich stavbe z B. ulice, táto skutočnosť však sama o sebe nemohla byť dôvodom na záver, že prístup cez tieto pozemky nie je možný a možno ho zabezpečiť len cez pozemky žalovaného. Podľa súdu bolo potrebné vziať do úvahy konkrétne okolnosti, na ktoré poukazoval žalovaný. Predovšetkým ide o spôsob, akým žalobcovia stavbu nadobudli. Žalobcovia dom nadobudli na základe darovacej zmluvy od matky žalobkyne, ktorá si ponechala vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo, všetkých vyššie uvedených pozemkov. Je samozrejme vecou slobodného rozhodnutia darcu a obdarovaného, čo je predmetom daru, na druhej strane by však nepriaznivé dôsledky zmeny vlastníctva nemal znášať žalovaný. Ak matka žalobkyne darovala žalobcom dom bez pozemkov pri dome, je podľa súdu namieste očakávať, že im aj umožní prístup k darovanému domu. Uvedené platí o to viac, že ide o blízke osoby. Od skutočnosti, že v minulosti mala matka žalobkyne zriadené právo prechodu „in personam“, nemohli žalobcovia očakávať, že takéto právo budú mať aj oni. Napokon, na základe dohody už majú žalobcovia zabezpečený prístup na pozemok parc. č. XX/X, z ktorého je priamy prístup tak na pozemky žalovaného, ako aj na pozemky matky žalobkyne. V konaní nevyšiel najavo žiadny dôvod, pre ktorý by matka žalobkyne neposkytla, resp. nemohla poskytnúť žalobcom na prechod aj pozemky par. č. XX/X,XX/XX a XX/XX, ktoré sú navyše v jej výlučnom vlastníctve. Za týchto okolností je možné prístup zabezpečiť aj inak, teda nielen cez pozemky žalovaného. Dalo sa preto súhlasiť so žalovaným, že žalobcovia sa v situácii, keď nemajú prístup k stavbe neocitli, ale sa do takej situácie uviedli prijatím daru - stavby bez priľahlých pozemkov.
27. Žalobcovia namietali, že zriadenie prístupu k ich stavbe cez pozemky parc. č. XX/X, XX/XX a XX/XX je neúčelné a nehospodárne, nakoľko ide o vzdialenosť približne 85 metrov, na rozdiel od vzdialenosti približne 20 m cez pozemky žalovaného. Rovnako nehospodárne a neúčelné by bolo nanovo vybudovanie prístupovej cesty na náklady žalobcov na takú veľkú vzdialenosť.
28. V súvislosti s týmto argumentom súd poukazuje na to, že žalobcovia sa domáhali iba prechodu cez pozemky žalovaného, nie práva cesty spočívajúceho aj v prejazde autom. Žalobcovia ani netvrdili, že by
vôbec niekedy v minulosti prechádzali cez pozemky žalovaného aj autom. Ako vyplýva z vyššie uvedenej právnej teórie, druhá podmienka, že prístup nie je možné zabezpečiť inak, je splnená len vtedy, ak prístup cez iné pozemky je síce technicky možný, avšak náklady na jeho zriadenie by boli neprimerane vysoké, násobne prevyšujúce ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku zriadením práva cesty. Náklady na vybudovanie prístupu k stavbe žalobcov z B. ulice teda nemohli byť dôvodom na záver, že prístup k stavbe nie je možné zabezpečiť inak. A podobne ani dlhšia vzdialenosť, rozdiel cca 60 metrov, nie je takým dôvodom, lebo z judikátu Rc 4/2007 vyplýva, že prípadný komfort prístupu vlastníka k jeho stavbe nemôže byť pre súd určujúci.
29. Na záver súd ešte uvádza, že nebola splnená ani tretia podmienka na zriadenie vecného bremena, pretože sú tu okolnosti, ktoré zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty vylučujú. Súd sa stotožnil so žalovaným, že vecné bremeno podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nemôže byť zriadené tak, že by trasa cesty viedla cez budovu alebo jej súčasť, ktorá patrí vlastníkovi priľahlého pozemku; právo cesty môže byť zriadené len cez samotný pozemok. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1274/2003, na ktorý poukazoval žalovaný, právo cesty nemožno zriadiť cez obytný dom, rodinný dom alebo chatu, teda objekt určený na bývanie a uzatvorený dvor ležiaci pri takomto objekte a zriadený za tým účelom, aby bolo zabránené prístupu cudzích osôb na dvor a do objektu bývania. Z predložených dôkazov, najmä fotografií, vyplynulo, že rodinný dom žalovaného a uzavretý dvor pri ňom zaberajú celú šírku parcely a majú taký charakter a plnia taký účel, že na predmetný spor bolo možné uvedený judikát aplikovať. Rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1593/2007 a 22 Cdo 2380/2009, na ktoré sa odvolávali žalobcovia, sa týkali priemyselných stavieb a otázky možnosti vedenia cesty podjazdom pod stavbou. Podľa súdu o takýto prípad v danej veci nešlo, nakoľko prípadný prechod alebo prejazd popod bránu nie je podjazdom pod stavbou. Okrem toho na priemyselné stavby sa musia uplatňovať iné kritéria primeranosti a vhodnosti, než na objekty určené na bývanie.
30. Vzhľadom na uvedené, keďže neboli splnené dva dôležité predpoklady pre zriadenie vecného bremena, súd žalobu zamietol.
31. Žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na Mestskom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.