Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_ZA-31S-137-2022.pdf
PDF · 90.74 KB
Case nature
Subarea
ZA-31S/137/2022
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca) a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: VJ control, s.r.o., so sídlom Mojš 139, 010 01 Mojš, IČO: 47 225 432, právne zastúpený: Burian&partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101665730/2022 zo dňa 03.06.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu zo dňa 12.10.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1) Žalobou zo dňa 04.08.2022, pôvodne doručenou Krajskému súdu v Žiline, ako v tom čase príslušnému správnemu súdu, sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101665730/2022 zo dňa 03.06.2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Dolný Kubín (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) č. 100169836/2022 zo dňa 26.01.2022. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 433.596,87 Eur na dani z príjmov právnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie roku 2019.
2) Žalobca následne elektronickým podaním zo dňa 12.10.2023 navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Mal za to, že v posudzovanom prípade sú splnené zákonné predpoklady podľa § 185 písm. a) podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“), čo odôvodnil nižšie uvedenými skutočnosťami.
3) Žalobca poukázal na to, že medzi ním ako prijímateľom a Ministerstvom dopravy a výstavby SR, v zastúpení Ministerstva hospodárstva SR ako poskytovateľom bola uzatvorená Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 28.08.2020, reg. č. 67/2020-2060-2030-X006, predmetom ktorej je úprava zmluvných podmienok práv a povinností medzi poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí NFP na Realizáciu aktivít Projektu: Výskum a vývoj bezpečnostno-integračnej platformy pre Smart Cities. Na základe predmetnej zmluvy väčšina peňazí z rozpočtu, ktorý žalobca priložil k návrhu, je určená pre mzdy ľudí, ktorí sa podieľajú na výskume a vývoji a sú zamestnaní u žalobcu alebo u spoločnosti DITIS a.s., so sídlom Bancíkovej1/A, 821 03 Bratislava – mestská časť Ružinov, s ktorou má žalobca uzatvorenú Zmluvu o partnerstve zo dňa 27.07.2020. Zvyšné peniaze sú určené na nákup techniky. Žalobca uviedol, že v dôsledku výkonu napadnutého rozhodnutia nie je možné vyplácať zo zablokovaného účtu žalobcu mzdy zamestnancom. Preto nie je schopný realizovať vyššie uvedený projekt financovaný z eurofondov a zo štátneho rozpočtu a splniť si povinnosti voči zamestnancom, sociálnej a zdravotnej poisťovni. Žalobcovi bol nenávratný finančný príspevok poskytnutý taktiež na základe zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v zastúpení
Implementačnej agentúry Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR, č. I312041X62301, názov projektu: Náramok prvej pomoci. Aj vo vzťahu k tomuto projektu žalobca poukázal na to, že z dôvodu výkonu napadnutého rozhodnutia nie je schopný realizovať daný projekt financovaný z eurofondov a zo štátneho rozpočtu a splniť si povinnosti voči svojim zamestnancom, sociálnej a zdravotnej poisťovni. Napokon žalobca v rámci verejného obstarávania uzatvoril dňa 13.05.2022 Zmluvu o dielo s mestom Dolný Kubín, ktorej plnenie je financované prostredníctvom nenávratného finančného príspevku, poskytnutého Ministerstvom dopravy a výstavby SR pre projekt: Rozvoj mesta Dolný Kubín v oblasti moderných technológií. V prípade, ak by žalobca nemohol dokončiť predmetnú zákazku v dôsledku výkonu napadnutého rozhodnutia, došlo by podľa vyjadrenia žalobcu k mrhaniu s nenávratnými finančnými prostriedkami, čo by malo dopad na verejné financie príslušnej obci, ktorá by túto zákazku musela financovať z vlastných prostriedkov. Taktiež by boli finančne ohrození dodávatelia žalobcu podieľajúci sa na danom projekte. V závere návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca uviedol, že je evidentné, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozí žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda resp. finančná škoda, keďže nemôže dokončiť vyššie uvedené projekty financované z eurofondov, resp. zo štátneho rozpočtu, plniť si povinnosti voči zamestnancom, sociálnej a zdravotnej poisťovni, pričom uvedené má zároveň dopad na jeho zmluvných partnerov. Žalobca preto navrhol, aby správny súd vydal zmysle § 185 písm. a) SSP uznesenie, ktorým prizná všeobecnej správnej žalobe zo dňa 04.08.2022 odkladný účinok.
4) Súčasťou návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bola nepodpísaná Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 28.08.2020, reg. č. 67/2020-2060-2030-X006, podrobný rozpočet projektu, Zmluva o partnerstve zo dňa 27.07.2020, ďalej nepodpísaná Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. I312041X62301 a Zmluva o dielo uzatvorená s mestom Dolný Kubín zo dňa 13.05.2022.
5) Zákonom č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prešiel od 01. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedenú legislatívnu zmenu Správny súd v Banskej Bystrici upovedomuje účastníkov konania, že konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/137/2022 sa vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/137/2022. V dôsledku uvedenej legislatívnej zmeny už následné procesné úkony uskutočňoval Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“), ako vecne a miestne príslušný súd o správnej žalobe konať a rozhodnúť.
6) K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril dňa 15.12.2023. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok v zmysle ustanovenia § 185 ods. 1 písm. a) SSP, podľa ktorého správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánov verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný poukázal na to, že
- žalobca v roku 2019 dosiahol výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 126.036 Eur, celkovú daň vo výške 10.055 Eur;
- žalobca v roku 2020 dosiahol výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 143.667 Eur, celkovú daň vo výške 2.213 Eur;
- žalobca v roku 2021 dosiahol výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 10.360 Eur, celkovú daň vo výške 16.860 Eur;
- žalobca v roku 2022 dosiahol výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 99.852 Eur, celkovú daň vo výške 45.776 Eur. Uvedené údaje získal žalovaný z daňových priznaní žalobcu od roku 2019 (predmetom žaloby je daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2019). Z údajov, ktoré žalobca uviedol v daňových priznaniach, je podľa vyjadrenia žalovaného zrejmé, že žalobca dosahoval k 31.12.2022 oproti predchádzajúcemu roku 2021 lepší výsledok hospodárenia. K tvrdeniu, že žalobca má uzatvorenú Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 28.08.2020, reg. č. 67/2020-2060-2030- X006, ako aj ďalších skutočností uvedených žalobcom, či žalobca môže dokončiť projekty, aký to môže
mať dopad na verejné financie obce, žalovaný uviedol, že nie je možné sa tomu bližšie vyjadriť, pretože posúdenie týchto skutočností nie je v kompetencii žalovaného. Žalovaný navrhol nepriznať správnej žalobe odkladný účinok. V prílohe k vyjadreniu žalovaný doložil daňové priznania žalobcu za roky 2019 až 2022.
7) Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
8) Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9) Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukázať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takého rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce za takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.
10) Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením
nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“
11) Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“ ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne (iný nenapraviteľný následok) má spočívať, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Žalobca nie je povinný preukázať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 – 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
12) Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.
13) Žalobcom uvedený dôvod podľa správneho súdu smeruje k rozhodnutiu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe pre hrozbu daňovej exekúcie (hoci žalobca s tým inštitútom priamo v rámci vymedzených tvrdení nepracuje), v dôsledku ktorej by podľa tvrdenia žalobcu nastali nenapraviteľné ekonomické následky a dôsledky.
14) Správny súd poznamenáva, že výkon rozhodnutia (exekúcia) je zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny súd má za to, že daňová exekúcia ako zákonný inštitút sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch, a to tak, že pokiaľ žalobca dôvodí „iba“ hrozbou (daňovej) exekúcie, mal by s ohľadom na subsidiaritu správneho súdnictva vykonať kroky na jej zamedzenie bez ingerencie správneho súdu a využiť inštitúty podľa daňového poriadku, ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie za splnenia určitých podmienok. Ide napr. o odloženie daňovej exekúcie podľa § 95 ods. 1 a 2 daňového poriadku. Podľa názoru správneho súdu až prípadné nevyhovenie správcu dane návrhu na odloženie exekúcie by mohlo predstavovať dôvod na jeho rozhodnutie o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Vec však správny súd vždy hodnotí jednotlivo podľa okolností prípadu.
15) Základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a vymedziť nimi niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe; následne je povinnosťou žalobcu toto vymedzenie správnemu súdu aj osvedčiť.
16) Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, resp. finančná škoda, pretože žalobca nebude môcť dokončiť vyššie uvedené projekty financované z eurofondov, resp. zo štátneho rozpočtu, plniť si povinnosti voči zamestnancom, sociálnej a zdravotnej poisťovni, pričom uvedené bude mať zároveň dopad na zmluvných partnerov žalobcu, podľa názoru správneho súdu úplne absentuje vymedzenie príčinnej väzby medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia a všeobecne tvrdenou hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, resp. finančnej škody.
17) Žalobca síce nie je povinný preukazovať, že už príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí a v danom prípade žalobca nepreukázal aktuálnu hrozbu, nebolo osvedčené, či daňová exekúcia prebieha, a teda nevymedzil príčinnú súvislosť medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia a aktuálnym vyplácaním miezd zamestnancom, či plnenia svojich odvodových povinností vo vzťahu k sociálnej a zdravotnej poisťovni.
18) Keďže žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, resp. finančná škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle úpravy podľa § 185 písm. a) SSP, nebolo možné jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa vyhovieť, preto správny súd uvedený návrh žalobcu v súlade s § 188 SSP zamietol.
19) Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).