Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Saz/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Renátou Smajdovou, v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, toho času s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpeného Centrom právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, v konaní o prepustenie zo zaistenia, takto

rozhodol:

I. N a r i a ď u j e, aby bol žalobca - A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, toho času s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, bezodkladne prepustený zo zaistenia.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Administratívne a súdne konanie

1. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu podal správnu žalobu vo veci zaistenia, ktorou sa domáhal prepustenia zo zaistenia podľa v spojení s a a ktorá bola podaná na poštovú prepravu 22.12.2023 a doručená žalovanému dňa 27.12.2023.

2. Žaloba bola žalovaným doručená správnemu súdu 08.01.2024 spolu so vzťahujúcimi sa administratívnymi spismi a vyjadrením žalovaného zo dňa 02.01.2024, v ktorom sa žalovaný podrobne vyjadruje k jednotlivým žalobným námietkam.

3. Z predloženého administratívneho spisu vyplývajú nasledovné skutočnosti:

4. Dňa 17.09.2023 v čase o 11.00 hod bol žalobca kontrolovaný hliadkou OVS. Odd. špeciálnych kontrol na hraničnom priechode Čuňovo, kde sa nachádzalo v hliadkou zastavenou motorovom vozidle Iveco Daily s maďarským evidenčným číslom spolu 28 migrantov, vrátane žalobcu, ktorí nemali pri sebe doklady totožnosti.

5. Dňa 18.09.2023 o 8.30 hod. bol žalobca predvedený pred žalovaného, ktorý ustálil štátnu príslušnosť žalobcu – Iracká republika, lustráciami v informačných systémoch zistil, že žalobca je vedený v informačnom systéme IS MIGRA a po zákonných poučeniach za prítomnosti tlmočníka vykonal vypočutie žalobcu. Tiež lustráciou v informačnom systéme Eurodac, ktorý obsahuje odtlačky prstov žiadateľov o azyl v krajinách EÚ zistil, že žalobca žiadal o azyl v Grécku a Nemecku.

6. Dňa 18.09.2023 o 9.20 hod žalobca pri svojom vypočutí žalovaným (viď zápisnica o podanom vyjadrení) okrem iných, na otázky žalovaného uviedol, že z Iraku vycestoval v roku 2015 legálne z Bagdadu do Istanbulu letecky, následne sa pripojil k migrantom, ktorí išli do Nemecka a v Nemecku požiadal o azyl v meste Dortmunt, a bola mu udelená doplnková ochrana. Do Iraku „sa rozhodol“ vrátiť v roku 2018. Nakoľko sa v Iraku zhoršila situácia rozhodol sa vrátiť späť do Nemecka. Legálne na svoj cestovný doklad vycestoval z Bagdadu dňa 02.08.2023 do Turecka. A následne kontaktoval prevádzača, ktorý ho mal za sumu 8 500 Eur previesť do Nemecka. Prevádzač ho zaradil do skupiny viacerých migrantov a cestovali cez Grécko, Bulharsko, Srbsko, Maďarsko až na Slovensko, kde boli zadržaní spolu s prevádzačom. Tiež - na otázku prečo opustil domovskú krajinu uviedol, že si chce zarobiť viac peňazí a mať sa lepšie, - na otázku aká je jeho cieľová krajina uviedol, že išiel by do Nemecka, - na otázku akým spôsobom chce získať finančné prostriedky na život, čo chce robiť v Nemecku uviedol, že na začiatok by bral sociálne dávky a potom by si našiel prácu, - na otázky či mu hrozí v krajine pôvodu prenasledovanie, mučenie, kruté neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, resp. či mu bol uložený v krajine pôvodu trest smrti alebo je predpoklad jeho uloženia uviedol, že nechce sa vrátiť domov, je tam nízky príjem, resp. sa tam nechce vrátiť, - na otázku či žiadal o azyl v niektorom členskom štáte EÚ uviedol, že žiadal v Nemecku a Grécku, - na otázku, či chce požiadať o azyl na území Slovenskej republiky uviedol, že nie.

7. Dňa 18.09.2023 o 10.40 hod žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu, na dobu najviac do 18.11.2023, z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov (viď rozhodnutie č. PPZ-HCP- BA5-9204-010/2023-AV zo dňa 18.09.2023), t. j. na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Žalobca bol umiestnený v útvare policajného zaistenia v Medveďove, následne bol dňa 04.10.2023 presunutý do útvaru v Sečovciach.

8. Dňa 13.11.2023 o 10.45 hod. na príkaz žalovaného bol žalobca zo zaistenia (z útvaru v Sečovciach) prepustený, po tom, ako ÚPZC Sečovce listom z 10.11.2023 oznámil žalovanému, že v deň datovania oznámenia bolo do ÚPZC Sečovce doručené rozhodnutie Migračného úradu, Dublinského strediska č. MU-DS-717-17/2023-DŽ zo dňa 08.11.2023 o zastavení konania o odovzdaní do iného členského štátu EÚ. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že sa doručuje žalobcovi. Zároveň z obsahu rozhodnutia vyplýva, že dňa 27.10.2023 nemecký partnerský úrad zamietol dožiadanie o prijatie žalobcu späť z dôvodu, že Nemecko sa nepovažuje za zodpovedný štát, keďže žalobca bol dňa 05.04.2018 letecky vyhostený z Nemecka do krajiny pôvodu.

9. Dňa 13.11.2023 o 11.10 hod. bol žalobca pred útvarom policajného zaistenia v Sečovciach (po prepustení zo zaistenia) kontrolovaný a predvedený žalovaným späť na útvar v Sečovciach, po zistení, že sa zdržiava na území bez oprávnenia a bez dokladu. Po predvedení žalovaný ustálil štátnu príslušnosť žalobcu – Iracká republika, lustráciami v informačných systémoch zistil, že žalobca je vedený v informačnom systéme IS MIGRA.

10. Dňa 13.11.2023 od 11.30 hod. do 11.45 hod. žalovaný v útvare policajného zaistenia v Sečovciach vykonal vypočutie žalobcu (viď zápisnica o podanom vyjadrení), ktorý okrem iných - na otázku žalovaného prečo opustil domovskú krajinu uviedol, že si chce zarobiť viac peňazí a mať sa lepšie, - na otázku aká je jeho cieľová krajina uviedol, že nechce ísť nikam ďalej, - na otázku akým spôsobom chce získať finančné prostriedky na život, čo chce robiť na Slovensku uviedol, že počká či mu schvália žiadosť o azyl a potom uvidí, - na otázky či mu hrozí v krajine pôvodu prenasledovanie, mučenie, kruté neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, resp. či mu bol uložený v krajine pôvodu trest smrti alebo je predpoklad jeho uloženia uviedol, že sa tam nechce vrátiť, - na otázku, či žiadal o azyl v niektorom členskom štáte EÚ uviedol, že žiadal v Nemecku a Grécku, - na otázku, či chce požiadať o azyl na území Slovenskej republiky uviedol, že áno chce požiadať o azyl tu v Sečovciach.

11. Dňa 13.11.2023 o 11.50 hod. žalovaný rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu z dôvodu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (viď rozhodnutie č. PPZ-HCP- BA5-10873-010/2023-AV zo dňa 13.11.2023), t. j. z dôvodu, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. V rozhodnutí neurčil lehotu na vycestovanie ani krajinu do ktorej má vycestovať, v rozhodnutí uložil žalobcovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 3 rokov. Prevzatie rozhodnutia žalobca odmietol podpísať.

12. Dňa 13.11.2023 od 12.05 hod. do 12.20 hod. žalovaný v útvare policajného zaistenia v Sečovciach opätovne vykonal vypočutie žalobcu (viď zápisnica o podanom vyjadrení) a žalobca na otázky odpovedal obdobne ako pri svojom vyjadrení v čase o 11.30 hod. toho istého dňa.

13. Dňa 13.11.2023 o 12.30 hod. žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu na dobu najviac do 13.01.2023, z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (viď. rozhodnutie č. PPZ-HCP- BA5-10873-013/2023-AV zo dňa 13.11.2023), t. j. na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Žalobca bol umiestnený v útvare policajného zaistenia v Sečovciach. Žalovaný v odôvodnení tohto rozhodnutia o zaistení uviedol, že riziko úteku u žalobcu bolo posúdené po spísaní zápisnice pred vydaním rozhodnutia o zaistení a je u žalobcu dôvodné, najmä preto, že v predmetnej zápisnici sa vyjadril, že jeho cieľovou krajinou je Nemecko a ak by bol prepustený cestoval by do Nemecka a taktiež preto, že žalobca nedisponuje cestovným dokladom, nemá udelený pobyt v Slovenskej republike a ani v inom členskom štáte EÚ a v rozhodnutí o administratívnom vyhostení mu bol uložený zákaz vstupu. Žalovaný v rozhodnutí neoznačil krajinu do ktorej mieni žalobcu pri výkone administratívneho vyhostenia vyhostiť, na odôvodnenie stanovenej lehoty zaistenia uviedol, že počas nej bude zabezpečovať technicko-personálne zabezpečenie návratu, po zaistení sa budú vykonávať úkony ako preštudovanie spisového materiálu, lustrácie v príslušných informačných systémoch, kontaktovanie zastupiteľského úradu prostredníctvom Konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a po potvrdení totožnosti sa pristúpi k samotnému procesu realizácie vyhostenia. Žalovaný nezistil možnosť vyčerpania iných alternatív k zaisteniu z dôvodu, že žalobca nedisponuje finančnými prostriedkami na pokrytie výdavkov spojených s ubytovaním do doby realizácie výkonu administratívneho vyhostenia, a nevie si zabezpečiť ubytovanie na území Slovenskej republiky.

14. Dňa 15.11.2023 bolo žalovanému doručené oznámenie útvaru policajného zaistenia v Sečovciach, že žalobca dňa 15.11.2023 požiadal o azyl z dôvodu obavy o život.

15. Dňa 16.11.2023 od 11.40 hod do 11.50 hod. žalovaný v útvare policajného zaistenia v Sečovciach vykonal vypočutie žalobcu, pri ktorom ho oboznámil, že požiadanie o azyl nie je dôvodom na jeho prepustenie zo zaistenia, nakoľko podľa § 11 ods. 1 a § 12 ods. 1 zákona o azyle účel zaistenia naďalej trvá a to až do uplynutia 60 dní od začatia konania o udelenie azylu, a preto bude účel jeho zaistenia zmenený a vyzval žalobcu či sa k tomuto chce vyjadriť, na čo žalobca uviedol, že nemá k tomu čo povedať. Ďalej žalobca na otázky žalovaného uviedol, že nemá finančné prostriedky a nevie si zabezpečiť ubytovanie, v ostatnom dal žalovaný možnosť prizvať k úkonu splnomocnenca, vyrozumieť zastupiteľský úrad a oboznámiť sa s podkladmi zaistenia

16. Dňa 16.11.2023 o 11.55 hod. žalovaný vydal rozhodnutie o zaistení žalobcu na dobu najviac do 16.02.2023, z dôvodu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov (viď rozhodnutie č. PPZ- HCP-BA5-10873-023/2023-AV zo dňa 16.11.2023), teda z dôvodu, že ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. b), ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, a existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Žalobca zostal naďalej umiestnený v útvare policajného zaistenia v Sečovciach.

17. Žalovaný v odôvodnení tohto rozhodnutia o zaistení uviedol, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca podal žiadosť o azyl výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, nakoľko požiadal o azyl až po zaistení v ÚPZC Sečovce v čase, kedy existoval reálny predpoklad realizácie výkonu administratívneho vyhostenia. Poukázal na vyjadrenie žalobcu v zápisnici o podaní vyjadrenia pred vydaním rozhodnutia o zaistení, kde na otázku či chce požiadať o azyl na území Slovenskej republiky odpovedal, že áno a tiež sa vyjadril, že z Iraku odišiel kvôli ekonomickej situácii.

18. Ďalej žalovaný k dobe zaistenia uviedol, že žalobcu zaistil do 16.02.2004 a počas uvedenej doby bude Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky posudzovať žiadosť žalobcu o udelenie azylu.

19. Tiež uviedol, že vzhľadom na existenciu vyššie uvedeného podozrenia vo vzťahu k cieľu ním podanej žiadosti o azyl nerozhodol o prepustení žalobcu a jeho následnom prevoze do záchytného tábora v Humennom (pozn. tábora pre žiadateľov o azyl).

20. Žalovaný, ako uviedol, pri hodnotení účelnosti zaistenia vychádzal najmä z obsahu vyjadrení žalobcu (v dvoch zápisniciach zo dňa 13.11.2023 o podanom vyjadrení pred rozhodnutím o administratívnom vyhostení a pred rozhodnutím o zaistení), v ktorých uviedol, že z domovskej krajiny odišiel z dôvodu, že chce zarobiť viac peňazí a mať sa lepšie. Žalovaný zdôraznil, že „účastníkovi konania bola daná možnosť požiadať o azyl na území Slovenskej republiky, na čo vypovedal, že požiada o udelenie azylu a uvidí, či mu bude udelený. Avšak svoju žiadosť o udelenie azylu podal až v ÚPZC Sečovce.“ Žalovaný podotkol, že žalobca cestoval viacerými členskými štátmi EÚ, ktoré sú bezpečné krajiny a v žiadnom štáte nepodal žiadosť o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život a žiadosť podal až po zadržaní na území Slovenskej republiky a začatí konania o jeho administratívnom vyhostení na územie Iraku, čo je jeho domovská krajina. Žalovaný tiež uviedol, že „nepovažuje žiadosť žalobcu o udelenie azylu za dôvodnú, ale iba ako prostriedok, ktorý by zmaril proces administratívneho vyhostenia“.

21. Konštatoval trvanie účelu zaistenia ako aj trvanie účelnosti zaistenia s poukazom na možnosť Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodnúť do 60 dní od začatia konania o žiadosti o azyl podľa § 11 ods. 1 a § 12 ods. 1 zákona o azyle a existenciu reálneho predpokladu, že bude možné realizovať výkon vyhostenia žalobcu v rámci maximálnej zákonnej lehoty zaistenia.

22. Ďalšou súčasťou administratívneho spisu sú okrem listín už vyššie označených, žaloba, žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci a rozhodnutie o nej a vyjadrenie žalovaného.

23. Žalobca v podanej žalobe namieta nezákonnosť trvania zaistenia z dôvodu, že rozhodnutie, na základe ktorého je držaný v zaistení vychádza z nesprávnych a nedostatočných skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, tiež neobsahuje presvedčivé a riadne odôvodnenie naplnenia účelu zaistenia.

24. Žalobca poukázal na to, že zo samotného rozhodnutia o zaistení vyplýva a je v ňom potvrdené, že žalobca žiadal pred žalovaným o azyl už v priebehu konania o zaistení dňa 13.11.2023, čo vyplýva aj z obsahu zápisnice, a nie až 15.11.2023, kedy bolo iba formálne prijaté jeho vyhlásenie o azyle zariadením pre cudzincov. Nie je zrejmé, prečo žalovaný alebo zariadenie neprijalo vyhlásenia o azyle žalobcu už dňa 13.11.2023, kedy sa tam nachádzal tlmočník, keďže žalovaný vykonával so žalobcom úkony.

25. Tiež poukázal na to, že z rozhodnutia o zaistení nevyplývajú ani ďalšie skutočnosti, a to že žalobca bol v minulosti zaistený za účelom tzv. dublinského konania vo vzťahu k Nemecku, pričom toto konanie skončilo zastavením z dôvodu odmietnutia zodpovednosti Nemecka a preto bol žalobca po prepustení z útvaru policajného zaistenia kontrolovaný na ulici zo zaistenia realizovaného na uvedený iný účel.

26. Žalobca zároveň uviedol, že čakal na výsledok tzv. dublinského konania pretože ak by bol v priebehu dublinského konania, ešte pred jeho skončením požiadal o azyl na území Slovenskej republiky, v azylovom konaní by sa tak či onak musela najskôr vyriešiť otázka zodpovednosti tohto-ktorého členského štátu za jeho azylovú žiadosť (medzi Nemeckom a Slovenskom) a až následne by migračný úrad pokračoval v azylovom konaní (až potom ak by Nemecko odmietlo zodpovednosť). Uviedol, že tento jav je úplne prirodzený a nie účelový, ako to navodzuje žalovaný.

27. Podľa žalobcu žalovaný bez individuálneho posúdenia všetkých relevantných okolností dospel k záveru o účelovosti žiadosti žalobcu o azyl. Najmä sa opomenul zaoberať potencionalitou priznania mu medzinárodnej ochrany minimálne vo forme doplnkovej ochrany vzhľadom na individuálne okolnosti žalobcu aj vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v jeho domovskej krajine. Uviedol, že na území Iraku je preukázateľne youtuberom, za čo čelí prenasledovaniu a v tejto veci už rozsiahlo vypovedal pred migračným úradom. A poukázal na všeobecne dostupné informácie o bezpečnostnej situácii v Iraku (správy Agentúry EÚ pre azyl o Irackej republike a odporúčania Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR) ako aj počty udelených azylov či doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky štátnym príslušníkov Iraku v roku 2023 zverejnené na webovej stránke migračného úradu.

28. Na záver žalobca zdôraznil, že nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia, na základe ktorého je zistený nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjdením žalovaného.

29. Žalovaný v predloženom vyjadrení k žalobe na podporu správnosti jeho záverov o účelovosti žiadosti žalobcu o azyl uviedol, že ak žalobca mienil žiadať o azyl až po skončení tzv. dublinského konania mal tak urobiť hneď po tom ako mu oznámený výsledok toho konania dňa 10.11.2023, podľa ktorého bolo dublinské konanie zastavené a žalobca tým získal vedomosť, že do Nemecka nebude vrátený. Žalobca však o azyl požiadal až po oznámení rozhodnutia migračného úradu a až po tom, ako bol opätovne riešený hliadkou mobilnej jednotky žalovaného.

30. Žalovaný zotrval na tom, že dostatočne skúmal a zistil skutkový stav a náležite odôvodnil rozhodnutie o zaistení. Poukázal na to, že žalobcovi bola daná možnosť požiadať o azyl, ktorú nevyužil a o azyl požiadal až po tom, ako bola dňa 14.11.2023 pracovníkmi útvaru v Sečovciach spracovaná žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu, ktorý je potrebný k vyhosteniu. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že žalobca nemal záujem žiadať o azyl alebo o jednu z foriem medzinárodnej ochrany, či už na území Slovenskej republiky alebo taktiež v prvej bezpečnej krajine, teda Grécku. A rozhodnutie požiadať o azyl na území Slovenskej republiky učinil až v momente, kedy začalo byť zrejmé, že existuje vysoká pravdepodobnosť úspešnej realizácie administratívneho vyhostenia. Uvedené zakladá podľa žalovaného vysokú mieru podozrenia o účelovosti žiadosti o azyl. V tejto súvislosti poukazuje aj na nesplnenie podmienok pre voľbu alternatív zaistenia.

31. K tvrdeniu zástupcu žalobcu, že už dňa 13.11.2023 došlo k vyhláseniu žalobcu o azyl, žalovaný uviedol s poukazom na § 3 ods. 2 zákona o azyle, že nie je orgánom príslušným na prijatie vyhlásenia o azyle.

32. Žalovaný tiež uvádza, že žalobca vo svojich vyjadreniach, o ktorých boli vyhotovené zápisnice č. (...)009/2023-AV a (...)012/2023-AV neuviedol také skutočnosti, na základe ktorých by žalovaný mohol predpokladať veľkú pravdepodobnosť udelenia azylu. Keď žalobca uviedol iba ekonomické dôvody opustenia domovskej krajiny a k otázke o hroziacich bezpečnostných rizikách v prípade návratu uviedol, že mu také nehrozia, len sa tam nechce vrátiť, teda neuviedol ani žiadne dôvody, ktoré by predstavovali prekážku administratívneho vyhostenia. Preto podľa žalovaného účel aj účelnosť zaistenia naďalej trvá.

33. K dôvodnosti určenej doby zaistenia žalovaný zopakoval obdobne ako v rozhodnutí o zaistení, že takáto doba je potrebná na preštudovanie spisu pracovníkmi útvaru policajného zaistenia Sečovce a následné vykonanie úkonov k potvrdeniu totožnosti žalobcu spolu s vystavením náhradného cestovného dokladu, k čomu je potrebná súčinnosť príslušných autorít Irackej republiky a preto tieto úkony budú trvať určitý čas a nie je možné ich urýchliť.

34. Žalovaný zdôraznil, že účelnosť a efektívnosť, a teda reálna možnosť naplnenia účelu zaistenia naďalej trvá.

35. K poukazu žalobcu na všeobecne dostupné správy o bezpečnostnej situácii v Iraku uviedol, že odporúčania Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (na ktoré okrem iných žalobca poukázal) je určené pre občanov Slovenskej republiky, pričom mieru rizika pri cestovaní do Irackej republiky nemožno chápať všeobecne a uplatňovať ju na občanov SR a občanov Irackej republiky rovnako. Podľa žalovaného treba brať v úvahu, že žalobca disponuje osobnou a miestnou znalosťou vo svojej domovskej krajine, na základe čoho sa môže vyvarovať akýmkoľvek stretom s ozbrojenými zložkami, prípadne inému nebezpečenstvu, ktoré v jeho domovskej krajine môže hroziť. Na záver k tejto časti svojho vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že pokiaľ má žalobca skutočnú obavu o svoj život v Irackej republike, mohol požiadať o jednu z foriem medzinárodnej ochrany už v prvej bezpečnej krajine.

36. Na záver žalovaný uviedol, že vzhľadom k tomu, že v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci nefiguruje žiadne meno tlmočníka, má za to, že žalobca vo vzťahu k svojmu zástupcovi podpísal dokumenty ktorým nerozumie a je možné sa domnievať, že mohol byť zo strany svojho zástupcu uvedený do omylu nakoľko nemusel v plnej miere rozumieť jednotlivým úkonom zo strany Centra právnej pomoci.

II. Relevantná právna úprava

37. Podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (predtým aj ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“),

policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

38. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. (pozn. Osobitným predpisom je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov).

39. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie,

40. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

41. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní.

III. Posúdenie veci správnym súdom

42. Správny súd v Košiciach ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia podľa , posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi ( ), preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia o zaistení zo dňa 16.11.2023, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu ( ) dospel k záveru o dôvodnosti žaloby a potrebe bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia podľa .

43. Správny súd o žalobe rozhodol podľa na pojednávaní dňa 12.01.2024 uskutočnenom do siedmich pracovných dní od predloženia žaloby, na ktorom sa nezúčastnil žalobca, jeho právny zástupca ako ani žalovaný, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili. Súd vzhľadom na neprítomnosť účastníkov konania, ich zástupcov a verejnosti vyhlásil rozsudok postupom podľa veta druhá, vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli.

44. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca bol zaistený v období od 18.09.2023 do 13.11.2023, 10.45 hod. (kedy bol prepustený) z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, t. j. na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku, v období od 13.11.2023 o 12.30 hod. do 16.11.2023 z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov t. j. na účel výkonu administratívneho vyhostenia, a aktuálne v období od 16.11.2023 (kedy bol zmenený dôvod zaistenia, bez prepustenia) doposiaľ z dôvodu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, t. j. z dôvodu, že ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. b), ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

45. Správny súd z administratívneho spisu vzhľadom na časovú nadväznosť jednotlivých úkonov žalovaného tiež zistil, že žalobca bol obratom po prepustený zo zaistenia na príkaz žalovaného pre zánik prvého dôvodu zaistenia (tzv. dublinského konania) ešte pred útvarom policajného zaistenia v Sečovciach opätovne kontrolovaný a predvedený späť do tohto útvaru. Pričom zjavne išlo o predvedenie za účelom jeho administratívneho vyhostenia a opätovného zaistenia na účel výkonu administratívneho vyhostenia, keďže o neoprávnenosti zdržiavania žalobcu na území Slovenskej republiky žalovaný už mal nespornú vedomosť zo svojich predchádzajúcich úkonov.

46. Osobitne podstatnou sa javí skutočnosť, že žalobca už pri svojom prvom vypočutí a totožne aj druhom vypočutí (realizovanom po tomto predvedení priamo v útvare policajného zaistenia v Sečovciach príslušného na prijatie vyhlásenia o azyle) na otázku žalovaného, aká je jeho cieľová krajina uviedol, že nechce ísť nikam ďalej, na otázku, akým spôsobom chce získať finančné prostriedky na život, čo chce robiť na Slovensku uviedol, že počká či mu schvália žiadosť o azyl a potom uvidí, a na otázku, či chce požiadať o azyl na území Slovenskej republiky uviedol, že áno chce požiadať o azyl tu v Sečovciach. Keď žalovaný tieto vyjadrenia žalobcu nevyhodnotil ako žiadosť o azyl, dôvodiac vo svojom vyjadrení k žalobe tým, že na to nebol príslušným, takýto postup sa javí ako formalistický vzhľadom na miesto realizácie vypočutia. Zároveň takýto postup sa javí aj ako účelový, nakoľko po vyhlásení žalobcu o azyle už nemohli byť naplnené podmienky pre rozhodovanie o administratívnom vyhostení a zaistení žalobcu na účel jeho výkonu, resp. ani podmienky pre prolongovanie zaistenia z takého dôvodu pri neskoršej zmene statusu žalobcu na žiadateľa o azyl. Preto posudzovanú zákonnosť trvania zaistenia žalobcu už spochybňuje opísaný predchádzajúci postup žalovaného, inak povedané, nie je obhájiteľná zákonnosť zaistenia, ktorému predchádzal formalistický a účelový postup konajúceho správneho orgánu smerujúci k zaisteniu žalobcu.

47. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru zákonné, musí byť efektívne a účelné. Jedná sa o kumulatívne podmienky a preto musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody cudzinca.

48. Existencia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení cudzinca je formálnym predpokladom zákonnosti pozbavenia osobnej slobody cudzinca zaistením na účel výkonu administratívneho vyhostenia.

49. Materiálnym predpokladom zákonnosti pozbavenia osobnej slobody cudzinca na účel výkonu administratívneho vyhostenia je jeho účelnosť a efektívnosť. Pričom esencionálnou súčasťou zákonnej požiadavky účelnosti a efektívnosti zaistenia je, (1) aby vykonanie právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení bolo reálne možné (reálna vyhostiteľnosť cudzinca), (2) na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, ako aj (3) vykonanie efektívnych úkonov zo strany správneho orgánu smerujúcich k naplneniu účelu zaistenia.

50. Tieto materiálne predpoklady zákonnosti zaistenia cudzincov na účel výkonu vyhostenia, musia byť splnené tak v čase vydania rozhodnutia o zaistení, ako aj počas celej doby trvania zaistenia, čomu zodpovedá aj povinnosť žalovaného vyjadrená v § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

51. Správny súd zdôrazňuje, že zaistenie z dôvodu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je prolongáciou už existujúceho zaistenia (okrem iných) na účel výkonu administratívneho vyhostenia (§ 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov) pri zmene statusu zaistenej osoby na žiadateľa o azyl. Z toho vyplýva, že v prípade zaistenia z označeného dôvodu už pri jeho vzniku, ako aj počas jeho trvania musia byť splnené všetky vyššie označené kritéria zákonnosti zaistenia pre účel výkonu administratívneho vyhostenia a súčasne aj ďalšie kritérium zákonnosti, a to existencia dôvodného podozrenia, že zaistená osoba podala žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jej administratívne vyhostenie.

52. Uvedené je možné vyjadriť aj tak, že existencia dôvodného podozrenia, že zaistená osoba podala žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jej administratívne vyhostenie, môže byť relevantná pre zákonnosť trvania zaistenia pre účel výkonu vyhostenia len za predpokladu, ak je zaistenie účelné a efektívne, teda sú naplnené min. vyššie označené zákonné kritéria účelnosti a efektívnosti zaistenia.

53. Samotné prebiehajúce konanie o žiadosti o azyl nie je zákonným dôvodom (účelom) zaistenia a jeho trvania, a neodôvodňuje ani účelnosť a efektívnosť zaistenia. Znamená len, že pred ukončením azylového konania je vylúčené faktické vykonanie vyhostenia. Prebiehajúce konanie o azyl neznamená, že orgán realizujúci zaistenie sám nie je povinný počas tejto doby sledovať účelnosť a efektívnosť zaistenia, teda vyhodnotiť vyhostiteľnosť cudzinca a vykonať úkony smerujúce k výkonu vyhostenia, čo v posudzovanom prípade zo strany žalovaného bolo opomenuté. Toto opomenutie potvrdzuje jednak

odôvodnenie samotného rozhodnutia o zaistení zo dňa 16.11.2023, aj obsah vyjadrenia žalovaného k žalobe a v ňom uvádzané dôvody na podporu účelnosti a efektívnosti zaistenia. A nakoniec aj samotný obsah predloženého administratívneho spisu, z ktorého nie je zrejmé ani vykonanie úkonov tvrdených žalovaným v jeho vyjadrení (spísanie žiadosti o vydanie náhradného cestovného dokladu) a už vôbec nie vykonanie akýchkoľvek ďalších úkonov smerujúcich k faktickému uskutočneniu vyhostenia žalobcu (napr. dožiadanie domovskej krajiny o súčinnosť pri vystavení náhradného cestovného dokladu a pod.).

54. Pokiaľ ide o požiadavku posúdenia vyhostiteľnosti cudzinca správny súd poznamenáva, že kritéria udelenia azylu či doplnkovej ochrany nie sú totožné s kritériami reálnej vyhostiteľnosti pre účely dôvodnosti trvania zaistenia, a už preto pasivita žalovaného v tomto smere sa javí ako neospravedlniteľná. Žalovaný sa opomenul, a dokonca podľa obsahu jeho vyjadrenia k žalobe odmietol, sa náležite zaoberať bezpečnostnou situáciou v Iraku ako možnou prekážkou reálnej vyhostiteľnosti žalobcu. Argument žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe, „že žalobca disponuje osobnou a miestnou znalosťou vo svojej domovskej krajine, na základe čoho sa môže vyvarovať akýmkoľvek stretom s ozbrojenými zložkami, prípadne inému nebezpečenstvu, ktoré v jeho domovskej krajine môže hroziť“, rozhodne nenapĺňa požiadavku náležitého vyhodnotenia prípadných prekážok vyhostenia do domovskej krajiny. Žalovaný sa tiež opomenul zaoberať vyhodnotením správania Irackej republiky pri poskytovaní súčinnosti pri zabezpečovaní náhradných cestovných dokladov, pričom z administratívneho spisu nevyplýva, že by vôbec žalovaný o takúto súčinnosť požiadal (čo svedčí aj o opomenutí vykonania úkonov reálne smerujúcich k vyhosteniu).

55. Správny súd dospel k záveru, že už absencia naplnenia zákonnej požiadavky účelnosti a efektívnosti zaistenia sama osebe odôvodňuje nezákonnosť trvania zaistenia. Napriek tomu vo vzťahu k naplneniu ďalšej podmienky pre trvanie zaistenia - existencii dôvodného podozrenia, že zaistená osoba podala žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jej administratívne vyhostenie, ktorá ako už bolo uvedené môže byť relevantná len pri účelnom a efektívnom zaistení, správny súd uvádza, že závery žalovaného sa javia ako vnútorne rozporné a nemajúce oporu v administratívnom spise. Pokiaľ žalovaný dôvodí existenciu dôvodného podozrenia z účelovosti žiadosti o azyl tým, že žalobca požiadal o azyl len po tom, ako bola pracovníkmi útvaru policajného zaistenia v Sečovciach spísaná žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu (pozn. úkon, ktorý v administratívnom spise nemá žiadnu stopu) a týmto momentom považoval žalobca hrozbu vyhostenia za reálnu, správny súd poukazuje na rozpornosť takejto úvahy žalovaného s jednoznačne prejavenou vôľou žalobcu zotrvať na území Slovenskej republiky a žiadať o azyl už pri jeho vypočutí dňa 13.11.2023. Ďalej pokiaľ žalovaný dôvodí existenciu dôvodného podozrenia z účelovosti žiadosti o azyl tým, že žalobca o azyl nepožiadal obratom potom ako mu muselo byť 10.11.2023 po oboznámení sa s rozhodnutím migračného úradu o zastavení tzv. dublinského konania známe, že do Nemecka nebude odovzdaný, uvedená úvaha žalovaného sa javí ako sporná z niekoľkých hľadísk. V prvom rade z administratívneho spisu vôbec nie je zrejmé a preukázané, že v označený deň, prípadne iný deň bol žalobca riadne oboznámený z obsahom toho rozhodnutia a jeho dôsledkami. Predmetné rozhodnutie je vyhotovené v slovenskom jazyku a podmienkou relevantného oboznámenia žalobcu s ním je, aby mu bolo oboznámené v jazyku ktorému rozumie, čo preukázané nebolo. Takáto úvaha žalovaného tiež odporuje právu cudzinca žiadať o azyl slobodne a v čase keď sám dospeje k takému rozhodnutiu, čo sa nesporne stalo pri jeho vypočutí 13.11.2023 po jeho opätovnom predvedení obratom po jeho prepustení zo zaistenia a predtým ako bolo rozhodnuté o jeho administratívnom vyhostení.

56. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

57. Správny súd na základe uvedených záverov a berúc do úvahy závažný zásah do osobnej slobody žalobcu trvaním jeho zaistenia dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, preto podľa , nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

58. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému tak, ako to je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.