Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-9Sa-23-2021.pdf
PDF · 97.82 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-9Sa/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom A. A. A. v právnej veci žalobcu: B. C., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/X, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária Juristi, s.r.o., so sídlom Krivá 3, 040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej číslo: 631 004 6226 0 zo dňa 7. júla 2021, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa X. XXXX XXXX zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj „žalovaná“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v účinnom znení (ďalej aj ako „zákon o sociálnom poistení“). Dôvodom zamietnutia žiadosti bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice konštatovaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) 30 %.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najmä vyplynulo, že
- posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zotrval na svojich záveroch;
- posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne v posudku zo dňa 29.06.2021 potvrdil vyššie uvedené závery o MPSVZČ na úrovni 30 %, pričom ako rozhodujúcim zdravotným postihnutím je chronický zápal podžalúdkovej žľazy – chronická pankreatitída (K86.1), ktoré je zaradené do kapitoly X, oddielu D, položky 9 písmena c) – chronické ochorenia podžalúdkovej žľazy podľa účinku na celkový stav organizmu s poruchami výživy, výrazná symptomatológia, zníženie výkonnosti organizmu, podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení;
- iné zdravotné postihnutia (sekundárny diabetes mellitus, vysoký krvný tlak, porucha metabolizmu lipidov, benígna hyperplázia prostaty, polyartritída) neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, a ani pri hodnotení vzájomných súvislostí nemajú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti žalobcu, z ktorého dôvodu nie je dôvod na zvýšenie MPSVZČ;
- sekundárna cukrovka je bez komplikácií, vysoký krvný tlak je dobre kompenzovaný liečbou a ostatné novozískané ochorenia v rámci hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva nespĺňajú kritériá dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.
II.
Správna žaloba, stanoviská
3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“), v ktorej navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V správnej žalobe najmä uviedol, že
- v súvislosti s výskytom diagnostikovaných prípadov ochorenia COVID-19 a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z.z. a § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, posudkový lekár posudzoval zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti, na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie;
- v čase odvolacieho konania bola už situácia v Slovenskej republike v súvislosti s ochorením COVID-19 stabilná, opatrenia prijaté v súvislosti s ochorením COVID-19 boli uvoľňované a preto mal možnosť posudkový lekár, za účelom náležitého zhodnotenia zdravotného stavu žalobcu určiť osobnú účasť žalobcu pri výkone lekárskej posudkovej činnosti;
- nakoľko žalobcovi bolo odopreté osobne sa zúčastniť posudkovej činnosti, mohlo to mať vplyv na záveroch posudkového lekára, najmä pridružené ochorenia žalobcu by mohli spôsobiť zvýšenie MPSVZČ o 10%;
- závažnosť ostatných zdravotných ochorení ovplyvňuje pokles MPSVZČ minimálne o 10%, čo by postačovala na schválenie jeho žiadosti o invalidný dôchodok;
- žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne je nepreskúmateľné, nemožno ho považovať za vecne správne, a to pre neúplne zistený skutkový stav veci;
- s poukazom na ust. § 71 ods. ods. 4 zákona o sociálnom poistení a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.11.2005 sp. zn. 4So/234/2004 závery posudkových lekárov sociálnej poisťovne o tom, že ochorenia žalobcu neznižujú jeho schopnosť výkonu sústavného zamestnania, v doterajšom konaní neboli náležité a objektívne preukázané, nakoľko sa posudkoví lekári stupňom vzdelania žalobcu, rozsahom zachovaných schopností, predchádzajúcim výkonom zárobkovej činnosti a možnosťou rekvalifikácie vôbec nezaoberali a nezohľadňovali tieto aspekty v súvislosti so zdravotným stavom žalobcu;
- posudky posudkových lekárov sú vzhľadom na závery odborných lekárskych vyšetrení nepresvedčivé pre posúdenie schopností žalobcu vykonávať sústavné zamestnanie;
- posudkoví lekári neprihliadli na pridružené zdravotné ochorenia žalobcu a dostatočne ich nevyhodnotili;
- na preukázanie schopnosti výkonu sústavného zamestnania je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie odbornými vyšetreniami ako aj doplnením posudkov posudkovej komisie o posúdení, či vzhľadom na jeho vek, predchádzajúci výkon zárobkovej činnosti, dosiahnuté vzdelanie, skúsenosti, schopnosti rekvalifikácie a jeho ochorenie nemá za následok zánik jeho schopností vykonávať sústavné zamestnanie v rozsahu predpokladanom v 29 ods. 3, resp. § 37 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení, či je vôbec schopný vykonávať pracovnú činnosť a ak áno, treba v posudku uviesť, aké konkrétne práce je žalobca schopný vykonávať s ohľadom na jeho zdravotný stav, vek, dosiahnuté vzdelanie, predchádzajúci výkon zárobkovej činnosti, schopnosť a možnosť rekvalifikácie.
4. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaná navrhla správnu žalobu zamietnuť. Ďalej najmä uviedla, že:
- posudkový lekár žalovanej sa v posudku zo dňa 29.06.2021 s nezvýšením MPSVZČ vysporiadal a riadne ho zdôvodnil;
- iné zdravotné postihnutia (sekundárny diabetes mellitus, vysoký krvný tlak, porucha metabolizmu lipidov, benígna hyperplázia prostaty, polyartritída) neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie a ani pri hodnotení vzájomných súvislostí nemajú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti žalobcu, z ktorého dôvodu nie je dôvod na zvýšenie MPSVZČ;
- sekundárna cukrovka je bez komplikácií, vysoký krvný tlak je dobre kompenzovaný liečbou a ostatné novozískané ochorenia v rámci hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva nespĺňajú kritériá dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu;
- pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol správne posúdený sú nedôvodné, vyvolané jeho subjektívnym presvedčením;
- zdravotný stav žalobcu bol posúdený v jeho neprítomnosti, pretože z dôvodu pandemickej krízovej situácie sa posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti v súlade s § 293eu v spojení s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení nevykonáva.
5. Vo vyjadrení zo dňa 16.11.2021 žalobca zotrval na žalobnej argumentácii a zdôraznil, že predložené lekárske správy neboli posúdené vo vzájomnej súvislosti s jeho vekom, dosiahnutým vzdelaním, predchádzajúcim výkonom zárobkovej činnosti a možnosťou rekvalifikácie.
6. Správny súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 15.01.2024, na ktorom účastníci konania zotrvali na svojej právnej argumentácii a konečných návrhoch.
III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
7. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
8. Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
9. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
10. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
11. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
12. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
13. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
14. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
15. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení, počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
16. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 199 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
17. V konaní o preskúmanie rozhodnutí žalovaného o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona o sociálnom poistení) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
18. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej
- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.
19. Posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 zákona o sociálnom poistení pritom nemôže pozostávať len z podradenia zdravotného postihnutia, ktoré je podľa posudkového lekára rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pod niektoré zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení), ale treba brať aj zreteľ na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení). Pokles sa pritom (§ 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení) posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a liečby, komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolenie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
20. Podklady pre rozhodnutie v predmetnej veci nezodpovedajú požiadavkám citovaného ustanovenia § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pretože neboli vyhodnotené a v rozhodnutí zdôvodnené výsledky komplexných funkčných vyšetrení sťažovateľa, zostávajúca schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (záveru o schopnosti vykonávať práce podľa dosiahnutého vzdelania a pracovných zručností v posudku zo dňa 12.02.2021 chýba akákoľvek preskúmateľná úvaha), či možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie, či rekvalifikácie. Obmedzenie sa v dôvodoch rozhodnutia žalovanej len na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nemožno považovať za postačujúce zdôvodnenie rozhodnutia o nepriznaní invalidného dôchodku, zodpovedajúce kritériám jeho preskúmateľnosti zo všetkých hľadísk uvedených v § 71 zákona o sociálnom poistení.
21. V preskúmavanej veci posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie považoval chronický zápal podžalúdkovej žľazy – chronická pankreatitída (K86.1), ktoré je zaradené do kapitoly X, oddielu D, položky 9 písmena c) – chronické ochorenia podžalúdkovej žľazy podľa účinku na celkový stav
organizmu s poruchami výživy, výrazná symptomatológia, zníženie výkonnosti organizmu, podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Sekundárna cukrovka je bez komplikácií, vysoký krvný tlak je dobre kompenzovaný liečbou a ostatné novozískané ochorenia v rámci hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva nespĺňajú kritériá dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Napriek uvedeniu aj ďalších zdravotných postihnutí (porucha metabolizmu lipidov, benígna hyperplázia prostaty, polyartritída), tieto v lekárskych posudkoch z hľadiska prípadného zvýšenia MPSVZČ hodnotené neboli.
22. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že iné zdravotné postihnutia (sekundárny diabetes mellitus, vysoký krvný tlak, porucha metabolizmu lipidov, benígna hyperplázia prostaty, polyartritída) neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie a ani pri hodnotení vzájomných súvislostí nemajú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti žalobcu, z ktorého dôvodu nie je dôvod na zvýšenie MPSVZČ. Zo samotných rozhodnutí a posudkov však nevyplýva preskúmateľná úvaha o tom, ako boli vyššie naznačené vzájomné súvislosti hodnotené. Nie je pritom úlohou správneho súdu dopĺňať vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovanej, ani dopĺňať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu už v administratívnom konaní pred vydaním rozhodnutia.
23. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú požiadavku žalobcu na aplikáciu § 29 ods. 3 a § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje zákon o sociálnom poistení, ktorý nahradil zákon č. 100/1988 Zb., pričom žalobca neuviedol dôvod, pre ktorý by sa na jeho prípad mala vzťahovať predchádzajúca právna úprava, a ani pre súd takáto skutočnosť z obsahu administratívneho spisu nevyplynula. 24. Správny súd nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď posudkový lekári sociálneho poistenia ústredie zhodnotili zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti, nakoľko takýto postup v tom čase (t.j. k 15.02.2021, 21.06.2021 a 29.06.2021) umožňovala právna úprava § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
25. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p., nakoľko žalovaná nedostatočne vyhodnotila vplyv ostatných zdravotných postihnutí na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a podklady pre rozhodnutie žalovanej v danom prípade nezodpovedajú požiadavkám ustanovenia § 71 ods. 4 písm. b) zákona, pretože z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, či správny orgán prihliadol na zostávajúcu schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, či možnosť poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že celkom úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania správny súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 171 ods. 2 S.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.