Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2Co-21-2019.pdf
PDF · 75.09 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/21/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, zastúpený: JUDr. Ivo Babjak, advokát so sídlom Sov. hrdinov 200/33, Svidník, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený HMG LEGAL, s.r.o. so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava, IČO: 35 885 459, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 16.392,40 Eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 5.10.2018, č. k. 3Csp/27/2018-98 jednohlasne takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 16.392,40 Eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 983,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný poskytol žalobcovi úver k ČSOB H. karte vo výške 40.000 Sk s čerpaním od 12.6.2007. Následne žalobca požiadal dňa 5.5.2009 o zmenu výšky úverového limitu na 3.000 Eur, čo žalovaný akceptoval. Žalovaný 20.8.2013 vyzval žalobcu k úhrade dlhu zo zmluvy o úvere k P. H. karte, ktorý vyčíslil na sumu 98.524,86 Eur s prísl.. Listom z 21.11.2013 žalovaný zosplatnil pohľadávku z tohto úveru. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaný zriadil pre žalobcu bežný účet, nebolo sporné, že žalobca čerpal finančné prostriedky v celkovej výške 162.219,51 Eur a v prospech žalovaného uhradil sumu 178.611,91 Eur. V predchádzajúcom konaní vedenom medzi stranami sporu bolo konštatované, že zmluva neobsahuje náležitosť predpokladanú § 4 ods. 2 písm. g/ z. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobca úver žalovanému preplatil o sumu 16.392,40 Eur, čo je výška bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Zamietol v časti žalobu ohľadom úroku z omeškania a vyporiadal sa s námietkou premlčania uplatneného nároku tak, že žalobca sa dozvedel až v priebehu konania OS Svidník, sp. zn. 7C/236/2015 aká bola výška čerpaného a zaplateného úveru, a preto nárok premlčaný byť nemôže. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 CSP a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch.
3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uvádza, že nie je správne rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom príslušenstva pohľadávky, pokiaľ ide o úrok z omeškania, keďže tento je možné priznať len v zákonnej výške. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s okamihom kedy bol žalovaný povinný žalobcovi bezdôvodné obohatenie vrátiť, v dôsledku čoho nie
je objektívne možné zistiť, kedy sa žalovaný dostal po prvýkrát do omeškania. Zdôrazňuje, že žalobca žalovaného nevyzval na splnenie si svojho peňažného záväzku, ale tento nárok uplatnil priamo žalobou. Poukazuje na to, že nie je správna výška úrokovej sadzby a ani okamih, kedy sa mal dostať žalovaný do omeškania. Vytýka súdu prvej inštancie tiež tú skutočnosť, že sa nedostatočne vyporiadal so vznesenou námietkou premlčania a nijakým spôsobom sa nezaoberal tým, či uplynula objektívna premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku. Súd prvej inštancie opomenul zobrať do úvahy tú skutočnosť, že len subjektívna lehota nie je určujúca pre posúdenie premlčania nároku. Pre v konaní úspešné uplatnenie námietky premlčania, táto vôbec nemusí začať plynúť, pokiaľ už uplynula zákonom stanovená objektívna premlčacia doba. Naviac súd prvej inštancie skonštatoval, že pokiaľ ide o platenie úrokov z omeškania, nárok žalobcu je sčasti premlčaný, čo je napokon ale v rozpore s ďalším odôvodnením rozhodnutia.
4. Žalobca navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Zdôrazňuje, že žalobu podal 30.11.2017, teda v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tak premlčaný byť nemôže. Zdôrazňuje, že v predchádzajúcom konaní sa žalobca dozvedel o tom, že žalovanému zaplatil viac ako mal a na základe toho uplatnil nárok v tomto konaní.
5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku, ktorý je nepreskúmateľný pre absenciu dostatočných dôvodov, keď zároveň je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie o veci.
6. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobcovi úver k P. H. karte vo výške 40.000 Sk s možnosťou čerpania od 12.6.2007 a následne žalobca požiadal dňa 5.5.2009 o zmenu výšky úverového limitu na 3.000 Eur, čo žalovaný akceptoval. Keďže žalobca neplnil povinnosti plynúce z tohto zmluvného vzťahu, žalovaný zosplatnil pohľadávku z tohto úveru ku dňu 20.11.2013, nebolo sporné, že v tejto súvislosti žalobca čerpal finančné prostriedky v celkovej výške 162.219,51 Eur a v prospech žalovaného uhradil sumu v celkovej výške 178.611,91 Eur.
7. Súd prvej inštancie ďalej správne vyhodnotil vzťah z takto uzatvorenej zmluvy o úvere ako spotrebiteľský, ktorý je potrebné posúdiť v zmysle predpokladov § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a z. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy. V predchádzajúcom konaní, ktoré bolo vedené medzi stranami sporu na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7C/236/2015, konajúci súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva neobsahuje zákonnú náležitosť vyplývajúcu z § 4 ods. 2 písm. g/ z. č. 258/2001 Z.z., a teda uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, v dôsledku čoho bol úver kvalifikovaný ako bezúročný a bezpoplatkový a žaloba žalobcu o zaplatenie istiny 3.514,55 Eur s prísl. bola zamietnutá rozsudkom zo dňa 16.10.2017, č. k. 7C/236/2015-200, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2017.
8. V tomto konaní žalobca vo vzťahu k žalovanému žiada vydať bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) a žalovaný v tejto súvislosti uplatnil námietku premlčania.
9. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (§ 107 ods.1 Občianskeho zákonníka) a objektívna (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného, týkajúcu sa jeho vedomostí o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
10. V tejto súvislosti sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť oprávneného subjektu (do pozornosti tiež nález ÚS ČR II. 2460/17). V danej veci bezdôvodné obohatenie vzniklo z absencie zákonných náležitostí zmluvy. Je logické sa domnievať, že spotrebitelia by asi sotva platili, ak by mali vedomosť, že platiť nemajú. Subjektívna premlčacia doba tak začína plynúť odo dňa, kedy sa oprávnený skutočne dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto zaň zodpovedá, čo v prejednávanej veci súvisí s priebehom konania Okresného súdu Svidník, sp. zn. 7C/236/2015.
11. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu (§ 107 ods. 2 OZ), v 10 ročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať v čase získania bezdôvodného obohatenia. Ak nie sú splnené podmienky na 10 ročnú premlčaciu dobu, platí 3 ročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil.
12. Je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného v tom zmysle, že súd prvej inštancie sa v preskúmavanom rozhodnutí nijakým spôsobom nevyporiadal s plynutím objektívnej premlčacej doby. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu. V takom prípade ide o nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené stranám, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd preto postupom podľa §389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie tak, ako to určuje ust. § 391 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi uplatnený nárok žalobcu pri dôslednom posúdení vznesenej námietky premlčania žalovaným, pokiaľ ide o plynutie subjektívnej a najmä objektívnej premlčacej doby pri žiadanom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.