Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-132-2019.pdf
PDF · 83.64 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/132/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: L. C., nar. XX. T. XXXX, R. XXXX, XXX XX A., prechodne bytom F. XXX, XXX XX W., o vymoženie 923,XX Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 15Er/1183/2XX3-34 zo dňa 12. decembra 2XX8, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 15Er/1183/2013-34 zo dňa 12. decembra 2018 z r u š u j e .
II. Exekučné konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým Uznesením č. k. 15Er/1183/2013-34 zo dňa 12. decembra 2018 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 19. septembra 2013 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na vymoženie istiny 923,01 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 12. apríla 2012, sp. zn. SR 12875/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. apríla 2012 a vykonateľnosť dňa 3. mája 2012. Medzi oprávneným a povinnou bola dňa 31. marca 2010 uzavretá Zmluva o úvere (ďalej len „Zmluva“). Exekučnému súdu bolo z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne, a mal za to, že Zmluvu uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti. Z obsahu Zmluvy na druhej strane nevyplývalo, že by povinná ako dlžník do zmluvného vzťahu s oprávneným vstupovala v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti, preto ju treba považovať za spotrebiteľa. Z uvedeného vyplýva, že Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Exekučnému súdu je navyše skutočnosťou známou z jeho úradnej činnosti, že v zmluvných formulároch oprávneného sa v obdobných prípadoch uvádza, že úver sa poskytuje na účely zamestnania, resp. povolania, a to aj v prípadoch, ak sú klienti trvale nezamestnaní, prípadne pracovne neaktívni ľudia. Oprávnený bol za takéto konanie opakovane sankcionovaný pokutami, pričom rozhodnutia správneho orgánu boli v správnom súdnictve následne odobrené aj z pohľadu dodržania zákonnosti (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/13/2014, sp. zn. 4Sžo/39/2014, sp. zn. 8Sžo/45/2014). Exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok, z ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol priznaný oprávnenému ako nárok zo zmenky. Stály rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodnúť o návrhu oprávneného vyvodil z rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v ustanovení bodu 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Ide o rozhodcovskú doložku alternatívnu, ktorá zásadne pripúšťala podanie návrhu aj na všeobecný súd, avšak exekučný súd napriek tomu doložku považoval za vyváženú, pretože vylučovala spotrebiteľa z možnosti dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už podal svoj návrh na rozhodcovský súd. Vo
svojich dôsledkoch bola predmetná rozhodcovská doložka spôsobilá vytvoriť neprekonateľnú prekážku pred uplatnením ústavného práva spotrebiteľa na prístup k súdu. Rozhodcovská doložka v tomto zmysle zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ rozhodcovský súd svoju právomoc konať a rozhodnúť v spore medzi zmluvnými stranami vyvodil z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže tvoriť spôsobilý exekučný titul v exekučnom konaní. Vzhľadom na absenciu materiálne vykonateľného exekučného titulu exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec exekučnému súdu na ďalšie konanie. Rozhodnutie exekučného súdu podľa oprávneného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oprávnený má za to, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd podľa oprávneného na zistený skutkový stav aplikoval okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aj ustanovenie § 45 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených dokladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa podľa oprávneného obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Oprávnený je však toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera exekučný súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Podľa oprávneného v prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZRK spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva ZRK. Postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uvádza, že má za to, že exekučný súd nesprávne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva / rozhodcovská doložka. Oprávnený totiž poukázal na skutočnosť, že s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasled. ZRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Exekučný súd podľa oprávneného dostatočne nezisťoval túto skutočnosť, čím zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 rozhodcovskej zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Zmluvné strany sa v zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta rozhodcovskej zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t. j. povinnej nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so Zmluvou na všeobecný súd. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. K odvolaniu sa vyjadril podaním zo dňa 18. marca 2019 súdny exekútor, ktorý uviedol, že napadnuté rozhodnutie exekučného súdu považuje za zákonné. Oprávnený si medzičasom nesplnil povinnosť a nedoplnil v lehote do 22. januára 2016 návrh na
vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou a nepripojil dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti, čím ohrozil vymoženie pohľadávky.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že Okresný súd Banská Bystrica Uznesením č. k. 4OdK/103/2017 zo dňa 21. júna 2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 27. júna 2017, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (povinnej): L. C., nar. XX. U. XXXX, trvale bytom R. XXXX, XXX XX A., prechodne bytom F. XXX, XXX XX W.. Do funkcie správcu ustanovil Ing. Jaroslava Ďaďa, správcu so sídlom kancelárie 29. augusta 31, 974 01 Banská Bystrica, značka správcu: S1326.
5. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
8. Podľa § 380 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
9. Podľa § 378 ods. 1 CSP na odvolacie konanie sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci.
11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 19. septembra 2013 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej. Následne súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 01 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 12875/11 zo dňa 12. apríla 2012, ktorý bol vydaný na základe Zmluvy, prostredníctvom ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 600,00 Eur. 12. Z citovaného ustanovenia § 167f ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že zákonným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je povinnosť exekučného súdu zastaviť exekučné konanie. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, čo v danej veci nastalo dňa 28. júna 2017. Keďže účinky vyhlásenia konkurzu trvali aj v priebehu odvolacieho konania, bolo potrebné aby o zastavení exekúcie rozhodol odvolací súd.
13. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka vyhláseného podľa § 167 a nasl. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je, že exekučný súd musí bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania, ak je jeho predmetom pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. V predmetnom prípade išlo o takúto pohľadávku, nakoľko vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, a to ako pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným povinnou dňa 31. marca 2010, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 600,00 Eur. To znamená, že v zmysle § 166a Zákona o konkurze a reštrukturalizácii išlo o pohľadávku ktorú možno uspokojiť iba v konkurze.
14. Konkurz bol na povinnú vyhlásený dňa 28. júna 2017, pričom exekučný súd napadnutým uznesením č. k. 12. decembra 2018 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po vyhlásení konkurzu na majetok povinnej. Keďže pre rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neboli ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia exekučného súdu splnené procesné podmienky, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP napadnuté rozhodnutie zrušil.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že účinky vyhlásenia konkurzu na majetok povinnej trvajú, jedná sa o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a preto odvolací súd exekučné konanie podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 167f ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastavil.
16. O náhrade trov exekučného konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).