Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15Co-25-2019.pdf
PDF · 85.41 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/25/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, právne zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: C. J., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XXE, XXX XX T., F.Á. J. S., o zaplatenie 373,38 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/264/2017-107 zo dňa 27.6.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudok rozhodol, cit: „I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 259,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 259,91Eur odo dňa 01.05.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamieta. III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,22 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 07.10.2014 zmluva o poskytnutí verejných služieb číslo I., na základe ktorej bolo žalovanej poskytnuté telefónne číslo XXXXXXXXXX. V zmysle dodatku k predmetnej zmluve, podpísaného v rovnaký deň ako samotná zmluva o poskytovaní verejných služieb, bol žalovanej poskytnutý mobilný telefón Huawei MediaPad 7 Youth 2. Žalovaná prehlásila, že je si vedomá, že maloobchodná cena mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny predstavuje sumu 145 Eur. Zároveň sa žalovaná zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom po dobu 24 mesiacov. Dňa 07.09.2015 žalovaná so žalobcom uzatvorila zmluvu číslo I., na základe ktorej bolo žalovanej poskytnuté telefónne číslo XXXXXXXXXX a účastnícky program Sova 10 Eur. V zmysle dodatku k zmluve o poskytnutí verejných služieb číslo I. bolo žalovanej poskytnuté mobilné zariadenie Samsung S5611 so zľavou z kúpnej spotrebiteľskej ceny 30 Eur. Dňa 24.02.2014 žalovaná so žalobcom uzatvorila zmluvu o poskytnutí verejných služieb číslo A7562786, na základe ktorej bolo žalovanej poskytnuté telefónne číslo XXXXXXXXXX a účastnícky program Sova 10 Eur a bonusové služby - nekonečné volania na vybrané čísla v Orangei a prístup k internetu. V zmysle dodatku k zmluve o poskytnutí verejných služieb číslo A7562786 zo dňa 23.06.2014, bol žalovanej poskytnutý mobilný telefón Samsung S5610 so zľavou vo výške 1 Euro. Dňa 07.10.2014 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená zmluva o poskytnutí verejných služieb číslo I., na základe ktorej bolo žalovanej poskytnuté telefónne číslo XXXXXXXXXX a účastnícky program Sova 5 Eur. Dodatkom k zmluve č. I. zo dňa 07.05.2015 bol žalovanej poskytnutý
mobilný telefón LG Leon white so zľavou z kúpnej ceny 95 Eur. Žalobca vyúčtoval žalovanej faktúrou číslo 5324853973, splatnou dňa 07.12.2015 sumu 10 Eur, faktúrou číslo 5324853581, splatnou dňa 07.12.2015 sumu 10 Eur, faktúrou číslo 5324857925, splatnou dňa 07.09.2015, sumu 14,12 Eur, faktúrou číslo 5324841434, splatnou dňa 07.12.2015 sumu 57,82 Eur, faktúrou číslo 5329132799, splatnou dňa 07.01.2016 sumu 10 Eur, faktúrou číslo 5329133531, splatnou dňa 07.01.2016 sumu 10 Eur, faktúrou číslo 5329137522, splatnou dňa 07.01.2016 sumu 14,71 Eur, faktúrou číslo 5329121142 splatnou dňa 07.01.2016 sumu 114,35 Eur, faktúrou číslo 5333425083, splatnou 06.02.2016 sumu 0,06 Eur, faktúrou číslo 5333428559, splatnou dňa 06.02.2016 sumu 1,68 Eur a faktúrou číslo 5333412062, splatnou dňa 06.02.2016 sumu 31,60 Eur.
3. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzavrel, že žaloba je v časti o zaplatenie 259,91 Eur titulom neuhradených služieb dôvodná a zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 1.5.2016 podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V časti o zaplatenie 113,47 Eur titulom náhrady škody súd považoval žalobu za nedôvodnú, keďže neboli naplnené predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu podľa §420 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie konštatoval, že za škodu nie je možné považovať, ak žalobca v rámci svojej obchodnej politiky predáva mobilný telefón za nižšiu cenu ako je jeho skutočná hodnota, pričom rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telefónneho zariadenia nemožno považovať za následok protiprávneho konania žalovanej, ale jedná sa o výsledok ich zmluvného konsenzu, ktorý však nemôže byť reparovaný prehodnotením rozhodnutia žalobcu, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), tak že úspech žalobcu predstavoval 69,61%, úspech žalovanej 30,39%, preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 39,22% ako rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovanej v spore.
4. Žalovaná podala na súde prvej inštancie k predmetnej spisovej značke podanie označené ako „Vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobcu“ zo dňa 11.11.2018, v ktorom sa vyjadrovala k právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň uviedla, že v čase, kedy uzatvárala zmluvy, nemala vedomosť o neprijateľných zmluvných podmienkach a spoliehala sa na dobromyseľnosť dodávateľa. Zmluvy označila za nečitateľné a opätovne zotrvala na tom, že zmluvy o úvere obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky.
5. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 7Csp/264/2017-118 zo dňa 7.12.2018 vyzval žalovanú, aby v lehote 10 dní doplnila podanie zo dňa 11.11.2018 o uvedenie, čoho sa predmetným podaním domáha, resp. čo ním sleduje a v prípade, ak sa jedná o odvolanie, aby doplnila podanie o uvedenie rozsahu, v akom sa rozsudok napáda a čoho sa podaním odvolania domáha.
6. Žalovaná podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.1.2019 uviedla, že si uplatňuje námietku premlčania dlhu, nakoľko pohľadávka vznikla 5.4.2014 a od jej vzniku uplynulo viac ako 4 roky, teda v zmysle § 397 Obchodného zákonníka došlo k premlčaniu pohľadávky.
7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 24.1.2019 uviedol, že dlh žalovanej vznikol v roku 2015, pričom žalobca podal žalobu na súd v roku 2017, teda žiadna pohľadávka nie je premlčaná. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
9. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie 259,91 Eur, teda v sume, ktorú žalobca žiadal priznať v žalobe titulom neuhradených cien za poskytnuté služby. Žalobca označil za neuhradené sumy vyúčtované faktúrami č. 5324853973 vo výške 10,- Eur, č.5324853581 vo výške 10,- Eur, č. 5324857925 vo výške 14,12 Eur, č. 5324841434 vo výške 69,38 Eur, č. 5329132799 vo výške 10,- Eur, č. 5329133531 vo výške 10,- Eur, č. 5329137522 vo výške 14,71 Eur, č. 5329121142 vo výške 114,35 Eur, č. 5333425083 vo výške 0,06 Eur, č. 5333428559 vo výške 1,68 Eur, č. 5333412062 vo výške
31,60 Eur, teda v celkovej sume vyššej ako si žalobca uplatnil žalobou, avšak súd, viazaný dispozitívnym úkonom žalobcu nemohol prekročiť žalobný petit a priznať žalobcovi sumu nad ním uplatnený rozsah, preto priznal sumu 259,91 Eur. Uvedený postup odvolací súd posúdil ako zákonný a vecne správny. Súd nepriznal žalobcovi sumu 113,47 Eur titulom náhrady škody, pretože neboli naplnené predpoklady na vznik nároku na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. S uvedeným právnym posúdením sa stotožnil aj odvolací súd. Zamietaný výrok rozsudku však nebol napadnutý odvolaním, preto sa týmto odvolací súd bližšie nezaoberal.
10. Čo sa týka žalovanou uplatnenej námietky premlčania pohľadávok, odvolací súd uvádza, že faktúra číslo 5324853973 sa stala splatnou dňa 07.12.2015, faktúra číslo 5324853581 sa stala splatnou dňa 07.12.2015, faktúra číslo 5324857925 sa stala splatnou dňa 07.09.2015, faktúra číslo 5324841434 sa stala splatnou dňa 07.12.2015, faktúra číslo 5329132799 sa stala splatnou dňa 07.01.2016, faktúra číslo 5329133531 sa stala splatnou dňa 07.01.2016, faktúra číslo 5329137522 sa stala splatnou dňa 07.01.2016, faktúra číslo 5329121142 sa stala splatnou dňa 07.01.2016, faktúra číslo 5333425083 sa stala splatnou 06.02.2016, faktúra číslo 5333428559 sa stala splatnou dňa 06.02.2016, a faktúrou číslo 5333412062 sa stala splatnou dňa 06.02.2016.
11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
12. Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
13. Podľa § 112 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Na základe citovaných právnych predpisov v predmetnom prípade sa uplatňuje trojročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Premlčacia doba v zmysle § 112 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočíva odo dňa uplatnenia pohľadávky na súde, teda k premlčaniu jednotlivých pohľadávok žalobcu voči žalovanej by došlo iba za predpokladu, že odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr do dňa podania žaloby na súde by uplynula lehota dlhšia ako tri roky. Keďže lehota medzi splatnosťou jednotlivých faktúr, z ktorých žalobca odvodzoval nárok na zaplatenie žalovanej sumy, v čase podania žaloby na súde, teda ku dňu 18.8.2017, nebola dlhšia ako tri roky, ani jedna z uplatnených súm nebola premlčaná. Vzhľadom na uvedené bola námietka žalovanej nedôvodná.
16. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná namietala porušenie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom predmetom konania v predmetnom spore bolo zaplatenie dlžných súm za poskytnuté služby na základe zmlúv o poskytovaní verejných služieb, odvolací súd sa s predmetnými námietkami žalovanej nevysporiadaval, keďže nesúviseli s meritom veci. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
17. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 CSP v spojení s § 255 odsek 1 CSP a úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).