Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/50/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Martin Špak, v právnej veci maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. a otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H., toho času na neznámom mieste, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd zveruje mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. dieťa zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

II. Otec je povinný prispievať na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 80,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť do rúk matky odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Otec je povinný uhradiť dlh na výživnom za obdobie od 28.02.2023 ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku vo výške 833,81 eur v 20 po sebe idúcich splátkach po 41,69 eur až do úplného splatenia dlhu na výživnom, pričom splátky dlhu na výživnom sú splatné popri bežnom výživnom. Neuhradením čo i len dvoch po sebe idúcich splátkach dlhu na výživnom, sa stáva dlh na výživnom splatný v celom rozsahu.

IV. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 28.02.2023 bol súdu doručený návrh matky maloletej, ktorá sa domáha, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100,- Eur mesačne.

2. Matka podaný návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, naposledy žili spolu po dobu jedného roka a to v dome rodičov matky v osade v Richnave. Vzťah rodičov sa vážne narušil, otec odišiel. Otec mal počas spoločné žitia užívať alkoholické nápoje, odchádzal z domu, nerešpektoval potreby rodiny. Dcéru toho času nenavštevuje, nezaujíma sa o ňu. Na výživu neprispieva, hoci ho o to matka žiadala. Pred narodením zakúpil dcére plienky a oblečenie. Matka k svojim pomerom uviedla, že poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Podľa jej vyjadrenia sa jej má otec občasne vyhrážať tým, že jej dieťa zoberie k sebe, a to pod vplyvom alkoholu.

3. Uznesením sp. zn.: -7 zo dňa 16.03.2023 súd ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletej v tomto konaní, pričom na základe jeho správy zo dňa 17.04.2023 zo zisťovania sociálnych pomerov v rodine súd zistil, že dňa

22.12.2021 sa matke narodila druhá dcéra, I. D., ktorej biologickým otcom podľa vyjadrenia matky je tiež F. B.. K podpísaniu otcovstva nedošlo, nakoľko menovaný opustil matku ešte v čase, keď bola tehotná. V súčasnej dobe matka s maloletými deťmi býva v rómskej osade v Richnave v murovanom dome u svojich rodičov. Dom, v ktorom žijú pozostáva z 2 miestnosti kuchyne a izby. Je zariadený základným nábytkom, ktorý rodine slúži na zabezpečenie ich potrieb. V dome je zavedený elektrický prúd, vodu si nosia zo studne. Podmienky na prípravy stravy majú vytvorené v kuchyni, ktorá je zariadená pecou na tuhé palivo, kde si rodina varí, stolom, stoličkami a skrinkami na potraviny a riady. Druhá miestnosť rodine slúži na spanie. Je zariadená posteľami a skriňami na oblečenie a potreby pre rodinu. V dome sa vykuruje pecou na tuhé palivo. Hygiena domácnosti je udržiavaná. Na zabezpečení starostlivosti a výchove maloletých detí sa podieľa matka. Pomáhajú jej rodičia. Maloleté deti boli v čase prešetrenia primerane oblečené, vhodne podmienkam a počasiu. Boli čisté a spokojné. Maloletá A. je 3 ročné dieťa, ktoré sa učí rozprávať. Opakuje slová, skladá ich do jednoduchých viet. Vyjadruje sa rómsky, niečo rozumie aj po slovensky. K podanému návrhu nevie vyjadriť svoj názor. Svojho otca nepozná. Matka sa vyjadrila, že s otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti do roku 2021. Opustil ju ešte v čase, keď bola tehotná s druhou dcérou a od tejto doby sa o ňu ani o deti nezaujímal. Matka má informácie, že otec dieťaťa žije v H., J. K. X. Má zdravotné problémy a je opatrovaný svojou matkou, L. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá poberá peňažný príspevok na opatrovanie z úradu práce. Matka maloletého dieťaťa je poberateľkou rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na 2 maloleté deti. Finančne jej pomáhajú rodičia. Otec o maloleté deti neprejavuje záujem.

4. Zo správy Mesta Stropkov zo dňa 04.05.2023 súd zistil, že otec maloletej je slobodný, od roku 2020 prihlásený na trvalý pobyt v Stropkove bez bližšie uvedenej adresy. Do mesta prišiel z obce Richnava spolu so svojimi rodičmi, dvomi dospelými súrodencami, mladistvou sestrou a tromi maloletými súrodencami. Rodina sa prisťahovala na adresu J. K. XXXX/XX, H. do bytu, ktorý zdedil otec otca maloletej. V súčasnosti rodina v tomto byte nebýva, ostala v ňom bývať len teta otca maloletej.

5. Dňa 16.05.2023 súd vykonal Informatívne stretnutie rodičov, ktorého sa zúčastnila len matka maloletej a kolízny opatrovník. Matka na tomto stretnutí uviedla, že jej náklady sú len na deti, pričom obe dcéry sú F. B., otcovstvo k mal. Viktórii však doposiaľ neuznal. Matka deťom zakupuje umelé mlieko, drogériu, šatstvo, obuv a iné potrebné veci. Je poberateľom rodičovského príspevku v sume 400,- Eur, poberá prídavky na deti vo výške 120,- Eur a tiež príspevok za zdravotné postihnutie v sume 20,- Eur. Maloletá A. toho času nenavštevuje predškolské zariadenie, je v celodennej starostlivosti matky. Otca maloletej matka videla naposledy v mesiaci december 2022, podľa jej vedomostí má žiť v Stropkove na adrese J. K. X v byte spolu so svojou súčasnou priateľkou.

6. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka je na rodičovskej dovolenke, otec je invalidným dôchodcom, pričom je mu vyplácaný dôchodok vo výške 463,90 Eur.

7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica zo dňa 19.06.2023 súd zistil, že matke je vyplácaný prídavok na deti vo výške 120,- Eur mesačne, rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa vo výške 301,- Eur mesačne a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov vo výške 21,76 Eur mesačne. Otec nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol vyradený dňa 22.01.2019 pre nedostavenie sa na úrad bez uvedenia vážnych dôvodov – nespolupráca s úradom. V súčasnosti nemá z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplácané žiadne štátne sociálne dávky, peňažné príspevky ani pomoc v hmotnej núdzi. V sociálnom systéme úradu je vedený iba ako opatrovaná osoba pri poskytovaní príspevku na opatrovanie p. L. B., nar. XX.X.XXXX, ktorá sa pravdepodobne o p. B. F. celodenne stará a jej je poskytovaný tento príspevok v aktuálnej výške 525,65 Eur mesačne.

8. Na pojednávaní dňa 18.09.2023 matka vo svojej výpovedi uviedla, že nevie kde sa zdržiava otec mal. A., opakovane uviedla, že otec je tiež biologickým otcom jej dcéry I., pričom o maloleté sa nezaujíma. Otec má byť „chorý na hlavu“, preto je poberateľom invalidného dôchodku. Náklady na obe maloleté má cca 150,- Eur mesačne. Maloletá A. zatiaľ nenavštevuje školské zariadenie. Na výživu otec neprispieva. Matka navrhla, aby súd priznal výživné na mal. Ester odo dňa podania návrhu, t.j. od 28.03.2023.

9. Na základe správy Sociálnej poisťovne zo dňa 09.10.2023 a rozhodnutia zo dňa 12.04.2021 súd zistil, že u otca maloletej bol dňa 04.02.2021 posudkovým lekárom posúdený dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav so záverom, že je otec maloletej invalidný, s mierou poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť 80 %. Invalidita u neho vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Z odborného posudku o invalidite súd zistil, že otec trpí stredne ťažkou duševnou zaostalosťou v významnou poruchou správania s potrebou liečby – F 71.1. Otec ukončil vzdelanie v 5. ročníku základnej školy, jeho IQ je 49.

10. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vykonanej dňa 12.01.2024 súd zistil, že otcovi je vyplácaný invalidný dôchodok vo výške 531,60 Eur mesačne.

11. Na pojednávaní dňa 12.01.2024 matka zotrvala na podanom návrhu, k osobe otca maloletej uviedla, že tento sa má zdržiavať na neznámej adrese v Ostrave. Matka tiež vyslovila svoje pochybnosti o invalidite otca. Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť. Otec sa pojednávania nezúčastnil, podľa zisťovania súdu sa nachádza na neznámom mieste.

12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

14. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

15. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

17. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

19. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

20. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých )

26. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

29. Podľa § 62 ods. 7 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.

30. V čase vyhlásenia tohto rozsudku suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 36,80 EUR mesačne na jedno dieťa. 31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

32. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Podľa , (ďalej len ako „CMP“), v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, d) styku s maloletým.

34. Podľa , súd rozhoduje vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozsudkom, ktorý okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch výkonu rozhodnutia.

35. Podľa , rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

36. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa , (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

38. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

39. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky je dôvodný a avšak nie je mu možné vyhovieť v celom jeho rozsahu.

40. Pokiaľ šlo o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletej nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletá je v súčasnej dobe v starostlivosti matky, ktorá sa o ňu riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd maloletú A. výrokom I. tohto rozsudku zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom právo dcéru zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach súd určil len matke, nakoľko otec maloletej tieto svoje práva, resp. povinnosti nevykonáva, žije na neznámom mieste, o svoje maloleté dieťa sa nezaujíma a preto existuje predpoklad, že by ich prípadný výkon zo strany otca nebol aktuálne v záujme maloletej.

41. Pokiaľ ide o výživné na maloletú, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

42. Na strane matky súd zistil, že táto je toho času poberateľom prídavku na deti vo výške 120,- Eur mesačne, rodičovského príspevku pri starostlivosti o dieťa vo výške 301,- Eur mesačne a peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov vo výške 21,76 Eur mesačne. K svojim nákladom matka uviedla, že má len náklady na svoje dve maloleté dcéry, spolu vo výške 150,- Eur mesačne. U otca súd zistil, že je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 531,60 Eur mesačne, pričom u otca bola posudkovým lekárom zistená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80

%. Na rozdiel od matky súd nemá pochybnosti o invalidite otca, nakoľko táto bola zistená posudkovým lekárom, vychádzajúc z vyšetrenia otca ako aj jeho zdravotnej dokumentácie, pričom u otca invalidita vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Z odborného posudku o invalidite vyplýva, že otec trpí stredne ťažkou duševnou zaostalosťou v významnou poruchou správania s potrebou liečby – F 71.1. Otec ukončil vzdelanie v 5. ročníku základnej školy, jeho IQ je 49. Iné pomery na strane otca ako jeho mesačné náklady nie sú súdu známe. Otec má priznané otcovstvo len k mal. Estere, inú vyživovaciu povinnosť preto toho času nemá, matka návrh na učenie otcovstva k mal. dcére I. doposiaľ nepodala. Súd vzal do úvahy taktiež odôvodnené potreby maloletej, ktorá toho času nenavštevuje žiadne školské zariadenie, nemá zvýšené náklady na starostlivosť z dôvodu ochorenia, prihliadol na matkou vyčíslenú sumu nákladov, na základe čoho súd ustálil sumu vyživovacej povinnosti, ktorou sa otec bude primerane podieľať na nákladoch svojej maloletej dcéry a do istej miery bude peňažne kompenzovať to, že o maloletú osobne stará výlučne jej matka. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti súd ustálil výrokom II tohto rozsudku výšku výživného na mal. A. sumou 80,- Eur mesačne od podania návrhu do budúcna. Súd pre úplnosť uvádza, že uložená vyživovacia povinnosť otca nie je nemenná, pri zmene pomerov na strane otca, matky a najmä maloletej – napríklad pri jej nástupe na vyšší stupeň vzdelávania je možné iniciovať konanie o zmene výšky tejto povinnosti.

43. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletú odo dňa podania návrhu na tunajšom súde, t.j. od 28.02.2023, vznikol otcovi za obdobie do rozhodnutia súdu nedoplatok na výživnom v celkovej výške 833,81 Eur, na úhradu ktorého ho súd zaviazal spôsobom uvedeným vo výroku III tohto rozsudku. Súd tak prihliadol na to, že otec na výživu dcéry doposiaľ neprispieva, pričom za mesiace 03/2023 až 12/2023 bol povinný na maloletú prispieť sumou 800,- Eur (t.j. 10 x 80 Eur) a za deň 28.02.2023 a 12 dní mesiaca január 2024 spolu sumou 33,81 Eur.

44. S ohľadom na to, že nikto z účastníkov nenavrhol upraviť rozsah styku otca s maloletou, súd tento styk neupravil. Súd tak vzal do úvahy najmä skutočnosť, že otec sa zdržiava na neznámom mieste, pričom o maloletú nejaví záujem.

45. Nakoľko súd nezaviazal otca prispievať na výživu maloletej dcéry sumou 100,- Eur mesačne, rozhodol súd výrokom IV tohto rozsudku tak, že návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol.

46. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

47. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

48. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. O trovách konania súd rozhodol výrokom V tohto rozsudku tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.

50. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa prítomný kolízny opatrovník vzdal práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže matka a otec maloletej podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. ( , / ďalej len ako „ “/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.