Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-59-2018.pdf
PDF · 86.36 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/59/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: D.. F. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. Š. XX, XXX XX X., právne zastúpeného JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie Konštantínova 6, 080 01 Prešov, IČO: 31944779, proti žalovanému: Tomáš Spišák - DATAPO, IČO: 47 672 854, s miestom podnikania Mirka Nešpora 4891/38, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1.215,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 22Cb/34/2015-84 zo dňa 27.6.2016 v spojení s opravnými uzneseniami č.k. 22Cb/34/2015-110 zo dňa 4.12.2017, 22Cb/34/2015-117 zo dňa 26.7.2018 a č.k. 22Cb/34/2015-118 zo dňa 26.7.2018, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 600,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 600,- eur od 26.5.2015 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti napadnutého výroku o uložení povinnosti žalovanému mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu čo do sumy 300,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 300,- eur od 26.5.2015 z a m i e t a.
Žiadna zo sporových strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 900,- eur spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 900,- eur od 26.5.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania žalobcovi pozostávajúce zo zaplatenia súdneho poplatku vo výške 72,90 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 142,25 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z predloženej zmluvy o dielo zo dňa 9.2.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že v zmysle čl. VI., bodu 1 v prípade nedodržania termínu poskytnutia predmetu tejto zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 5 % za každý deň omeškania. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného zabezpečiť pre žalobcu za podmienok dohodnutých v zmluve vytvorenie internetovej stránky, ktorá pozostáva zo špecifického systému automatického priraďovania potravín do tabuľky v podobe stravovacieho plánu podľa vopred zadanej štruktúry vzorcov. Podľa okresného súdu žalobca svoj záväzok zo zmluvy splnil, nakoľko v deň podpisu zmluvy zo dňa 9.2.2015 odovzdal žalovanému na kľúči všetky vzorce, databázu potravín a všetky potrebné doklady na zhotovenie diela. Žalovaný nepreukázal, že by vyzýval žalobcu na predloženie ďalších doplňujúcich údajov nevyhnutných
na zhotovenie diela. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný porušil zákonnú povinnosť vykonať dielo v dojednanom čase, v dôsledku čoho žalobca dňa 22.5.2015 od zmluvy odstúpil. Sporové strany podpisom predmetnej zmluvy prejavili jednoznačne vôľu byť touto zmluvou viazaní. Obe zmluvné strany podľa okresného súdu uzavreli túto zmluvu slobodne, vážne v súlade so zákonom, slobodnou vôľou a podpisom vzájomne akceptovali práva a povinnosti z tohto záväzku. Žalovaný na pojednávaní dňa 7.3.2015 uviedol, že sám navrhol zmluvnú pokutu vo výške 5 % za každý deň omeškania, nakoľko nesúhlasil s pôvodným návrhom žalobcu a podpisom tejto zmluvy prejavil jednoznačne vôľu byť touto zmluvou viazaný.
3. V ďalšom súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zmluvná pokuta nie je viazaná na odstúpenie do zmluvy, ale je viazaná na porušenie zmluvnej povinnosti vykonať dielo v dojednanom čase v zmysle čl. 1 zmluvy o dielo bodu 5, a teda nárok na zmluvnú pokutu vznikol porušením povinností, pre ktorú bola zmluvná pokuta dojednaná. Samotná skutočnosť, že si strany dohodli takúto zmluvnú pokutu, neznamená to, že táto dohoda je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.215,- eur s príslušenstvom je žaloba v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, a teda v zmysle § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Podľa okresného súdu sa nárok žalobcu opiera o ustanovenie § 536 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka.
5. Ďalej súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1, 2, 3 a § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka spolu s § 544 Občianskeho zákonníka s tým, že výrok o úrokov z omeškania sa opiera o ustanovenie § 365 a § 369 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný na 74 % v pomere k celku a žalovaný na 26 % v pomere k celku, preto má žalobca právo na pomernú náhradu trov konania vo výške 48 % celkových trov konania, ktoré činia 296,35 eur, z ktorých 48 % predstavuje 142,25 eur.
6. Proti vyššie uvedenému rozsudku, a to proti výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 900,- eur s príslušenstvom podal žalovaný včas odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že zmluvná pokuta vo výške 900,- eur určená rozsudkom dosahuje trojnásobok dohodnutej ceny za dielo, čo je v nepomere k hodnote zabezpečovanej povinnosti ani v súlade s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Podľa odvolateľa súd prvej inštancie neprihliadal na skutočnosť, že v zmluve o dielo nie je určený spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty, čím zmluvná pokuta nie je jednoznačným spôsobom vyčísliteľná.
7. Na základe vykonaných dôkazov je podľa odvolateľa zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na uvedené preto v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal žalovaný zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1 % z ceny diela za každý deň omeškania.
8. V spresnení svojho odvolacieho návrhu na základe výzvy odvolacieho súdu žalovaný uviedol, že navrhuje, aby dovolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že ho zaviaže zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1 % z ceny diela za každý deň omeškania, pričom vychádzajúc z ceny diela 300,- eur by zmluvná pokuta za 81 dní omeškania, a to za obdobie od 3.3.2015 do 22.5.2015 predstavovala sumu 243,- eur s príslušenstvom, čo považoval za primeranú výšku zmluvnej pokuty vzhľadom k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti a taktiež v súlade so zásadou poctivého obchodného styku.
9. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že sám žalovaný navrhol zmluvnú pokutu vo výške 5 % za každý deň omeškania, pričom mal za to, že prvoinštančný súd správne vyvodil záver, že žalovaný jednoznačne prejavil vôľu byť touto zmluvou viazaný, a teda viazaný aj ustanovením o zmluvnej pokute.
10. Žalobca sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie o primeranosti zmluvnej pokuty, ktorý rovnako zobral do úvahy postoj žalovaného počas zmluvného vzťahu ako aj počas súdneho
konania. Žalovaný nielen že nesplnil svoj záväzok riadne a včas, ale s prihliadnutím na technickú povahu a účel diela nesplnil svoj záväzok vôbec. Podľa žalobcu si žalovaný musel byť po cely čas zmluvného vzťahu vedomí porušenia zmluvnej povinnosti, nakoľko ho žalobca na tú skutočnosť opakovane upozornil a rovnako aj na skutočnosť, že v prípade nedodania diela si bude túto pokutu nárokovať. Pred podaním súdnej žaloby žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom prejavil vôľu so žalovaným sa na jej výške a splatnosti dohodnúť. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný svojím konaním znemožnil vykonávať žalobcovi svoju činnosť práve prostredníctvom diela, ktoré mal vytvoriť žalovaný v dohodnutom čase. Žalovaný po uplynutí lehoty na odovzdanie diela viackrát žalobcu ubezpečoval o tom, že zhotovené dielo odovzdá s tým, že žalobca sa spoliehal na tento jeho prísľub, aj keď mal žalovaný možnosť žalobcovi oznámiť, že dielo nie je schopný vykonať riadne a včas a od zmluvy odstúpiť.
11. Pri úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty a o prípadnom využití moderačného práva sa podľa názoru žalobcu musí súd zaoberať všetkými relevantnými okolnosťami, preto žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil.
12. Krajský súd v Prešove ako funkčne príslušný súd na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 CSP preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP len v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, t. j. o výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 900,- eur s príslušenstvom s tým, že výrok, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodu, že proti nemu nebolo podané odvolanie nadobudol právoplatnosť a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 CSP, ktoré vady nezistil, a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti zmenil podľa § 388 CSP s nasledovných dôvodov:
13. V prvom rade odvolací súd uvádza, že vzhľadom na odôvodnenie odvolania žalovaného odvolací súd vzhliadol len odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP s tým však, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/, a to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v podanom odvolaní konkretizoval len tým, že v zmluve o dielo nie je určený spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty, čím zmluvná pokuta nie je jednoznačným spôsobom vyčísliteľná. Táto argumentácia žalovaného ani podľa odvolacieho súdu neobstojí, keď sám žalovaný nepoprel, že výška zmluvnej pokuty bola navrhnutá ním, pričom spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty bol v čl. VI, bode 1 zmluvy o dielo jednoznačne určený výškou 5 % za každý deň omeškania s poskytnutím predmetu tejto zmluvy, t. j. vytvorenia internetovej stránky, pričom je potrebné vychádzať zo spodnej hranice dojednanej ceny diela (300,- až 400,- eur za dané dielo), t. j. zo sumy 300,- eur, tak ako to napokon potvrdil aj žalovaný pri svojom výsluchu na pojednávaní a rovnako tak, ako to uviedol opäť žalovaný vo svojom vyjadrení na základe výzvy súdu doručenom krajskému súdu dňa 10.1.2019. Keďže toto dojednanie okrem iného pokiaľ sa týka percentuálnej výšky navrhoval aj žalovaný, t. j. aj žalovaný by spôsobil prípadnú neurčitosť tohto dojednania o zmluvnej pokute, sa tým pádom žalovaný nemôže domáhať jej neplatnosti, keď túto prípadnú neurčitosť o zmluvných dojednaní tiež spôsobil..
14. Naopak čiastočne opodstatnená je odvolacia námietka žalovaného spočívajúca v neprimeranej výške zmluvnej pokuty v pomere k hodnote zabezpečovanej povinnosti z toho vyplývajúci rozpor s dobrými mravmi, keď je pravdou, že výška zmluvnej pokuty závisí výlučne od vôle a dohody zmluvných strán, keď ani Občiansky ani Obchodný zákonník túto výšku nijako neobmedzujú, kde však je potrebné podotknúť, že každý prípad je natoľko individuálne špecifický s tým, že je potrebné limitovať výšku zmluvnej pokuty v konkrétnych prípadoch, najmä s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje všeobecnú požiadavku súladu právneho úkonu s dobrými mravmi.
15. Z počiatku len v Obchodnom zákonníku, v súčasnosti už aj v Občianskom zákonníku je dané moderačné právo súdu vo vzťahu k zmluvnej pokute, t. j. umožňuje súdu posúdiť primeranosť zmluvnej pokuty, keď rovnako aj v tomto smere je potrebné pristupovať ku každému zmluvnému dojednaniu ohľadom zmluvnej pokuty individuálne a nemožno vyvodiť žiadnu zásadu, ktorá by všeobecne určovala výšku zmluvnej pokuty.
16. Z ustálenej judikatúry súdov však vyplýva, že primeranosť tejto zmluvnej pokuty musí byť určená najmä s ohľadom na výšku zabezpečovaného záväzku, keď v danom prípade bol zabezpečovaný záväzok žalovaného zo zmluvy o dielo vo výške maximálne 400,- eur (minimálne 300,- eur), nakoľko
cena diela nebola pevne dojednaná, ale bola ohraničená sumami od 300,- do 400,- eur, preto za primeranú odvolací súd považoval zmluvnú pokutu vo výške dvojnásobku spodnej hranice ceny diela, ktorú zabezpečovala, t. j. sumu 600,- eur. Takto určená suma je podľa odvolacieho súdu primeraná významu a hodnote zabezpečeného záväzku zo zmluvy o dielo. Zároveň odvolací súd nepovažoval za opodstatnené znížiť zmluvnú pokutu na sumu rovnajúcu sa celkovej hodnote diela, resp. na sumu, ktorú po spresnení požadoval žalovaný (243,- eur), keď okrem hodnoty zabezpečovanej povinnosti súd zohľadnil aj správanie žalovaného, ktorý opakovane ubezpečoval žalobcu, že toto dielo vykoná požadujúc odklad termínu jeho dodania bez toho, aby tak ani v dodatočne poskytnutej lehote, resp. ani po takto poskytnutej lehote toto urobil, ako aj tú skutočnosť, že táto zmluvná pokuta bola dojednaná recipročne, t. j. zmluvnú pokutu by musel zaplatiť v prípade porušenia povinnosti aj žalobca ako objednávateľ diela. Zároveň odvolací súd zohľadnil, že na koncipovaní, resp. zapracovaní zmluvnej pokuty do zmluvy spolu pôsobil aj žalovaný, tak ako to nepochybne vyplýva z jeho účastníckej výpovede na pojednávaní, preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 600,- eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy od 26.5.2015 do zaplatenia. Pokiaľ sa týka výšky úroku z omeškania, ako aj dátumu od kedy sa žalovaný dostal do omeškania s jej úhradou odvolací súd v tomto smere odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že nepochybne žalovaný musel byť v omeškaní s jej úhradou už dňa 23.5.2015 ako nasledujúceho dňa po doručení odstúpenia od zmluvy žalovanému, čo napokon žalovaný opakovane potvrdil, a to naposledy vo svojom vyjadrení zaslanom na výzvu odvolacieho súdu doručenom krajskému súdu dňa 10.1.2019.
17. Odvolací súd rozhodol aj bez návrhu v zmysle § 396 ods. 1 písm. c/ CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho súdu, pretože zmenil prvostupňové rozhodnutie (§ 396 ods. 2 CSP). Žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 1.215,- eur s príslušenstvom, pričom po čiastočnom zamietnutí návrhu súdom prvej inštancie a zmene zaväzujúceho výroku odvolacím súdom bol žalobcovi priznaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 600,- eur, t. j. úspech sporových strán bol v podstate rovnaký. Žalobca bol úspešný v konaní čo do zaplatenia sumy 600,- eur a neúspešný v sume 615,- eur. Preto odvolací súd v súlade ustanovením § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).