Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/135/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Dolný Kubín, so sídlom Radlinského č. 1713/36, Dolný Kubín, proti žalovanému: Mesto Dolný Kubín, so sídlom Hviezdoslavovo námestie č. 1651/2, Dolný Kubín, o preskúmanie súladu Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Dolný Kubín č. 1/2010 zo dňa 25.02.2010 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 10.06.2010 a v znení Všeobecne záväzného nariadenia č. 10/2013 zo dňa 12.09.2013, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 01.10.2018, doručenou správnemu súdu dňa 02.10.2018 domáhal vyslovenia nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia mesta Dolný Kubín č. 1/2010 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dolný Kubín prijatého dňa 25.02.2010 (ďalej len VZN č. 1/2010), a jeho doplnkov - Dodatku č. 1 k Všeobecne záväznému nariadeniu č. 1/2010 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dolný Kubín prijatého dňa 10.06.2010 (ďalej len Dodatok č. 1 k VZN č. 1/2010) a Všeobecne záväzného nariadenia č. 10/2013, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Dolný Kubín č. 1/2010 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dolný Kubín prijatého dňa 12.09.2013 (ďalej len VZN č. 10/2013) v celom rozsahu s o obecnom zriadení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o obecnom zriadení). Žalobca udáva, že na základe podnetu preskúmal označené VZN v znení jeho doplnkov, pričom konštatoval, že týmito Všeobecne záväznými nariadeniami v celom rozsahu bol porušený zákon a to s poukazom na ustanovenie a jeho Dodatku č. 1 k VZN č. 1/2010 a doplnku VZN č. 10/2013 bol podaný protest prokurátora č. Pd 32/18/5503 z 05.04.2018. Žalovaný na zasadnutí mestského zastupiteľstva 28.06.2018 uznesením č. 349/2018 protestu prokurátora nevyhovel. Žalobca v žalobe ďalej cituje ustanovenia , , , , zákona o obecnom zriadení. Uvádza, že osobitnými právnymi predpismi súvisiacimi s predmetom úpravy VZN č. 1/2010 a jeho doplnkov sú o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ) a vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostrední (ďalej len vyhláška MZ SR č. ). Obec v zmysle ust. zákona o obecnom zriadení môže vydávať nariadenia len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach, či ide o výkon samosprávy alebo o veci, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy. Žalobca konštatuje, že zákon o obecnom zriadení žiadne takéto splnomocnenie pre obce neobsahuje. Zákon len všeobecne upravuje demonštratívnym výpočtom oprávnenia orgánov obce medzi ktoré patrí

aj právo vydávať nariadenia a to v rámci rôznych oblastí spoločenského života obce. Preto je postup obce priamo v rozpore aj s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Obce sú povinné pri ukladaní povinností a zákazov plne rešpektovať ich zákonné medze, striktne dodržiavať platnú právnu úpravu a postupovať tak, aby prijatím VZN nekonali nad rámec svojej normotvornej právomoci, ktorá im je zverená SR (článok 68 a 71 ods. 2). Predmetnými VZN žalovaný upravil čas predaja v obchodoch a časy prevádzky služieb vrátane vymedzenia základných pojmov ako prevádzkareň, podnikateľ, prevádzková doba, nočný čas, denný čas, porušenie nočného kľudu, hluk, exteriérové sedenie a iné. Taktiež upravil sankcie za porušenie VZN. Na takýto postup, či už ide o vymedzenie vlastných pojmov alebo povinností prevádzkovateľov obchodu a služieb, či o určenie kontrolných orgánov a ukladanie sankcií za porušenie ustanovení VZN nemá žalovaný žiadne zákonné splnomocnenie. Zákon o obecnom zriadení síce upravuje oprávnenia obce všeobecne aj na danom úseku, avšak neudeľuje obciam oprávnenie upraviť tento druh spoločenských vzťahov vo forme VZN. Obec takouto formou (formou VZN) môže upraviť len tie oblasti, na ktoré ju zmocní konkrétny právny predpis (zákon). Na predmetnú sféru sa vzťahuje a vyhláška MZ SR č. . Ani jeden z tých právnych predpisov neumožňuje obci odlišnú resp. doplňujúcu úpravu spoločenských vzťahov, ako je tu zákonodarcom dané. Obec musí rešpektovať zákonné požiadavky kladené na normotvornú činnosť obce a zohľadňovať aj účel a charakter VZN. Účelom VZN v tej ktorej oblasti môže byť len úprava otázok, ktoré neboli právne upravené a ktoré zákon umožňuje upraviť orgánom územnej samosprávy. Ak obec nemá zákonné splnomocnenie na úpravu tých ktorých spoločenských vzťahov formou VZN, môže tak urobiť iným zákonne prípustným prostriedkom (usmernenie, opatrenie a iné).

2. Žalovaný vo vyjadrení doručenom správnemu súdu 10.12.2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V konaní nie sporné, že VZN bolo prijaté pri výkone samosprávnej pôsobnosti mesta v zmysle § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. V zmysle § 4 ods. 5 písm. a) bod 3 a písm. b) zákona o obecnom zriadení obec vo veciach územnej samosprávy ustanoví nariadením pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb (ods. 3 písm. i)) a môže ustanoviť nariadením iné podrobnosti ako v písm. a). Žalovaný ďalej uvádza, že podaný protest je veľmi všeobecný, nejasný a absolútne nepresvedčivý. Nekonkretizuje, ktoré ustanovenia VZN mali byť v rozpore so zákonom a ktoré by bolo potrebné zmeniť, z akého konkrétneho dôvodu ani neuvádza akým spôsobom. Odôvodnenie tak dostatočne jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Pojmy definované v článku II VZN ako prevádzkareň, podnikateľ, denný a nočný čas, hluk, herňa nie sú „vlastné“ pojmy definované mestom. Buď ide o definície doslovne prevzaté z príslušných právnych predpisov alebo o definície vychádzajúce z príslušných právnych predpisov, pričom sú vždy definované iba v ich medziach. Pojem prevádzkareň je definovaný v o živnostenskom podnikaní (ďalej len živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Pojem podnikateľ je definovaný v v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ). Denný a nočný čas vychádza z ustanovenia o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane zdravia ľudí). Definíciu pojmu hluk obsahuje vyhláška MZ SR č. v ustanovení . Rovnako definícia pojmu herňa vychádza zo zákonnej definície o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ). Všetky uvedené pojmy sú definované výlučne na účely VZN a slúžia pre jeho jednotnú aplikáciu dotknutými osobami, teda ide o pojmoslovie určené len účely VZN. VZN ako právny predpis nižšej právnej sily upravujúci základné právne vzťahy v oblasti, ktoré rieši musí byť jasné, zrozumiteľné, terminologicky presné a jednotné a musí spĺňať základné obsahové požiadavky, medzi ktoré patrí jasné vyjadrenie jeho obsahu tak, aby umožnilo fyzickým a právnickým osobám prispôsobiť svoje správanie v rámci jeho medzí. Právna teória pri tvorbe všeobecne záväzných nariadení kvituje odôvodnené výnimky, kedy je možné akceptovať definovanie pojmov. Ide najmä o situácie, keď sa „technike prepisovania“ nedá vyhnúť z dôvodov kvality právneho jazyka, jednoznačnosti výkladu, systematickosti textu a ucelenej logickosti tohto podzákonného právneho predpisu. Žalovaný poukazuje najmä na článok 4 ods. 2 a 3 legislatívnych pravidiel tvorby , v zmysle ktorých musí byť zákon zrozumiteľný, prehľadne usporiadaný a stručný. Pri jeho tvorbe sa musí dbať na jazykovú správnosť, štylistickú primeranosť a všeobecnú zrozumiteľnosť textu. Účelom normotvorby obce pri príprave a schvaľovaní VZN je pripraviť ich znenie a štruktúru tak, aby boli pre ich adresátov adresné, jednoznačné a ľahko pochopiteľné. Počas celej doby účinnosti protestom napadnutého VZN nebol práve z dôvodu jeho jednoznačnosti, ľahkej pochopiteľnosti a zrozumiteľnosti problém s jeho dodržiavaním a rešpektovaním dotknutými podnikateľmi. Žalovaný ďalej poukazuje na ustanovenie , zákona o obecnom zriadení v spojení s citovaného zákona. Udáva, že sankcie upravené v článku

VII ods. 2 VZN vychádzajú priamo z citovaného ustanovenia o obecnej polícii priamo v ustanovení ustanovuje, že obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce. Zákon o obecnom zriadení ustanovuje každej obci obligatórnu povinnosť všeobecne záväzným nariadením ustanoviť pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb. Nepochybne bolo úmyslom zákonodarcu, aby sa takto obcou ustanovené pravidlá aj dodržiavali. Aby bolo možné dosiahnuť účel VZN je teda potrebné v ňom ustanoviť aj určité predovšetkým oznamovacie povinnosti. Tieto sú uvedené vo VZN v článku III ods. 2 až 4 a článku IV ods. 1 a 4. Ide o povinnosť oznámiť mestu prevádzkovú dobu, dodržiavať oznámenú prevádzkovú dobu, zabezpečiť, aby činnosťou prevádzky nebol ohrozený alebo narušený verejný poriadok. VZN tiež ustanovuje, aké náležitostí má obsahovať oznámenie prevádzkového času mestu a oznamovaciu povinnosť v prípade jednorazovej zmeny prevádzkového času z dôvodu uzavretej spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že ide čisto o povinnosti úzko súvisiace so stanovenými pravidlami času predaja v obchode a času prevádzky služieb. Mesto v žiadnom prípade VZN neukladá podnikateľom žiadne povinnosti v rozpore so zákonom. Protest bol podaný v čase, keď do účinnosti vstúpila novela , ktoré bolo s účinnosťou od 01.04.2018 výrazne zmenené aj ustanovenie daného zákona. Žalovaný ďalej cituje ustanovenie , ustanovenie , , , zákona o obecnom zriadení. Zákon o obecnom zriadení účinný v čase prijatia VZN v ustanovoval, že: „obec plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská.“ Žalovaný prijal napadnuté VZN na základe uvedené ustanovenia. Prijatím sa však z možností obce prijať VZN, ktorým ustanoví pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb, s účinnosťou od 01.04.2018 stala obligatórna povinnosť každej obce. Zároveň bola obciam ponechaná aj fakultatívna možnosť ustanoviť nariadením aj iné podrobnosti. Hlavným zmyslom tejto obligatórnej povinnosti každej obce je jednoznačné posilnenie samosprávnej pôsobnosti obce, ktorá v posledných rokoch začala strácať svoj význam. Žalovaný záverom zdôrazňuje, že ak sa nesúlad všeobecne záväzného nariadenia obce s , ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas NR SR, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom nepreukáže, je potrebné takéto VZN plne rešpektovať a nezasahovať do samosprávnej činnosti obce.

3. Žalobca v replike doručenej správnemu súdu 03.01.2019 zotrval na podanej žalobe. Opakuje, že aj v rámci výkonu samosprávnej činnosti obce, ani v rámci výkonu prenesenej štátnej správy nie je mestu umožnené odlišne upravovať zákonom stanovené pojmy, ani ukladať nové povinnosti, príkazy a zákazy, ktoré zákonná úprava neobsahuje. Opakovane upriamuje pozornosť na ust. , zákona o obecnom zriadení a účel sledovaný zákonodarcom (VZN nesmie byť v rozpore s SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami).

4. Žalovaný v súdnom ustanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.

5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd preskúmal súlad všeobecne záväzného nariadenia žalovaného podľa ustanovenia a nasl. (ďalej len ) v medziach žalobných bodov ( ) bez nariadenia pojednávania a za splnenia procesných podmienok podľa a contrario , keď žiaden z účastníkov nepožadoval nariadenie pojednávania. Dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa ustanovenia a vychádzajúc z nasledovných úvah:

6. Podľa (ďalej len ), konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.

Podľa článku 6 ods. 1 (ďalej len ), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach a) územnej samosprávy so zákonom alebo b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Podľa , nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

7. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že mestské zastupiteľstvo mesta Dolný Kubín uznesením č. 286/2010 zo dňa 25.02.2010 schválilo „Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Dolný Kubín o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dolný Kubín č. 1/2010“. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva mesta Dolný Kubín dňa 10.06.2010 uznesením č. 311/2010 bol prijatý „Dodatok č. 1 k Všeobecne záväznému nariadeniu č. 1/2010 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dolný Kubín“. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva mesta Dolný Kubín dňa 12.09.2013 uznesením č. 192/2013 bolo schválené Všeobecne záväzné , ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie mesta Dolný Kubín č. 1/2010 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dolný Kubín. Predmetné všeobecne záväzné v znení jeho Dodatku č. 1 a zmeny Všeobecne záväzným nariadením č. 10/2013 (ďalej len preskúmavané Všeobecne záväzné nariadenie o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dolný Kubín v platnom znení) je členené do desiatich článkov s označením článok I Úvodné ustanovenie, čl. II Vymedzenie základných pojmov (prevádzkareň, podnikateľ, prevádzková doba, nočný čas, denný čas, porušenie nočného kľudu, hluk, obytné územia a plochy, herňa), čl. III Všeobecné pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb, čl. IV Oznámenie a osobitné určenie času predaja v obchode a času prevádzky služieb, čl. V Zrušenie prevádzkarne, čl. VI Kontrolná činnosť, čl. VII Sankcie, čl. VIII Zrušovacie ustanovenie, čl. IX Prechodné a záverečné ustanovenia, čl. X Účinnosť. V článkoch III, IV sú (okrem iného) upravené povinnosti adresátov právnej normy (právnických a fyzických osôb oprávnených na podnikanie v prevádzkarniach na území mesta Dolný Kubín) súvisiace s vymedzením času predaja v obchode a času prevádzky služieb (napr. povinnosť oznámiť prevádzkový čas, zmenu prevádzkového času, povinnosť dodržiavať oznámený prevádzkový čas atď.) V článku V povinnosti informovať žalovaného o tom, kto a kde je povinný vyrovnať záväzky voči spotrebiteľom v súvislosti so zrušením prevádzkarne. V článku VII upravuje žalovaný skutkovú podstatu iného správneho deliktu k naplneniu ktorej dôjde porušením povinností ustanovených všeobecne záväzným nariadením, ak takým konaním bude narušený verejný poriadok.

8. Na úvod považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že pre správny súd vymedzuje hranice súdneho prieskumu ustanovenie , podľa ktorého je súd viazaný žalobnými bodmi, ak ďalej nie je ustanovené inak. Rozsahom a dôvodmi žaloby nie je správny súd viazaný len vo veciach taxatívne stanovených v ustanovení . Konanie o preskúmanie súladu všeobecne záväzného nariadenia obce so zákonom podľa a nasl. nepatrí ku konaniam, v ktorých zákonodarca stanovil výnimku z viazanosti rozsahom a dôvodmi žaloby.

9. Správny súd posudzoval súlad všeobecne záväzného nariadenia so zákonom o obecnom zriadení v znení účinnom ku dňu rozhodnutia správneho súdu t. j. k 16.07.2019. Ustanovenie v danom prípade použiť nemožno, keďže predmet prieskumu správneho súdu netvorí individuálny správny akt. Rovnako nemožno aplikovať ustanovenie , keďže konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia so zákonom ( ) nespadá do taxatívneho výpočtu v ňom obsiahnutých konaní. Vychádzajúc zo zmyslu ustanovenia , t. j. účelu sledovaného daným ustanovením, ktorým je uvedenie všeobecne záväzného nariadenia do súladu so zákonom s tým, že pokiaľ nebude zosúladené, stratí platnosť, má správny súd za to, že by bolo v rozpore so zmyslom daného ustanovenia „zosúlaďovať“ preskúmavané všeobecne záväzné nariadenie s neaktuálnym právnym predpisom. Z uvedeného dôvodu je potrebné skúmať súlad všeobecne záväzného nariadenia vychádzajúc z aktuálneho právneho stavu.

10. Prokurátor sa žalobou domáhal vyslovenia nesúladu celého preskúmavaného všeobecne záväzného nariadenia o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dolný Kubín v platnom znení s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

11. Pri preskúmavaní súladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom je správny súd viazaný návrhom žalobcu, a preto výrok rozsudku nemôže správny súd formulovať nad rámec žalobného návrhu t. j. aj vo vzťahu k ďalším ustanoveniam zákona o obecnom zriadení resp. konkrétnym ustanoveniam iných zákonov (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.11.2016). Predmet tohto správneho súdneho prieskumu teda tvorí posúdenie súladu celého obsahu preskúmavaného všeobecne záväzného nariadenia s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Správny súd v intenciách daného prieskumu dospel k záveru, že obsah všeobecne záväzného nariadenia tomuto ustanoveniu neodporuje, pričom vychádzal z nasledovných úvah:

12. Podľa o obecnom zriadení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o obecnom zriadení), obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s , ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

13. Správny súd je toho názoru, že citované ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení je len všeobecným ustanovením o povinnosti prijať také všeobecne záväzné nariadenie, ktoré nie je v rozpore so zákonmi. Toto ustanovenie len odkazuje na to, že všeobecne záväzné nariadenie prijaté v rámci kompetencie obce prijímať všeobecne záväzné nariadenia vo veciach územnej samosprávy nemôže byť v rozpore so zákonmi vo všeobecnosti. V danom prípade preto v rámci právneho zdôvodnenia žaloby (a najmä formulácie petitu) bolo potrebné konkretizovať ustanovenie (ustanovenia) zákona (zákonov), s ktorým majú byť konkrétne články všeobecne záväzného nariadenia v rozpore, pretože samotný poukaz na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení ako na „odkazovú normu“ bez ďalšieho nepostačuje. Žalobca však konkrétne ustanovenia konkrétnych zákonov, s ktorými majú byť jednotlivé články VZN v rozpore, v žalobe neuviedol.

14. Správny súd teda posúdil dôvodnosť jednotlivých žalobných bodov, ako ich žalobca uviedol v žalobe a v celom rozsahu ich vyhodnotil ako nedôvodné. Prokurátor v dôvodoch žaloby uviedol, že formou všeobecne záväzného nariadenia žalovaný upravil časť predaja v obchode, časy prevádzky služieb, vymedzil základné pojmy, upravil sankcie za porušenie všeobecne záväzného nariadenia s tým, že zákon o obecnom zriadení síce upravuje oprávnenie obce všeobecne aj na danom úseku (ktorý žalobca bližšie neoznačuje), avšak neudeľuje obciam oprávnenie upraviť tento okruh spoločenských vzťahov vo forme všeobecne záväzného nariadenia. Na predmetnú sféru sa podľa názoru žalobcu vzťahuje o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia a vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.

15. Podľa § 4 ods. 5 písm. a) bod 3. zákona o obecnom zriadení, obec vo veciach územnej samosprávy ustanoví nariadením pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb [odsek 3 písm. i)].

Podľa § 4 ods. 5 písm. a) bod 5. zákona o obecnom zriadení, obec vo veciach územnej samosprávy ustanoví nariadením činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste [odsek 3 písm. n)].

Podľa zákona o obecnom zriadení, obec pri výkone samosprávy najmä plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa 5d) a utvára podmienky na zásobovanie obce; spravuje trhoviská. 5d) o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 4 ods. 3 písm. n) zákona o obecnom zriadení, obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje verejný poriadok v obci.

16. Správny súd je toho názoru, že zákon o obecnom zriadení v ustanovení § 4 ods. 5 upravuje okruh otázok, ktoré je obec povinná (§ 4 ods. 5 písm. a) zákona o obecnom zriadení) upraviť všeobecne

záväzným nariadením a okruh otázok, ktoré je obec oprávnená ( zákona o obecnom zriadení) upraviť všeobecne záväzným nariadením. Z dôvodovej správy k predmetnej právnej úprave (t. j. dôvodovej správy k novele ) účinnej od 01.04.2018 je zrejmé, že zákonodarca v záujme prehľadnosti a komplexnosti úpravy koncentroval do jediného paragrafu kogentné a fakultatívne splnomocňovacie ustanovenia na vydanie všeobecne záväzných nariadení obcí vo veciach územnej samosprávy s tým, že predmetné ustanovenia majú „zodpovedajúci hmotnoprávny základ problematiky“ v príslušných ustanoveniach zákona o obecnom zriadení. Ustanovenie zákona o obecnom zriadení je preto potrebné vykladať v kontexte celého zákona o obecnom zriadení a najmä ustanovenia vymedzujúceho základné samosprávne funkcie a právomoci obce.

17. Vychádzajúc z ustanovení citovaných v bode 15. tohto rozsudku má správny súd za to, že námietka žalobcu o absencii oprávnenia obce upraviť formou všeobecne záväzného nariadenia spoločenské vzťahy, ktoré tvorili predmet úpravy preskúmavaného všeobecne záväzného nariadenia je nedôvodná. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že táto námietka žalobcu má len všeobecný charakter. Problematiku všeobecne záväzného nariadenia čo do obsahu reglementovaných spoločenských vzťahov na miestnej úrovni tvorilo stanovenie „pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb“. Táto problematika, ako je zrejmé z citovaného ustanovenia § 5 písm. a) bod 3. zákona o obecnom zriadení v nadväznosti na citované ustanovenie § 4 ods. 3 písm. i) zákona o obecnom zriadení, obligatórne má byť predmetnom právnej úpravy na miestnej úrovni. Citované ustanovenie § 5 písm. a) bod 3. zákona o obecnom zriadení zakotvuje povinnosť obce formou všeobecne záväzného nariadenia upraviť dané pravidlá.

18. Všeobecne záväzné nariadenie vo všeobecnosti je normatívne záväzným právnym aktom, je výsledkom normotvornej činnosti obce. Normatívny právny akt obsahuje právnu normu, či právne normy, prehlásenia, definície právnych pojmov, záväzné interpretačné ustanovenia, odkazy na už existujúcu právnu úpravu atď.. Všeobecne záväzné nariadenie vo všeobecnosti by malo obsahovať v záujme zachovania svojej zrozumiteľnosti a prehľadnosti, ako aj stručnosti, len ustanovenia s normatívnym obsahom. Všeobecne záväzné nariadenie je teda právnym aktom obsahujúcim právne normy. Pod právnou normou možno rozumieť všeobecne záväzné pravidlo správania sa najčastejšie v podobe zákazu, príkazu alebo dovolenia. Pojem „pravidlá“ obsiahnutý v citovanom ustanovení § 4 ods. 5 písm. a) bod 3. zákona o obecnom zriadení je v intenciách vyššie uvedených právne teoretických postulátov preto potrebné vykladať, vychádzajúc z definície všeobecne záväzného nariadenia ako normatívneho právneho aktu, ako pravidlá správania sa. Pri zadefinovaní „pravidiel“ sa obec nezaobíde bez stanovenia povinností subjektom práva - stanovení pravidiel správania sa. Otázkou je, ako by mohlo všeobecne záväzné nariadenie spĺňať všeobecné požiadavky na normatívny právny akt bez možnosti obsiahnuť v tomto akte ustanovenia normatívneho charakteru. Pokiaľ by správny súd pristúpil k takému výkladu obsahu pojmu „pravidlá“, podľa ktorého by pod stanovením pravidiel v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 5 písm. a) bod 3. nebolo možné rozumieť súčasne (okrem vymedzenia časového rozpätia služieb) aj úpravu povinností subjektov práva v súvislosti s úpravou daného rozpätia, potom by splnomocňovacie ustanovenie § 4 ods. 5 písm. a) bod 3. zákona o obecnom zriadení stratilo svoj význam. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že právne predpisy nemožno vykladať tak, aby sa ich výkladom poprel zmysel ich existencie. Takýmto výkladom by správny súd súčasne znemožnil obci realizovať jej základné samosprávne funkcie garantované zákonom o obecnom zriadení, okrem iných aj oprávnenie obce plniť úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa, utvárať podmienky pre zásobovanie obce, ako aj správu trhovísk podľa § 4 ods. 3 písm. i) zákona o obecnom zriadení, na ktoré ustanovenie § 4 ods. 5 písm. a) bod 3. zákona o obecnom zriadení priamo odkazuje.

19. Naviac správny súd uvádza, že obsah preskúmavaného všeobecne záväzného nariadenia je realizáciou nielen funkcií obce v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 3 písm. i) zákona, k úprave ktorých je povinná obec prijať v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 5 písm. a) bod 3. všeobecne záväzné nariadenie, ale aj funkcie v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 3 písm. n) zákona o obecnom zriadení, t.j. zabezpečovať verejný poriadok v obci. Rovnako v rámci napĺňania tejto funkcie je obec oprávnená a zároveň povinná prijať všeobecne záväzné nariadenie a upraviť tak činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste (cit. ust. § 4 ods. 5 písm. a) bod 5. v spojení s cit. ust. § 4 ods. 3 písm. n) zákona o obecnom zriadení).

20. Správny súd je toho názoru, že okruh spoločenských vzťahov upravených preskúmavaným všeobecným záväzným nariadením spadá do oblasti samosprávnych funkcií obce, k úprave ktorých je obec legitimovaná zákonom o obecnom zriadení (§ 4 ods. 5 písm. a) bod 3. a bod 5.) formou všeobecne záväzného nariadenia. V konkrétnom prípade obmedzením prevádzkovej doby pohostinských zariadení, ako aj stanovením súvisiacich pravidiel správania sa (uvedené správny súd konštatuje len vo všeobecnej rovine vzhľadom na všeobecný charakter námietok žalobcu) v súvislosti s úpravou prevádzkového času obec nielenže na danom úseku neprekročila zákonom danú právomoc, ale plnila zákonom stanovenú povinnosť upraviť vo veciach územnej samosprávy všeobecne záväzným nariadením okruh otázok vymedzených v ustanovení § 4 ods. 5 písm. a) bod 3. a 5. zákona o obecnom zriadení.

21. Na okraj je potrebné poznamenať, že obec chrániaca verejný záujem nemôže neprihliadať na celkový vzrastajúci trend zriaďovania prevádzok (najmä pohostinských zariadení, herní atď.) ktoré svojou prevádzkou, najmä v nočných hodinách, narúšajú pokojné bývanie. Negatívne dôsledky zasahujúce do práva občanov na ochranu súkromia a nerušeného užívania ich obydlia sa pritom nedarí účinne eliminovať (ani postihovať) inými prostriedkami regulácie (napr. zákazom nadmerného hluku, atď.), rovnako ani následným postihom podľa priestupkového zákona. V konkrétnom prípade obec obmedzením prevádzkovej doby pohostinských zariadení chráni nielen verejný záujem, ale súčasne aj právo na pokojné bývanie a spánok, ako súčasť práva na ochranu súkromného a rodinného života v širšom slova zmysle (článok 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). Je potrebné pripomenúť, že žiadne zo základných ľudských práv a slobôd nepredstavuje samostatnú a izolovanú hodnotu, ale sa vždy nachádza v určitom vzťahu k iným základným právam a slobodám, preto nemožno ani právo podnikať a prevádzkovať inú hospodársku činnosť v zmysle článku 26 Listiny chápať ako základné právo celkom oddelené od práv iných, ale je potrebné prihliadať aj k iným základným právam.

22. Pokiaľ ďalej žalobca dôvodil, že spoločenské vzťahy upravené predmetným všeobecným záväzným nariadením sú predmetom úpravy a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. , opätovne však bez bližšieho zdôvodnenia a poukazu na konkrétne zákonné ustanovenia, uvedenej námietke správny súd nemohol vyhovieť. Vo všeobecnosti totiž úprava určitých spoločenských vzťahov v zákone, bez ďalšieho hlbšieho zdôvodnenia, nemôže byť sama o sebe dôvodom, aby tieto spoločenské vzťahy (najmä vzhľadom na potrebu úpravy miestnych pomerov) pri zákonnom zmocnení na vydanie VZN nemohli byť regulované VZN. Žalobca neuviedol konkrétne dôvody, pre ktoré by bola úprava jednotlivých základných pojmov obsiahnutá v preskúmavanom všeobecne záväznom nariadení napr. čo do zvolenej formy „prevzatia“ ustanovení iných zákonov (absencia citácie a pod.) resp. prevzatého obsahu (jeho nepresnosť, neúplnosť, neaktuálnosť) v rozpore s konkrétnym ustanovením toho ktorého zákona.

23. Žalobca ďalej namietal, že obec vo VZN vymedzila vlastné pojmy, na čo nemala zákonné zmocnenie. Táto námietka nie je jednoznačná a nie je z nej najmä zrejmé, či mal na mysli, že žalovaný pojmy prevzal z jednotlivých zákonov (či prevzal jednotlivé legálne definície pojmov) alebo vlastnou činnosťou upravil jednotlivé pojmy. Pokiaľ mal žalobca na mysli, že žalovaný pojmy prevzal z iných zákonov, možno vo všeobecnosti konštatovať, že citácia zákonných ustanovení vo všeobecne záväznom nariadení nie je vylúčená. Naopak správny súd ju považuje za prospešnú tam, kde pomáha adresátovi normy pochopiť význam právnej úpravy ako celku, t.j. tam, kde je na prospech všeobecnej zrozumiteľnosti VZN. Prísne lipnutie na „čistote“ právnych noriem a vylúčení možnosti obsiahnuť vo VZN ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu vzďaľuje právo adresátom normy, je na úkor pochopiteľnosti a nepochybne aj rešpektovania VZN jej adresátmi. Príkazy, zákazy a podobne je možné do všeobecne záväzného nariadenia preberať, ak je zrejmé, že ide o citáciu právneho predpisu tak, aby nehrozil duplicitný postih a pri zmene právnej úpravy priamy rozpor so zákonom. V tomto smere však v žalobe absentovalo akékoľvek skutkové a právne zdôvodnenie, prečo nebolo možné konkrétny pojem obsiahnuť v predmetnom preskúmavanom všeobecne záväznom nariadení resp. obsiahnuť vo forme zvolenej žalovaným.

24. Pokiaľ žalobca mal na mysli, že obec vo VZN zaviedla pojmy s vlastným obsahom, ktorý sama vytvorila, toto tvrdenie taktiež nebolo viac rozvinuté. Nie je zrejmé, ktorý konkrétny pojem mal žalovaný vymedziť sám, t.j. bez toho, že by ho prebral ako legálnu definíciu z určitého zákona. Správnemu súdu však neprináleží nahrádzať aktivitu žalobcu a dopĺňať zdôvodnenie žaloby vlastnými úvahami. Takýmto postupom by konal v príkrom rozpore s princípom rovnosti účastníkov správneho súdneho konania. Správny súd je viazaný žalobným návrhom čo do rozsahu namietaného nesúladu VZN, aj čo

do žalobcom označeného ustanovenia zákona, s ktorým má byť VZN v rozpore. V prejednávanej veci žalobca požadoval vysloviť nesúlad celého obsahu všeobecne záväzného nariadenia s ustanovením zákona o obecnom zriadení. Správny súd, ako rozviedol podrobne vyššie, nesúlad všeobecne záväzného nariadenia s citovaným ustanovením zákona o obecnom zriadení nezistil, preto žalobu s poukazom na zamietol ako nedôvodnú.

25. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.